Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010515
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716010515.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. júla 2017, v
trestnej veci proti W. J. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, d/, ods.2 písm. a/, c/ Tr.zák. s použitím § 138 písm. b/, j/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaných W.

a T. proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.5.2017, sp.zn. 3T/153/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaných W. J. a T. J..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.5.2017, sp.zn. 3T/153/2016 bola obžalovaná W.
J. uznaná vinnou z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.

1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/, c/ Tr.zák. s použitím § 138 písm. b/, j/ Tr.zák. a obžalovaná T. J.
z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm.
a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

obžalovaná W. J.

najneskôr od 27. mája 2015 až do dňa 14. apríla 2016 si zadovažovala z doposiaľ nezisteného zdroja v
Českej republike psychotropnú látku metamfetamín v rôznych množstvách, ktorú následne po rozdelení
na bežné jednotlivé dávky predávala v mieste bydliska v obci T. č. XX, okr. Michalovce za sumu 10,-
EUR za jednu dávku viacerým osobám z okresov Michalovce a Trebišov, medzi nimi aj G. O., N. K., G.
B., K. Š., N. K., pričom zvyšok nepredaných látok prechovávala na rôznych miestach vo svojom bydlisku
v obci T. č. XX, okr. Michalovce, kde pri domovej prehliadke dňa 14.4.2016 bolo nájdených 15,37 mg

kryštalickej látky s priemerným 80,3 % obsahom metamfetamínu, ktorej hodnota je najmenej 0,92 EUR,

a uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
10T/63/15 zo dňa 18.1.2016, právoplatným dňa 18.1.2016 uznaná za vinnú zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. za čo jej bol uložený trest odňatia
slobody nepodmienečne v trvaní 7 rokov so zaradením na výkon trestu do ÚVT OS s minimálnym

stupňom stráženia a iné,

obžalovaná T. J.
najneskôr od februára 2016 do dňa 14.4.2016 si zadovažovala z doposiaľ nezisteného zdroja v Českej
republike psychotropnú látku - metamfetamín v rôznych množstvách, ktorú následne po rozdelení na

bežné jednotlivé dávky predávala v mieste bydliska v obci T. č. XX, okr. C., za sumu 10,- EUR za
jednu dávku rôznym osobám z okresov Michalovce a Trebišov, medzi nimi aj C. N., pričom zvyšoknepredaných látok prechovávala na rôznych miestach vo svojom bydlisku, pričom dňa 14.4.2016 pri
prehliadke osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit ev. č. C. XXXAD, ktorého bola užívateľkou,
bolo nájdených 19,16 mg kryštalickej látky s priemerným 80,3 % obsahom metamfetamínu, ktorej

hodnota je najmenej 1,15 EUR,

a uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.
zn. 3T/78/2014 zo dňa 31.7.2014, právoplatným dňa 31.7.2014, uznaná za vinnú zo spáchania zločinu
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. za čo jej bol

uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom 3 roky,

pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach a
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Obžalovanej W. J. bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. n/ Tr.
zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 ( desať ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. za použitia § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej W. J. uložil ochranný dohľad v trvaní
2 ( dvoch ) rokov.

Podľa § 77 ods.1 Tr.zák. obžalovanej bola uložená povinnosť počas trvania ochranného dohľadu po

prepustení z výkonu trestu oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto
preukazovať mediačnému a probačnému úradníkovi, ako aj osobne sa hlásiť na Okresnom súde
Michalovce u mediačného a probačného úradníka vykonávajúceho ochranný dohľad nad obžalovanou
a to vždy raz za dva mesiace počas trvania ochranného dohľadu a rovnako povinnosť tomuto úradníkovi
vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v tomto rozsudku.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd obžalovanej uložil aj trest prepadnutia veci a a to zaistených
peňažných prostriedkov v sume 1.180,- € (tisícstoosemdesiat eur), ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na
depozitnom účte tunajšieho súdu č. SK4481800000007000146685.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.

