Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616204670
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616204670.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú H., zastúpenú kolíznym
opatrovníkom B. dieťa rodičov X. a P., zastúpeného M., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej
H. do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 31. januára 2017, č.k. 4P/37/2016-99, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zverenie maloletej H. do osobnej
starostlivosti matky, vo výroku o oprávnení obidvoch rodičov zastupovať maloletú H. a spravovať jej
majetok na čas do rozvodu manželstva z m e ň u j e tak, že návrh matky v tejto časti z a m i e t a .

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného a vo výroku o zročnom výživnom
z m e ň u j e takto:

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. sumou 200 Eur mesačne s účinnosťou od
01.11.2016 do 25.04.2017 k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 01.11.2016 do 25.04.2017 vo výške 1.153,20 Eur p o v o ľ u j e otcovi
splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zveril maloletú H. do osobnej starostlivosti
matky. Vo výroku II. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú H. zastupovať a spravovať jej
majetok. Vo výroku III. určil otcovi výživné na maloletú H. sumou 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky (správne matky) s účinnosťou od 01.11.2016.

Vo výroku IV. uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.11.2016 do vyhlásenia
rozsudku v sume 550 Eur k rukám navrhovateľky (matky) do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Vo výroku V. návrh vo zvyšku zamietol. Vo výroku VI. styk otca s maloletou H. neupravil. Vo výroku
VII. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd vyhovel návrhu matky na
zverenie maloletej H. do jej osobnej starostlivosti. Rozhodol tak s prihliadnutím na to, že v starostlivosti

matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Súd pri tomto rozhodnutí prihliadal aj na názor
maloletej, ktorá sa vyjadrila, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti matky. Prihliadol aj na to, že
otec maloletej, vzhľadom na jej vyjadrenie, že chce byť zverená matke, súhlasil so zverením maloletejdcéry do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o zastupovanie a spravovanie majetku maloletej,
súd nezistil žiaden dôvod na obmedzenie rodičovských práv a povinností ani na strane otca ani na
strane matky, preto rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej

majetok. Medzi rodičmi bola sporná výška výživného, ktorou má otec prispievať na výživu maloletej,
preto k dohode rodičov o výživnom na maloletú nedošlo. Pri stanovení výšky výživného na maloletú súd
prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletej, ako aj na osobné, majetkové a zárobkové pomery
oboch rodičov. Prihliadol tiež na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ako aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Vychádzal z toho, že mal. H. má XX rokov a je žiačkou X. ročníka L.

v mieste bydliska. Okrem toho chodí do ZUŠ, za ktorú matka mesačne platí 4,40 Eur. Vo voľnom čase
sa venuje folklóru, navštevuje Detský folklórny súbor P., kde sa zúčastňuje nácvikov a vystúpení súboru.
Za tento súbor platí matka poplatok 40 Eur ročne, okrem toho v súvislosti s vystúpeniami platí stravu a
prispievadosúboru.Maloletájezdravá.Otecmaloletejjeinvalidnýmdôchodcom. ZpotvrdeniaSociálnej
poisťovne vyplýva, že je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý od januára 2017 poberá v sume
315,50 Eur mesačne. Z prenájmu pohostinstva má mesačný príjem vo výške 600 Eur, z ktorého 300

Eur dáva matke maloletej. Ďalej je jediným spoločníkom spoločnosti Q. N.., ktorá dosiahla za rok 2015
hospodársky výsledok v sume 2.228 Eur a za rok 2016 v sume -74 Eur. Od 15.09.2016 je zamestnaný
v spoločnosti O.. s priemerným mesačným príjmom v sume asi 27,13 E mesačne. Je vlastníkom a
spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, 2 dodávok a osobného motorového vozidla. Má
zdravotné problémy a výdavky na lieky v sume asi 20 Eur mesačne. Platí poplatky spojené

s bývaním a užívaním rodinného domu. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej. Matka maloletej
je v súčasnosti nezamestnaná a vedená v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. ako
uchádzač o zamestnanie. Mesačne má príjem z prenájmu pohostinstva v sume 300 Eur, z čoho
prispieva sumou 50 Eur na poplatky spojené s domácnosťou. Iný príjem nemá. Matka je spolu s otcom
maloletej spoluvlastníčkou chalupy a časti nehnuteľností. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej.

