Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 11, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 49C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221689
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Kolláriková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513221689.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci

navrhovateľa: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XXF, XXX XX T., zastúpený: B. s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom: R. XX, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, proti odporkyni: D. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: A. XX, XXX XX T., zastúpená: E.. C. R., advokátska kancelária, P. XX, XXX XX T., o určenie
neplatnosti časti závetu, určenie neplatnosti vydedenia a určenie, že navrhovateľ je dedičom po
poručiteľovi, takto

r o z h o d o l :

J. určuje, že závet poručiteľa D. H., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX,
zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom: A. XX, XXX XX T., spísaný formou notárskej zápisnice

notárom, D.. E. P., dňa XX.XX.XXXX, pod č. Nz XXX/XX, ktorým poručiteľ vylúčil navrhovateľa z
dedičstva po ňom, u navrhovateľa v rozsahu zodpovedajúcom X dedičského podielu zo zákona, je
neplatný.
J.určuje,ževydedenienavrhovateľa-H.H.,dátumnarodenia:X.XX.XXXX,rodnéčíslo:XXXXXX/XXXX,
trvale bytom: Na križovatkách XXXXX/XXF, XXX XX T., a jeho prípadných potomkov poručiteľom - D.
H., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy
bytom: A. XX, XXX XX T., uvedené v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice notárom,

D.. E. P., dňa XX.XX.XXXX, pod č. Nz XXX/XX, je neplatné.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

F. doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že závet
poručiteľa D. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej ako poručiteľ, otec) spísaný formou
notárskej zápisnice notárom D.. E. P., dňa XX.XX.XXXX, pod č. Nz XXX/XX, je neplatný v časti týkajúcej
sa určenia dedičských podielov; že vydedenie navrhovateľa a jeho prípadných potomkov poručiteľom
uvedené v listine o vydedení, ktoré je obsahom uvedenej zápisnice je neplatné a zároveň určil, že

navrhovateľ je dedičom po poručiteľovi. F. taktiež žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na náhradu trov
konania.
J. nárok odôvodnil tým, že poručiteľ zomrel so zanechaním závetu a listiny o vydedení spísanými formou
notárskej zápisnice notárom, D.. E. P., dňa XX.XX.XXXX pod č. Nz XXX/XX, závetom ustanovil za
svoju univerzálnu dedičku svoju manželku. I. dôvody vydedenia poručiteľ uviedol, že navrhovateľ od
roku XXXX neprejavuje o neho taký záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal (od roku XXXX ho
vôbec nevidel), resp. neposkytol mu pomoc a neprejavil o neho záujem ani v roku XXXX, keď podstúpil

operáciu ľadvín, teda navrhovateľ mu neposkytol potrebnú pomoc podľa ust. § 469a ods. X písm. a)
Z. zákonníka a neprejavil o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, ako
to má na mysli ustanovenie § 469a ods. X písm. b) Z. zákonníka. R. poručiteľ uviedol, že dôsledkyvydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 473 ods. X Z. zákonníka, teda na prípadných potomkov
vydedeného syna.
F. mal za to, že dôvody vydedenia nie sú dané a poukázal v návrhu na okolnosti, ktoré mali určujúci

vplyv na charakter vzťahov medzi navrhovateľom a poručiteľom, pre ktoré je jeho vydedenie poručiteľom
neplatné. V návrhu uviedol, že v apríli XXXX, vo veku trinástich rokov navrhovateľ od poručiteľa, ktorému
bol zverený do výchovy a opatery po rozvode poručiteľa a jeho matky, odišiel po tom, čo ho tento brutálne
zbil do bezvedomia. Po tejto bitke mal navrhovateľ krvné podliatiny na celom tele a opuch hlavy. F. tomu
ho poručiteľ, ani jeho manželka - žalovaná - neošetrili, ani nevzali na ošetrenie k lekárovi, nasledujúci

deň musel ísť napriek svojmu zdravotnému stavu do školy, kde ho triedna učiteľka poslala z vyučovania
domov,aby urýchlenevyhľadallekárskeošetrenie.E.zporučiteľastrachataksanevrátilknemu,alešiel
k svojej matke - E. H., ktorá ho vzala na lekársku pohotovosť. T. v domácej liečbe viac ako dva týždne.
V júni XXXX navrhovateľa poručiteľ v prítomnosti svojej matky (navrhovateľovej starej matky) I. H. zbil
druhýkrát, čím mu spôsobil prasknutie ušného bubienka. O. po tom, čo poručiteľ zbil navrhovateľa, v
jeho prítomnosti zbil aj svoju matku I. H., tá podala na poručiteľa trestné oznámenie, následkom čoho bol

vzatý do väzby. V súvislosti s uvedeným, navrhovateľova stará matka, I. H., podala návrh na zverenie
navrhovateľa do jej výchovy a opatery, súd jej návrh zamietol a zveril navrhovateľa do výchovy a opatery
jeho matky E. H..
V návrhu zdôraznil, že dlhodobá nevraživosť a agresivita poručiteľa voči svojej matke (navrhovateľovej
starej matke) vyvrcholila dňa XX.X.XXXX, kedy ju poručiteľ zavraždil, za trestný čin mu bol uložený

trest odňatia slobody na jedenásť rokov, K. F. súdu SR sp. zn. X To X/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým
bol potvrdený trest odňatia slobody na jedenásť rokov, nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
Z odôvodnenia rozhodnutia navrhovateľ poukázal okrem iného na konštatovanie priameho úmyslu
poručiteľa usmrtiť svoju matku, ako i neprejavenie nad spáchaným trestným činom ľútosti.
F. uviedol, že po tom, čo sa v ich rodine odohralo, mal obavy o svoj život a zdravie a poručiteľa sa bál. F.

