Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614205043
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614205043.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného JUDr. Roman Kvasnica, advokát,
s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému J. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. L. M. X, o zaplatenie 2.382,22 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2C/209/2014-62 zo dňa 24.06.2015

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému trovy konania nepriznal a žalobca nemá právo na ich
náhradu.

svojho rozhodnutia uviedol, že olanie žalobca ia nepriznal a žalobca dňa 24.06.2015V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť
mu sumu 2.382,22 eura s 11,65 % ročným úrokom zo sumy 2.262,12 eura od 23.11.2013 do zaplatenia a
s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 2.262,12 eura od 23.11.2013 do zaplatenia. V žalobe bolo uvedené,
že 01.04.2005 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver do výšky úverového rámca 25.000,-

Sk s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 12,15 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na deň 31.03.2006. Doba trvania zmluvy o kontokorentnom úvere sa v zmysle článku III. bodu 1
predlžovala vždy o dobu jedného roka, pokiaľ žalovaný neoznámil najneskôr v lehote jedného mesiaca
pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie trvania zmluvy. Dodatkom č. 1 z
19.05.2005došlokzmenevýškyúverovéhorámcanasumu50.000Skakzmeneročnejúrokovejsadzby
na 11,65 %. Z dôvodu porušovania zmluvne dohodnutých povinností zo strany žalovaného a bodu 7.6

všeobecných obchodných podmienok žalobcu bola žalovanému zrušená možnosť čerpania úverového
rámca. Listom zo 06.02.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný dlžnú
sumu nezaplatil, túto povinnosť má mu preto uložiť súd.
Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania zistil existenciu skutkového stavu tvrdeného
v žalobe, zistil taktiež, a to z prehľadu obratov na účte žalovaného, že žalovaný poslednú úhradu - vklad

na účet vykonal dňa 01.10.2009 vo výške 400 eur. Od vtedy sa už na účte nerealizovali výbery, iba
sa pripisovali debetné úroky a poplatky za vedenie účtu. Od 31.01.2011 bol na účte vedený zostatok
vždy viac ako - 1.700 eur. Napriek tomu, že žalovaný ako majiteľ účtu s účtom nedisponoval od
01.10.2009,nedodržiavalpodmienkyzmluvyokontokorentnomúvere,t.j.tentonesplácalniekoľkorokov,
žalobca nevypovedal zmluvu, hoci takáto možnosť bola v zmluve uvedená. Je zrejmé, že žalovaný
neoznámil žalobcovi ako veriteľovi v lehote uvedenej v zmluve, že nemá záujem o predĺženie doby

trvania zmluvy, takže došlo k opakovanej prolongácii zmluvy. Zo zmluvy však vyplynulo, že ak by
dlžník mienil zmluvu vypovedať, bol by povinný splatiť celý dlh, pričom účinnosť výpovede by nastalaaž úplným vyrovnaním dlhu, t.j. vypovedať zmluvu by mohol iba za predpokladu, že jednorazovo
splatí celý dlh. Ak nemal na splatenie dlhu prostriedky, bol nútený zostať v zmluvnom vzťahu a platiť
poplatky a úroky, aj keď tieto neboli individuálne dojednané. Zmluvný vzťah bol pritom podľa súdu prvej

inštancie vzťahom spotrebiteľským a takéto zmluvné dojednanie spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahu medzi veriteľom spotrebiteľom. Podľa súdu žalobca mal možnosť úverový vzťah ukončiť,
nepostupoval však v súlade s vlastnými obchodnými podmienkami. Minimálne od 01.12.2009 si mohol
voči žalovanému uplatniť nárok, t.j. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a domáhať sa zaplatenia
dlžnej sumy. Podľa súdu sa žalobca nesprával ako riadny hospodár keď napriek tomu, že žalovaný

si neplnil povinnosti zo zmluvy, na čo ho niekoľkokrát upomínal. Uvedené súd hodnotil ako nekalú
obchodnú praktiku žalobcu vzhľadom na to, že mohol ukončiť zmluvný vzťah už v roku 2009 a domáhať
sa voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy. Mal za to, že nárok uplatnený žalobou bol premlčaný, na
čo prihliadol ex offo v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. a žalobu pre premlčanie zamietol.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1-3, § 100 ods. 1,
2, § 101, podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa Obchodného

zákonníka - § 497, § 710 a podľa Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 5b, § 7 ods. 1, 2.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pokiaľ mal za to, že nárok uplatnený žalobou bol
premlčaný. Súd nerozlišoval právo žalobcu predčasne ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným od práva