Súd s prihliadnutím na vek a potreby maloletej ako aj zárobkové a majetkové schopnosti a možnosti
oboch rodičov určil otcovi výživné na mal. H. sumou 200 Eur mesačne. Vychádzal z toho, že maloletá
má XX rokov, je žiačkou F. stupňa základnej školy a okrem toho navštevuje ZUŠ a je členkou detského
folklórneho súboru. Vzhľadom na to, že maloletá má XX rokov, matka má výdavky na jej oblečenie, obuv,
stravu doma i v škole, na poplatky v škole, na školské pomôcky, na kozmetiku a hygienické potreby a

okrem toho aj výdavky súvisiace s tým, že maloletá chodí do ZUŠ a vo voľnom čase sa venuje folklóru,
pretože sa zúčastňuje nácvikov súboru a jeho vystúpení. Matka sa vystúpení s maloletou zúčastňuje,
výdavky má v súvislosti so stravou a prispievaním do súboru. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj
zárobkové a majetkové pomery otca, ktorý je invalidný dôchodca s dôchodkom 315,50 Eur a má príjem
z prenájmu nehnuteľností v sume 300 Eur, je zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti a okrem toho

má príjem aj zo spoločnosti Q., N. Je vlastníkom a spoluvlastníkom nehnuteľností, dodávok a osobného
motorového vozidla, preto súd vzhľadom na tieto zárobkové a majetkové pomery otca dospel k záveru,
že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť na maloletú výživné vo výške 200 Eur mesačne.
Prihliadol pritom aj na skutočnosť, že matka maloletej je v súčasnej dobe nezamestnaná a jej príjmom
je príjem z prenájmu nehnuteľností v sume 300 Eur, z ktorej sumou 50 Eur prispieva na domácnosť.

Matka je preto schopná plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej v rozsahu od 27,13 Eur maximálne
do 50 Eur mesačne. Po zohľadnení výživného od matky, rodinných prídavkov 23,52 Eur, ktoré sú tiež
určené na úhradu potrieb maloletej, považoval súd sumu 200 Eur pre maloletú za primeranú jej veku
a potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Vo zvyšku súd návrh matky maloletej
zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že ani vek a potreby maloletej, ktorá má XX rokov a chodí do školy

v mieste svojho bydliska a ani schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca neodôvodňujú určenie
výživného sumou vyššou ako 200 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletej súd
určil od 01.11.2016, pretože rodičia maloletej minimálne od tejto doby nevedú spoločnú domácnosť a
nestarajú sa spoločne o maloletú. Určením vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.11.2016 vznikol
otcovi nedoplatok na zameškanom výživnom pre maloletú H. za obdobie od 01.11.2016 do 31.01.2017

(3 mesiace x 200 Eur) v sume 600 Eur, od ktorého súd odpočítal sumu 50 Eur, ktorú dal otec maloletej,
podľa vyjadrenia oboch rodičov, na venček. Súd uložil otcovi zaplatiť sumu 550 Eur k rukám matky
do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou súd rozsudkom
neupravil vzhľadom na skutočnosť, že maloletá žije s oboma rodičmi v spoločnej domácnosti, denne sa
s otcom stretáva a matka a otec styk otca s maloletou upraviť nežiadali. Vzhľadom k tomu, že konanie

vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním podľa Civilného mimosporového poriadku a ani
jeden z účastníkov konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd v súlade s § 52 Civilného
mimosporovéhoporiadkurozhodolotrováchúčastníkovkonaniatak,žežiadenzúčastníkovnemáprávona náhradu trov konania. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2,
3, 4, 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I., II., III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol
ho zmeniť tak, že maloletá H. bude zverená do jeho osobnej starostlivosti s tým, že každý z rodičov
bude oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a matke uloží povinnosť prispievať na
výživu maloletej sumou 50 Eur mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc
právoplatnosťourozsudku,prípadnetak,žeotcoviurčívýživnénamaloletúH.vovýške140Eurmesačne

vopred k rukám matky vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom február 2017. Dôvodil, že
po vyhlásení rozsudku došlo k zásadnej zmene skutkového stavu veci, keď v polovici mesiaca február
2017 sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a zobrala so sebou aj maloletú, a to proti jej vôli.
Matka maloletou manipuluje, zastrašuje ju a bráni jej v stretávaní sa s otcom. Uviedol, že súhlasil so
zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, avšak len z toho dôvodu, že sa jednalo o úpravu
rodičovských práv a povinností na krátky čas a rozhodnutím súdu by sa prakticky nič nezmenilo, keďže

