Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220349
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113220349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Slovenská konsolidačná, a.s.
so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO 35 776 005 proti žalovanému B.F.B. správcovská, v.o.s.,
Radlinského 50/1593, Piešťany, IČO 36 832 006, správcovi konkurznej podstaty úpadcu MÄSOTOP,
s.r.o. v konkurze, Ovocná 205, Topoľčany, IČO 36 539 431, zast. S.. X. D., advokátom, Q. cesta XXX,
D., o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 36Cbi/100/2014-113 zo dňa 18. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu v sume 56,64 eur, uplatnená
v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 39R/1/2013-168 zo dňa 12.03.2013,
titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie za 05/2013, je pohľadávkou proti podstate.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi pohľadávky proti podstate podľa § 87
ods. 2 písm. i) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov patria
pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti
s prevádzkovaní podniku počas konkurzu. V zmysle § 88 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sa vyhlásením konkurzu nemusí vždy ukončiť
prevádzka podniku. Žalovaný aj po vyhlásení konkurzu naďalej predkladal Sociálnej poisťovni mesačné
výkazy poistného a príspevkov, a to aj za 05/2013, z čoho je zrejmé, že po vyhlásení konkurzu

prevádzkoval podnik úpadcu a v mesiaci 05/2013 bol aktívnym zamestnávateľom, a teda žalovaná
pohľadávka súvisí s prevádzkou podniku úpadcu počas konkurzu. Súd prvej inštancie mal zato, že
slovné spojenie "ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu" v zmysle § 87 ods. 2 písm. i)
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je nutné vykladať aj na účely konkurzu
s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka
zákonodarcu na členenie súboru na hmotné, ako aj osobné a nehmotné zložky podnikania si vyžaduje

u podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha
podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj
k ukončeniu činnosti zamestnancov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015.3. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 87 ods. 2 písm. i/, ods. 7, ods. 8, § 5
Obchodného zákonníka zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

v znení neskorších právnych predpisov a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. V predmetnej právnej
veci súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nesprávne interpretoval a nesprávne

aplikoval ustanovenie § 87 ods. 2 písm. i/ zákona č. 7/2005 Z.z. a tiež nesprávne interpretoval
ustanovenie § 88 zákona č. 7/2005 Z.z. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zistenia,
keď uviedol, že v predmetnom konkurznom konaní mal byť po vyhlásení konkurzu prevádzkovaný
podnik úpadcu MÄSOTOP, s.r.o. v konkurze. Súd mal za to, že slovné spojenie „ak súvisia s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôrazom na definíciu
podniku v zmysle obchodného práva. Podľa názoru súdu, teda na prevádzkovanie podniku úpadcu

po vyhlásení konkurzu má údajne postačovať samotná skutočnosť, že úpadca eviduje v pracovnom
pomere zamestnancov, a to bez ohľadu na reálny výkon podnikateľskej činnosti úpadcu. Žalovaný s
touto argumentáciou súdu nesúhlasí. Splnenie podmienky zakotvenej v § 87 ods. 2 písm. i/ zákona
č. 7/2005 Z.z. („ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“) je nevyhnutné interpretovať
v spojitosti s ustanovením § 88 zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého sa prevádzkovaním podniku

nepochybne rozumie výkon podnikateľskej činnosti úpadcu v jeho predmete podnikania po vyhlásení
konkurzu v záujme zabezpečenia vyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Rozumie sa
tým pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu v jeho predmete podnikania po vyhlásení konkurzu.
Správca môže pokračovať v prevádzkovaní podniku iba v prípade, že v čase vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu je ešte zachovaná prevádzka podniku úpadcu, t. zn., že úpadca ešte skutočne

vykonáva podnikateľskú činnosť v jeho predmete podnikania, v ktorej by mohol správca pri splnení
zákonných podmienok pokračovať. Pokiaľ ide o úpadcu MÄSOTOP, s.r.o. v konkurze, tento v minulosti
podnikal v odvetví mäsopriemyslu, pričom už niekoľko mesiacov pred vyhlásením konkurzu nevykonával
žiadnu podnikateľskú činnosť, prevádzka jeho podniku už bola ukončená, majetok úpadcu sa v čase
vyhlásenia konkurzu nachádzal v značne schátralom a prevádzky neschopnom stave, a preto ani

správca objektívne nemohol po vyhlásení konkurzu pokračovať v prevádzkovaní podniku úpadcu. Z
tohto dôvodu nemôže byť ani žalovaná pohľadávka žalobcu pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87
ods. 2 písm. i/ zákona č. 7/2005 Z.z. V predmetnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že úpadca
po vyhlásení konkurzu nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. V pracovnom pomere už zostali
iba tí zamestnanci úpadcu, ktorý nevykonávali žiadnu činnosť, pretože boli nepretržite od času pred

