Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/367/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212257
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713212257.5

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse
13C, CH - 6300 Zug,Švajčiarsko, IČO: CHE - 100.023.266, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: J. H., J.. XX.X.XXXX, G. G. XX, v konaní
o zaplatenie 2 069,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie

legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zo dňa 7.7.2016 na pribratie do konania na ochranu
práv žalovanej.

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd v r a c i a žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 117,30 eur.

V. U p r a v u j e sa prevádzkovateľ centrálneho systému evidencie poplatkov: Slovenská pošta,
a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do 30 dní odo dňa

doručeniaodpisuprávoplatnéhorozhodnutia vrátilžalobcovi:IntrumJustitiaDebtFinanceAG,sosídlom
Industriestrasse 13C, CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE - 100.023.266, sumu 117,30 eur ako časť
zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorý bol zaplatený v celkovej sume 124 eur, na účet č. N.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, N.: Y..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.8.2013 sa pôvodný žalobca spoločnosť Profidebt
Slovakia, s.r.o. domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2 069,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 1 687,76 eur od 5.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy
o úvere uzavretej so žalovanou dňa 28.5.2008.

2. Dňa 18.03.2015 právny zástupca žalobcu podal návrh na zmenu subjektov konania a žiadal, aby
na miesto pôvodného žalobcu vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO:
CHE - 100.023.266, na ktorú bola zmluvou o postúpení postúpená pohľadávka uplatnená v predmetnom

konaní. Súd následne uznesením zo dňa 7.5.2015 túto zmenu na strane žalobcu pripustil.

3. Elektronickým podaním došlým súdu dňa 13.9.2013 vstúpilo do konania občianske združenie -
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník na strane žalovanej podľa
ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd od momentu dôjdenia tohto oznámenia konal s
uvedeným občianskym združením ako s vedľajším účastníkom na strane žalovanej.4. Elektronickým podaním zo dňa 7.7.2016 doručeným súdu dňa 8.7.2016 občianske združenie
- Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS navrhlo, aby ho súd pribral do konania ako
osobitný subjekt podľa ust. § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Svoj návrh odôvodnilo tým,

že je spotrebiteľským združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu a v predmetnom konaní vystupovalo ako vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93
Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.6.2016. Nakoľko nadobudnutím účinnosti Civilného
sporového poriadku zanikol inštitút vedľajšieho účastníka má za to, že inštitút osobitného subjektu
konania podľa § 95 C.s.p. svojim obsahom a účelom zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu

vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. S ohľadom na uvedené navrhlo súdu, aby s ním súd
naďalej konal pod novým procesným označením osobitný subjekt.

5. Podľa § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) na ochranu práv strany môže súd aj
beznávrhudokonaniapribraťorgánverejnejmoci,vpôsobnostiktoréhojeochranazákladnýchľudských
práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

6. Súd preskúmal návrh označeného občianskeho združenia a má za to, že podmienky na jeho pribratie
do konania ako osobitného subjektu ustanovené v § 95 ods. 1 C.s.p. nie sú splnené. Označené
občianske združenie vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej, čo mu umožňovalo

v tom čase platné ustanovenie § 93 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Nadobudnutím účinnosti
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku tento inštitút vedľajšieho účastníka upraveného v
§93O.s.p. zanikol.KeďževprechodnýchustanoveniachCs.p.niejeotázkaďalšiehotrvaniavedľajšieho
účastníctva výslovne uvedená, nemôže vedľajší účastník plynulo pokračovať v konaní aj po 01.07.2016,
t.j. za účinnosti C.s.p. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že združenie na ochranu práv spotrebiteľa

nie je ani intervenientom podľa § 81 a nasl. C.s.p., kde nevyhnutným predpokladom zúčastňovania
sa konania je právny záujem na výsledku sporu. Združenie na ochranu spotrebiteľa však môže v
konaní pokračovať ako osobitný subjekt podľa § 95 C.s.p., nakoľko zmyslom účasti osobitného subjektu
v konaní je ochrana práv strany sporu. Okrem toho združenie na ochranu práv spotrebiteľa môže od
01.07.2016 vystupovať v konaní aj na základe plnomocenstva, ktoré mu udelí strana sporu. O pribratí

