Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200646
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200646.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov:

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Marián Lipovský, so
sídlom Šoporňa 281, 925 92 Šoporňa, IČO: 30 018 668, zastúpeného advokátkou JUDr. Nadeždou
Boľovou, Šafárikova 1522, 924 01 Galanta proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo:
1100307/1/129925/2013 zo dňa 14.3.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou súdu dňa 25.8.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo:
1100307/1/129925/2013 zo dňa 14.3.2013, ktorým tento podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b
ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu - Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta číslo: 9211401/5/3784754/2012/Sza zo dňa
19.12.2012, ktorým tento podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 daňového poriadku vyrubil žalobcovi dodatočným platobným
výmerom rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 vo výške 28 835,69 eur.

2.
V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že zo strany kupujúcej Mgr. K. W. nedošlo k uhradeniu
finančných prostriedkov na základe uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 23.8.2007, ktorou žalobca spoločne

s manželkou B. M. predal nehnuteľnosť - G. D. v H., ktorú žalobca ako daňový subjekt používal
na podnikateľské účely a bola zahrnutá do jeho obchodného majetku. Poukázal na to, že kupujúca
neuhradila v hotovosti a ani prostredníctvom bankového prevodu v kúpnej zmluve dohodnuté finančné
čiastky, keď 5 160 000,- Sk mala zaplatiť pri podpise kúpnej zmluvy a zvyšok 12 040 000,- Sk z úveru
poskytnutého na tento účel peňažným ústavom do 15 dní od podpísania predmetnej kúpnej zmluvy.
V tejto súvislosti uviedol, že kupujúcou predložený príjmový pokladničný doklad vystavený na sumu 5
160 000,- Sk bol z jej strany sfalšovaný, tento nikdy nevidel a nepodpísal, a preto požiadal katastrálny

úrad o odstúpenie od zmluvy. V Zdôraznil, že voči Mgr. K. W. a D. W. je vedené trestné stíhanie pre
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písmeno a) Tr. zák., spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. pre skutok nezákonné nadobudnutie nehnuteľnosti G. D.. Q.alej
poukázal na nezákonnosť daňovej kontroly, nakoľko táto bola začatá dňa 19.6.2009 a ukončená bolaaž dňa 19.12.2012, čo znamená, že nebola ukončená do 12 mesiacov od jej začatia, čím došlo k
porušeniu ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku. Tiež poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného mu
bolo doručené až 6.7.2015, ktoré mu predtým bolo zo strany žalovaného doručované na inú adresu, na

ktorej ho nemohol prevziať v odbernej lehote, nakoľko odo dňa 22.10.2012 sa zdržiaval na novej adrese.
Mal preto za to, že žalovaný ako orgán verejnej správy nepostupoval správne pri doručovaní tohto
rozhodnutia, keď zmenu trvalého pobytu ako aj miesta podnikania oznámil na príslušnom Obvodnom
úrade Galanta, odbor živnostenského podnikania. Tiež poukázal na to, že od rozhodnutia žalovaného
vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, keď z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu v Galante,

rozsudkusp.zn.1T/16/2010zodňa13.2.2015vtrestnejveciobžalovanýchMgr.K.W.aD.W.vyplýva,že
žalobca ako predávajúci neprevzal časť kúpnej ceny za G. D. v H., pričom tieto skutočnosti vyplývajú aj
z uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 5To/21/2015-1032 zo dňa 24.11.2016, ktorým bolo odvolanie
Krajského prokurátora v predmetnej veci zamietnuté. Na základe takto zistených skutočností mal za
to, že mu ako daňovému subjektu nevznikla daňová povinnosť v sume 28 835,69 eur, nakoľko sa mu
reálne nezvýšil príjem v zdaňovacom období roku 2007 o kúpnu cenu predanej nehnuteľnosti, pretože

za predmet kúpy mu kúpna cena vyplatená nikdy nebola. Za tohto stavu preto považoval rozhodnutie
žalovaného za nezákonné, ktorým bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Namietal, že zo strany
správnych orgánov nebolo prihliadané na skutočnosť, že proti kupujúcej Mgr. K. W. je vedené trestné
konanie, v ktorom boli preukázané jeho tvrdenia, že kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť neprevzal
a ani nemohol prevziať, nakoľko kupujúca pred uzatvorením kúpnej zmluvy a ani po jej uzatvorení

nedisponovala s finančnými prostriedkami v takej výške.