tomu však došlo k obnoveniu kontaktov s poručiteľom, a to z navrhovateľovho podnetu, v období rokov
XXXX - XXXX, kedy si písali a niekoľkokrát sa aj stretli, preto nie je poručiteľovo tvrdenie v závete, že
navrhovateľa od roku XXXX nevidel pravdivé. H. poslednom z uvedených stretnutí s poručiteľom však
navrhovateľ pochopil, že je pre neho naďalej nebezpečný, agresívny, že pokračuje v požívaní alkoholu a
že svoje násilné činy vôbec neľutuje, práve naopak - výslovne uvádzal, že konal správne, keď vraždil, že

musel konať tak, ako konal a že práve vďaka tomu je cit.: „konečne pokoj“. Po tomto stretnutí poručiteľa,
v obave o svoj život a zdravie a život a zdravie svojej budúcej rodiny (v tom čase mal navrhovateľ vážnu
známosť), už viac nekontaktoval. F., niekedy v období rokov XXXX - XXXX došlo k stretnutiu poručiteľa
so svojou bývalou manželkou (navrhovateľovou matkou) E. H., pri ktorom sa vyhrážal pomstou a zabitím
každému, kto sa pričinil o to, že má zničený život. F. podiel na tom pripisoval práve navrhovateľovej

matke, nakoniec však uviedol, že ju „zo zoznamu vyškrtáva“, nakoľko vie všetko o jej živote a vidí,
že ju sám život „vytrestal“ viac než dosť. Z uvedeného navrhovateľovi vyplynulo, že na spomínanom
„zozname“ je pravdepodobne aj on sám, keďže poručiteľ v minulosti v jednom zo svojich listov, ktoré mu
adresoval, uviedol, že kvôli jeho odchodu od neho sa psychicky zrútil a že nemal vôľu žiť.
K uvedenému dôvodu vydedenia podľa ust. § 469a ods. X písm. a) Z. zákonníka navrhovateľ poukázal,

že v čase, keď poručiteľ podstúpil operáciu ľadvín v roku XXXX mu stále plynul trest odňatia slobody,
pobyt poručiteľa vo väzení zakladal reálnu nemožnosť poskytnúť poručiteľovi pomoc, rovnako ako
skutočnosť, že o predmetnej operácii poručiteľa navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť.
Z. vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že v tomto prípade sú dané oba dôvody vydedenia
navrhovateľa poručiteľom, preto listina o vydedení a aj závet sú platné v celom rozsahu a listina o

vydedení je založená na relevantných skutočnostiach. J. argumentáciu navrhovateľa, keď uviedla, že
nie je pravdou, že by poručiteľ v apríli roku XXXX zbil navrhovateľa do bezvedomia, rovnako nedošlo u
navrhovateľa v júni XXXX k prasknutiu ušného bubienka. F., že poručiteľ dal navrhovateľovi facku, ale
tvrdila, že mu neublížil a vôbec sa nevyžadovala ani krátkodobá práceneschopnosť.
F., že poručiteľ bol v minulosti súdom odsúdený na XX ročný nepodmienečný trest, a to na základe

rozsudku E. súdu v T. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. 1T X/XX v spojení s uznesením F. súdu SR, sp. zn. X To
X/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. F. bol poručiteľ vo výkone trestu odňatia slobody,
z ktorého bol podmienečne prepustený po X a pol roku. H. výkonu trestu odňatia slobody udržiaval
poručiteľ písomný kontakt s manželkou, ostatnou rodinou a snažil sa ho udržiavať aj so synom. P. bol
poručiteľ podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, tak možno povedať, že výkon trestu

odňatia slobody splnil svoj účel, pričom jeden z účelov je nápravný, ale ďalší je trestajúci - represívny.
K., že dňa XX.X.XXXX prišiel poručiteľ z výkonu trestu domov, poručiteľa výkon trestu veľmi zmenil,
bol zmätený, snažil sa zamestnať, čo sa mu po istom čase podarilo, no bol veľmi nešťastný z toho, že
syn s ním prerušil všetky kontakty. Vo vyjadrení tvrdila, že sa poručiteľ neustále snažil s navrhovateľomskontaktovať, nakoľko mu chýbal a veľmi ho to trápilo. K., že v máji XXXX poručiteľ ochorel, mal poruchy
nervovej sústavy, strácal stabilitu, zle písal, ťažko rozprával, neskôr bol pripútaný na invalidný vozík
a lôžko. V tom čase sa o neho snažila starať odporkyňa a to najviac ako len vládala. I. odporkyňa v

posledných rokoch tiež veľmi nevládala vzhľadom na svoj vek a privítala akúkoľvek pomoc, syn však
vôbec neprejavoval o svojho otca - o poručiteľa záujem a nepomohol mu ani v ťažkej životnej situácii,
vo veľmi vážnej chorobe. H. bol uznaný invalidným od dňa X.XX.XXXX s mierou funkčnej poruchy XX
%. C. XX.XX.XXXX bol poručiteľ uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť XX% s kontrolou nepotrebnou. Q. poručiteľ bol uznaný za W..

W., že poručiteľ nikdy po návrate z výkonu trestu odňatia slobody nezmenil bydlisko, navrhovateľ mal
vedomosť, kde poručiteľ býva, preto nie je známa žiadna okolnosť, ktorá by navrhovateľovi bránila
stretávať sa s poručiteľom. K., že navrhovateľ sa žiadnym spôsobom nezaujímal o zdravotný stav
poručiteľa, a to ani v roku XXXX, keď podstúpil veľmi vážnu operáciu obličiek. H. síce bol vo výkone
trestu, ale bol hospitalizovaný v nemocnici a mal neskôr po operácii dovolené návštevy. H. blízki ho
vtedy pravidelne navštevovali, poskytli mu oporu a pomoc, aby to všetko zvládol. D. poručiteľov syn mu

nevenoval žiadnu pozornosť, čo ho veľmi ranilo.
J. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov oboznámením
obsahu listinných dôkazov, a to najmä: F. zápisnice Nz XXX/XX z XX.XX.XXXX, S. Z. súdu T. X XXNc
XX/XX z XX.X.XXXX (čl. XXX), C. o majetkovom vysporiadaní zo X.XX.XXXX (druhá strana čl. XXX)
výpisu z lekárskej dokumentácie, S. Z. súdu T. X XXP XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia

Z. prokuratúry pre T. V Pv XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX, protokolov o výpovedi I. H. z XX.X.N.,
z XX.XX.XXXX, Petra Pavešica z XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX, protokolu o výsluchu D.
H. X.X.XXXX, E.. W. T. z XX.X.XXXX, Z. B. z XX.X.XXXX, odborného lekárskeho vyjadrenia o
zranení H. H. z XX.X.XXXX ( čl. XXX), výmenného listu z XX.X.XXXX, listu Z. národného výboru T. -
Z. prokuratúre T. X z XX.X.XXXX - podozrenie z trestného činu týrania zverenej osoby, obžaloby 3T