Obžalovanej T. J. bol podľa § 172 ods.2 Tr.zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody v trvaní 10 ( desať ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zák. za použitia § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej T. J. uložil ochranný dohľad v trvaní
2 ( dvoch ) rokov.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. obžalovanej bola uložená povinnosť počas trvania ochranného dohľadu
po prepustení z výkonu trestu oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto
preukazovať mediačnému a probačnému úradníkovi, ako aj osobne sa hlásiť na Okresnom súde
Michalovce u mediačného a probačného úradníka vykonávajúceho ochranný dohľad nad obžalovanou

a to vždy raz za dva mesiace počas trvania ochranného dohľadu a rovnako povinnosť tomuto úradníkovi
vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v tomto rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalované W. J. a T. J.. Odvolanie
zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o

možnosti podať opravný prostriedok a takto zahlásené odvolania následne aj písomne odôvodnili.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaná W.K. J. navrhla napadnutý rozsudok ohľadne jej
osoby zrušiť vo výroku o uloženom treste, nakoľko trest uložený súdom prvého stupňa považuje zaneprimerane prísny. Poukázala predovšetkým na tú skutočnosť, že ku spáchaniu skutku sa priznala,
jeho konanie úprimne oľutovala a uviedla aj skutočnosti, za akých okolností ku spáchaniu skutku došlo.
Napriek tomu tieto skutočnosti podľa jej názoru súdom prvého stupňa neboli zohľadnené v jej prospech.

Navyše v odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedených viacero nepresností, ktoré vyznievajú v jej
neprospech, hoci tomu tak v skutočnosti nie je.

Obhajca obžalovanej W. J. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že obžalovaná je matkou
maloletých detí, a preto podľa jeho názoru bolo potrebné pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu

prihliadnuť na pomery obžalovanej a toto premietnuť aplikáciou ustanovenia § 39 ods.1 Tr.por. pri
mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. V ďalšom poukázal,
že obžalovaná W. J. t.č. už vykonáva trest odňatia slobody vo výmere siedmich rokov, a tak spolu s
teraz uloženým trestom bude povinná vykonať trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov, čo je potrebné
považovať za neprimerane prísny trest.

Obžalovaná T. J. v písomných dôvodoch odvolania navrhla v celom rozsahu rozsudok ohľadne jej osoby
zrušiť, nakoľko žalovaného skutku tak, ako to ustálil súd prvého stupňa sa nedopustila a výsledky
vykonaného dokazovania súd vyhodnotil jednostranne v jej neprospech. Pokiaľ okresný súd v jej
neprospech vyhodnotil SMS správy, resp. telefonické hovory, v žiadnom prípade sa nejednalo o predaj
drogy, ale v žalovanom období predávala mobilný telefón, motorové vozidlo a motorku, čo bolo orgánmi

činnými v trestnom konaní v štádiu prípravného konania a potom aj súdom nesprávne vyhodnotené v
jej neprospech.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom jej obhajcu vyjadrila pochybnosť ohľadne správnosti
vyhodnotenia dôkazov vykonaných vo veci, nakoľko ani jeden zo svedkov, ktorých výpovede okresný

súd vyhodnotil v jej neprospech, ju jednoznačne neusvedčovali zo spáchania žalovaného skutku.
Obžalovaná T. J. preto navrhla po zrušení napadnutého rozsudku ohľadne jej osoby, oslobodiť ju spod
obžaloby okresného prokurátora.

Na podklade odvolania obžalovaných W. J. a T. J. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľky podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú
dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho aj odvolací súd zistil, že okresný

súd v súlade s ustanovením § 1 Tr.por. kontradiktórnym spôsobom konania v rozsahu nevyhnutnom
pre zákonné rozhodnutie na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a výsledky vykonaného
dokazovania v súlade so zákonom vyhodnotil.

Obžalovaná W. J. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine, a preto súd ohľadne jej osoby po

prijatí vyhlásenia o vine, vykonal len dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o druhu a
výmere trestu, resp. ochrannom opatrení.

Obžalovaná T. J. na hlavnom pojednávaní v podstate zhodne ako v prípravnom konaní a napokon, ako
to uvádza aj v dôvodoch odvolania, na svoju obhajobu uviedla, že je nevinná, nakoľko sa žalovaného

skutku nedopustila. Podľa jej názoru neboli produkované proti jej osobe žiadne exaktné dôkazy, na
podklade ktorých by bolo možné urobiť záver, že v žalovanom období predávala v mieste svojho bydliska
drogu tak, ako sa jej to dáva za vinu. Pokiaľ v rozhodnom období niečo predávala, tak to bolo osobné
motorové vozidlo, motorka a mobilný telefón. Krátko predtým, ako mala podľa obžaloby začať predávať
drogu, sa vrátila z Anglicka a keďže nemala kde bývať, požičala si motorové vozidlo od svojho otca V.

