Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/333/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211217980
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4211217980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: P. N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom N.,
H. ut. XX, S., občan S., zastúpený JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom, so sídlom Komárno, Dunajské
nábrežie14,protižalovanej:H.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.nadO.,K.1,občianskaN.V.ozaplatenie
911,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
21. septembra 2015 č.k. 8C/301/2011-333, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 167,36 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti o zaplatenie sumy 66,64
eura žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

1.1.V danej veci sa žalobca žalobou zo dňa 11. 10. 2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 911,68 eura z titulu nezaplateného nájomného. Pri uplatnení tohto nároku vychádzal zo

skutočnosti, že je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v H., ul. J. N. X,X/XX a uzavrel so žalovanou dňa
12. 02. 2010 a 26. 11. 2010 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, podľa ktorej všetky režijné náklady bude
hradiť nájomca, teda žalovaná. Celkové náklady za nájom bytu, počas doby, kedy ho užívala žalovaná,
vyčíslil na sumu 3905,64 eura (mesačne 107,42 eura x 16 mesiacov + spotreba elektrickej energie
383,32 eura + káblová televízia 152,80 eura + nájomné od 12. 02. 2010 do 30. 06. 2011 v sume 1650
Eur), žalovaná zaplatila 2985,96eura a žalobca žiada zaplatiť sumu 911,68 eura.

1.2. Súd prvej inštancie rozhodol prvým rozsudkom dňa 17. 06. 2013 č.k. 8C/301/2011-251 tak, že
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 234 eur a v časti o zaplatenie 677,68 eura žalobu zamietol.
Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovanou, uznesením zo dňa 27. 02. 2014 č.k.
25Co/380/2013-293, napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti, o zaplatenie 234 eur, zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle tohto uznesenia odvolacieho
súdu, v rámci ktorého žalobca zotrval na žalobe s tým, že žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu
zaplatila platby v celkovej sume 2992,64 eura. Dodal, že je pravdou, že v roku 2010 za neho zaplatila

daň z nehnuteľnosti vo výške 6,25 eura, čo sa týka roku 2011, daň z nehnuteľnosti zaplatil on a to dňa
12. 08. 2011 v sume 6,25 eura. Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach.1.3. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého vyplýva, že dňa 12. 02. 2010 strany sporu uzavreli
nájomnú zmluvu s tým, že výška nájomného je 100 eur mesačne a režijné náklady, ktorých výška síce v
zmluve uvedená nebola, avšak výsluchom súd zistil, že tieto predstavovali sumu 80 eur mesačne, teda

žalovaná mala platiť celkom 180 eur mesačne. Dňa 26. 11. 2010 uzavreli strany sporu ďalšiu nájomnú
zmluvu, kde výška nájomného bola dohodnutá na sumu 220 eur mesačne, vrátane režijných nákladov.
Žalovaná mala zaplatiť žalobcovi za obdobie od 01. 03. 2010 do 30. 11. 2010 nájomné mesačne vo
výške 180 eur, teda za deväť mesiacov celkom sumu 1620 eur, za obdobie od 01. 12. 2010 do 30. 06.
2011, kedy došlo k ukončeniu nájmu, mesačne sumu 220 eur, teda za sedem mesiacov mala zaplatiť

sumu 1540 eur, spolu za celú dobu nájmu sumu 3160 eur. Žalovaná uhradila iba sumu 2992,64 eura
(ktorú skutočnosť nikto nenamietal), teda o 167,36 eura menej.

1.4. Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 663, § 671,
§ 676 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a konštatovaním,
že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia o dohode uzavretej so žalobcom v tom smere, že prípadné

preplatky za režijné náklady (spotreby energie), by patrili jej. Poukázal na zmluvnú voľnosť, zmluvu
strany sporu uzavreli slobodne a vážne, kde si dohodli výšku nájomného, pričom iné podmienky si
nedohodli. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu medzi výškou nájomného za
celú dobu nájmu, ktorú mala zaplatiť a sumou, ktorú skutočne žalobcovi uhradila, t.j. v sume 167,36 eura.

1.5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná, nesúhlasiac so sumou 3160 eur, ktorú
nemožno považovať za konečnú sumu, nakoľko v prvej nájomnej zmluve nebola určená suma 180

eur, ale nájomné vo výške 100 eur a režijné náklady, preto zaplatila každý mesiac 180 eur. Dohoda s
prenajímateľom znela tak, že keď na spotrebe ušetrí, ušetrená suma prináleží jej. Túto skutočnosť aj
preukázala písomne, e-mailom o tom, že pekne usporila. Keď za máj 2011 prenajímateľ obdržal sumu
z vyúčtovania 460,93 eura, ktorá vznikla z jej úspornej spotreby, neuhradila nájomné za mesiac jún
2011. Výška ňou zaplateného nájomného bola 2990 eur, na mesiac jún 2011 ostala na zaplatenie na

nájomnom suma 170 eur, ale podľa dohody na úsporách režijných nákladov za rok 2010, ktoré boli vo
výške 460,93 eura, ešte jej majú byť vrátené peniaze, a nie ona má platiť. Nestotožnila sa so súdom
vypočítanou sumou 167,36 eura.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a opodstatnené. Napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol

účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

6. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné a rozsiahle dokazovanie, jednotlivé dôkazy
vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a
správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu
stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