XX/XX z XX.X.XXXX, K. Z. súdu T. X 3T XX/XX z XX.X.XXXX, K. F. súdu SR sp.zn. XTo X/XXXX čl.
XX, S. N. T. - číslo XXXX/XXXX/TXX zo X.XX.XXXX na D. H., potvrdenia J. poisťovne pre D. H. zo
dňa XX.X.XXXX, posudku zdravotnej spôsobilosti k práci č. XX/XXXX pre D. H., obsah listov poručiteľa
adresovaných navrhovateľovi z X.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX a XX.XX.XXXX (čl. XXX - XXX) ,
obsahom pripojených spisov Z. súdu T. II H XXP XXX/XX a bývalého Z. súdu T. X sp.zn. 3T XX/XXXX a

dedičskéhospisuZ.súduT.V1DXX/XXXX,akoajostatnýmnavecsavzťahujúcimspisovýmmateriálom
prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový a
právny stav:
F. zápisnicou č. Nz XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, poručiteľ D. H., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo:
XXXXXX/XXXX,bytom:A.XX,XXXXX T.potom,čosanotárpresvedčil,žejeporučiteľsprávnemiestne

a časovo orientovaný, požiadal notára D.. E. Kaana o spísanie závetu a listiny o vydedení do notárskej
zápisnice. H. do zápisnice uviedol, že pri plnej pamäti a dobrom rozume so svojim majetkom pre prípad
smrti nakladá tak, že všetko čo vlastní alebo v čase smrti vlastniť bude zanecháva svojej manželke D. H.,
rod. U., narodenej: X.X.XXXX v celosti. H. v W. a listine o vydedení okrem iného uviedol, „J. vydeďujem
svojho syna H. H., rodné číslo XXXXXX/XXXX, narodeného, X.XX.XXXX, ktorého bydlisko nepoznám,

nakoľko tento už od roku XXXX neprejavuje o mňa taký záujem, ktorý by ako môj potomok prejavovať
mal (od roku XXXX som ho vôbec nevidel), resp. neposkytol mi pomoc a neprejavil o mňa záujem ani
v roku XXXX, keď som podstúpil operáciu ľadvín, teda menovaný mi neposkytol potrebnú pomoc tak,
ako to má na mysli ustanovenie § 469a ods. X písm. a, Z. zákonníka a neprejavuje o mňa opravdivý
záujem, ktorý by ako môj potomok prejavovať mal, ako to má na mysli ustanovenie § 469a ods. X písm.

b, Z. zákonníka. R. určujem, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 473 ods. X Z.
zákonníka, teda na prípadných potomkov vydedeného syna.“(F. vedomosť, či je ženatý a má deti). W.
uviedol v texte zápisnice nasledovné: " Q. je moja posledná vôľa, ktorú som prejavil slobodne, vážne
a bez donútenia. H. si, aby bola každým rešpektovaná a nikým nenapadnutá."
K. tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 1D XX/XXXX-XX, C. X/XXXX, ktoré nadobudlo

právoplatnosť XX.XX.XXXX, bolo prerušené konanie o dedičstve po poručiteľovi D. H. a bola uložená
povinnosť navrhovateľovi, aby do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podal žalobu proti
odporkyni o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX a o určenie, že je
dedičom po poručiteľovi.
Z obsahu poručenských spisov súd zistil, že S. Z. súdu T. X č.k. 7C XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, bol toho času maloletý navrhovateľ zverený
na čas po rozvode do výchovy a opatery otca (poručiteľa). Na základe návrhu starej matky navrhovateľa
o zmenu zverenia z dôvodu, že otec bol vzatý do väzby v dôsledku ublíženia na zdraví v tom časemaloletému navrhovateľovi a jej, súd zveril navrhovateľa S. Z. súdu T. X č.k. XXP XXX/XX-XX do
výchovy a opatery matky.
Z obsahu pripojeného spisu XXP XXX/XX súd zistil, že poručiteľ (ďalej ako otec) vo svojej výpovedi

pred súdom zo dňa XX.XX.XXXX priznal, že navrhovateľa neprimerane zbil, čo malo byť vyvrcholením
správania navrhovateľa, zhoršenia prospechu, zatajenia poznámky a sfalšovania podpisu poručiteľa v
žiackej knižke. Z hodnotenia ZŠ navrhovateľa okrem iného vyplýva, že ten dosahoval v škole výborné
výsledky, prospieval s vyznamenaním. W. v hodnotení bola uvedená skutočnosť, že navrhovateľ
prišiel do školy s modrinami a podliatinami na tvári a krku, pričom až stará matka uviedla, že ho tak

"doriadil" jeho vlastný otec, následne pre poranenia do školy nechodil. V hodnotení triedna učiteľka ďalej
uviedla, že dňa XX.XX.XXXX jej volala sociálna kurátorka, ktorá odporučila vyšetrenie navrhovateľa,
nakoľko dobre nepočul z dôvodu, že ho otec - poručiteľ udrel. Q. učiteľka absolvovala vyšetrenie s
navrhovateľom, ktorému bola stanovená diagnóza porušenie ušného bubienku a popraskanie cievy. Q.
triedna učiteľka konštatovala, že navrhovateľ žije v neúnosných pomeroch, pendluje medzi matkou a
otcom, otec mu neumožňuje kľud pri učení. H. vplyvom alkoholu otec vnikol XX.XX.XXXX do bytu k

svojej matke, u ktorej spal vtedy mal. navrhovateľ (ďalej aj ako syn, vnuk), matku zbil ( k tomu triedna
učiteľka uviedla, že videla dobitú celú tvár starej matky, keď prišla za vnukom do školy) a syna tiež.
Z obsahu trestného spisu sp.zn. 3T XX/XX mal súd za preukázané, že voči poručiteľovi podal obvodný
prokurátor obžalobu za štyri skutky špecifikované v obžalobe, čím mal poručiteľ spáchať štvornásobný
trestný čin násilia proti skupine obyvateľov. Z odôvodnenia vyplýva, že i navrhovateľa zbil tak, že bol

týždeň práceneschopný, asi X krát navrhovateľa vyhodil z bytu starej matky. Z. spisu je i výpoveď
odporkyne (čl. XX-XX), z ktorej okrem iného vyplýva jej vedomosť o požívaní alkoholu poručiteľom a
neprimerané bitie navrhovateľa, ktoré poručiteľovi vytýkala. K. Z. prokurátora pre T. V č.k. Pv XXX/XX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX bol poručiteľ vzatý do väzby. K. Z. súdu T. V sp.zn. 3T XX-XX na hlavnom
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd trestné stíhanie voči poručiteľovi zastavil, z dôvodu, že matka

