Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/227/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232172
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112232172.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci mal. K. K. - D. nar. XX. XX. XXXX zastúpenej kolíznym
opatrovníkom M. N., I. C. O. W. J., I. R.. X dieťaťa rodičov X.. I. K. - D., N.. nar. XX. XX. XXXX bývajúcej v
J. na R. T. XXX/XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v
KošiciachnaŠtúrovej20aX..C.K.-D.nar.XX.XX.XXXXbývajúcehovJ.naR.T.XXX/XXzastúpeného
advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bardejove na Baštovej 5/A

v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 110 a o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I z 21. októbra 2013, č. k. 22P/193/2012 - 103 a uzneseniu Okresného súdu Košice I zo
14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 110.

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I z 21. októbra 2013 č. k. 22P/193/2012 - 103.

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 110 zamietol návrh otca na
zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I z 12. decembra

2012 č. k. 22P/193/2012 - 16 vo výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť zdržať sa styku s mal. K.
K. - D. nar. XX. XX. XXXX do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a), b), c), d), f) O.s.p. s tým, že rozhodovanie súdu považuje za nezákonné a diskriminačné
v rozpore s článkom 6 (právo na spravodlivé súdne konanie), s článkom 14 (zákaz diskriminácie)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s článkom 1 (všeobecný zákaz diskriminácie),
Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to z toho dôvodu, že súd sa
nijako nezaoberal tvrdeniami obsiahnutými v jeho návrhu na zrušenie predbežného opatrenia napriek
tomu, že poukazoval na konkrétne rozhodnutie štátneho orgánu V. N. J. F.:V.-XXXX/X-V.-J.-XXXX a
jeho spisový materiál a tam sa nachádzajúce listinné dôkazy spomínané v texte návrhu na zrušenie
predbežného opatrenia. Súd sa vôbec nezaoberal jeho tvrdeniami, nepripojil si tento spisový materiál,

ani nezisťoval samotnú existenciu a obsah jeho tvrdení, pričom všetky listinné dôkazy sa nachádzajú
na tom istom súde, len v inom súdom spise u iného sudcu toho istého súdu, teda v pracovnom
vzťahu. Rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne a príliš formalistické bez takých argumentov, ktorými
by boli jeho tvrdenia vyvrátené. Konštatoval, že návrh na zrušenie predbežného opatrenia podal 07.
01. 2014 a súd rozhodol o jeho návrhu až po vyše troch mesiacoch po podaní sťažnosti 03. 04.
2014 z dôvodu prieťahov v konaní a nečinnosti súdu, pričom všetky dôkazy, na ktoré poukazoval sa

nachádzajú na súde. Prvostupňový súd sa nijako nezaoberal tým, či v zmysle § 77 ods. 2 O.s.p. pominuli
alebo nepominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené a zaoberal sa len tým, žeči k tvrdeným skutočnostiam predložil listinné dôkazy. Analogicky medzi tieto dôvody patrí aj zistenie
súdu, že predbežné opatrenie nemalo byť vôbec nariadené. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z
vyšetrovacieho konania V. N. J. F.:V.-XXXX/X-V.-J.-XXXX a tam vykonaného dokazovania. Žiadne iné

dôkazy, ktoré by mali čo i len spochybniť jeho bezúhonnosť, neexistujú. Navrhol, aby krajský súd
uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a zrušil predbežné opatrenie nariadené
uznesením Okresného súdu Košice I z 12. decembra 2012 sp. zn. 22P/193/2012.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne

správne. Vyjadrila názor, že odvolacia námietka otca nezodpovedá skutočnosti, pretože napadnuté
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zrušenie predbežného opatrenia, prvostupňový súd
náležite odôvodnil a zo súdneho spisu nepochybne vyplýva, že prvostupňový súd mal ešte pred vydaním
napadnutého rozhodnutia zo 14. apríla 2014 vedomosť o jej podaní zo 17. 03. 2014, v ktorom oznámila
nové skutočnosti týkajúce sa maloletej K., ku ktorým došlo od nariadenia predbežného opatrenia.
Oznámila, že maloletá K. už neodmieta rozprávať o sexuálnych praktikách, ktoré s ňou vykonával otec

