Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/205/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413204338
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:8413204338.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu žalobcov: 1/ N. F. H., K.: 10 729 046, s miestom podnikania W.
XXX, Q. a 2/ N. F., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX, Q., proti žalovaným 1/ H., s.r.o., K.: XX XXX XXX,
so sídlom Q. 6, V. a 2/ L. L., a.s., K.: 17 321 123, so sídlom U. 9, F., právne zastúpený advokátskou
kanceláriou L. & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o určenie ceny dražených
nehnuteľností, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 17.

decembra 2014, č. k. 40C/313/2013-90

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného v
2. rade tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2.
rade trovy právneho zastúpenia vo výške 241,36 Eur, na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade
- advokátskej kancelárie SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalovanému v 2. rade priznáva vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením konanie
zastavil, žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 162,93

Eur na účet advokátskej kancelárie SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa v tomto konaní domáhali určenia
všeobecnej ceny nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX a XXX, nachádzajúcich sa v
kat. území Q., okres V.. Predmetné nehnuteľnosti sa stali predmetom dobrovoľnej dražby vykonávanej

žalovaným v 1. rade ako dražobníkom a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom. Písomným
podaním zo 4. decembra 2014 vzali žalobcovia v 1. a 2. rade návrh späť a navrhli konanie zastaviť, bez
udania dôvodu. súd prvej inštancie poukázal na ust. § 96 ods. 1 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, platný a účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a zdôraznil, že vzhľadom na
dispozitívnyúkonžalobcov,ktorýmvzalinávrhnazačatiekonaniaspäťpredprvýmpojednávanímvoveci
samej, konanie zastavil. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. prvá veta,

podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy. Z procesného hľadiska platí, že žalobcovia v 1. a 2. rade späťvzatím návrhu bez udania dôvodu
zavinila zastavenie konania. Preto im vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovaných. Žalovanému
v 1. rade žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich súd náhradu v súlade s citovaným zákonným
ustanovením a contrario nepriznal. Žalovaný v 2. rade písomným podaním z 8. januára 2015 vyčíslil
trovy konania v sume 241,36 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby

- prevzatie a príprava zastúpenia á 60,08 Eur, odvolanie z 30. apríla 2013 á 30,04 Eur a vyjadrenie z 30.
júla 2013 á 60,08 Eur, 3x režijný paušál á 7,81 Eur, 20 % DPH a trov súdneho poplatku 33,00 Eur. Súdposúdil vyčíslenie trov konania žalovaného v 2. rade a priznal mu náhradu trov vo výške 162,93 Eur,
ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia
á60,08Euravyjadrenieknávrhuá60,08Eur,2xrežijnýpaušálá7,81Eura20%DPH.Súdžalovanému

v 2. rade nepriznal náhradu trov konania za odvolanie z 30. apríla 2013, nakoľko odvolanie v konaní
podané nebolo a ani náhradu trov súdneho poplatku 33,00 Eur, keďže k zaplateniu súdneho poplatku
zo strany žalovaného v 2. rade v konaní nedošlo.

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 2. rade a žiadal, aby odvolací súd uznesenie

vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že uloží žalobcom v 1. a v 2. rade povinnosť nahradiť
žalovanému v 2. rade trovy prvostupňového konania vo výške 241,36 Eur a trovy odvolacieho konania
vo výške 48,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odvolaní uviedol, že v prvostupňovom
konaní vyčíslil trovy potrebné na účelné bránenie jeho práva v písomnom podaní z 8. januára 2015
na sumu 241,36 Eur. Súd prvej inštancie priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania iba vo
výške 162,93 Eur s odôvodnením, že vo zvyšujúcej časti náhradu trov konania nepriznal, nakoľko

odvolanie v konaní nebolo podané a nebol zaplatený ani súdny poplatok za tento úkon. Žalovaný v 2.
rade tvrdí, že súd prvej inštancie mu nepriznal náhradu trov konania bez toho, aby sa podrobnejšie
zaoberal oprávnenosťou tohto nároku, resp. náležitým spôsobom zhodnotil okolnosti prípadu. Poukázal
na to, že pred začatím konania vo veci samej podali žalobcovia na Okresný súd Kežmarok návrh na
nariadeniepredbežnéhoopatrenia,ktorémusúdvyhoveluznesenímz9.apríla2013,sp.zn.3C51/2013.

Proti tomuto uzneseniu sa žalovaný v 2. rade odvolal, pričom súčasne namietol miestnu nepríslušnosť
Okresného súdu Kežmarok. Žalovaný v 2. rade žiadal pre prípad nepodania návrhu vo veci samej
uložiť žalobcom povinnosť nahradiť vzniknuté trovy konania. Žalobcovia podali 15. mája 2013 návrh
vo veci samej pod sp. zn. 35C 51/2013. Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní žalovaného v 2.
rade tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu miestnej