poručiteľa na hlavnom pojednávaní svoj súhlas s trestným stíhaním vzala výslovne späť.
Z K. F. súdu SR sp.zn. XTo X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného XX.XX.XXXX súd zistil,
že F. súd SR odvolanie poručiteľa ako obžalovaného proti S. E. súdu T. sp.zn. 1T X/XX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 2X9 ods. 1 Tr. zák.
zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že poručiteľ po nezhodách s matkou a nevyriešených

problémoch spolužitia sa dňa XX.XX.XXXX asi o XX.XX hod " súc pod vplyvom alkoholu, rozhodol sa pre
samovraždu ... pri príprave anicidialneho pokusu bol svojou matkou I. H. (nar. XXXX) vyrušený, došlo
ku konfliktu a v afekte zlosti poškodenú so zámerom privodiť jej smrť sedemkrát pichol kuchynským
nožom ... čím jej spôsobil bodné trhliny ... s následným zakrvácaním do hrudníka, ktorým zraneniam
poškodená okamžite podľahla...“, a ďalej na str. X predmetného rozsudku, cit.: „ Z celkovej vyspelosti

obžalovaného, z charakteru použitého nástroja proti telu poškodenej a z intenzity útoku, možno
jednoznačne konštatovať, že obžalovaný pri predmetnom útoku sledoval bodnými ranami zasiahnutie
poškodenej do miest, kde sú uložené orgány dôležité pre život a zdravie človeka, že týmto spôsobom
chcel svoju matku usmrtiť, čo aj docielil. H. je zistené, že pri útoku na telo poškodenej konal s úmyslom
priamym (usmrtiť ju)...“, str. X K.: „Z. nekonal hrubo voči svojej matke v inkriminovanom prípade po

prvýkrát, o čom svedčí aj trestný spis Z. súdu v T. X sp. zn. X T XX/XX, kde bol väzobne stíhaný pre
štvornásobný trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi ..., keď v štyroch prípadoch od
apríla XXXX do XX. júna XXXX vždy súc pod vplyvom alkoholu ... sa vyhrážal bitím a zabitím, ale i zbil
svoju matku I. H., pričom v poslednom prípade vybil i svojho syna maloletého H. (navrhovateľa) preto,
že tento bol u poškodenej... Z. nad spáchaným trestným činom nakoniec neprejavil ani ľútosť...“ K. F.

súdu SR, ktorým bol potvrdený trest odňatia slobody na jedenásť rokov, nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.X.XXXX.
J. nemal pochybnosti, že listy, ktoré predložil navrhovateľ v konaní, písal poručiteľ (čl. XXX-XXX), keď i
odporkyňa nespochybnila pred súdom, že ide o písmo poručiteľa. Z obsahu uvedených listov vyplýva,
že poručiteľ napísal navrhovateľovi v januári XXXX list, a to na základe pozdravov od navrhovateľa

"z R." (kde žila teta a ujo navrhovateľa), následne z doložených listov je zrejmé, že korešpondencia
medzi poručiteľom a odporcom bola vzájomná (list z marca XXXX, júna XXXX, októbra XXXX). F. v
listoch odporcu informoval o ukončení strednej školy maturitou, o následnom štúdiu, poručiteľ taktiež
okrem iného opisoval svoj život, vzdelávanie, prejavoval v listoch záujem o navrhovateľa, k svojmu
zdravotnému stavu sa v liste z júna XXXX vyjadril, že je v medziach normy, že máva žalúdočné ťažkosti,

čo je u neho bežné.
F. vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľa bol navštíviť dvakrát vo R. v A. v roku XXXX, na prvej
návšteve bol spolu s odporkyňou, na druhej sám, taktiež si s poručiteľom dopisoval. H. kontakt s ním
bol v r. XXXX, keď mal poručiteľ priepustku z výkonu trestu odňatia slobody, vtedy sa stretli v byteporučiteľa na A. XX v T. v prítomnosti odporkyne, kde boli prítomné i deti odporkyne. F. uviedol, že z
korešpondencie medzi ním a poručiteľom nepriamo vyplývalo, že poručiteľ pravdepodobne oľutoval svoj
skutok a myslel, že pri nadviazaní styku s otcom by sa mohli napraviť ich vzťahy. I. pri poslednom

stretnutí nadobudol pocit zo správania poručiteľa a z jeho prejavu, že svoj čin neoľutoval, naopak
ospravedlňoval si svoj čin. W. vo výpovedi tvrdil, že bol zarazený, keď poručiteľ požíval pri tomto stretnutí
alkoholické nápoje, po požití stúpala jeho agresivita, hrubo sa vyjadroval k nebohej starej matke, preto
nadobudol navrhovateľ pocit, že stretnutie nemalo význam. H. ešte reagoval na osobné stretnutie, čakal
od poručiteľa odpoveď, k čomu však nedošlo. Aj z uvedených dôvodov okrem tých, na ktoré poukázal

v návrhu od roku XXXX do úmrtia poručiteľa s ním už žiaden kontakt nenadviazal, neinformoval ho o
svojej svadbe ani o narodení dieťaťa, napriek tomu, že vedomosť o bydlisku poručiteľa mal. R., že sa
poručiteľ skontaktoval s navrhovateľovou matkou, avšak záujem o kontakt s ním neprejavil. Čo sa týka
zdravotného stavu poručiteľa a operácie obličiek v roku XXXX, o tom informovaný nebol. K., že o úmrtí
otca sa dozvedel až z dedičského konania.
Z. vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľ veľmi trpel nezáujmom navrhovateľa, nakoľko si na ňom

ako jedinom synovi veľmi zakladal. Q., že ak by mal poručiteľ vedomosť o adrese navrhovateľa, bol by
mu napísal. K stretnutiu navrhovateľa s poručiteľom v roku XXXX uviedla, že bola pri tomto stretnutí
prítomná, stretnutie bolo krátke, poprela požívanie alkoholických nápojov poručiteľom v čase stretnutia.
C. stretnutia mal byť záujem navrhovateľa o návrat do ich domácnosti z dôvodu nevyhovujúcich
podmienok u matky, s čím poručiteľ nesúhlasil, keďže nevedel s akými ľuďmi sa navrhovateľ v tom čase