a jej, ako svojej matke, začala hovoriť o týchto sexuálnych praktikách, opisovať ich priebeh, ako aj
kresliť obrázky, ktoré zachytávajú ju a jej otca. V súvislosti so znepokojujúcimi prejavmi v správaní
maloletej bola 18. 04. 2013 v psychologickej starostlivosti P. N.-N. N. O. N. so sídlom v J., U. N.
XX a zo správy psychologičky K.. I. V. zo 06. 03. 2014 vyplýva, že v úvodnej fáze psychologickej
starostlivosti sa maloletá K. zjavne vyhýbala situáciám, ktoré súvisia s rodinným životom a vzťahmi

medzi jednotlivými členmi rodiny, unikala z kontaktu náhlou zmenou témy, prechodom k inej hrovej
činnosti, prípadne mlčaním. V dôsledku terapeutického pôsobenia sa v súčasnosti sociálny kontakt s
dieťaťom vyznačuje vyššou mierou kooperácie, dôvery a otvorenosti. Vyhýbavé tendencie v správaní a
prežívaní majú ustupujúci charakter. Došlo k emocionálnej abreakcii minulých traumatických sexuálnych
zážitkov s otcom prostredníctvom kresby. Ďalším znakom pokroku v terapii je obnovenie K. schopnosti

verbálne popísať situácie zneužívania. Emocionálne prežívanie dieťaťa vo vzťahu k otcovi je silne
ambivalentné.Kolíšemedzismútkomahnevom.Pozistenívyššieuvedenýchnovýchskutočností13.03.
2014 prostredníctvom právnej zástupkyne opätovne podala trestné oznámenie na otca pre podozrenie,
že sa voči maloletej K. dopustil spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1
ods., 2 písm. b) Trestného zákona. Kresby maloletej K., správa psychologičky, ako aj trestné oznámenie

tvoria prílohu jej podania zo 17. 03. 2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v podaní zo 17. 03.
2014 prvostupňovému súdu uviedla, že je zrejmé, že aj naďalej trvá naliehavá potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania, pretože pretrvávajú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie
12. decembra 2012 nariadené. Poukázala na to, že otec sa vo svojom návrhu na zrušenie predbežného
opatrenia, tak aj v odvolaní, domáha zrušenia nariadeného predbežného opatrenia z 12. 12. 2012 z

dôvodu, že trestné stíhanie začaté vo veci sexuálneho zneužívania maloletej K. podľa ust. § 201 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona bolo zastavené a preto pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené,
resp., že predbežné opatrenie nemalo byť vôbec nariadené. Poukázala na podanie z 28. 04. 2014
adresované prvostupňovému súdu, ktorým predložila upovedomenie V. W. N. v J., V. J. N. 22. 04.
2014, v ktorom ju vyšetrovateľ N. upovedomuje o tom, že na základe jej trestného oznámenia z 13.

03. 2014 bolo na V. W. N. v J., V. J. N. pod sp. zn. F.:V.-XXX/X-C.-J.-XXXX začaté trestné stíhanie
vo veci sexuálneho zneužívania maloletej podľa ust. § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Vzhľadom na to, že bolo opätovne začaté trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania maloletej
K., je nepochybné, že aj naďalej trvá naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania,
pretože pretrvávajú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie 12. 12. 2012 nariadené. Navrhla, aby

odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 77 ods. 2 O.s.p., predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ku zrušeniu predbežného opatrenia dochádza
vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Súd zruší predbežné opatrenie na návrh, pokiaľ
nejde o vec, keď možno konanie začať aj bez návrhu (§ 81 O.s.p.).Súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia skúma, či pominuli dôvody, pre
ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Pod pominutím dôvodov je potrebné rozumieť najmä zmenu
pomerov. Súd môže takisto dospieť k záveru, že predbežné opatrenie vôbec nemalo byť nariadené.

