Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225629
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115225629.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: WM Consulting &

Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798. bankové
spojenie: Slovenská sporiteľňa, a.s., číslo účtu: 5063442028/0900 práv. zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598
proti žalovanej: Y. Č.Ň., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., štátna občianka SR, o zaplatenie
754,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 9.10.2015 sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 754,79 eur
spolu so 16,80 % ročným úrokom zo sumy 654,36 eur od 25.2.2015 do zaplatenia, s 8 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 654,39 eur od 25.2.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00151653, so sídlom
Tomášikova48,Bratislava,bolauzavretázmluvaovydaníapoužívaníplatobnejkarty(ďalejako„Zmluva
o karte“). Dňa 22.12.2005 bol medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľňou, a.s., uzavretý dodatok č. 1
k zmluve o karte. Na základe zmluvy o karte a dodatku bola žalovanej vydaná platobná karta k účtu

č. XXXXXXXXXX/XXXX s výškou kartového rámca 20.000,- Sk/663,88 eur, spolu s úrokovou sadzbou
16,80 % ročne.

2. Dňa 25.9.2014 bola pohľadávka Slovenskou sporiteľňou, a.s. voči žalovanej, zmluvou o postúpení
pohľadávky postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 7.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa,
a.s., žalovanú o postúpení pohľadávky. Výzvou zo dňa 12.5.2015 bola žalovaná vyzvaná právnym
zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Dňa 15.12.2014 došlo k čiastočnej úhrade záväzku vo

výške 10 eur. Po zohľadnení čiastkovej úhrady pohľadávka žalobcu voči žalovanej zo zmluvy o karte a z
dodatku ku dňu 24.2.2015, t.j. ku dňu vyhotovenia dohody o splátkach vo výške 764,79 eur, pozostávala
z istiny vo výške 654,36 eur, úroku vo výške 45,78 eur, úroku z omeškania vo výške 64,65 eur. Žalobca
uviedol, že žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o karte a dodatku k dohode o splátkach uznala,
čo do právneho dôvodu, tak do výšky. Súčasne sa žalobca dohodol so žalovanou v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky dohodnutej v dohode o splátkach, že stráca výhodu splátok podľa dohody. Po
uzatvorení dohody o splátkach, žalovaná realizovala už iba jednu úhradu, a to dňa 20.2.2015 vo výške

10 eur. Táto úhrada bola podľa ustanovenia § 330 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka započítaná na
najstaršie nezaplatené príslušenstvo. Po zohľadnení došlej úhrady predstavuje dlh žalovanej ku dňu
24.2.2015 sumu 754,79 eur, z čoho na istine 654,36 eur a príslušenstve 100,33 eur.3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, pričom uznesenie, ktorým súd vyzval žalovanú, aby
sa k žalobe písomne vyjadrila a oznámila, či nárok uznáva; pripojila k vyjadreniu listiny, na ktoré sa
odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdeniach v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v

celom rozsahu neuznáva, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, prevzala dňa
24.11.2015.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 5.5.2016 doplnil žalobu a uviedol, že dohoda, ktorú predložil
obsahovala jednostranný právny úkon žalovanej, a to uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 323

Obchodného zákonníka, tento úkon spĺňa všetky náležitosti, ktoré právne predpisy spájajú splatnosťou
tohto úkonu, t.j. uznanie dlhu v písomnej forme a obsahuje presnú identifikáciu pohľadávky. Vzhľadom
na to, že žalovaná uznala pohľadávku zo zmluvy, čo do dôvodu a výšky, vznikla v zmysle zákona
vyvrátiteľná domnienka o tom, že pohľadávka v čase uznania existovala. Predložením dohody si žalobca
splnil dôkaznú povinnosť ohľadom preukázania existencie pohľadávky a jej výšky. Poukázal na to, že
O.s.p. stanovuje, že v prípade domnienky má súd domnienku za preukázanú, pokiaľ sa nepreukáže

v konaní opak. V prípade, že žalovaná má zato, že pohľadávka, ktorá bola uznaná, neexistuje, musí
toto tvrdenie podložiť dôkazmi, dôkazné bremeno sa presúva na žalovanú. Existenciu pohľadávky, ako
jej výšku, má súd považovať za preukázanú vzhľadom na vznik právnej domnienky a súd je touto
domnienkou viazaný. Poukázal na to, že si splnil dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení.
Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že predloženie súdom požadovaných dokumentov vzhľadom

na skutočnosti vyššie uvedené, je nadbytočné a že dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku preukázal
predložením písomného uznania dlhu.