nepríslušnosti. Okresný súd Kežmarok následne vec vedenú pod sp. zn. 35C 51/2013 prípisom z 19.
augusta 2013 postúpil miestne príslušnému Okresnému súdu Košice I. Žalovaný v 2. rade poukazuje
na skutočnosť, že Okresný súd Košice I vedie v postúpenej veci konanie o nariadenie predbežného
opatreniapodsp.zn.35C427/2013aourčeniecenydraženýchnehnuteľnostípodsp.zn.40C313/2013.
Uznesením Okresného súdu Košice I z 29.10.2013, č. k. 35C 427/2013-121 bol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietnutý. V konaní o nariadení predbežného opatrenia nebolo o trovách
konania rozhodnuté. Súd na str. 7 odôvodnenia identifikovaného uznesenia konštatoval, že nejde o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a s poukazom na § 145 O.s.p. o trovách konania nerozhodol.
Príslušnou spisovou kanceláriou bolo žalovanému v 2. rade telefonicky potvrdené, že spis sp. zn. 35C
427/2013 sa v súčasnosti nachádza v archíve Okresného súdu Košice I. Žalovaný preto poukázal

v odvolaní na ust. § 145 a § 151 ods. 1 O.s.p. a vyslovil názor, že o trovách konania o nariadení
predbežného opatrenia mal súd rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. v napadnutom
uznesení o zastavení konania vo veci samej. Ak súd náhradu trov konania o nariadení predbežného
opatrenia žalovanému v 2. rade napriek špecifickým okolnostiam prípadu nepriznal, zrejme nesprávne
aplikoval § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 O.s.p. Odvolateľ zdôraznil, že zjavne nemá inú možnosť

ako uplatniť svoj legitímny nárok na náhradu trov konania, osobitne, ak je spis sp. zn. 35C 427/2013
považovaný za ukončený. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 48,79 Eur (32,27 Eur
za odvolanie + 8,39 Eur za režijný paušál + 8,13 Eur - a 20 % DPH.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1).

5. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalovaného v 2. rade spolu s konaním súdu prvej inštancie v rámci
odvolacieho konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.,
účinného v čase jeho rozhodovania o trovách konania, teda zohľadnil pri rozhodovaní zavinenie strany
sporu na zastavení konania.

7. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.8. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci. Výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa
náhrada trov zásadou zavinenia (§ 256 ods. 1 CSP od 1. júla 2016, predtým, do 30. júna 2016, § 146

ods. 2 O.s.p.). Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak
vzal žalobca návrh späť, hoci aj čiastočne, v uvedenej časti z procesného hľadiska zásadne platí, že
zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovaného. Ak však
žalobca vezme návrh späť a ide o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., t.j. návrh bol vzatý späť
pre správanie žalovaného, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný.

9. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca podal na súde žalobu, ktorú následne zobral späť bez
udania dôvodu. Preto je v danom prípade na mieste pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať zásadu
zavinenia, t.j. ust. § 256 ods. 1 CSP (v O.s.p. § 146 ods. 2). Postup súdu prvej inštancie je preto v tomto
smere správny a zákonný.

10. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného v 2. rade, že súd sa nezaoberal účelnosťou priznaných
trov právneho zastúpenia, túto odvolací súd považuje za dôvodnú.

11. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa ust. § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

13. Z citovaného ustanovenia a contrario vyplýva, že sa v predbežnom opatrení o náhrade trov konania

nerozhoduje. Výnimku tvorí osobitný prípad predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého súdna prax priznáva náhradu
trov konania už v konaní o tomto nároku, pretože sa naň hľadí ako na nárok definitívne priznaný, a
spravidla žaloba podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine nenasleduje. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.
septembra 2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010)

14. Odvolací súd zároveň poukazuje na právny názor, vyslovený v Uznesení Najvyššieho súdu SR z
29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, v zmysle ktorého pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať
ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými
nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné

konzultácie s klientom atď.).

15. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu považuje odvolací súd odvolacie námietky
žalovaného za plne opodstatnené, pretože zo spisového materiálu je zrejmé, že pred začatím konania
vo veci samej podali žalobcovia na Okresný súd Kežmarok návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorému súd vyhovel uznesením z 9. apríla 2013, sp. zn. 3C 51/2013. Na základe odvolania žalovaného
v 2. rade a jeho námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Kežmarok, Krajský súd v Prešove
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu miestnej nepríslušnosti.
Okresný súd Kežmarok následne vec vedenú pod sp. zn. 35C 51/2013 postúpil prípisom z 19. augusta
2013 miestne príslušnému Okresnému súdu Košice I. Žalovaný v 2. rade žiadal pre prípad nepodania

návrhu vo veci samej uložiť žalobcom povinnosť nahradiť vzniknuté trovy konania. Žalobcovia podali
15. mája 2013 návrh vo veci samej pod sp. zn. 35C 51/2013. Okresný súd Košice I viedol v postúpenej
veci konanie o nariadenie predbežného opatrenia pod sp. zn. 35C 427/2013 a o určenie ceny dražených
nehnuteľností pod sp. zn. 40C 313/2013. Uznesením Okresného súdu Košice I z 29. októbra 2013, č.
k. 35C 427/2013-121 bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. V konaní o nariadení

predbežného opatrenia nebolo o trovách konania rozhodnuté s odôvodnením, že nejde o rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
súlade s ust. § 388 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 241,36 Eur, ktorá

zahŕňa aj odmenu za úkon právnej služby - odvolanie z 30. apríla 2013 á 30,04 Eur, plus režijný paušál
7,81 Eur, 20 % DPH, ako aj trovy vzniknuté zaplatením súdneho poplatku 33,00 Eur za podané odvolanie
proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, nakoľko tieto boli účelné a žalovaným boli uplatnené
dôvodne.17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.