Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415203968
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415203968.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: APS FUND ALPHA
uzavřený investiční fond, a.s., Celetná 38, Praha, Česká republika, zastúpeného JÁNSKÝ & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, proti žalovanej: F. G., naposledy bytom ul. Č. I. XXX, O.,
t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou I. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava

II, o zaplatenie 93,05 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 15C/357/2015-112, zo dňa 29.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 59,86 eura

s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,26 eura od 26.4.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 39,60 eura od 26.5.2012 do zaplatenia; žalobu vo zvyšku o zaplatenie 33,19
eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 26.4.2013 do zaplatenia zamietol. Žiadnej zo strán sporu
nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 19.3.2015 domáhal proti žalovanej

zaplatenia 93,05 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
uzavrela so žalovanou 25.2.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011
Z.z. (ďalej aj ako „Zmluva“) ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorí Dodatok z 25.2.2012. Predmetom Zmluvy
bol okrem iného aj záväzok spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytovať žalovanej program služieb
uvedený v Zmluve, resp. v jej dodatkoch a záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu služieb
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, všeobecnými

podmienkami a cenníkom služieb. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. na základe Zmluvy, resp. dodatkov k
nej vyúčtovala žalovanej a ako neuhradené evidovala pohľadávky v celkovej sume 93,05 eura. Zmluvou
o postúpení pohľadávok z 9.6.2014 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca vyššie
uvedené pohľadávky v celkovej výške 93,05 eura s príslušenstvom žalobcovi, čo spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. oznámila žalovanej listom z 1.7.2014.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná ako
účastníkaSlovakTelekom,a.s.(ďalejajako„podnik“)uzavreli25.2.2012písomnúZmluvuoposkytovaní
verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. č. XXXXXXX v znení Dodatku uzavretého 25.2.2012
(ďalej len „Dodatok“), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, na základe ktorých Slovak Telekom,
a.s. poskytol žalovanej SIM kartu a zaviazal sa poskytovať žalovanej po dohodnutú dobu program
služieb „ŠTUDENTSKÝ PAUŠÁL“ za zvýhodnenú cenu. V Dodatku sa žalovaná zaviazala využívať

služby podniku po dobu viazanosti 24 mesiacov uvedenú v tabuľke č. 1 od dátumu uzavretia
príslušného Dodatku. Zároveň sa žalovaná ako užívateľka v bode 4 Dodatku zaviazala, že v prípadeporušenia záväzku uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku (riadne a včas platiť cenu za
zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje zmluvné
povinnosti), dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, a bude povinná uhradiť podniku

zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (33,19 eura). Ďalej mal z listinných dôkazov pripojených
žalobcom k žalobe za preukázané, že žalovaná nezaplatila za poskytnuté elektronické telekomunikačné
služby, na ktorú povinnosť sa zaviazala ako účastník Zmluvy poskytovateľovi (postupcovi) týchto služieb,
na základe vystavených faktúr spolu 59,86 eura s DPH.

4. Súd prvej inštancie považoval v tejto časti (o zaplatenie 59,86 eura) žalobu žalobcu (postupníka)
za dôvodnú, preto zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých elektronických
telekomunikačných služieb v sume 59,86 eura. Keďže žalovaná nezaplatila žalobcovi dlžnú sumu
59,86 eura, dostala sa do omeškania s plnením tohto peňažného dlhu, čím jej zároveň vznikla
povinnosť platiť zo sumy 20,26 eura od 26.4.2012 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č.
XXXXXXXXXX) do zaplatenia, zo sumy 39,60 eura od 26.5.2012 (deň nasledujúci po dni splatnosti

faktúry č. XXXXXXXXXX) do zaplatenia aj úroky z omeškania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013.

5. Žalobu v časti o zaplatenie 33,19 eura súd prvej inštancie zamietol, pretože tento peňažný nárok

žalobca v žalobe nevymedzil uvedením rozhodujúcich skutočností, ktorými odôvodňuje toto svoje právo.
Iba z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 25.4.2013, pripojenej žalobcom k žalobe zistil, že touto faktúrou
poskytovateľ služby Slovak Telekom, a.s. fakturoval žalovanej za obdobie 8.3.2013 - 7.4.2013 zmluvnú
pokutu 33,19 eura bez DPH. Nepreukázal však, že mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči
žalovanej vznikol, keď neuviedol, ktorú konkrétnu povinnosť zo zmluvy žalovaná porušila.