J. st. značky Škoda Favorit modrej farby. Pokiaľ bola videná v prítomnosti iných osôb, túto skutočnosť
nevylúčila a bolo to len z toho dôvodu, lebo s predmetným motorovým vozidlom vykonávala občiansku
výpomoc v podobe povozníctva pre tieto osoby. Napokon ani droga nájdená v osobnom motorovom
vozidle značky Škoda Favorit modrej farby, ktoré užívala, nepatrila jej a o jej prítomnosti ani nemala
vedomosť. Napokon ohľadne takto zaistenej drogy sa jednoznačne vyjadril jej otec V. J. st.

K otázke viny ohľadne obžalovanej W. J., vzhľadom na jej vyhlásenie na súde prvého stupňa,
ktoré je neodvolateľné a napokon nebolo ani namietané odvolaním obžalovanou, odvolací súdnevykonal prieskumnú povinnosť a preskúmal len zákonnosť rozhodnutia v otázke uloženia trestu, resp.
ochranného dohľadu.

Obžalovaná W. J. v minulosti už bola trestne stíhaná a odsúdená. Naposledy bola odsúdená rozsudkom
Okresného súdu Košice I zo dňa 18.1.2016, sp.zn. 10T/63/15, a to pre obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 písm. e/ Tr.zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov, pre ktorého výkon bola zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej

jej bol uložený ochranný dohľad na dobu jedného roka a obmedzenie spočívajúce v povinnosti osobne
sa hlásiť raz mesačne u probačného a mediačného úradníka počas výkonu ochranného dohľadu.
Obžalovaná W. J. výkon tohto trestu odňatia slobody nastúpila dňa 19.4.2017.

Nepochybil preto okresný súd, keď vzhľadom na osobu obžalovanej W. J. a predovšetkým tú skutočnosť,
že vyššie citované rozhodnutie o jej vine v predchádzajúcej trestnej veci pre obdobnú trestnú činnosť

nadobudlo právoplatnosť dňa 18.1.2016, táto opätovne od 27.5.2015 až do obmedzenia jej osobnej
slobody v teraz posudzovanom trestnom prípade, t.j. dňa14.4.2016, opätovne pokračovala v predaji
drogy v mieste bydliska, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Konanie obžalovanej W. J. bolo preto správne právne kvalifikované podľa § 172 ods. 1 písm. c/,

d/, ods. 2 písm.a/, c/ Tr.zák. s použitím § 138 písm. b/, j/ Tr.zák., t.j. že konania sa dopúšťala
závažnejším spôsobom, a to po dlhší čas a na viacerých osobách. Keďže konanie obžalovanej W. J. bolo
právne posúdené v kvalifikovanej skutkovej podstate, do úvahy už neprichádzala možnosť aplikovať
zmierňujúce ustanovenie Trestného zákona podľa § 39 Tr.zák. vzhľadom na okolnosti prípadu.

Argument obžalovanej W. J. a jej obhajcu, keď poukazovali na osobu obžalovanej, rovnako aplikácia
tohto ustanovenia neprichádzala do úvahy, lebo na strane obžalovanej W. J. neboli zistené také
skutočnosti, ktoré by odôvodnili aplikáciu ustanovenia § 39 Tr.zák v prospech obžalovanej. Samotná
skutočnosť, že je matkou maloletých detí, sama osebe ešte nemôže znamenať, že teraz uložený trest
pre obzvlášť závažný zločin so spodnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere

desať rokov, je neprimerane prísnym trestom.

Obžalovaná W. J. už bola odsúdená k nepodmienečnému trestu odňatia slobody pre rovnaký zločin
a ako matka maloletých detí si z toho nezobrala ponaučenie, ale v páchaní rovnakého protiprávneho
konania aj naďalej pokračovala, čo v žiadnom prípade nie je teraz možné zohľadňovať v jej prospech

cez osobu obžalovanej.

Práve naopak, aj odvolací súd tak, ako na to už poukázal okresný súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku, nemohol nevidieť predovšetkým tú skutočnosť, že obžalovaná W. J. doslova kontinuálne
napriek predchádzajúcemu trestnému stíhaniu a odsúdeniu pre drogový trestný čin v jeho páchaní

pokračovala v žalovanom období, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením pre
jeho výkon do miernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, než ako zo zákona prichádzalo do
úvahy, v žiadnom prípade nie je možné pokladať za neprimerane prísny trest, a to vzhľadom na vysoký

stupeň nebezpečnosti konania obžalovanej, čo už samotný zákonodarca vyjadril v trestnej sadzbe
žalovaného obzvlášť závažného zločinu.