Zákon jednoznačne neustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu na zrušenie predbežného
opatrenia.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie o návrhu otca na zrušenie predbežného opatrenia z 12. 12.2012 č. k.
22P/193/2012 - 16 vo výroku, ktorým bolo nariadené otcovi zdržať sa styku s maloletou K., posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v súlade s § 132 O.s.p.,
preto je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil. V súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd dodáva, že preskúmaním všetkých

relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, že nebola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zrušenie predbežného opatrenia
nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I z 12. decembra 2012 č. k. 22P/193/2012 - 16,
pretožepochybnostiaobavy,ktorébolipodkladomprenariadeniepredbežnéhoopatrenia,žemaloletáK.
mohlabyťvystavenásexuálnemuzneužívaniu(záversúkromnéhocentrapedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie z 09. 11. 2012) so záverom, že maloletá trpí syndrómom P. - týraného a
zneužívaného dieťaťa, naďalej trvajú. Naliehavosť predbežnej úpravy daná záujmom maloletej K. na
dočasnom prerušení styku s otcom a naliehavosť potreby nariadeného predbežného opatrenia priamo
vyplýva z informácie o psychologickej starostlivosti maloletej K. zo 06. 03. 2014 vypracovaného P.
N.-N. N. O. N., U. N. XX, J., podľa ktorej, : „V dôsledku terapeutického pôsobenia sa v súčasnosti

sociálny kontakt s maloletou K. vyznačuje vyššou mierou kooperácie, dôvery a otvorenosti. Vyhýbavé
tendencie v správaní a prežívaní majú ustupujúci charakter. Došlo k emocionálnej abreakcii minulých
traumatických sexuálnych zážitkov s otcom prostredníctvom kresby. Ďalším znakom pokroku v terapii je
obnovenie schopnosti maloletej verbálne popísať situácie zneužívania. Emocionálne prežívanie vzťahu
k otcovi je silne ambivalentné. Kolíše medzi smútkom a hnevom. Terapeutický proces nie je ukončený a

dieťa potrebuje ďalšiu odbornú starostlivosť.“ Z obsahu spisu rovnako nepochybne vyplýva, že trestné
stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletej K., ktorého sa mal dopustiť otec bolo
zastavené uznesením sp. zn. F.:V.-XXXX/X-V.-J.-XXXX zo 17. mája 2013, podľa § 215 ods. 1 písm.
a), ods. 4 Trestného zákona, proti ktorému matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala
sťažnosť na Ústavný súd SR 28. 02. 2014 s návrhom na zrušenie uznesenia o zastavení trestného

stíhania s tým, aby sa pokračovalo v trestnom stíhaní otca, ktorá vec je vedená pod sp. zn. W. XXXX/
XXXX a na základe opakovaného trestného oznámenia matky z 12. 03. 2014 bolo na V. W. N. v J.
V. J. N. pod sp. zn. F.:V.-XXX/X-C.-J.-XXXX začaté trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania
maloletej K. podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Odvolací súd k námietke otca, že
predbežné opatrenie z 12. decembra 2012 č. k. 22P/193/2012 - 16 nemalo byť nariadené, resp. pominuli

dôvody pre jeho ďalšie trvanie poznamenáva, že pre nariadenie predbežného opatrenia (trvania) stačí
existencia dôvodnej obavy, že by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu alebo k ohrozeniu záujmov
maloletého dieťaťa. Spoľahlivé poznanie skutočností, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje jeho fyzické
alebo psychické zdravie alebo ide o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, v tomto
prípade matky, vyžaduje rozsiahle dokazovanie a v rámci neho spoluprácu súdu s odborníkmi iných

vedných odborov, ktoré sa pri rozhodovaní o návrhu na predbežné opatrenie (zrušenie) nevykonáva. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že postupom konajúceho súdu nebola otcovi
odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, pretože z preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvého stupňa poskytol