3.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2015, pričom

žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu v priebehu ktorej bola správcovi dane predložená kúpna zmluva zo dňa 23.8.2017, na základe
ktorej žalobca ako predávajúci spoločne s manželkou B. M. odpredal kupujúcej Mgr. K. W. nehnuteľnosť,
zapísanú na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v kat. území H., ktorú žalobca používal na podnikateľské
účelyaktorábolazahrnutádojehoobchodnéhomajetku.Poukázalnato,ževbodeII.predmetnejkúpnej

zmluvy sa predávajúci a kupujúca dohodli na kúpnej cene prevádzanej nehnuteľnosti v sume 17 200
000,-Sk,ktorúkupujúcamalazaplatiťpredávajúcimtak,žesumu5160000,-Skmalauhradiťpripodpise
kúpnej zmluvy a zvyšok sumu 12 040 000,- Sk z úveru poskytnutého na tento účel peňažným ústavom
do 15 dní od podpísania tejto kúpnej zmluvy na účet predávajúcich. Okrem toho sa zmluvné strany v
bode VI. označenej ako iné dojednania dohodli, že v prípade, ak kupujúca nezaplatí v stanovenej lehote

celú kúpnu cenu, resp. odstúpi od kúpnej zmluvy, tak predávajúci má právo odstúpiť od tejto kúpnej
zmluvyazáloha,ktorámubolavyplatenápripodpisetejtokúpnejzmluvyvovýške5160000,-Skzostane
predávajúcimakozmluvnápokuta.Zatohtostavubolopotrebnépretopovažovaťprijatéplnenievovýške
5 160 000,- Sk za zdaniteľný príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov, ktorý bol povinný v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca zahrnúť

do svojich príjmov. Poukázal na to, že pre správcu dane je dôkazom o zaplatení časti kúpnej ceny
samotná kúpna zmluva zo dňa 23.8.2007, ktorú žalobca podpísal, s jej obsahom súhlasil a na základe
tejto kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že za predpokladu,
že by mu časť kúpnej ceny nebola vyplatená je dôvodné predpokladať, že by žalobca predmetnú kúpnu
zmluvu nepodpísal. Okrem toho skutočnosť, že časť kúpnej ceny bola žalobcovi zaplatená pri podpise

kúpnej zmluvy deklarujú obe zmluvné strany v bode VI. kúpnej zmluvy, podľa ktorého sa dohodli, že
v prípade nezaplatenia kúpnej ceny, resp. odstúpenia od zmluvy, zostáva predávajúcim suma 5 160
000,- Sk, ktorá bola vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy ako zmluvná pokuta, ktorá sa z daňového
hľadiska považuje za zdaniteľný príjem podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov. Na základe takto
zistených skutočností preto nie je rozhodujúce, či žalobcovi bola časť kúpnej ceny vyplatená na základe

fotokópie príjmového pokladničného dokladu. Naviac na základe tejto kúpnej zmluvy bol Okresným
úradom Galanta katastrálnym odborom povolený vklad do katastra nehnuteľností dňa 12.9.2007 pod
číslom V 3563/07 a týmto dňom nastali právne účinky vkladu.

