Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116216946
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116216946.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu J. L., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v
Q., L. č. XX, proti žalovanému Stavebnému bytovému družstvu I, so sídlom v Košiciach, Vojenská č.
14, IČO: 31 661 734, zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská
č. 14, o zaplatenie 549,66 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Košice I č.k. 15C/192/2016-22 zo dňa 13.2.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.2.2017 č.k. 15C/192/2016-22
zastavil konanie, žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalobcovi vrátil súdny

poplatok vo výške 26,30 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v lehote 30 dní od doručenia
právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca svojím žalobným návrhom žiadal od žalovaného
zaplatenie 549,66 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Písomným podaním, ktoré bolo doručené
súdu dňa 13.12.2016 žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť

z dôvodu úhrady žalovanej istiny žalovaným po podaní žaloby. Zároveň žiadal o vrátenie súdneho
poplatku.

3. S poukazom na ust. § 144, 145 ods. 1, 146 ods. 1 CSP súd prvej inštancie konanie zastavil. O
trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP dôvodiac, že žalobca svoju žalobu zobral
späť, avšak z dôvodu úhrady istiny zo strany žalovaného po podaní žaloby, a teda žalovaný procesne

zavinil zastavenie konania, preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
neúspešnému žalovanému. Vzhľadom k tomu, že došlo k späťvzatiu žaloby, poukázal na ustanovenia
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení
a rozhodol o vrátení súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcovi kráteného o poplatok 6,70 eura,
pretože žalobca sa vzala späť pred prvým pojednávaním.

4. Proti výroku uznesenia o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v celom rozsahu podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný z dôvodu uvedenom v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd
výnimočne nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a v zmysle
článku 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. V prejednávanom prípade syn žalobcu
nepreberal preplatky z vyúčtovania služieb a akceptoval ich započítanie voči prípadným nedoplatkom.

V roku 2016 reklamoval vyúčtovanie služieb za rok 2015 listom zo dňa 20.6.2016, na ktorú reklamáciu
reagoval žalovaný listom zo dňa 6.7.2016, kde mu oznámil preplatok z vyúčtovania služieb za rok2014 s tým, že mu bol započítaný v prospech nájomného za 7,8,9 a 10. mesiac 2015 a dotazoval sa
ho, či chce vyplatiť preplatok z vyúčtovania služieb za rok 2015, alebo ho môže započítať v prospech
nájomného tak, ako tomu bolo opakovane v minulosti. Žalobca na tento list nijako nereagoval, len dňa

2.8.2016 doniesol oznam o postúpení pohľadávky na svojho otca (žalobcu), ktorý ten istý deň podal ako
postupník žalobu. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že cieľom žalobcu bolo iba účelové
vyvolaniezbytočnéhosúdnehosporu,pretožežalovanýbolpripravenýpreplatokuhradiť,kčomuajdošlo
po oboznámení žalobcu s postúpením pohľadávky. Uvedený postup žalobcu vyvoláva pochybnosti o
tom, či bolo postupované v súlade s dobrými mravmi alebo z jeho strany išlo iba o účelové konanie

a zneužitie práva. Požadoval teda aplikáciu článku 5. CSP a ust. § 257 CSP s tým, aby odvolací súd
zmenil napádaný výrok uznesenia súdu prvej inštancie tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania neprizná.

5. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorého žiadal v celom rozsahu zamietnuť ako
nekompetentné a napádaný výrok uznesenia potvrdiť.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý výrok uznesenia, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné. Predmetom prieskumu teda neboli výroky uznesenia, proti ktorým odvolanie
nebolo podané.

7. Žalovaný použil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

8.Popreskúmaníveciodvolacísúdtedadospelkzáveru,žeodvolacídôvodžalovanéhonie jenaplnený.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11.V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Táto zásada je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za

zavinenie. Zmyslom využitia tejto zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, pričom pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.
Záver súdu o tom, že je naplnený predpoklad na priznanie nároku na náhradu trov konania nevylučuje,
aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na použitie ustanovenia § 257 CSP.
Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v

prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť.
Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého

je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie
NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009).

12. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem

upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,
právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhradetrov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť

len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane a analogicky aj štátu a to práve s
ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu
SR z 8.12.2011 sp.zn. II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave).

13. Ako vyplýva z obsahu žalobného návrhu, ale aj z obsahu spisu, žalobca svoj nárok oprel o vrátenie
preplatku z vyúčtovania za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu v Košiciach na ulici B. za
rok 2015. Žaloba bola žalobcom teda postupníkom podaná na Okresný súd Košice I až 2.8.2016 o čom
svedčí vstupná pečiatka tohto súdu. Je evidentné, že vyúčtovanie za služby spojené s bývaním, ktoré
sa nachádza v spise na č.l. 2 a je datované dňom 19.5.2016, v ktorom je uvedený preplatok 549,66 €

v prospech právneho predchodcu žalobcu F. L. a taktiež je evidentné, že preplatok bol vyrátaný ku dňu
30.4.2015. Vzhľadom k tomu, že žaloba žalobcu bola daná až 2.8.2016 a žalovaný nijakým spôsobom
nepreukázal, že by sa pokúšal v lehote určenej vo vyúčtovaní vysporiadať predmetný poplatok, robil tak
až na výzvu na vysporiadanie, žaloba teda bola podaná odôvodnene. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
suma bola uhradená až po podaní žaloby žalobcu na súd, t.j. 4.8.2016, žalobca svoju žalobu zobral

späť a evidentne zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Preto súd správne vecne rozhodol, ak
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Žalobca v konaní advokátom
zastúpený nebol, preto v ďalšom bude povinný preukázať výšku nákladov potrebných na uplatnenie
svojej oprávnenej pohľadávky a súd prvej inštancie o tejto výške rozhodne v súlade s ust. § 262 ods.
2 CSP.

14. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto nárok na náhradu
trov konania a úspešnému žalobcovi trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).