stýkal a obával sa o bezpečnosť odporkyne. V rozpore s písomným vyjadrením (čl. XX) pred súdom
uviedla, že nemá vedomosť o korešpondencii medzi poručiteľom a navrhovateľom, následne nepoprela
pri predložení listov, že ide o písmo poručiteľa. F. si, či bola spolu s navrhovateľom navštíviť poručiteľa
počas výkonu trestu odňatia slobody. F., že mala vedomosť rovnako ako poručiteľ o adrese bydliska
navrhovateľovej matky, zároveň uviedla, že o zdravotnom stave a hospitalizácii poručiteľa navrhovateľa

neinformovala, keďže na navrhovateľa kontakt nemala a poručiteľ jej tvrdil v danom čase (rok XXXX),
že je s navrhovateľom v písomnom kontakte.
J. E. H. matka navrhovateľa a bývalá manželka poručiteľa pred súdom uviedla, že poručiteľ sa správal
násilne počas ich spoločného života k nej i jej deťom, vyhrážal sa jej zabitím, naháňal ju s nožom, bil
ju, niekoľko krát museli utiecť z domu. C. (navrhovateľa a jej syna z predchádzajúceho manželstva)

týral, a to najmä psychicky, keď neskoro v noci prišiel domov a zobudil ich s tým, že museli „sypať“
učivo. K dôvodom prečo jej po rozvode nebol zverený navrhovateľ uviedla, že nemala vytvorené bytové
podmienky. K., že poručiteľ mal navrhovateľa rád, bol na neho hrdý, chcel, aby vyštudoval a bol z neho
poriadnyčlovek,ajhoktomuviedol,avšakpopožití alkoholickýchnápojov,pričommalidiagnostikovanú
epilepsiu nevedel ovládať zrejme svoje správanie. Vo výpovedi uviedla, že keď mal navrhovateľ XX

rokov poručiteľ ho zbil tak, že mal opuch hlavy, následne ho ošetrili v jej prítomnosti na pohotovosti a
bol doma približne XX dní. E. vypovedala, že približne po X mesiacoch odkedy navrhovateľ u svedkyne
býval, prišla matka poručiteľa, ktorá bola veľmi dobitá, mala dieru v hlave, podala trestné oznámenie
na poručiteľa, avšak napokon nedala súhlas s pokračovaním trestného konania. H. na to, že stará
matka bola analfabetka, zrejme ani nevedela, čo podpisuje. F. došlo k tomu, že poručiteľ svoju matku

zavraždil. R., že ona sa s poručiteľom stretla po jeho výkone trestu, približne v roku XXXX, keďže ju
telefonicky kontaktoval a vyhrážal sa jej, že pokiaľ sa s ním nestretne, tak si ju nájde. Na stretnutie
zvolila verejne dostupné miesto, poručiteľ jej mal povedať, že je ďalšia na rade, keďže mu zničila život,
uvádzal, že má zoznam ľudí, ktorí mu ublížili a všetkým sa pomstí, následne skonštatoval, že svedkyňu
nechá na pokoji, keďže nemá ani ona ľahký život. H. rozhovoru bol najmä navrhovateľ. E. uviedla,

že v čase ich posledného stretnutia mal poručiteľ vedomosť o bydlisku navrhovateľa, keďže ten žil
s ňou v domácnosti, nikdy ju poručiteľ ani iná osoba nekontaktovali za účelom zistenia kontaktu na
navrhovateľa.F.vedomosťozdravotnýchproblémochporučiteľa,anipriichosobnomstretnutíneuvádzal
žiadne zdravotné problémy. H. písomný kontakt navrhovateľa s poručiteľom počas výkonu trestu odňatia
slobody, vedomosť o tom, či bol navrhovateľ na návšteve v A. za poručiteľom nemala.

J. L. C., suseda a priateľka odporkyne pred súdom vypovedala, že navrhovateľa nevidela od jeho XX
rokov, k osobe poručiteľa uviedla, že chodil do práce a staral sa o rodinu. O skutku, ktorý spáchal
sa dopočula, vedela, že počas výkonu trestu odňatia slobody si poručiteľ dokončil dve školy. R. sa k
osobe odporkyne, ktorá sa riadne venovala domácnosti, výchove svojich detí i navrhovateľa a v čase
zdravotných problémov poručiteľa sa o neho svedomito starala. Q., že nebohá stará matka v rodine

preferovala navrhovateľa, čo sa snažila odporkyňa voči svojím synom vykompenzovať. J. nebola nikdy
prítomná ani nemala vedomosť o násilnom správaní poručiteľa voči navrhovateľovi. K., že navrhovateľ
zazlieval poručiteľovi skutok voči starej matke, po ktorom sa zmenil ich vzťah. Po uvedenej udalosti
nemala vedomosť o tom, že by navrhovateľ chodil do domácnosti poručiteľa. F. vedomosť o vzťahuporučiteľa a navrhovateľa počas výkonu trestu odňatia slobody, v domácnosti odporkyne a poručiteľa ho
po výkone trestu odňatia slobody nikdy nevidela, ani jej o nejakej návšteve nikto nepovedal. Vo výpovedi
uviedla, že poručiteľ rozprával o navrhovateľovi, čakal , že sa mu ozve, tvrdil, že keby sa mu navrhovateľ

ozval, určite by sa s ním zmieril, porozprával. To, že ho nekontaktoval ho aj mrzelo, ale i hnevalo. W.
uviedla, že sa jej poručiteľ ani odporkyňa nezdôverili, že by oni vyvinuli snahu kontaktovať navrhovateľa.
H. § 460 Z. zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

H. § 461 odsek X,X Z. zákonníka, dedí sa zo zákona alebo zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak

nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne
zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona.

H. § 469a ods. X písm. a/ Z. zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.
H. § 469a ods. X písm. b/ Z. zákonníka , poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo

neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
H. § 469a odsek X Z. zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa
dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 47X odsek 2.

H. § 469a ods. 3 Z. zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia ustanovenia §

476 a XXX ; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
H. § 476 ods. X,X Z. zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
H. § 476d Z. zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, osobitný

zákon ustanovuje, kedy sa úkon musí urobiť pred svedkami.
H. § 477 Z. zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,
ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú
rovnaké.

H. § 479 Z. zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel
zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo
zákona. H. tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

H. § 1 ods. X W. o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,

ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
H. § 18 W. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.
H. § 175k odsek X Z. súdneho poriadku (O.s.p.), ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od

zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie
žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto
dediča.