4.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný
uviedol, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2007 bola vykonaná na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní a v takomtoprípade podľa ust. § 15 ods. 19 zákona o správe daní, lehoty na jej ukončenie neplynú. Taktiež pokiaľ ide
o doručovanie rozhodnutia žalovaného žalobcovi tak uviedol, že žalobcom nahlásená zmena trvalého
pobytu bola u správcu dane v registri vykonaná až dňa 14.4.2014 a vzhľadom k tomu, že žalovaný

nemal v čase doručovania svojho rozhodnutia vedomosť o zmene trvalého pobytu žalobcu, doručoval
písomnosťnapôvodnúadresutrvaléhopobytuuvedenúvregistri.Nakoľkonazákladenahlásenejzmeny
nebolo rozhodnutie žalovaného doručené, vykonal žalovaný nové doručenie, a to na novú adresu, na
ktorej žalobca prevzal rozhodnutie dňa 29.6.2015, a teda nie 6.7.2015 ako uvádza žalobca. K ďalšej
námietke žalobcu, že žalovaný neprihliadal na zistenia vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku Okresného

súdu Galanta sp.zn. 1T/16/2010 zo dňa 13.2.2015 v súvislosti s tým, že žalobca neprevzal od kupujúcej
časť kúpnej ceny za G. D. v H. uviedol, že konanie o obžalobe je samostatným konaním nezávislým
od konaní iných, a teda je aj nezávisle od konania v daňových veciach. Samotná skutočnosť, že súd
oslobodilobžalovanýchspodobžalobyzdôvodu,ženenaplnilisvojimkonanímzákladnéznakyskutkovej
podstaty obzvlášť závažného zločinu vo veci podvodu, nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, keďže
tento výsledok smeruje len k jednému záveru a to, že skutok ktorý sa stal, nie je trestným činom.

V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že ani hmotnoprávny predpis a ani procesnoprávny predpis
neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by mali daňové orgány povinnosť v prípade, ak súd svojim
rozhodnutím oslobodí spod obžaloby obžalovaných s odôvodnením, že tento skutok nie je trestným
činom, predpísanú daňovú povinnosť zrušiť a oslobodenie spod obžaloby považovať za dôvod na
prešetrenie vyrubenej dane. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa krátenia práv žalobcu tak žalovaný

uviedol, že podľa § 163 daňového poriadku sa na daňové konanie nevzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní, pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a
v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Vychádzal z kúpnej zmluvy zo dňa 23.8.2007, z jej
obsahu a na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti na kupujúcu vkladom do
katastra.

5.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa právny zástupca žalobcu pridržiaval
žalobných dôvodov uvedených v žalobe a žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 5To/21/2015-1032 zo
dňa 24.11.2016, ktorým bolo v trestnej veci obžalovanej Mgr. W. a W. odvolanie krajského prokurátora
podľa § 319 Tr. por. zamietnuté, pričom z obsahu tohto rozhodnutia ako aj z vykonaného dokazovania v
trestnom konaní vyplýva, že v čase kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a manželmi
W., tak títo ako kupujúci nemali finančné prostriedky na zaplatenie ani časti kúpnej ceny - zálohy. Okrem

toho v rámci trestného konania sa preukázalo, že príjmový pokladničný doklad, ktorý bol predložený p.
W. ako kupujúcou bol sfalšovaný v časti podpisu zo strany žalobcu.

6.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov
uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 14.10.2015. Za dôkaz zaplatenia časti kúpnej ceny považuje
samotný obsah kúpnej zmluvy, keď žalobca svojim podpisom potvrdil, že časť kúpnej ceny mu bola
zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy a na základe týchto skutočností došlo následne aj k prevodu
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a
nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov je základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú
daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových
výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 15 ods. 19 zákona o správe daní lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18
neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové

konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o najmú o rôzne podania daňových subjektov
(priznania,hlásenia,odpovedenavýzvysprávcudaneapod.),osvedeckejvýpovede,znalecképosudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

7.
Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené okolnosti, súd ich považoval za nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé
spochybniť relevantné právne závery žalovaného ako správneho orgánu. Odôvodnenie žalovaného je

založené na logických argumentoch, vychádzajúcich zo skutkových zistení ako aj z obsahu a podmienok
za akých bola uzavretá kúpna zmluva. Je nepochybné, že medzi žalobcom a jeho manželkou ako
predávajúcimi a p. W. ako kupujúcou bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 23.8.2007, z ktorej obsahu
- bodu VI. bod 1 vyplýva, že záloha, resp. časť kúpnej ceny vo výške 5 160 000,- Sk bola zo strany
kupujúcich vyplatená pri podpise zmluvy. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt opak nepreukázal,