rodičia bývali v spoločnej domácnosti. Nemohol predpokladať, že sa matka odsťahuje, nakoľko v konaní
o rozvod manželstva stále tvrdila, že ich manželstvo a domácnosť fungujú normálne a s rozvodom
vyslovila nesúhlas. Vyslovil názor, že matka sa o maloletú nedokáže riadne postarať, či už materiálne,
ale aj citovo a vzťahovo, nevhodne sa k nej správa, maloletá sa jej bojí. Ďalej uviedol, že maloletá má s
ním oveľa lepší vzťah ako s matkou a v neprítomnosti matky pri rozhovore s ním uviedla, že by chcela

byť s ním. Naviac v domácnosti starej matky nemá vytvorené ani materiálne podmienky. Spáva v jednej
izbe s matkou i starou matkou a v tejto domácnosti žije ešte brat matky. Maloletá nemá v tejto domácnosti
žiadny vlastný priestor a žiadne súkromie, ktoré je pre dospievajúce dievča potrebné. Je presvedčený,
že má vytvorené lepšie podmienky pre starostlivosť a výchovu maloletej v dôsledku čoho navrhuje,
aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Pokiaľ by odvolací súd napriek uvedenému

dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu napadnutého rozsudku v časti zverenia maloletej do osobnej
starostlivosti matky, domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku v časti určenia výživného, keď výživné
určené súdom prvej inštancie nie je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej, ako i jeho
schopnostiamamožnostiam,keďmatkanepreukázalaodôvodnenévýdavkynamaloletúvtakejtovýške.
Za primerané výživné považoval sumu 140 Eur mesačne. Mal za to, že na výžive maloletej by sa mala

tiež podieľať aj matka, ktorá naviac na maloletú poberá rodinné prídavky. Vyživovacia povinnosť nemôže
byť prenesená výlučne na otca. Zdôraznil, že v čase spolužitia v spoločnej domácnosti hradil všetky
výdavky na chod domácnosti, ako aj výdavky maloletej a matke dával mesačne sumu 250 Eur. Preto
jeho vyživovacia povinnosť k maloletej mala byť súdom určená až od februára 2017, kedy sa matka
zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Tvrdenie matky, že ona sama hradila všetky výdavky maloletej

označil za nepravdivé. Poukázal na to, že matka počas celého manželstva nepracovala, a teda nemala
príjem, z ktorého by tieto mohla hradiť. V hľadaní zamestnania jej pritom nebránila žiadna zdravotná ani
iná prekážka. Bola to iba jej pohodlnosť a lenivosť, ktorú on celé roky znášal a sám sa napriek zlému
zdravotnému stavu vždy snažil pracovať, aby rodina bola finančne zabezpečená. Za nepravdivé označil
tvrdenia matky, že od novembra 2016 vznikla potreba osobitnej úpravy rodičovských práv a povinností k

maloletej, nakoľko matka v rozvode manželstva tvrdila, že ich manželstvo si plní všetky funkcie. Uviedla
tiež, že sa stará o domácnosť, nepoľavuje ani v starostlivosti o manžela, obaja spoločne zabezpečujú
výchovu dieťaťa, manžel viac finančne.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Tvrdenia otca uvádzané v odvolaní označila za nepravdivé, ničím nepodložené. Uviedla, že o
dcéru sa riadne stará a H. chce zostať výlučne s ňou. K odvolaniu priložila aj vyjadrenie k veci maloletej
H.. Naopak otec maloletú manipuluje proti nej, pôsobí na ňu nevhodnými výchovnými metódami a so
zreteľom na jej vek je výlučne na rozhodnutí maloletej H., či sa chce alebo nechce s otcom stretávať,
ona jej v tom nebráni. Pravdou je, že sama nechce otca vidieť. Ďalej uviedla, že s dcérou má vytvorené

vhodné podmienky na bývanie, nie je pravdou, že bývajú s jej matkou, bývajú v byte jej syna a jej
matka s nimi nebýva. Pokiaľ sa týka rozvodu uviedla, že otec maloletej sa zo dňa na deň rozhodol,
že s ňou nebude komunikovať, nechce s ňou žiť. Ona sa snažila manželstvo zachrániť, ale vidí, že jej
snaha bola neúspešná. Až dodatočne zistila, že konanie manžela môže byť ovplyvnené jeho dcérami z
prvého manželstva, o čom svedčí aj prevod jeho majetku na jednu z dcér. Po prevode tohto majetku bola

nútená (urobila tak dobrovoľne, manžel však na ňu vyvíjal neúmerný tlak, aby odišla) odísť zo spoločnej
domácnosti. Poukázala na to, že majetok, ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva prakticky
kompletne zrekonštruovali, a to zo spoločných prostriedkov. Tvrdenie otca, že celé roky nepracovala,ju uráža, nakoľko to nie je pravda, spolu vykonávali všetku činnosť pri podnikaní, a ona sama svojou
činnosťou prispela k zveľadeniu majetku.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý ako vecne správny
potvrdiť.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s

§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dospel k nasledovnému záveru:

6. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa tohto ustanovenia tohto alebo iného zákona,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.

7. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

8. Nadobudnutie právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva má aj ten procesný dôsledok, že
predchádzajúca úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu

manželstva stráca účinnosť a nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, čo i len vo výroku o rozvode
manželstva, zanikajú podmienky pre rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu manželstva okrem určenia výživného ku dňu právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva. Vzhľadom na to, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.04.2017 č. k. 5P/10/2016-117, ktorý vo

výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 25.04.2017, napadnutý rozsudok vo
výrokoch o osobnej starostlivosti a úprave styku na čas do rozvodu manželstva rodičov stratil účinnosť.

9. Odvolací súd, preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení
maloletej Kristíny do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu manželstva zmenil, nakoľko nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Predmetom odvolacieho konania zostalo ďalej posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým bolo určené výživné zo strany otca na maloletú H. na čas do rozvodu manželstva.
Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym

zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj o odôvodnením napadnutého rozsudku v
celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

11. K námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva:

Pokiaľ otec namieta neprimeranú výšku výživného na maloletú H., odvolací súd považuje za správne
určenú sumu 200 Eur mesačne, ktorá suma zodpovedá majetkovým a zárobkovým možnostiam otca.
Otec maloletej H. je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok od januára 2017 v sume 315,50
Eur mesačne. Má príjem z prenájmu pohostinstva v sume 600 Eur mesačne, z ktorého poskytuje
matke maloletej ako podielovej spoluvlastníčke pohostinstva sumu 300 Eur. Otec maloletej je jediným

spoločníkom spoločnosti Q.. s hospodárskym výsledkom za rok 2015 v sume 2.228 Eur a za rok
2016 v sume -74 Eur. Je výlučným vlastníkom X-izbového rodinného domu. Vlastní väčšinový podiel v
nehnuteľnostiach, v ktorých je zriadené pohostinstvo, ktoré prenajímajú, vlastní spolu s navrhovateľkou
chalupu na Q., 2 dodávky a osobné motorové vozidlo. Otec maloletej je od 15.09.2016 zamestnaný na
dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti O. s priemerným mesačným zárobkom v sume 27,13 Eur.

Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej. Práve tieto skutočnosti sú podkladom pre určenie výživného
na maloletú, keď v porovnaní s príjmom matky dosahuje otec vyšší príjem. K námietke odvolateľa, že
na výžive maloletej by sa mala podieľať aj matka, ktorá naviac na maloletú poberá rodinné prídavky,
že matka počas celého manželstva nepracovala i keď jej v tom nebránila žiadna zdravotná prekážka,
odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že rodičia maloletej spolu

vykonávali podnikateľskú činnosť, o čom svedčí aj skutočnosť, že otec matke z prenájmu pohostinstva
poskytuje 300 Eur mesačne, z ktorej sumy matka v čase spoločného spolužitia v predmetnom rodinnom
dome uhrádzala náklady na bývanie. Vyplácanie prídavkov na deti je dotáciou štátu, vyplácané prídavky
na deti nemôžu nahrádzať povinnosť otca prispievať na výživu maloletej H. nižšou sumou ako určil súdprvej inštancie. Na odvolaciu námietku otca, že výživné na maloletú malo byť určené až od februára
2017, kedy sa matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala, odvolací súd neprihliadol vzhľadom k tomu,
že zo správy kolízneho opatrovníka o zisťovaní rodinných, sociálnych a bytových pomerov účastníkov

konania zo dňa 09.01.2017 vyplýva, že rodičia maloletej už tri mesiace spolu nehospodária.

Zročné výživné na maloletú H. za obdobie od 01.11.2016 do 25.04.2017 predstavuje sumu 1.153,20
Eur (t.j. za mesiace 11/2016 až 3/2017 po 200 Eur x 5 = 1.000 Eur, za 23 dní 4/2017 = 153,20 Eur),
ktoré odvolací súd v zmysle § 232 ods. 4 CSP povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur

spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že výživné
zo strany otca na maloletú Kristínu určil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

13. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že každý z
účastníkov si znáša sám trovy, ktoré v konaní platil, keď odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom
prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).