Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by Mgr. Martin Štubniak
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/85/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416203520
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416203520.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:
Consumer Finance Holding a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, v konaní
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36
715 352, proti žalovanému: X. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Y. I., v konaní o zaplatenie 248,51 Eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 180,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 51,64 Eur od 25.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,82 Eur od 21.06.2013 do zaplatenia,
zo sumy 25,82 Eur od 21.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,82 Eur od 21.08.2013 do zaplatenia, zo
sumy 25,82 Eur od 21.09.2013 do zaplatenia a zo sumy 25,82 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.04.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 248,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 25.05.2013 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol žalovanému sumu 581,01 Eur.
Žalovaný mal uhradiť celkovo sumu 582,64 Eur, z ktorej tento vrátil len 334,13 Eur.
2. Žalovaný nemá v registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý pobyt Obec
Y. I.. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) a doručil žalobu žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 24.04.2017). Podľa uvedeného ustanovenia sa
písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný
uzavreli dňa 13.04.2012 zmluvu označenú ako „zmluva o pôžičke“, na základe ktorej žalobca poskytol v
prospech žalovaného peňažné prostriedky v sume 332,75 Eur (a nie sumu 581,01 Eur ako tvrdil). Tátosuma je v zmluve uvedená v kolónke „pôžička (finančné plnenie)“ s tým, že išlo o čiastku financovanú
žalobcom ako veriteľom v prospech predávajúceho Elektrik s.r.o., u ktorého žalovaný zakupoval čiernu
techniku (televízor Samsung) za kúpnu cenu 449,- Eur. V zmluve je uvedená akontácia 116,25 Eur, ktorú
podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil v deň uzavretia zmluvy.
5. Poskytnutú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť v 18. mesačných splátkach po 25,82 Eur. V zmluve bol
uvedený termín konečnej splatnosti 10/2013 s tým, že celková suma pôžičky bez poistenia je 464,76
Eur a celkové náklady sú 132,01 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 56,11 % a v
rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN. Priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 45,23 %.
Poistenie schopnosti splácania splátok dojednané nebolo, nakoľko príslušná kolónka, na základe ktorej
by k dohode o poistení došlo vyplnená nebola.
6. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v
pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/
alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok,
pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných
obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienkach je prvá splátka splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
7. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil celkovo len sumu 334,13 Eur
(zahŕňajúcu aj sumu 116,25 Eur predstavujúcu akontáciu), z toho naposledy uhradil dňa 28.01.2013
sumu 85,03 Eur.
8. Z uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom, ktorého obsahom bola povinnosť žalovaného vrátiť poskytnutú sumu spolu s
úrokmi v pravidelných mesačných splátkach.
9. Bolo preukázané, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 332,75 Eur vrátil len
čiastočne.Vprospechžalovanéhonebolaposkytnutásuma581,01Eurakojetotvrdenévžalobe,alelen
suma 332,75 Eur, ktorú mal vrátiť v 18. mesačných splátkach po 25,82 Eur (keďže poistenie dojednané
nebolo) splatných 20. dňa príslušného mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2012.
10. Aj keď zmluva bola označená ako zmluva o pôžičke, z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa po právnej
stránke nejednalo o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Peňažné prostriedky na jej
podklade totiž neboli poskytované priamo žalovanému ako dlžníkovi ale slúžili na úhradu kúpnej ceny
spotrebného tovaru, ktorý žalovaný zakupoval u predajcu vystupujúceho ako sprostredkovateľ veriteľa
(žalobcu).
11. Vzhľadom na formulárovú podobu zmluvy je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver majúci
právny základ v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľa definoval cit. zákon v § 2 písm. a) ako fyzickú osobu,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľa v § 2 písm. b) ako fyzickú
alebo právnickú osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.
12. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy, ktoré je potrebné vykladať v súlade s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie
(rozhodnutie vo veci C-42/15 v prípade Biróová).
13. Pokiaľ potom žalovaný uhradil žalobcovi sumu 217,88 Eur (uhradená suma 334,13 Eur mínus
akontácia 116,25 Eur), jeho dlh predstavuje ešte sumu 246,88 Eur (18 splátok x 25,82 Eur mínus
zaplatená suma 217,88 Eur).14. Súd však nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celej uvedenej sumy, nakoľko je potrebné
predmetnú zmluvu podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku,
keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Žalobca pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa v
zmysle§52ods.3a4Občianskehozákonníka,podľaktorýchjedodávateľomosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
16. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo,
že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci
spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných
strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená
v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade
spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje
a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v
tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne
podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník
iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj
následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne
doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie
celého dlhu z poskytnutého úveru (t.j. sumu 246,88 Eur). Splátky v sume 25,82 Eur, v ktorých mal
žalovaný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky boli splatné 20. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou
prvej splátky dňa 20.05.2012 a nasledujúce splátky boli splatnými dňa 20.06.2012, 20.07.2012, atď.
Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky začala ohľadne nej plynúť trojročná premlčacia
doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že pokiaľ žalobca podal žalobu na tunajší
súd dňa 21.04.2016, nepremlčanou splátkou bola splátka splatná dňa 20.04.2013 (ohľadne nej trojročná
premlčacia doba neplynula, pretože žaloba bola podaná na súd v jej posledný deň 21.04.2016) a ďalšiesplátky splatné dňa 20.05.2013, 20.06.2013, 20.07.2013, 20.08.2013, 20.09.2013 a 20.10.2013, teda
nepremlčaných bolo celkovo 7 splátok po 25,82 Eur čo predstavuje sumu 180,74 Eur. V prevyšujúcej
časti súd potom z dôvodu premlčania musel žalobu zamietnuť s tým, že z dôvodu premlčania hlavného
záväzku (splátok) nebolo možné priznať v zamietajúcej časti ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania
vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu.
20. Ešte treba zdôrazniť, že žalobca nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné
dojednanie došlo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti listom
zo dňa 11.05.2013 (č. l. 5 spisu). Tento právny úkon bol absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, keďže v zmluvnom vzťahu absentuje dojednanie o možnosti žiadať celý dlh pre neuhradenie
jednej zo splátok.
21. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné
ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej
splátky súd priznal úrok z omeškania len od 21. dňa toho ktorého mesiaca, kedy sa žalovaný dostal
do omeškania s úhradou konkrétnej splátky s tým, že úroky z omeškania boli priznané od 25.05.2013
do zaplatenia zo sumy 51,64 Eur čo sú dve splátky splatné dňa 20.04.2013 a dňa 20.05.2013 a potom
ohľadne ďalších splátok splatných počnúc dňom 20.06.2013 súd priznal úrok z omeškania podľa v
tom čase aktuálnej sadzby ECB zvýšenej o osem percentuálnych bodov, a to vždy od 21. dňa daného
mesiaca ako prvého dňa omeškania s úhradou splátky.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 248,51 Eur s príslušenstvom,
úspešný bol v rozsahu 180,74 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po
zaokrúhlení 72 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 28 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje
44 % (72 % mínus 28 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom
na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.