Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/510/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710207629
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710207629.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: M. O., J.. XX. X. XXXX, G.
I. I. G., Š. XX, zast. JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom v Bratislave, Klincová 35, proti žalovanému:
M. O., J.. XX. X. XXXX, G. I. I. G., Ž. XX, zast. JUDr. Arpádom Katonom, advokátom vo Veľkom Bieli,
Senecká 23, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa
10. júla 2013, č. k. 9C/193/2010-108, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd zmenu žaloby žalobcom n e p r i p ú š ť a.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že
žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému
písomného ospravedlnenia, ktoré bude tento povinný doručiť obyvateľom obce I. G. a náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 2.000,- eur, súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 820,84 eur, na účet jeho právneho zástupcu, do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2/ Vychádzal zo zistenia, že žalobca je N. Q. I.Ľ. G.. V dňoch od27. 03. 2010 do 28. 3. 2010 žalovaný
doručil do poštových schránok nezisteného počtu obyvateľov obce I. G. leták z nasledujúcim textom:
„Milí G., dámy a páni, priatelia!

Na úvod by som sa Vám chcel poďakovať za to, že ste ma pred tromi rokmi zvolili za poslanca miestneho
zastupiteľstva. Z vďaky som sa Vás snažil zastupovať v samospráve obce až do tejto chvíle najlepšie
ako som vedel!
Bohužiaľ rozhodnutia obecného zastupiteľstva presadzované starostom obce tak veľmi ubližujú nášmu
spoločnému majetku, že sa už ďalej tomu nemôžem prizerať. Na zasadnutí zastupiteľstva 29.
novembra 2009 totiž poslanci znovu odsúhlasili niečo, čo je výhodné pre už dobre známu súkromnú
multimilionársku firmu, ale vôbec nie pre nás - obyvateľov tejto obce. Obec zamenila svoje pozemky tak,

aby ich multimilionári nemuseli už ani len vykúpiť a znova na úkor obce ušetrili.
Za takýchto okolností, keď rozhodujúce otázky sú riešené v neprospech budúcnosti obce, nemôžem
naďalej čestne zastupovať Vás, občanov, a preto som sa na protest proti tomuto vzdal svojhoposlaneckého mandátu, ináč by som sa nemohol úprimne pozrieť do očí svojim kamarátom, voličom
a známym.
Ďakujem Vám ešte raz za doterajšiu dôveru. Ak Vás čokoľvek zaujme, som Vám k dispozícii.“ + podpis.

3/ Žalobca bol toho názoru, že uvedeným spôsobom žalovaný vytvoril slovesné dielo, kde vymyslenými
klamlivými a nepresnými a nactiutŕhačskými slovnými spojeniami, ktoré obsahujú nepravdy a klamstvá
doplnené úvahami a domnienkami autora, poškodil česť žalobcu. Žalobca v rámci svojej predvolebnej
činnosti, t. j. pred troma rokmi, oznámil obyvateľom obce I. G., že bude realizovať úkony na to, aby

z obce bola vylúčená doprava nákladných vozidiel a ťažkej poľnohospodárskej, či inej techniky. Išlo
o vytvorenie obchvatu obce, a teda k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov a zlepšeniu kvality bývania. Z
uvedeného dôvodu musela obec pristúpiť k zámene pozemkov. K dojednaniu danej zámeny pozemku
v rozsahu 28.176 m2 došlo po dlhoročných jednaniach so zástupcami Rímsko-katolíckej cirkvi. Po
predbežnom prejednaní možnosti zámeny pozemkov, obecné zastupiteľstvo na zasadnutí dňa 25. 11.
2009, prijatím uznesenia 189/2009 zámenu pozemkov schválilo a to jednomyseľne. Žalovaný bol na

predmetnom zasadnutí prítomný a nevzniesol žiadne pripomienky. Žalovaný realizoval svoje právo
poslanca a za zámenu pozemkov hlasoval. Žiadne zasadnutie sa dňa 29. 11. 2009 nekonalo a už vôbec
na ňom poslanci neodsúhlasili zámenu pozemkov pre niekoho označeného ako multimilionárska firma.
Žalovaný rozšíril tlačovinu, ktorá obsahuje zavádzajúce tvrdenia poškodzujúce česť, ľudskú dôstojnosť
žalobcu a jeho súkromie. Uvedenú tlačovinu sprístupnil žalovaný mnohým neznámym i známym osobám

