Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/102/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203813
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814203813.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting, s. r.o., so sídlom v Českej republike, Praha, Nagano Office Center, K červenému dvoru
3269/25a, IČO: 26 429 705, právne zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi T. C., nar. X. XX. XXXX, bytom P. XX, o uplatnenie pohľadávky 1
034,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1 034,01 Eur spolu so 6 % ročným
úrokom od 1. 8. 2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,45
Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1 034,01 Eur s
príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 21. mája 2010 na zmenkovú sumu 1 034,01 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 4. júna 2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý
záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu s denným úrokom 0,25 % od 4. júna 2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ neposkytol žiadnu
úhradu. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu pripojil zmenku (fotokópia založená v spise, originál uložený
na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania.

Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky, odporca je fyzickou osobou,
ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal právomoc tunajšieho súdu
konať v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné
miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady
ES č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v
zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu,

sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Odporca má bydlisko
v obvode Okresného súdu Rožňava.

Po doručení návrhu na uvedený súd, tunajší súd postúpil vec v obdobnej inej veci z dôvodu vecnej
príslušnosti Okresnému súdu Košice I., v zmysle ust. § 104a ods. 2 O. s. p., v spojení s ust. § 10 ods. 2
písm. h.) Zákona č. 371/2004 Z. z., ktorý vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Krajský súd v Košiciach v
predmetných obdobných veciach vyslovil dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Košice I. s postúpením
veci, s poukazom na to, že uplatnený nárok bude prednostne posudzovaný podľa predpisov na ochranu
spotrebiteľa, a to aj za predpokladu, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, keďže sa jedná o
zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa čl. 2 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu,
alebo tribunálu v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000.- Eur.

Podľa čl. 4 bod 1 uvedeného nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I. a jeho podaním na príslušný
súd ,alebo tribunál osobne poštou ,alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax,
alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát v ktorom sa konanie začína.

Podľa čl. 5 odsek 1 uvedeného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.
Podľa odsek 3 uvedeného ustanovenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 odsek 3 uvedeného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávke.

V súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia ES č. 861/2007 bolo doručované vzorové tlačivo „C“ odporcovi na
odpoveď, ktorý sa k veci nevyjadril.

Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona
č. 191/1950 Sb., v znení neskorších predpisov a Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke zročnej na videnie
alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke
platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.

Podľa ust. § 10 ods. 1 uvedeného zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú
doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia
(cesie).

Podľa ust. § 12 ods. 1 uvedeného zákona, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek
podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa ust. § 13 ods. 1 uvedeného zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo a list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa
zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený
indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný
na rub zmenky alebo na prívesok.

Podľa ust. § 14 ods. 1 uvedeného zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa odseku 2 písm. b.) uvedeného ustanovenia, ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: indosovať
zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.

Podľa ust. § 17 uvedeného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ust. § 48 ods. 1 uvedeného zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ust. § 75 uvedeného zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 uvedeného zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v
predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je
zročná na videnie.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky
je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí,
že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Podľa ust. § 77 ods. 1 uvedeného zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre
česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a
71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa ust. § 2 odsek 1 Zákona číslo 566/2001 Z .z., cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v
zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa
osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva
voči zákonom určeným osobám.

Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť
až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní

zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka
je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom,
že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník
vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti,
avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je
zákonným cenným papierom na rad, z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom).
Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou
„nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu,
že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a
tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.

Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta),
na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis
obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant
vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis
indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho
majiteľa.

V čase vystavenia zmenky dňa 21. mája 2010, bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením
zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platných predpisov už možné nie je. Za daných okolností súd musí
rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase
vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v Zmenkovom zákone. Z úradnej
moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s ust. § 75 uvedeného
zákona. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú
z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zákone, nie je zmenkou.

Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo Mesto P., dátum vystavenia -
21. mája 2010, na sumu 1 034,01 Eur. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia:
„zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka
číslo: 23636/B, sumu tisíc tridsaťštyri Eur jeden cent (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok 0,25
% denne od 4. júna 2011 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: Pohotovosť s. r.
o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporcu, vyplnené ručne, jeho podpis a označenie čísla zmluvy,
ku ktorej sa zmenka vzťahovala: XXXXXXXXX. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text „Namiesto
nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO:
264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s. r. o., a podpis. Z obsahu
zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust.
§ 75 Zákona č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke okrem údaju o splatnosti a takto spoločnosť Pohotovosť
s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane
zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ.

Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej
zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ust. § 17 Zákona
č. 191/1950 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky, robiť
majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu), vzniesť relatívnu námietku voči
novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový
majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné
bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporcovi. Nebolo preukázané, že by odporca od vystavenia
zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda posudzoval zmenku
a záväzky zo zmenky v zmysle Zmenkového zákona.

Podľa ust. § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, v účinnom znení v čase
vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške

maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom
ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia
so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem iného aj to, že veriteľ zodpovedá
za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky
(spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu s ust. 4 ods.
6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho
nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa
odporcu, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody. Súd zdôrazňuje, že pri uplatňovaní
práv zo zmenky mal výlučne zmenkový dlžník povinnosť vznášať námietky, týkajúce sa prípadného
porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, prípadne aj iné námietky, súvisiace so zmenkou. Odporca
nevzniesol žiadne námietky a teda podľa názoru súdu za predpokladu, že zmenková suma nebola
doteraz úplne uhradená, nárok navrhovateľa z titulu plnenia zmenkovej sumy súd považoval za dôvodný
a opodstatnený vrátane 6 % zákonného ročného úroku z omeškania a zmenkovej odmeny.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti,
avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Sb. pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.
2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná
na videnie.

Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení
s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona).

V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa
vystavenia.

Zo žaloby vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá
je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla
dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané na odporcu (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení
s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).

Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vistazmenke, neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej
doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od
splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok.

V prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov,
t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Zákona č. 40/1964 Zb. -
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke je potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú
výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný.

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine

alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli
úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie
ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje a preto súd úrokovú doložku na zmenke považoval
za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku
v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom.

Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto
môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu
zaplatenie 6 % úrokov odo dňa splatnosti zmenky a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy.

Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka súd
prihliadal ex offo, aj bez návrhu, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo
zmenkovej sumy zamietol a odporcu zaviazal len na zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy
odo dňa zročnosti zmenky t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi
z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou, preto
súd navrhovateľovi 6 % ročný úrok z omeškania priznal tak, ako je to vyššie uvedené od 1. 8. 2014,
dňom nasledujúcim po doručení návrhu odporcovi a nie od 21. 7. 2011, ako si to navrhovateľ uplatnil v
návrhu a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2/ O. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 1 034,01 Eur
a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu, preto súd o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na vyššie citované
ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd
v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.