Keďže odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie u obžalovanej W. J. ohľadne uloženia ochranného
dohľadu a uloženej povinnosti počas jeho výkonu, ako aj pokiaľ sa týka uloženia trestu prepadnutia veci,

ktorej vlastníkom sa stáva štát, odvolanie obžalovanej W. J. ako nedôvodné zamietol.

KodvolaniuobžalovanejT.J.odvolacísúdpovažujezanutnézdôrazniť,žesúdprvéhostupňazákonným
spôsobom, v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vo veci, a to kontradiktórnym spôsobom
konania vykonal dokazovanie. Napriek popieraniu viny obžalovanou T. J., t.j. že žalovaný skutok

nespáchala, z dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané zákonným spôsobom, bolo možné bez akýchkoľvek
pochybností urobiť záver, že obžalovaná T. J. sa dopustila žalovaného skutku, a to v časovom období
najneskôr od februára 2016 až do obmedzenia jej osobnej slobody, t.j. do 14.4.2016.Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku podrobne poukázal predovšetkým na výpovede
svedkov V. Š. a C. L., ako aj na zmenené výpovede teraz už odsúdených, t.j. V. J. st. a V. J. ml.
Nepochybil okresný súd, pokiaľ neuveril zmeneným výpovediam otca a brata obžalovanej a práve na

základe výpovede svedka V. Š. a C. L. dospel k nepochybnému záveru o spáchaní žalovaného skutku
obžalovanou T. J.. Nepriamo zo spáchania skutku ju usvedčovali aj svedkyňa G. C., resp. svedok N. T..

Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvého
stupňa poukazuje podrobne na dôkazy, na podklade ktorých vo veci rozhodol, a to nielen na výpovede

svedkov, ale aj na listinné dôkazy, ako sú závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ Košice a prepisy SMS správ, resp. hovorov z monitorovanej telefónnej stanice mobilného
telefónu registrovaného na obžalovanú T. J..

Nepochybil okresný súd, keď výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil tak, že uznal obžalovanú
T. J. za vinnú zo spáchania žalovaného obzvlášť závažného zločinu na skutkovom základe, ako je to

uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Správnebolototokonaniesúdomprvéhostupňaprávnekvalifikovanéakopokračovacíobzvlášťzávažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr.zák., nakoľko už bola za taký

čin odsúdená.

Nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovanej T. J., vzhľadom na jej predchádzajúce odsúdenie,
a to rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 3T/78/14 zo dňa 31.7.2014, ktorým bola uznaná
za vinnú zo spolupáchateľstva zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák.,
za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov, ktorého výkon jej bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom, t.j. do 31.7.2017, že
teraz žalovaného skutku sa dopustila v skúšobnej dobe odsúdenia za obdobnú trestnú činnosť.

Napriek vyššie uvádzanému obžalovaná T. J. bola opätovne uznaná za vinnú rozsudkom Okresného
súdu Michalovce zo dňa 4.8.2016, sp.zn. 1T/88/2016, kde jej konanie bolo právne kvalifikované ako
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr.zák., kde pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd dospel
k záveru, že podľa § 44 Tr.zák. prichádza do úvahy upustenie od uloženia súhrnného trestu, lebo trest

uložený jej už rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 3T/78/2014 zo dňa 31.7.2014 je dostatočný.

Napriek vyššie uvádzaným odsúdeniam obžalovaná T. J. si nezobrala ponaučenie a v páchaní rovnakej
trestnej činnosti naďalej pokračovala, a preto uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby nie je možné považovať za trest neprimerane prísny v prípade jej osoby.

Rovnako aj ohľadne jej osoby okresný súd ju pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do miernejšieho
ústavu na výkon trestu, než ako zo zákona mala byť zaradená na jeho výkon.

Okresnýsúd nepochybil,keďvsúladesozákonomobžalovanejT.J.uložilajochrannýdohľadvovýmere
2 rokov s uložením povinnosti počas jeho výkonu, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Uložený trest a ochranný dohľad boli obžalovanej T. J. uložené v rámci zákonom stanovenej trestnej
sadzby a v súlade s citovanými ustanoveniami Trestného zákona.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí súdu prvého stupňa, odvolania

obžalovaných W. J. a T. J. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.