Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513241262
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513241262.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: D.. F. Z., B. B., T.Á. X, proti odporkyni: F.. E.
Š., B. B., B. XX, zastúpená JUDr. Mgr. Antonom Chromíkom, PhD., Advokátska kancelária, s. r. o.,
Šenkvice, Chorvátska 199, o zaplatenie sumy 2.400,- € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13. 11. 2014, č. k. 42C/409/2013-127, v pomere
hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa voči
odporkyni domáhala povolenia obnovy konania, a to konania o dedičstve vedeného pod č. D 322/2010,

Dnot 42/2010, za tým účelom, aby si mohla uplatniť pohľadávky vo výške 2.000,- € s príslušenstvom a
400,- € s príslušenstvom. Na pojednávaní, vytýčenom súdom prvého stupňa na deň 13. 11. 2014 vzala
navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť a konanie navrhla zastaviť po tom, ako právny zástupca
odporkyne v konaní vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa vzhľadom na späťvzatie návrhu
navrhovateľkou konanie zastavil, na základe ust. § 96 ods. 1 O. s. p. O trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. tak, že navrhovateľku, ktorá zavinila, že konanie sa muselo zastaviť,

zaviazal na náhradu trov, ktoré v konaní vznikli odporkyni, t. j. trov právneho zastúpenia celkom v sume
470,66 € (za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci a
účasť na pojednávaní dňa 13. 11. 2014, á 101,25 €, ďalej 3 x režijný paušál po 8,04 €, ako aj náhrada
cestovného 24,15 € a náhrada za stratu času 40,20 €, ako aj 20 % DPH) , podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Uvedené uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka v celom rozsahu, t. j. ako vo

výroku o zastavení konania, tak aj vo výroku o trovách konania s tým, že dôvody odvolania písomne
doplní.

Keďže navrhovateľka dôvody svojho odvolania nedoplnila a súd prvého stupňa ju na ich doplnenie
nevyzval, urobil tak odvolací súd svojím uznesením zo dňa 13. 3. 2015, č. k. 9Co/94/2015-134, v ktorom
navrhovateľku zároveň poučil o následkoch v prípade, ak vady odvolania navrhovateľka v stanovenej

lehote 10 dní od doručenia uznesenia, neodstráni.

Navrhovateľka písomným podaním, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 31. 3. 2015 (č. l.
136 spisu), vytýkala prvostupňovému súdu, že v napadnutom uznesení dospel na základe predložených
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní sa navrhovateľka nesúhlasila s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesla odporkyňa

poukazujúc na to, že nebol stanovený presný termín vrátenia pôžičky, že si pôžičku uplatnila, keď
sa prihlásila do dedičského konania po otcovi odporkyne, že o pôžičke odporkyňa vedela, a že oprávoplatnosti Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/322/2010 sa navrhovateľka dozvedela až v marci
2013. V odvolaní navrhovateľka poukazovala na ňou predložené svedecké výpovede, popisovala
priebehpojednávaniapredsúdomprvéhostupňa dňa13.11.2014zjejpohľadu.Uviedla,žekspäťvzatiu

návrhu pristúpila pod nátlakom. Osobitne navrhovateľka v odvolaní nesúhlasila s trovami právneho
zastúpenia, ktoré súd prvého stupňa priznal odporkyni, keď argumentovala tým, že súdu prvého stupňa
zdokladovala, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie trov konania, ani trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľka navrhovala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Na odvolanie navrhovateľky sa odporkyňa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t. j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Pod späťvzatím návrhu je potrebné rozumieť procesný úkon účastníka - navrhovateľa - z obsahu ktorého
jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu buď celkom, alebo sčasti, nemá záujem, čo

znamená,žeojehonávrhunebudesúdmeritórnerozhodovať.Späťvzatienávrhuakoprejavvôlenesmie
vzbudzovať žiadne pochybnosti o jeho obsahu a zmysle. Zákon (Občiansky súdny poriadok) pritom
navrhovateľovi neukladá povinnosť svoje späťvzatie návrhu odôvodniť.

Zobsahuzápisnicezpojednávanianasúdeprvéhostupňadňa 13.11.2014 (č.l.119spisu)vyplýva bez

akýchkoľvek pochybností, že navrhovateľka po tom, ako právny zástupca odporkyne vzniesol námietku
premlčania, vzala svoj návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť a výslovne žiada, aby súd konanie
zastavil. Z uvedenej protokolácie ústneho prednesu navrhovateľky niet pochýb o tom, že navrhovateľka
ústne učinila späťvzatie návrhu v celom rozsahu, pričom v zápisnici nie sú zaznamenané žiadne dôvody,
pre ktoré sa rozhodla na svojom návrhu netrvať a tento vziať späť.