5. Žalobca súdu predložil výpis obchodného registra, dohodu o splátkach zo dňa 24.2.2015, oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 12.5.2015, zmluvu o

postúpení pohľadávok č. 1352/2014 CE, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky, dodatok k zmluve
o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 22.12.2005 a sumarizáciu na CD nosiči vkladov a výberov
na účte žalovanej, bez bližšieho vysvetlenia.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako aj sa oboznámil so všetkými

prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany v konaní predniesli s prihliadnutím na
skutočnostiuvedenévustanovení§ 295a§296 zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,
v zmysle ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci, súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Spotrebiteľ môže predložiť
alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii
konania sa nepoužijú.

7. Z dohody o splátkach a uznaní záväzkov v zmysle ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka zo dňa
24.2.2015 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkmi žalovanou a Miroslavom Červeňákom

vyplynulo, že podľa čl. I. z bodu 2 (nakoľko bod č. 1 sa týka inej úverovej zmluvy uzavretej dňa 15.2.2006
medzi dlžníkom č. 1 a dlžníkom č. 2 a právnym predchodcom veriteľa), právnym dôvodom bolo to,
že dňa 22.12.2005 medzi dlžníčkou č. 1 (žalovanou v tejto právnej veci) Slovenskou sporiteľňou, a.s.,
bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Dňa 22.12.2005 bol medzi žalovanou a
Slovenskou sporiteľňou, a.s., uzavretý dodatok k zmluve o vydaní a používaní karty. Na základe zmluvy

o využívaní a používaní platobnej karty a dodatku bola žalovanej vydaná platobná karta s výškou
kartového rámca 20.000,- Sk s úrokovou sadzbou 16,80 % ročne. Ďalej v bode č. 2 bolo uvedené, že
dňa 15.12.2014 došlo k čiastočnej úhrade záväzku vo výške 10 eur. Po čiastočnej úhrade bola vyčíslená
výška pohľadávky sumou 764,79 eur, ktorá má pozostávať z istiny vo výške 654,36 eur, úroku vo výške
45,78 eur a úroku z omeškania vo výške 64,65 eur, v ďalšom odseku je vyhlásenie, že žalovaná si je

vedomá, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a z dodatku č. 1 zmluvy
o vydaní a používaní platobnej karty, sa úročí až do úplného splatenia 16,80 % ročným úrokom a 8 %
ročným úrokom z omeškania z nesplatenej časti istiny.

8. Podľa čl. II. vyššie citovanej dohody žalovaná a dlžník č. 2 uznali týmto záväzky voči veriteľovi

špecifikované v čl. I dohody, čo do dôvodu a výšky. V čl. III. bola uvedená dohoda o splátkach a v čl.
IV. záverečných ustanovení sú uvedené okrem iného prehlásenia, že účastníci dohody sú si vedomí
obsahu dohody ako aj to, že ju uzavreli slobodne a vážne. Prehlásili, že svojím podpisom potvrdzujú,že záväzky uznali slobodne vážne a zrozumiteľne. Dohoda je datovaná dňom 24.2.2015 v Piešťanoch
a dňa 10.3.2015 v Jarovniciach.

9. Žalobca taktiež predložil oznámenie o postúpení pohľadávky doručované zo strany Slovenskej
sporiteľne, a.s., zo dňa 7.10.2014, v zmysle ktorého oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE uzatvorenej dňa 25.9.2014 pohľadávku vo výške 707,21 eur s
príslušenstvom postúpil spoločnosti žalobcu.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia dodatku k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, t.j. 22.12.2005, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55 , ak
zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

13. Podľa § 53 ods. 1, zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia

dodatku k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, t.j. 22.12.2005, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

14.Podľa§54 ods.1,2,zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvorenia

dodatku k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, t.j. 22.12.20005, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

15. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia dohody o uznaní záväzkov a dohody o splátkach a vychádzať pritom z
ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie a) ukladať
spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 , c) používať nekalé obchodné praktiky a
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané,
a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

18. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za

nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

19.Podľa§7ods.3citovanéhozákonaoochranespotrebiteľa,obchodnápraktika,ktorámôžepodstatne
narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej
poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne
predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná aoprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené
doslovne.

20. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa
považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9 . Zoznam obchodných praktík, ktoré sa
za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 .

21. Podľa § 7 ods. 5 citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa, používanie nekalých obchodných praktík
sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej
zo spotrebiteľskej zmluvy.

22. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o

ochrane spotrebiteľa).

23. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje

inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

24. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty ako aj jej dodatok, dohodu
o uznaní dlhu zo dňa 24. 2. 2015 je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu aj ohľadom na to, že túto skutočnosť
nik nerozporoval, mal súd za preukázané, že žalovaná a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa
22.12.2005 dodatok k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, v zmysle ktorého sa zmluvné strany

dohodli, že právny predchodca žalobcu žalovanej poskytne úverový rámec vo výške 20.000,- Sk s
úrokovousadzbouvdanomčase16,80%ročne.Následnespoločnosťžalobcupopostúpenípohľadávky
predložil žalovanej na podpis Dohodu o uznaní záväzku a splátkach, pričom uvedenou dohodou sa mala
žalovaná zaviazať na úhradu sumy 764,79 eur s úrokom vo výške 16,80 % ročne zo sumy 654,36 eur a
ročným úrokom z omeškania 8 % zo sumy 654,39 eur (údajne od 25.2.2015, aj keď výslovne v dohode

o uznaní záväzku to uvedené nie je), formou pravidelných mesačných splátok vo výške 10 eur. Táto
dohoda mala byť uzavretá dňa 24.2.2015 v Piešťanoch a dňa 10.3.2015 v Jarovniciach.

26. Keďže nedošlo k úhrade dlhu v zmysle Dohody o uznaní záväzku, listom zo dňa 12.5.2015 žalobca
oznámil žalovanej zosplatnenie dlhu a súčasne ju vyzval na úhradu sumy 789,04 eur v lehote 10 dní

od doručenia výzvy.

27. Po preskúmaní dohody o urovnaní predloženej žalobcom mal súd za to, že dohoda je typickým
formulovaným ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo
výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku. Uvedenú dohodu súd hodnotí

ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa.28. Súd má za to, že právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi existuje, je právnym vzťahom vyplývajúcim
zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru upravujú. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právny úkon,

ktorým je uznanie dlhu.

29. V danej právnej veci pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku je nepochybné, že došlo k využitiu
nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku

ktorej by sa dostal a ktorý je mu adresovaný a je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti,
teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto
konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Pritom pôvodný záväzok mohol byť v danom
čase už premlčaný, navyše zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z.), nasvedčuje tomu, že došlo k porušeniu odbornej starostlivosti zo strany

dodávateľa - žalobcu. Vo vzťahu k spotrebiteľovi má povinnosť dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej
praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v rámci spoločnosti. Dohoda o uznanie
záväzku ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou. Navyše žalobca ani súdu neposkytol riadnu
špecifikáciu uplatňovanej (a uznanej) pohľadávky tak, aby bolo možné pohľadávku podrobiť súdnemu
prieskumu z hľadiska premlčania a samotnej dôvodnosti.

30. V dôsledku neplatnej dohody tak žalovanej nevznikol záväzok voči žalobcovi. Žalobca nepreukázal,
že žalovanú upovedomil o následkoch podpisu dohody o urovnaní, či prípadnom premlčaní časti nároku.
Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu žalovaná ako spotrebiteľka, je slabšia strana oproti
žalobcovi ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii

okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním. S ohľadom na uvedené skutočnosti mal
súd za to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z neplatnej dohody o urovnaní, a preto žalobu
v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky

preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania
v plnej výške, keďže však zo spisu nevyplynuli žiadne trovy žalovanej, súd rozhodol tak, že nárok na

náhradu trov žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.