R. ako jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým odníma potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, patriace mu podľa zákona, umožňuje poručiteľovi
právnym úkonom zabrániť dedeniu zo zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným
spôsobom neprejavil o poručiteľa záujem v situácii, keď poručiteľ potreboval jeho pomoc. Z. formálnych
náležitostí /forma potrebná pre závet/ musí vydedenie spĺňať materiálnu náležitosť - existenciu

konkrétneho dôvodu vydedenia vymedzeného zákonom, ktorý musí poručiteľ v listine o vydedení uviesť.
L. dôvodu vydedenia súd posudzuje so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu, vychádzajúc z
predpokladu, že dôvod vydedenia musel reálne existovať v čase urobenia právneho úkonu o vydedení.
K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §469a Z.
zákonníka, pri riešení skutkovej otázky a posudzovaní dôvodov vydedenia je potrebné zisťovať, či

potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
mal prejaviť, či poručiteľ sám mal záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy.C. vydedenia je skrátenie alebo vylúčenie dedičských práv potomka poručiteľa. R. dedič sa môže proti
vydedeniu brániť žalobou o neplatnosť vydedenia. H. posúdení naliehavého právneho záujmu žaloby
na určenie neplatnosti listiny o vydedení je potrebné rozlišovať medzi absolútnou neplatnosťou takejto

listiny z hľadiska ustanovení § 469a odsek X Z. zákonníka vo väzbe na ustanovenie § 476 a § 480 Z.
zákonníka a dôvodmi pre vydedenie podľa § 469a odsek X Z. zákonníka. W. čo na prvú skutočnosť
súd prihliada ex offo, druhá potomkom poručiteľa tvrdená skutočnosť, že neboli dané dôvody pre jeho
vydedenie poručiteľom, musí byť preukázaná v sporovom konaní a uplatní sa postup súdu podľa § 175k
odsek X Z. súdneho poriadku.

O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v § 469a ods. X písm. a/ Z. zákonníka pôjde najmä
vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc,
hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu
pomocmoholposkytnúť.H.pomocinastraneporučiteľaaobjektívnamožnosťdedičaporučiteľovipomoc
poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Q. to posúdiť z hľadiska, či

dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí,
že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej
životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome,
ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). H. pomoci potomka závisí aj na
tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá

túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok,
ktorého sa vydedenie týka. H. odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal
reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad
zdravotný stav potomka (porovnaj napr. rozsudok F. súdu J. republiky z XX.XX.XXXX sp. zn. X B. XXX/
XXXX).

J. podstata citovaného ustanovenia § 469a ods. X písm. a/ Z. zákonníka predpokladá neposkytnutie
pomoci poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto
pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej
pomoci) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie. J. týchto predpokladov musí byť posudzované so zreteľom na všetky zistené
okolnosti konkrétneho prípadu. E. byť napr. brané do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom
vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danej dobe poručiteľovi poskytnúť a či potrebná pomoc
nebola poručiteľom bezdôvodne odmietaná, ale aj to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka
od jeho vzniku (rozsudok F. súdu J. republiky z XX.XX.XXXX X B. XXX/XXXX).

H. úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. X písm. b/
Z. zákonníka, považoval súd za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento
vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. L. takéhoto
kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, pričom pri posudzovaní otázky,
či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. X písm. b/ Z. zákonníka, nemožno opomenúť ani

konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo,
najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti,
prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. W.
dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. X písm. b/ Z. zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. W., ktorý

by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho
prípadu. H. je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom
toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie
tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu (rozsudok F. súdu SR, sp. zn. X B. XXX/
XXXX, zo dňa XX. februára XXXX).

I. relevantná skutočnosť, ktorá je spôsobilá zaviniť nezáujem potomka o rodiča v značnej miere v zmysle
judikatúry je uvádzaná napríklad situácia, keď rodič zavrhne svoje dieťa hneď po jeho narodení a
neprejavuje oň počas celého detstva záujem. H. nemožno od dieťaťa, ktoré nemalo vybudovaný žiadny
vzťah s takýmto rodičom, požadovať zmenu v jeho postoji voči rodičovi po dosiahnutí plnoletosti a
neprejavenie opravdivého záujmu za zavinené konanie a neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe za

konanie v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj rozhodnutia F. súdu J. republiky X B. XXX/XXXX, sp. zn.
X B. XXX/XXXX a X B. XXX/XXXX). Z toho je zrejmé, že musí ísť o nejakú mimoriadnu okolnosť, alebo
okolnosti (možno to vyvodiť aj z formulácie „v značnej miere“), nie ako v tomto prípade.S. F. súdu SR, sp. zn. X B. XXX/XX judikovalo obdobnú právnu vetu, cit.: O neprejavenie opravdivého
záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. X písm. b) Z. zákonníka nejde v prípade, ak nezáujem potomka
bol v značnej miere vyvolaný poručiteľom samým.“

F. tak bude vydedenie neopomenuteľného dediča zo strany poručiteľa, pokiaľ sám poručiteľ svojim
zavrhnutiahodným správaním zapríčinil to, že medzi sebou nemali a ani nemohli mať bežné štandardné
vzťahy a na základe toho o poručiteľa potomok neprejavoval opravdivý záujem.
V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné sa vždy zaoberať otázkou, kto prevažujúcou mierou spôsobil
to, že poručiteľ a potomok medzi sebou nemali bežné príbuzenské vzťahy, avšak ako konštatoval F. súd,

je to spravidla nezáujem rodiča o dieťa, ktorý je príčinou nezáujmu dieťaťa o rodiča. H. nemožno klásť
na roveň správanie rodiča, ktorý o dieťa neprejavuje záujem a správanie dieťaťa, ktoré v dôsledku toho
neprejavuje záujem o rodiča.
R. prichádza do úvahy tam, kde poručiteľ o blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka
osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, ako v danej veci, čo bolo nepochybne preukázané
výpoveďami svedkov (porovnaj napr. rozsudok P. soudu v M. T. z XX.XX.XXXX sp. zn. X Co XX/XX,

publikovaný pod č. XX ve J. soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník XXXX). F. neprichádza do úvahy
v situácii, keď je tento stav poručiteľovi ľahostajný.
V konaní mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola spísaná F. zápisnica Nz XXX/XX na notárskom
úradenotáraD..E.P.,ktoráobsahovalalistinuovydedenínavrhovateľa.A.ovydedeníotecnavrhovateľa
D. H. vydedil podľa § 469a) Z. zákonníka svojho jediného syna H. H., nar. XX.XX.XXXX a zároveň