otcovi reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jeho procesných práv v občianskom súdnom konaní v
rozsahu,ktorýpriznávazákonprekonanieopredbežnomopatrení(nariadenie,resp.zrušenie).Odvolací
súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti uznesenia v zmysle ust.
§ 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu
dôkazov, resp. úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozhodnutia nečiní rozsudok nezákonným a

nepreskúmateľným. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
bolnávrhotcanazrušeniepredbežnéhoopatrenianariadenéhoOkresnýmsúdomKošiceI12.decembra
2012 č. k. 22P/193/2012 - 16 zamietnutý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.Súd prvého stupňa uznesením z 21. októbra 2013 č. k. 22P/193/2012 - 103 návrh matky na prerušenie
konania až do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
21P/19/2013 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktoré odôvodnila tým, že v zmysle §
205 ods. 2 písm. d) O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že prerušenie konania je v záujme

hospodárnostiaefektívnosti,akoajpredchádzaniunariadeniatotožnéhodokazovania,ktoréjevznačnej
časti zhodné s konaním vedeným pod sp. zn. 21P/19/2013, pričom skutočnosť, že v jednom konaní sa
rozhoduje o úprave práv a povinností do času rozvodu a v druhom po rozvode, nebráni tomu, aby sa
výsledky takto vykonaného dokazovania využili aj v konaní v tejto veci. Konštatovala, že nie je správny
záver súdu prvého stupňa, že prerušením konania by sa zmaril účel tohto konania, keďže aj po vydaní
rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania ostane otázka výživného od podania návrhu do

právoplatnosti rozsudku o rozvode v časti výživného. Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa a konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 33P/193/2012 prerušil až do
právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P/19/2013 v časti
týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K..

Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne.
Súd správne právne posúdil vec, keď to zdôvodnil tým, že pokračovanie v prerušenom konaní v čase
po právoplatnom rozsudku o rozvode by stratilo zmysel, keďže starostlivosť o maloleté dieťa by bola
určená v rozsudku o rozvode. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach uznesenie Okresného súdu Košice
I podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dá na takéto konanie podnet.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa z 21. októbra 2013 č. k. 22P/193/2012 - 103

aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je opodstatnené, odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že prebiehajúce konanie o rozvod
manželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejK.načasporozvodemanželstva
vedené pod sp. zn 21P/19/2013 neodôvodňuje postup súdu podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorým

je prerušenie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. na čas do
rozvodu manželstva. K odvolacím námietkam matky je potrebné dodať, že konanie o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania
je samostatným konaním starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa § 176 a nasl. O.s.p., pre ktoré platia
rovnaké zásady a procesné postupy, ako pre konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré je súčasťou konania o rozvod manželstva, teda platí tu
zásada vyšetrovacia podľa § 120 ods. 2, ods. 3 O.s.p., súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (§ 153 ods.
2 O.s.p.) a z hľadiska hmotnoprávneho musí aplikovať rovnaké ustanovenia Zákona o rodine upravujúce
výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rozhodne nie je možné prejudikovať, či
bude manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené a rovnako nemožno vychádzať z domnienky, ktoré konanie

bude skôr právoplatne skončené. Ak bude konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva skončené právoplatne skôr, musí súd pri rozhodnutí
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vychádzať z tohto právoplatného
rozhodnutiaadôsledneskúmať,čidošlokpodstatnýmatrvalýmzmenámpomerov(§26a§78Zákonao
rodine), ktoré by odôvodňovali inú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že prerušenie konania
nie je dôvodné a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Súdprvéhostupňauznesenímzo14.apríla2014č.k.22P/193/2012-113uložilmatkepovinnosťzaplatiť
otcovi 100,- € s odôvodnením, že zavinila odročenie pojednávania určeného na 21. 03. 2014 na tom