Súd prvého stupňa za danej situácie správne prihliadal na späťvzatie návrhu navrhovateľkou a v súlade
s cit. ust. § 96 ods. 1 O. s. p. konanie o návrhu navrhovateľky zastavil, pretože na zastavenie konania
boli splnené všetky zákonné podmienky. K späťvzatiu návrhu navrhovateľkou došlo ešte pred otvorením
pojednávania, t. j. na zastavenie konania nebol potrebný súhlas odporkyne so späťvzatím návrhu.

Skutočnosť, že navrhovateľka si následne svoje rozhodnutie vziať návrh späť zjavne rozmyslela, nie je
podstatná;svojerozhodnutievziaťnávrhspäťatedanepokračovaťvkonaní,totižnavrhovateľkanemôže
vziať späť, povedané inak „späťvzatie“ späťvzatia návrhu (po tom, ako sa už súd o späťvzatí dozvedel -
a v danom prípade sa tak stalo prakticky hneď na pojednávaní ústnym oznámením navrhovateľky) nie je

totiž možné, a to s ohľadom na účinky a dôsledky, s ktorými je procesný úkon späťvzatia návrhu spojený
(a síce dôsledkom späťvzatia návrhu ešte pred otvorením pojednávania je, že súd konanie zastaví, §
96 ods. 1 O. s. p.). Treba dodať, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 13. 11. 2014 nemožno
nijako vyvodiť, že navrhovateľka sa rozhodla vziať návrh späť pod nátlakom; takýmto nátlakom nemohla
byť obrana odporkyne, spočívajúca vo vznesení námietky premlčania.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného
hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v
ustanoveniach procesného práva a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinilúčastník, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili
na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

Ust. § 146 ods. 2 O. s. p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon
mal za následok zastavenie konania, pričom druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z použitia § 146
ods. 2 vety prvej.

Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, platí, že navrhovateľ nezavinil zastavenie

konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie odporcu; je tomu tak napr.
vtedy, keď odporca po začatí konania zaplatil navrhovateľovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním
uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na
ťarchu odporcu, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa odporca zachová v intenciách
žalobného návrhu (petitu), t. j. nastane situácia, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším
správaním sa (konaním) odporcu, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má

navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.

V danej veci súd prvého stupňa zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu navrhovateľkou voči
odporkynibeztoho,abyodporkyňanavrhovateľkouuplatňovanýnárokvtomtokonaníuznala.Zhľadiska
rozhodovaniaotrováchkonaniatoznamená,ženedošlo ksprávaniuodporkynevintenciáchžalobného

návrhu navrhovateľky. Za tejto situácie tak boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 146
ods. 2 prvá veta O. s. p., tak ako to v rozhodnutí učinil prvostupňový súd, ktorý správne priznal odporkyni
aj výšku trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd poznamenáva, že v danej právnej veci nezistil naplnenie predpokladov pre použitie ust. §

150 ods. 1 O. s. p., ktorý dovoľuje použiť moderačné právo. Takýmto dôvodom nemôže byť automaticky
skutočnosť, že navrhovateľka je hmotne odkázaná osoba. Navrhovateľka využila svoje dispozičné právo
uplatniť si nároky, ktoré považovala za opodstatnené, súdnou cestou, pričom pred začatím pojednávania
svoj návrh v celosti vzala späť. Odporkyňa sa teda voči uplatneným nárokom musela v konaní brániť,
a za účelom svojej obrany splnomocnila svojím zastupovaním v súdnom spore advokáta, čím jej vznikli

náklady na trovy právneho zastúpenia. Úkony právnej služby, ktoré právny zástupca poskytol odporkyni
v rámci právneho zastúpenia v tomto konaní, sa javia ako nevyhnutné pre úspešnú obranu odporkyne
a z procesného hľadiska predstavovali vždy reakciu na postoj, ktorý v danej veci zaujala navrhovateľka;
z tohto dôvodu trovy s tým spojené nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť ako neúčelne
vynaložené. Ich výška bola vyčíslená právnym zástupcom odporkyne správne.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

O. s. p. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
odporkyňa si v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (resp. jej žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.