vydedil aj jeho potomkov. I. dôvod vydedenia uviedol že navrhovateľ už od roku XXXX neprejavuje
o neho taký záujem, ktorý by ako jeho potomok prejavovať mal, uviedol, že od roku XXXX ho vôbec
nevidel, resp. neposkytol mu pomoc a neprejavil o poručiteľa záujem ani v roku XXXX, keď poručiteľ
podstúpil operáciu ľadvín, teda navrhovateľ mu neposkytol potrebnú pomoc tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 469a ods. X písm. a, Z. zákonníka a neprejavil o neho opravdivý záujem, ktorý by ako

jeho potomok prejavovať mal, ako to má na mysli ustanovenie § 469a ods. X písm. b, Z. zákonníka. R.
určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 473 ods. X Z. zákonníka, teda na
prípadných potomkov vydedeného syna.“ W. uviedol, že nemá vedomosť, či je navrhovateľ ženatý a má
deti. V závere zápisnice bol uvedený text: " Q. je moja posledná vôľa, ktorú som prejavil slobodne, vážne
a bez donútenia. H. si, aby bola každým rešpektovaná a nikým nenapadnutá." V notárskej zápisnici pre

prípad smrti zanechal celý svoj majetok svojej manželke D. H., rod. U., nar. XX.XX.XXXX.

J. samozrejme posudzoval existenciu dôvodov vydedenia v čase spísania listiny o vydedení a závetu,
ktoré nastali za obdobie pred ich napísaním.
V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ bol odkázaný na pomoc v chorobe a v starobe a teda, že by

potreboval pomoc svojho syna (do času r. XXXX spísania závetu a listiny o vydedení). O pomoc ho nikdy
otec ani jeho manželka nežiadali a o zdravotnom stave navrhovateľa nikto neinformoval. H. do spísania
listiny o vydedení sa neocitol v takej situácii, že by potreboval pomoc predovšetkým od navrhovateľa. F.
pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je navyše ďalej nevyhnutné, aby potomok mal aj reálnu možnosť
poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody počas zdravotných

problémov poručiteľa v roku XXXX, na nevedomosť navrhovateľa o zdravotnom stave poručiteľa túto
reálnu možnosť navrhovateľ nemal. H. bola riadne poskytnutá starostlivosť v nemocničnom zariadení,
v nemocničnom zariadení navštevovala poručiteľa jeho manželka a podľa jej tvrdení i blízki pravidelne
navštevovali poručiteľa, poskytli mu pomoc a oporu, aby všetko zvládol, teda poručiteľ nebol vyslovene
a výlučne odkázaný na morálnu či inú pomoc navrhovateľa. To, že sa od roku XXXX poručiteľovi značne

zhoršil zdravotný stav (obdobie po spísaní listiny o vydedení) a odporkyňa sa o poručiteľa výhradne
sama starala, súd vyhodnotil ako plnenie si povinnosti v zmysle ust. § 18 W. o rodine, podľa ktorého sú
manželia okrem iného povinní spolu žiť, vzájomne si pomáhať. J. preto konštatoval, že v konaní nebol
preukázaný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. X písm. a/ Z. zákonníka.
Zvýpovedenavrhovateľa,zlistinnýchdôkazov,zvyjadreniaodporkynemalsúdpreukázané,žeporučiteľ

bol v písomnom kontakte s navrhovateľom po roku XXXX, keď medzi navrhovateľom a poručiteľom
prebiehala korešpondencia počas roku XXXX, a to na podnet navrhovateľa, v čase , keď poručiteľ bol
vo výkone trestu odňatia slobody a navrhovateľ ho informoval o svojom živote, o štúdiu, teda tvrdenie v
závete, že navrhovateľ neprejavoval o poručiteľa taký záujem aký by ako potomok mal ako i tvrdenie, že
od roku XXXX poručiteľ navrhovateľa vôbec nevidel, keď v konaní odporkyňa zhodne s navrhovateľom

potvrdila stretnutie navrhovateľa s poručiteľom v roku XXXX v domácnosti poručiteľa, nebolo v listine
o vydedení uvedené pravdivo.F. v konaní nepoprel, že po stretnutí v roku XXXX už poručiteľa nekontaktoval, keďže pri tomto stretnutí
navrhovateľ pochopil, že k náprave vzťahov dôjsť nemôže, a to z dôvodu poručiteľovej agresivity a
absencie akejkoľvek ľútosti nad tým, že vraždil svoju matku, dokonca v utvrdzovaní sa, že svoju matku

zavraždil oprávnene. Q. poručiteľov skutočne patologický postoj vzbudzoval u navrhovateľa strach a
obavy o život. Po tomto stretnutí ho prestal kontaktoval, považoval za nepredstaviteľné a objektívne
nemožné udržiavať s otcom normálne, bežné príbuzenské vzťahy. Na posledný list navrhovateľa, v
ktorom navrhovateľ kriticky hodnotil správanie poručiteľa počas ich stretnutia, mu poručiteľ neodpísal,
ani naň inak nereagoval a navrhovateľa už potom nikdy viac nekontaktoval. U. mal možnosť tak urobiť,

keďže adresu a telefónne číslo navrhovateľa poznal a práve poručiteľ mal byť vzhľadom na to, že
narušenie ich vzájomného vzťahu spôsobil, v tomto iniciatívny, avšak súd mal preukázané z výpovede
odporkyne i svedkýň, že poručiteľ sa o nadviazanie kontaktu so synom nepokúsil, zostal nečinný
očakávajúc iniciatívu navrhovateľa.