vyhlásením konkurzu až do skončenia ich pracovného pomeru uznaní za práce neschopní, prípadne boli
na rodičovskej dovolenke. Takou zamestnankyňou úpadcu bola aj S. N., ktorej neuhradených odvodov
na sociálne poistenie za obdobie 05/2013 sa týka žalovaná pohľadávka. Táto skutočnosť bola súdu
riadne preukázaná a nebola medzi účastníkmi sporná. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak,
že Krajský súd v Trenčíne žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania a

trov právneho zastúpenia, ako aj k náhrade trov odvolacieho konania, alebo napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že

spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,

2 CSP a dospel k záveru, odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval
v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom
v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v
čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací

súd tak rešpektuje základné princípy CSP
o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej
istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva
(článok 2 ods. 1, 2 CSP).

12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.
39R/1/2013-168 zo dňa 12.03.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 55/2013 zo dňa
19.03.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu MÄSOTOP, s.r.o. v konkurze, Ovocná 205,
Topoľčany, IČO 36 539 431, pričom za správcu bol ustanovený žalovaný. V prípade žalovanej
pohľadávky sa jedná o neuhradené poistné na sociálne poistenie týkajúce sa zamestnankyne úpadcu

za mesiac máj 2013, v ktorom mesiaci žalovaný ukončil pracovný pomer s touto zamestnankyňou ku
dňu 16.05.2013 z dôvodu nadbytočnosti. Od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu do ukončenia
pracovnéhopomerubolauvedenázamestnankyňauznanázapráceneschopnúapoberalanemocenské.

13. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. - pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej

podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

14. Podľa § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. - pohľadávky proti všeobecnej podstate sú
a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky

predbežného správcu,
b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom,
c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený,

e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie
sú uvedené v horšom poradí,
f)odmenalikvidátoraazodpovednéhozástupcuanáhradanutnýchvýdavkovzaichčinnosťpovyhlásení
konkurzu,

g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody
o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,
v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému
správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,

h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej
z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne

poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každýkalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah
ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje

o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou
a speňažovaním majetku,

l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

15. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že žalovaný neprevádzkoval podnik
úpadcu po vyhlásení konkurzu a preto ani žalovaná pohľadávka nemôže byť pohľadávkou proti podstate

v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i zákona č. 7/2005 Z.z., nakoľko nesúvisela s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu, ani so správou a speňažovaním majetku úpadcu. Pre prevádzkovanie podniku
počaskonkurzuvzmysleustanovenia§87ods.2písm.i/zákonač.7/2005Z.z.nepostačuje,abyúpadca
evidoval zamestnancov, ale je rozhodujúce, či zamestnanci aj vykonávali prácu po vyhlásení konkurzu.

16. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil keď mal za to, že žaloba je dôvodná. Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii presne kvalifikuje, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate.
Z ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i/ zákona č. 7/2005 Z.z. jednoznačne vyplýva, že pohľadávky, ktoré
vzniknú nezaplatením poistného na sociálne poistenie sú len tie pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Ide teda o pohľadávky, ktoré vznikli

po vyhlásení konkurzu a týkajú sa zamestnancov resp. zamestnanca, ktorým správca prideľuje prácu v
súvislosti s prevádzkovaním podniku. Pokiaľ správca zamestnancovi neprideľuje žiadnu prácu a tento
nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by súvisela s prevádzkovaním podniku, nemôže ísť o pohľadávku
proti podstate v zmysle uvedeného ustanovenia. Pohľadávky proti podstate sú teda len tie, ktoré splnia
zákonné kritéria. V predmetnom konaní nebolo preukázané, že by zamestnankyňa, za ktorú si žalobca

uplatnil pohľadávku na sociálnom poistení vykonávala akúkoľvek činnosť v súvislosti s prevádzkovaním
podniku. Prevádzkovanie podniku v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. nie je možné vykladať s s odkazom na
definíciu podniku podľa § 5 Obchodného zákonníka. Prevádzkovaním podniku podľa Zákona o konkurze
areštrukturalizáciijefaktickévykonávanieurčitejčinnostivsúvislostisprevádzkovanímpodnikuúpadcu.
Nepostačuje len evidencia zamestnancov bez ďalšieho, to zn. bez toho, aby títo zamestnanci aj fakticky

nejakú činnosť vykonávali. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015, ktorý rozhodoval vo veci nie ako súd dovolací, ale
bol v uvedenej veci tiež len súdom odvolacím, tak ako je Krajský súd v Trenčíne v tejto veci je súdom
odvolacím.

17. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
tak, ak je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani na jeho zrušenie.

18. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

§ 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).