7. Predmetom konania v danej veci, po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie, je zaplatenie sumy
234 eur žalobcovi titulom dlžného nájomného. Je nesporné uzavretie nájomnej zmluvy medzi stranami

sporu a to dňa 12. 02. 2010, v ktorej si dohodli nájomné v sume 100 eur mesačne a režijné náklady, ktoré
na základe vlastného, dobrovoľného rozhodnutia žalovanej, mali predstavovať sumu 80 eur mesačne.
Za obdobie trvania nájmu od 01. 03. 2010 do 30. 11. 2010 mala žalovaná žalobcovi zaplatiť spolu s
nájomnom mesačne sumu 180 eur, t.j. za deväť mesiacov sumu 1620 eur. Dňa 26. 11. 2010 uzavreli
strany sporu ďalšiu, v poradí druhú nájomnú zmluvu, na tie isté bytové priestory, v ktorej si dohodli výšku

nájomného 220 eur mesačne a to už vrátane režijných nákladov. Nájom bol ukončený dňom 30. 06.
2011, kedy žalovaná odovzdala žalobcovi kľúče od prenajatého bytu. Za obdobie siedmich mesiacov,
t.j. od 01. 12. 2010 do 30. 06. 2011, mala žalovaná zaplatiť žalobcovi titulom nájomného sumu 1540
eur. Za celú dobu nájmu, t.j. od 01. 03. 2010 do 30. 06. 2011, mala žalovaná na nájomnom a režijných
nákladoch zaplatiť celkom sumu 3160 eur. Žalobca potvrdil, že žalovaná mu zaplatila sumu 2992,64

eura (výška tejto zaplatenej sumy nebola sporná, ani jedna zo strán ju nenamietala, žalovaná dokonca
tvrdila, že zaplatila menej), z čoho vyplýva, že dlžná suma na nájomnom a nákladoch predstavuje sumu
167,36 eura.
7.1. V podanom odvolaní, ale i v priebehu konania žalovaná namietala, že medzi zmluvnými stranami,
t.j. medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomníčkou, bola uzavretá ústna dohoda o

tom, že prípadné preplatky na energiách, teda režijných nákladoch, vzniknuté v dôsledku úsporného
konania žalovanej, budú patriť žalovanej. Existenciu takejto dohody žalovaná však v priebehu konania
nepreukázala. V predmetnej veci je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomná nájomná
zmluva, v ktorej si dohodli podmienky nájmu, ako aj výšku nájomného. Aj keď ustanovenie § 663
Občianskeho zákonníka, ktorým sa upravuje zmluva o nájme, nestanovuje písomnú formu, strany

sporu si túto formu zmluvy dobrovoľne zvolili. Preto, ak by sa účastníci zmluvy dohodli na zmene
dohodnutých podmienok, uvedených v písomnej zmluve, mohli túto zmluvu meniť opäť iba písomne.
Písomne uzavretú zmluvu je možné meniť, dopĺňať vo forme dodatkov a to iba písomne (ustanovenie
§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o zmluvu, ktorá mohla byť
podľa zákona uzavretá aj bezformálne (ústne), alebo či ide o zmenu jej podstatných alebo náhodných

náležitostí. Ak bola písomne uzavretá zmluva zmenená ústne alebo konkludentne, nie písomne, je
potrebné vychádza z tohto, že ide o právny úkon ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
a teda ide o právny úkon absolútne neplatný. Zásada, že písomne uzavretú zmluvu možno zmeniť iba
písomnou formou platí aj bez ohľadu na to, či sa zmluvné strany na tom dohodli, alebo nie. Ak teda v
danej veci za situácie, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomná nájomná zmluva, prípadné ďalšie

zmeny tejto zmluvy, museli byť uzavreté formou písomného dodatku k tejto zmluve. Žalovaná v konaní
nepreukázala, že by strany sporu uzavreli písomný dodatok k písomne uzavretej nájomnej zmluve,
v ktorom by si dohodli podmienku, že prípadné preplatky na spotrebe energií, budú patriť žalovanej.
Žalovaná sama, dobrovoľne platila výšku režijných nákladov za obdobie od 01. 03. 2010 do 30. 11.
2010 vo výške 80 eur. Dôkazné bremeno preukázať existenciu písomného dodatku k nájomnej zmluve,

týkajúceho sa nakladania s preplatkom za vyúčtovanie spotreby energií, bolo na žalovanej, ktorá na
jednej strane tvrdila jeho uzavretie, avšak iba ústnou formou. Písomnú formu tohto dodatku nepredložila.
Keďže v zmysle vyššie uvedeného záveru, ak bola nájomná zmluva uzavretá písomne, každá zmena
dohodnutých zmluvných podmienok, musí byť urobená písomne, je takéto dohodnutie ústnou formou,
neplatné. Z tohto dôvodu preto žalovaná si nemohla na nájomnom započítať preplatok na spotrebe

energií v sume 460,93 eura za mesiac jún 2011. Vzhľadom na tieto skutočnosti, rozdiel, ktorý sú prvej
inštancie vypočítal, vychádzajúc aj z tvrdenia žalobcu o výške zaplatenej sumy žalovanou, je správny.8. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dôvody uvádzané odvolateľkou v podanom
odvolaní vyhodnotil ako neopodstatnené a účelové a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a §
255 ods. 1 CSP, úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).