Z obsahu pripojených spisov mal súd preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu

týkajúce sa ublíženia na zdraví navrhovateľovi v detstve (opuch hlavy, prasknutie ušného bubienka),
ktoré mu spôsobil poručiteľ a ktoré sa odporkyňa snažila v konaní bagatelizovať, napriek tomu, že sama
pri výsluchu v trestnom konaní sp.zn. 3T XX/XX dňa XX.XX.XXXX uviedla, že poručiteľ pod vplyvom
alkoholu navrhovateľa zbil a ona poručiteľovi vytýkala, aby syna už toľko nebil. H. v konaní sp.zn. XXP
XXX/XX pred súdom na pojednávaní XX.XX.XXXX sám priznal, že syna zbil neprimerane. R. odporkyne

súd nepovažoval za vierohodné, keď i ku kontaktu poručiteľa s odporcom v písomnom vyjadrení uviedla,
že poručiteľ počas výkonu trestu odňatia slobody udržiaval písomný kontakt s manželkou, ostatnou
rodinou a snažil sa ho udržiavať aj so synom (čl. XX) , pred súdom na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX (čl.
XXX) vypovedala, že vedomosť o korešpondencii medzi navrhovateľom a poručiteľom nemala, avšak na
pojednávaní XX.XX.N. (čl. 179) pred súdom ako k dôvodom neinformovania navrhovateľa o zdravotnom

stave odporcu tvrdila, že jej poručiteľ povedal, že je v písomnom kontakte s navrhovateľom. F., že
predložené listy v konaní písal poručiteľ.

J. mal za to, že sa odporkyňa účelovo v konaní snažila vykresliť poručiteľa ako bezbranného otca
túžiaceho po láske svojho syna, ktorý z nevysvetliteľných dôvodov nejavil o svojho otca záujem a

neposkytol mu pomoc opomenúc podmienky, v ktorých navrhovateľ ako maloleté dieťa v ich domácnosti
vyrastal, ťaživú životnú situáciu, s ktorou sa snažil zmieriť, jeho snahu obnoviť s poručiteľom vzťah,
pričom odporkyňa i z titulu, že je matkou, mala poručiteľa usmerniť a iniciovať ho k tomu, aby vzhľadom
na tvrdený obrovský záujem a túžbu o syna vyvinul snahu a iniciatívu o pokus napraviť ich vzťah, najmä
keď vedomosť o bydlisku a telefonickom kontakte na matku navrhovateľa mali. J. vyhodnotil tvrdenia

odporkyne ako snahu napomôcť, po neľahkom spoločnom živote s poručiteľom, k svojej majetkovej
kompenzácii, a to i na úkor jediného syna poručiteľa, ktorého v kontexte všetkých okolností nemožno
postaviť na roveň neopomenuteľných dedičov, pri ktorých sú splnené podmienky vydedenia.

J. mal preukázané, že do roku XXXX navrhovateľ o poručiteľa prejavoval opravdivý záujem a po roku

XXXX (po poslednom stretnutí) išlo zo strany navrhovateľa o nezavinené neprejavenie kvalifikovaného
záujmu o poručiteľa, keďže situáciu, že o poručiteľa navrhovateľ neprejavoval opravdivý záujem a že
medzi sebou nemali a ani nemohli mať vzhľadom na okolnosti bežné , štandardné príbuzenské vzťahy,
spôsobil celkom zjavne poručiteľ svojím zavrhnutiahodným správaním voči navrhovateľovi i členom
jeho najbližšej rodiny. O obnovenie vzťahu medzi poručiteľom a navrhovateľom podľa všetkého nemal

skutočný záujem ani samotný poručiteľ, keďže žiadnym spôsobom nevyvinul snahu o kontaktovanie
navrhovateľa. F. v rozpore s dobrými mravmi, keď s ohľadom na obavy o život a zdravie seba samého
ako aj svojej budúcej rodiny navrhovateľ po prepustení poručiteľa z výkonu trestu odňatia slobody
rozpoznajúc, že nedošlo k poručiteľovej náprave, že u neho absentuje akákoľvek ľútosť, že poručiteľ je
naďalej pod vplyvom alkoholu agresívny, prestal s ním udržiavať styk a viac ho nekontaktoval.

Je potrebné opäť zdôrazniť, že o situáciu, že o poručiteľa neprejavoval navrhovateľ záujem si spôsobil
v značnej miere sám poručiteľ a to nielen svojím vzťahom k nemu, spáchaným skutkom voči osobe, ku
ktorej mal navrhovateľ blízky citový vzťah, ale najmä tým, že napriek všetkým udalostiam nebol schopný
potom,čosanavrhovateľsámpokúsilnadviazaťzasielanímpozdravovdovýkonutrestuodňatiaslobody

a korešpondenciou s poručiteľom vzťah, presvedčiť navrhovateľa o správnosti jeho rozhodnutia obnoviť
vzťah syn- otec. F. povinnosťou navrhovateľa kontaktovať poručiteľa, naopak tým, že iniciatívne sa
prvý pokúsil nadviazať komunikáciu s poručiteľom preukázal viac ako opravdivý záujem o poručiteľaa bolo práve na poručiteľovi, aby po všetkých udalostiach a najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že
navrhovateľa mal rád vyvinul maximálne úsilie o obnovenie vzájomného vzťahu.
H. úplnosť nedá súdu uviesť, že i z obsahu listiny o vydedení, a to najmä uvedení nepravdivých údajov

a direktívneho tónu vyplýva, že zlosť u poručiteľa prevládla nad tvrdenou láskou k synovi, čo malo za
následok vydedenie.
Po vykonanom dokazovaní je zrejmé, že dôvody vydedenia v čase spísania notárskej zápisnice Nz XXX/
XX zo dňa XX.XX.XXXX - listiny o vydedení neboli dané, vydedenie navrhovateľa poručiteľom je tak
neplatnéanavrhovateľakotzv.neopomenuteľnýdedičmánároknadedičskýpodielvovýškestanovenej

zákonom. J. určil, že závet poručiteľa, v časti ktorým poručiteľ vylúčil navrhovateľa z dedičstva po ňom,
u navrhovateľa v rozsahu zodpovedajúcom X dedičského podielu zo zákona, je neplatný, keď vychádzal
z ust. § 479 Z. zákonníka a zároveň určil, že vydedenie navrhovateľa a jeho potomkov je neplatné. Vo
zvyšnej časti návrh zamietol, keď mal za to, že v časti X/X dedičského podielu odporkyne je závet platný
a čo do požadovaného výroku o určenie, že navrhovateľ je dedičom po poručiteľovi, mal za to, že v
kontexte predchádzajúcich výrokov je nadbytočný.

J.ďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkouúčastníkovkonania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(S. Q. c. R. z 9. decembra XXXX, séria A, č. XXX-A, s.XX, § 29; U. T. c. R. z 9. decembra XXXX, séria
A, č. XXX-B; G. c. G. z XX. mája XXXX; U. c. M. z XX. februára XXXX).
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a contrario podľa

§ X51 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).