Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316200276
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316200276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, vo veci navrhovateľa -

oprávneného: J. H., X.. XX.X.XXXX, L. O. XX, Ž., V..Č.. J. XX, A. J. G., proti povinnej: Ľ. H., X..
XX.X.XXXX, V. L. Ž., O. XXX/XX, L. P., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Povinnej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal povinnú platiť mu na výživu sumou 50 eur
mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V písomnom návrhu uviedol, že

je študentom 1. ročníka hotelových služieb a obchodu v Bratislave. Po osobných nezhodách s mamou,
ktorá odcestovala do zahraničia, odmietol po druhýkrát ukončiť predčasne štúdium a rozhodol sa po
dohode s otcom a majiteľom domu, kde býva, že zostane sám bývať, čo mu umožnilo dokončiť školu a
zriadiť si vlastné bývanie. Náklady súvisiace so štúdiom sa každoročne zvyšujú a jeho dostupný príjem
z brigád je nepostačujúci. Otec mu prispieva na výživu sumou 70 eur, matka pravidelne mu neprispieva.

2. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a

rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

3. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

7. Povinná sa k návrhu nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila, doručenie predvolania bolo riadne

vykázané (§ 111 ods. 3 CSP), preto súd konal v jej neprítomnosti v súlade s ustanovením § 31 CMP.

8. Po vykonaní dokazovania výsluchom navrhovateľa - oprávneného, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:Navrhovateľ je plnoletým synom povinnej. Manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26.3.2008 pod č.k. 12C/1/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 4.4.2008. Týmto rozsudkom súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril
maloletédeti-vrátanenavrhovateľadoosobnejstarostlivostimatkyaotcazaviazalnaplatenievýživného
66,40 eur (2000 SK).

9. Navrhovateľ v čase podania návrhu (8.1.2016) bol študentom 1. ročníka Strednej odbornej školy

hotelových služieb a obchodu 2-ročného denného nadstavebného štúdia. Podľa potvrdenia školy zo dňa
23.1.2017 opakuje v tomto školskom roku 1. ročník nadstavebného štúdia odboru 6421 L 00 spoločné
stravovanie. Študijné výsledky sú slabé (priemer známok za I. polrok bol 4,17). Žiak študuje podľa
individuálneho učebného plánu z osobných dôvodov, nakoľko sa sám stará o seba a nežije s rodičmi v
spoločnej domácnosti. Do školy chodí nepravidelne, musí brigádovať. Čo sa týka nákladov na školu
sú to najmä doprava do školy, obedy, ZRPŠ a rôzne exkurzie.

10. Podľa vyjadrenia navrhovateľa keď mal 17 rokov, povinná odišla pracovať do Holandska. Nemá
vedomosti o tom kde býva. Zvykla mu na účet poslať 50 eur. Naposledy mu poslala 100 eur, keď mal
narodeniny 29.3.2017. Otec mu prispieva 100 eur mesačne, niekedy aj viac. Na výživu mu otec už asi
nebude prispievať, nakoľko prestal pracovať v zahraničí. Navrhovateľ uviedol, že býva v podnájme, v

rodinnom dome, za podnájom neplatí. Majiteľovi vypomáha pri domácich prácach, vozí deti do školy, na
tréningy. Prvý ročník na škole nezvládol, ani tento rok školu nezvládne. Pravdepodobne sa zamestná na
trvalý pracovný pomer. Jeho náklady na bývanie sú: energie 42 eur, voda 26 eur, kúrenie 15 eur; náklady
na živobytie: strava 190 eur, ošatenie 20 eur, hygienické potreby 50 eur, cestovanie (škola, brigády)
65 eur, záujmy 15 eur. Jeho príjmy pozostávajú: výživné od otca 70 eur, roznášanie letákov 4x10 eur,

brigáda popri škole 150 eur, pomocné práce okolo domu - záhrada za nájomné - 35 hodín mesačne.

11. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako
Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 5, Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

20. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania vo
veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

21. Podľa § 217 ods. 1, veta prvá, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, pre rozsudok

je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona a je v nej

zahrnuté právo dieťaťa na výživu, s ktorým korešponduje povinnosť oboch
rodičov vyživovať dieťa. Obaja rodičia majú spoločnú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Na
plnenie vyživovacej povinnosti nemá vplyv fakt, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Výživné má
v rámci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom privilegované postavenie najmä v tom, že výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vek dieťaťa teda nie je rozhodujúci pre trvanie tejto vyživovacej

povinnosti. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá aj v období, kedy sa dieťa sústavne
pripravuje na budúce povolanie, najmä študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Pri trvaní
vyživovacej povinnosti u dieťaťa, ktoré študuje, resp. ktoré sa rozhodne zvýšiť svoju kvalifikáciu, trvá
vyživovacia povinnosť po dobu štúdia, pokiaľ v ňom riadne pokračuje, a to až do jeho ukončenia.

24. Pojem nezaopatrené dieťa je vymedzený v zákone č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa. Podľa
§ 3 ods. 1 písm. a) nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej
dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona, sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je
štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou. Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako

poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá (§ 54 ods. 2 zák. č. 245/2008 Z.z.). Z uvedeného je
zrejmé, že nezaopatrené dieťa znamená, že nemá vlastný príjem, lebo je buď neplnoleté a/alebo sa
sústavne (dennou formou) pripravuje na štúdium. Dieťa, ktoré nie je nezaopatrené je zaopatrené dieťa.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaný návrh zo strany navrhovateľa

nie je dôvodný. Navrhovateľ v danom prípade nie je nezaopatreným dieťaťom, nakoľko nespĺňa
podmienky na vymedzenie tohto pojmu. Navrhovateľ sa dennou formou štúdia sústavne nepripravuje na
budúce povolanie. V konaní bolo preukázané, že študuje podľa individuálneho učebného plánu opakuje
1. ročník. Do školy chodí nepravidelne, nezvláda školu s odôvodnením, že brigáduje, pracuje. Jeho
prioritoujezamestnaťsanatrvalýpracovnýpomeratonaúkorriadnehopokračovaniavštúdiu.Zpostoja

navrhovateľa je zrejmý nezáujem o štúdium. Výška príjmu, ktorý navrhovateľ dosahuje je dostatočný,
aby pokryl všetky svoje nevyhnutné výdavky na bývanie a živobytie. Navyše ako sám navrhovateľ
uviedol, na výživu mu prispieva i keď nepravidelne povinná ako i otec.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že zaviazanie povinnej na platenie výživného

by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zák. o rodine. Rozpor s dobrými mravmi súd
vidí najmä v tom, že navrhovateľ si neplnil svedomito a riadne svoje školské povinnosti napriek tomu,
že nadstavbové štúdium malo byť prípravou na jeho budúce povolanie a taktiež prioritou. Navrhovateľ
preukázal, že je schopný sám sa živiť a preto súd podaný návrh zamietol.

27. Súd vyslovil, že povinnej sa náhrada trov konania nepriznáva, vo veci mala plný úspech, avšak v
súvislosti s konaním jej trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej

inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

v Leviciach, dňa 3.5.2017