pričom je to práve on, ktorý mal preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Za
tohtostavusprávneorgánypostupovalisprávne,pokiaľnepovažovalipokladničnýdokladzarozhodujúci,
pretože v samotnej kúpnej zmluve bolo jednoznačne konštatované, že časť kúpnej ceny vo výške 5
160 000,- Sk bola zo strany kupujúcej vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy. Okrem toho bolo v kúpnejzmluve dojednané, že ak kupujúci v stanovenej lehote nezaplatí celú kúpnu cenu, predávajúci má právo
odstúpiť od kúpnej zmluvy, ale zaplatená záloha zostáva predávajúcim ako zmluvná pokuta. Žalobca
v predmetnej veci iba všeobecne namietal, že bol ukrátený na svojich právach a svoju obranu výlučne

založil iba na tom, že od kupujúcej neprijal ani v hotovosti a ani iným spôsobom dohodnuté finančné
čiastky, pričom argumentoval tým, že príjmový pokladničný doklad bol zo strany kupujúcej sfalšovaný.
Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že je nepochybné, že kúpnu zmluvu uzavretú dňa
23.8.2007 žalobca podpísal, s jej obsahom súhlasil a na základe tejto kúpnej zmluvy došlo aj k prevodu
vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti. Za predpokladu, že by mu časť kúpnej ceny nebola

vyplatená, je dôvodné predpokladať, že by žalobca predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísal. Skutočnosť,
že časť kúpnej ceny mu bola zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy deklarujú obe zmluvné strany v
bode VI. kúpnej zmluvy, čo je dôležitým faktom, pričom v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení spochybňujúcich v zmluve deklarované prevzatie peňažnej čiastky vo výške 5
160 000,- Sk. K samotnému dokazovaniu daňových trestných činov súd uvádza, že daňové a trestné
konanie majú svoje špecifiká (obrátené dôkazné bremeno v daňovom konaní na jednej strane, povinnosť

orgánov činných v trestnom konaní dokazovať vinu na druhej strane), pričom tieto jednotlivé konania sú
samostatné, navzájom sa dopľňajú, avšak sú na sebe nezávislé, a preto zistené skutočnosti ohľadne
napr. rozsahu skrátenej dane môžu byť v inej výške ako v daňovom konaní a pod. Taktiež námietka
žalobcu, ktorá smerovala k dĺžke daňovej kontroly nebola dôvodná, súd je toho názoru, že k prekročeniu
dĺžky daňovej kontroly došlo k v súlade s ust. § 15 ods. 19 zákona o správe daní, keď v danom

prípade daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 bola vykonaná na
požiadanie orgánov činných v trestnom konaní a v takomto prípade lehoty na jej ukončenie neplynú.
Tieto skutočnosti vyplývajú z listu Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,
Č.p.: PPZ-513-2/BOK-S-2009 zo dňa 14.4.2009, ktorý bol doručený Daňovému úradu v Galante dňa
20.4.2009, a na základe ktorého bol daňový úrad požiadaný o vykonanie daňovej kontroly dane z príjmu

za rok 2007 u žalobcu, nakoľko tento sa dopustil trestného činu skrátenia dane podľa § 276 Tr. zák.
tým, že zatajil príjem z predaja predmetnej nehnuteľnosti a nezahrnul ho do svojho daňového priznania.
Pokiaľ ide o ďalší žalobný dôvod (doručovanie rozhodnutia žalovaného na inú adresu žalobcu), súd ho
považoval za nedôvodný, nemajúci vplyv na zákonnosť rozhodnutia, odhliadnuc už od skutočnosti, že
žalovaný doručoval rozhodnutie na jemu známu adresu nahlásenú žalobcom. Za tohto stavu možno

konštatovať, že žalobca neuniesol tak v daňovom a ani v súdnom konaní dôkazné bremeno, neuviedol
také skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný relevantným spôsobom nevysporiadal, a preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

8.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 168 SSP, keď žalovanému ako v konaní úspešnému
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.