základe, že ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní doručila súdu 19. 03. 2014, t. j. dva dni pred
termínom pojednávania, a odôvodnenie neúčasti matky a jej právnej zástupkyni preto, že im nebolo
doručené rozhodnutie súdu o návrhu na prerušenie konania, nepovažoval za dostatočné.Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s tým, že v zmysle § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že právna zástupkyňa doručila prvostupňovému súdu
žiadosť o odročenie predmetného pojednávania, v ktorej uviedla dôležitý dôvod, pre ktorý navrhla
odročiť pojednávanie, pričom týmto dôvodom bolo pochybenie na strane prvostupňového súdu,
ktorý nedoručil jej ani jej právnej zástupkyni písomné vyhotovenie uznesenia o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania, ktorý podala 17. októbra 2013, v dôsledku čoho sa proti tomuto rozhodnutiu

nemohla odvolať, a preto ani nebolo právoplatne rozhodnuté o jej návrhu na prerušenie konania. V
žiadosti o odročenie pojednávania zároveň požiadala prvostupňový súd, aby jej doručil písomné
vyhotovenie uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania z 21. októbra 2013 a v záujme
hospodárnosti a efektívnosti konania navrhla pojednávanie odročiť. V zápisnici o pojednávaní z 21. 03.
2014 je jednoznačne uvedené, že k odročeniu pojednávania na neurčito nedošlo výlučne z dôvodu jej
neprítomnosti a jej právnej zástupkyne, ale aj z dôvodu odchodu sudkyne do starobného dôchodku.

Je nepochybné, že pojednávanie by bolo odročené bez ohľadu na to, či by ona so svojou právnou
zástupkyňou bola prítomná na tomto pojednávaní alebo nie, pretože ako jeden z dôvodov odročenia je
v zápisnici uvedený odchod zákonnej sudkyne do starobného dôchodku. Zdôraznila, že podala žiadosť
o odročenie pojednávania, ktorá obsahovala uvedenie dôležitého dôvodu pre odročenie (nedoručenie
písomného vyhotovenia uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), pričom tento dôvod

spôsobil prvostupňový súd, a nakoniec prvostupňový súd odročil pojednávanie na neurčito tak z dôvodu
neprítomnosti jej a jej právnej zástupkyne, ako aj z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne do starobného
dôchodku, z čoho nepochybne ako dôsledok vyplýva, že dôvody pre odročenie pojednávania boli na
strane prvostupňového súdu. Navrhla, aby odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zák.
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo 14.
apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a napadnuté uznesenie zrušil

podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p.

Podľa § 147 ods. 1 O.s.p., ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti
účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zvinil alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu
prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo

od neho požadovať sumu 15,- €. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, účastník zastúpený
advokátomprítomnýmnapojednávaní,ktoréboloodročenézdôvodupodľaodseku1nastranezástupcu
protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100,- €.
Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia, právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa
dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená

neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne
účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že
dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka
vystupujúceho v konaní ako protistrana.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak súd ukladá pokutu za to, že sa jeden z účastníkov,
alebo jeho zástupca nedostavil na pojednávanie podľa odseku 3, musí sa dostatočne zaoberať tým, či
neospravedlniteľná neúčasť účastníka bola jediným dôvodom na odročenie pojednávania, resp. či by k
jeho odročeniu došlo aj vtedy, ak by sa účastník alebo jeho právny zástupca na pojednávanie dostavili.
Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k

záveru,ženeúčasťmatkya jej právnej zástupkyne nebola jedinýmdôvodom,pre ktorý súd odročoval
pojednávanie 21. 03. 2014 bez prejednania veci, pretože zo zápisnice o pojednávaní je nepochybné,
že k odročeniu pojednávania došlo aj z dôvodu odchodu sudkyne do starobného dôchodku, nota bene
pojednávanie by súd odročil bez ohľadu na prítomnosť matky a jej právnej zástupkyne. Odvolací súd
na základe nepochybného zistenia, že dôvodom odročenia pojednávania nariadeného na 21. 03. 2014

bola pracovná neprítomnosť konajúcej sudkyne S.. E. J. podľa § 221 ods. 1 písm. i) uznesenie súdu
prvého stupňa zo 14. apríla 2014 č. k. 22P/193/2012 - 113 zrušil ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.