na zaplatenie. Ide pritom o dve samostatné práva s rozdielnym obsahom ako i začiatkom plynutia
premlčacej doby. Pokiaľ mal súd za to, že minimálne od 01.12.2009 si mohol žalobca uplatniť voči
žalovanému nárok, premlčacia doba od uvedeného dátumu nemohla začať plynúť, pretože mimoriadna
splatnosť ešte vyhlásená nebola. Za takéhoto stavu nebolo možné právo na zaplatenie uplatniť na súde.
Žalobca svoje právo na ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným realizoval dňa 12.09.2012. Vtedy

sa stala splatnou žalovaná pohľadávka a začala plynúť premlčacia doba k právu na peňažné plnenie.
Žaloba bola podaná na súd v septembri 2014, teda do troch rokov od začatia plynutia premlčacej doby
k žalobou uplatnenej pohľadávky. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobe vyhovie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470
ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o neexistencii predpokladov
pre potvrdenie ani pre zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu spočívala v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci
pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že nárok uplatnený žalobou bol premlčaný.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej
obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval.
7. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na konštatovaní nečinnosti, resp. oneskorení výkonu

oprávnenia žalobcu ako veriteľa žiadať od žalovaného ako dlžníka zaplatenie nároku zo záväzkového
vzťahu medzi nimi vzniknutého. V tejto súvislosti poukázal na bod 7.6 všeobecných obchodných
podmienok žalobcu upravujúcich jednotlivé oprávnenia žalobcu pre prípad porušenia povinností
žalovaným.
Vychádzajúc z týchto oprávnení mal za to, že po poslednom vklade peňažných prostriedkov žalovaným

na účet, čo bolo 01.10.2009, mohol žalobca minimálne od 01.12.2009 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru a domáhať sa na žalovanom zaplatenia dlžnej sumy. Keďže tak urobil až listom z 12.09.2012,
znamená to, že sa nesprával ako riadny hospodár, čo hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku konštatujúc
premlčanie nároku. Konkrétne vysvetlenie toho, prečo mal podľa názoru súdu žalobca práve od nímdefinovaného času - 01.12.2009 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a či toto oprávnenie veriteľa
je možné stotožniť aj s jeho povinnosťou, absentuje. V tejto časti sú dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie nezrozumiteľné. Ak mal súd prvej inštancie za to, že ide o právnu povinnosť veriteľa, bolo

potrebné uviesť ustanovenie akého právneho predpisu konkrétne takúto povinnosť veriteľovi ukladá.
8. Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o úvere je vzťahom, obsah ktorého je daný
vzájomnými právami a povinnosťami. Podstatou tohto vzťahu je oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie
poskytnutého plnenia a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka toto plnenie veriteľovi vrátiť.
Je nepochybné, že právo veriteľa na vrátenie dlhu je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu,

ak však súd žalobou uplatnený nárok zamieta pre premlčanie, je nevyhnutné špecifikovať konkrétnu
skutočnosť, od ktorej premlčacia doba začína plynúť. Začiatok plynutia premlčacej doby musí byť
jednoznačný. Rozsudok súdu prvej inštancie jednoznačnú odpoveď v tomto zmysle však nedáva.
9. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil v zmysle v čase
jeho rozhodnutia platného § 157 ods. 2 O.s.p. (od. 01.07.2016 túto problematiku upravuje § 220 ods. 2
CSP), jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu

(čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd). Svojim postupom tým súd prvej inštancie odňal stranám sporu právo konať pred súdom v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejedná a rozhodne s tým, že sa
vysporiada nielen s výhradami uvedenými odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, ale aj so všetkými
námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Pokiaľ súd prvej inštancie zotrvá na svojej úvahe o
tom, že bolo povinnosťou žalobcu ako veriteľa úver zosplatniť, uvedie, o ktoré konkrétne ustanovenie
právneho predpisu túto svoju úvahu opiera.

Pokiaľ bude mať za to, že žalobca sa v záväzkovom vzťahu nesprával ako riadny hospodár pokiaľ svoje
oprávnenia veriteľa nerealizoval, bude sa zaoberať tým, k akým dôsledkom vo vzťahu k nároku, ktorý
bol žalobou uplatnený, by takáto charakteristika jeho konania, resp. nekonania mohla viesť.
Pokiaľ opätovne dospeje k záveru o tom, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný, uvedie, kedy
konkrétne začala plynúť premlčacia doba nárokov zo vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o nároku na náhradu trov celého konania
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.