osobitného subjektu do konania rozhoduje súd uznesením, pričom toto rozhodnutie je fakultatívne a súd
nemá povinnosť osobitný subjekt do konania pribrať. Predpokladom pribratia tohto osobitného subjektu
do konania je súhlas strany, na ochranu práv ktorej má tento subjekt vystupovať. Tento súhlas musí
byť stranou výslovne udelený po 01.07.2016. S ohľadom na argumentáciu občianskeho združenia v
podaní zo dňa 7.7.2016 súd udáva, že doterajší vedľajší účastník podľa § 93 O.s.p. sa od 01.07.2016

automaticky nepretransformoval na osobitný subjekt podľa § 95 C.s.p. Pokiaľ teda chce združenie na
ochranu práv spotrebiteľa naďalej vystupovať v konaní, je povinné predložiť súdu súhlas strany, na
ochranu práv ktorej má vystupovať. Uvedený záver platí aj za situácie, ak spotrebiteľ ako účastník
konania za účinnosti O.s.p. (t.j. do 30.06.2016) súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

7. Súd v súlade s vyššie uvedeným dopytoval žalovanú, na ochranu práv ktorej má združenie ako
osobitný subjekt v konaní vystupovať, či s pribratím osobitného subjektu do konania súhlasí. Výzva
bola žalovanej riadne doručená dňa 21.9.2016. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala a neoznámila
súdu prípadný súhlas s tým, aby v konaní na ochranu jej práv vystupoval osobitný subjekt. V súvislosti s
výzvou súdu je potrebné zdôrazniť, že v prípade nečinnosti strany, nemožno v danom prípade aplikovať

ustanovenie § 157 ods. 2 C.s.p., nakoľko súhlas strany musí byť výslovný. Súd teda nedisponuje s
takým prejavom vôle žalovanej, z ktorého by mohol usúdiť, že súhlasí s pribratím osobitného subjektu
do konania na ochranu jej záujmov. Zo skutočnosti, že žalovaná je nečinná v súvislosti s výzvou
súdu, nemožno usudzovať, že s jeho pribratím súhlasí. Vzhľadom na uvedené, súd návrh občianskeho
združenia na pribratie do konania na ochranu práv žalovanej zamietol.

8. Podaním doručeným súdu dňa 24.5.2016 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie
zastaviť, nakoľko žalovaná pohľadávka je premlčaná. Súčasne požiadal o vrátenie časti kráteného
zaplateného súdneho poplatku.

9. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.11. Podľa § 146 ods. 1 a 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas

žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

12. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť, a to ešte pred predbežným prejednaním sporu
alebo pojednávaním vo veci samej, súd konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil. Vzhľadom na

charakter a štádium konania, prípadný nesúhlas žalovanej so zastavením konania by nebol vzhľadom
na citované ustanovenie § 146 ods. 1 a 2 C.s.p. účinný.

13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. Zavinenie na zastavení konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa posudzuje z
čisto procesného hľadiska. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť z dôvodu uplatnenia
premlčanej pohľadávky, procesne zavinil zastavenie konania. S ohľadom na uvedené by právo na
náhradu trov konania patrilo žalovanej. Keďže ale žalovanej v konaní ku dňu rozhodnutia súdu žiadne
trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

15. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), poplatok splatný podaním žaloby,
návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie

odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz;
to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné.

16. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a

poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

17. Podľa § 11 od. 6 zákona o súdnych poplatkov ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány
podľa § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného

odkladuodpisprávoplatnéhorozhodnutiaovrátenípoplatkualebopreplatkuprevádzkovateľovisystému,
ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry
nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného
zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného

upovedomenia.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené citované ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, súd rozhodol o
vrátení zaplateného súdneho poplatku, ktorý krátil o zákonné minimum tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a zároveň upravil prevádzkovateľa systému na jeho vrátenie.

Poučenie:

Proti výroku o zamietnutí návrhu združenia na pribratie do konania a o vrátení súdneho poplatku
odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 C. s. p.).

Proti výroku o zastavení konania a nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie, ktoré sa

podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.