6. Súd prvej inštancie poukázal na spotrebiteľský charakter Zmluvy a jej Dodatku, na ktoré sa
vzťahujú sa ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák., podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na relevantnú judikatúru slovenských

súdov v obdobných sporoch (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 17C/112/2010-35, zo dňa
16.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/136/2010, zo dňa 9.5.2011,
rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/163/2011, zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/31/2012, zo dňa 15.3.2012, rozsudok Okresného súdu Bardejov
č.k. 4C/162/2011-28, zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn.

16Co/32/2012, zo dňa 15.3.2012, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C/16/2014), v ktorých
súdyzamietlinávrhytelekomunikačnýchoperátorovvčastipožadovanýchzmluvnýchpokútzdôvoduich
neprijateľnosti. S ohľadom na uvedené považoval dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká a preto nemožno
znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej
zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu. Zároveň poukázal aj na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu

zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Upriamil pozornosť
tiež na čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS podľa ktorého, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Dodal, že ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana
pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ proti S., bod 50), teda pravidiel, na ktorých
rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať. Na uvedenom základe súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o zaplatenie

zmluvnej pokuty 33,19 eura s príslušenstvom s poukazom na § 51, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, § 53 ods.
1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5 ako nedôvodnú zamietol.8. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mala strana
sporu vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán sporu nemá na náhradu trov právo.

9. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej
časti zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku 4,70 eura, trov právneho zastúpenia 34,40 eura a hotových výdavkov
1,60 eura. Poukázal na § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého mal za zrejmé, že čiastočný úspech vo veci

zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán sporu nemá
právo na náhradu trov konania, pričom čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok.
Uviedol, že v danom prípade sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 93,05 eura s prísl., avšak súd
prvej inštancie mu priznal len nárok na zaplatenie 59,86 eura. Uspel teda v časti 64,30 %, pričom úspech
žalovanej (resp. neúspech žalobcu) predstavoval 35,70 %. Na uvedenom základe vyvodil, že jeho čistý
procesný úspech v spore predstavoval 28,60 % (64,30 % - 35,70 %), a s poukazom na uvedené mu mal

byť v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,60 % z uplatnenej
sumy.Procesnýúspechvrozsahu28,60%nepovažovalzanepatrný.Zdôraznil,žezapomernenepatrnú
časť procesného úspechu, resp. neúspechu sa podľa ustálenej rozhodovacej súdnej praxe považuje
časť, ktorá neprevýši 5 - 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch.

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v napadnutej časti náhrady trov konania, prejednal
odvolaniežalobcubeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1C.s.p.adospelkzáveru,
že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

13. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania aj podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy
(O.s.p.), platnej do 30.6.2016, bolo poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a
časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo

zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní
plný úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na
náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti
záviselo od konkrétnych okolností tej ktorej veci. Miera úspechu vo veci závisela od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. V súvislosti s inštitútom

náhrady trov občianskeho súdneho konania treba uviesť, že všeobecným zákonným pravidlom (lex
generalis)vprípadoch,keďmalúčastníkkonaniavoveciúspechlenčiastočný,bolovčaserozhodovania
súdu prvej inštancie pravidlo obsiahnuté v § 142 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia súd náhradu trov
alebo pomerne rozdelil, alebo vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

15. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vo veci samej žalobcovi z uplatnenej sumy 93,05 eura s
prísl. priznal 59,86 eura s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie o náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.

16. Vzhľadom na vyššieuvedené odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval
o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. za správny, keď žalobca mal úspech v spore len
čiastočný.Pochybilvšakvtom,žejehorozhodnutieneobsahuježiadneodôvodnenietoho,prečozdvoch
možností, ktoré umožňovalo toho zákonné ustanovenie pre svoje rozhodnutie zvolil práve možnosťnepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán a ako vyhodnotil mieru úspechu jednotlivých strán, keď
je zrejmé, že úspech žalobcu bol výrazne vyšší ako úspech žalovanej (59,86 eura proti 33,19 eura z
uplatnenej sumy 93,05 eura, čo predstavuje 64,36 % úspechu proti 35,67 % neúspechu). Na tomto

základe je uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

17. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nemohol preskúmať správnosť rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania žalobcovi a reagovať na odvolacie
dôvody odvolateľa, nakoľko by svojím postupom vzhľadom k absencii odôvodnenia súdom prvej

inštancie nahrádzal jeho činnosť. Na uvedenom základe je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti nepreskúmateľný; nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia
predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre jeho zrušenie v napadnutej
časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vrátenie veci podľa § 391 ods. 1 C.s.p.

18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania podľa § 255 ods.

2 C.s.p., a teda pomerne rozdelí náhradu trov alebo vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom však svoje rozhodnutie riadne odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods.
2 C.s.p.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).