- obyvateľom obce I. G.. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha cestou súdu ochrany svojich
ústavných a základných ľudských práv, predovšetkým ochrany občianskej cti.

4/ Podľa žalovaného „tlačovina“ ako ju označuje žalobca, je len vyvrcholením nespokojnosti ďalšieho
z poslancov so spôsobom vedenia obecného zastupiteľstva vo I. G.. Druhú časť textu označeného

v žalobe, žalovaný vôbec nemieni komentovať, ide o hodnotiace úsudky bez konkrétnosti. K prvej
časti textu letáku, žalovaný uviedol, že už sa nemohol ďalej prizerať spôsobu rokovania obecného
zastupiteľstva a vzdal sa mandátu poslanca. Rozšírená tlačovina neobsahuje žiaden taký údaj, ktorým
by bola poškodená občianska česť, ľudská dôstojnosť alebo zásah do súkromia žalobcu. Starosta
patrí do kategórie osôb verejného záujmu. Znížený prah citlivosti zásahov do súkromnej sféry týchto

osôb spočíva v tom, že tieto osoby dobrovoľne vstupujú do verejného života, a preto musia počítať
so zvýšeným záujmom verejnosti. V danom prípade ide o vecnú kritiku, ktorá vychádza z reálnych a
pravdivých podkladov. Nejde o zveličovanie ani o ironizovanie, ale o kritiku. Žalovaný sa listom zo dňa
25. 03. 2010 vzdal svojho poslaneckého mandátu.

5/ Podľa žalobcu konaním žalovaného došlo k zásahu do občianskej cti v oblasti rodinného života,
spoločenského a profesionálneho. Tvrdenia žalovaného boli založené na tom, že žalobca zneužíva
postavenie starostu. Ovplyvňuje rozhodnutia obecného zastupiteľstva a vytvára zvýhodnené podmienky
tretím osobám. Rozsah zásahu do osobnostných práv žalobcu je taký, že samotné ospravedlnenie
je nepostačujúce, a preto sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je dôležité,

aby následky svojho konania pocítil žalovaný vo svojej finančnej oblasti. Konanie žalovaného bolo
účelovéscieľomdosiahnuťznevýhodneniepostaveniažalobcuakokandidáta napoststarostuanaopak
zvýhodnenie svojej osoby v rámci kandidatúry na rovnaký post. Obec nikdy nepristúpila k zámene
pozemkov so súkromno-právnou firmou, ktorá bola označená ako multimilionári. K zámene došlo
medzi Obcou I.Ľ. G. a Rímsko-katolíckou cirkvou, a to na základe uznesenia č. 189/2009, za ktoré

hlasoval aj žalovaný, pričom vlastníkom pozemkov je stále Obec I. G..

6/ Žalovaný nepopieral, že leták napísal a distribuoval do domácností v obci I. G., ale tvrdenia v ňom
sú pravdivé. Jeho cieľom nebolo diskreditovať osobu žalobcu, ale vysloviť kritiku práce starostu a obce
s ktorou ako poslanec obecného zastupiteľstva nesúhlasil. Toto svoje stanovisko dal najavo voličom a

oznámil dôvody, pre ktoré sa vzdáva poslaneckého mandátu.

7/ Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalovaný rozšíril letáky, obsahom ktorých boli skutkové tvrdenia:
„rozhodnutia obecného zastupiteľstva presadzované starostom obce tak veľmi ubližujú nášmu

spoločnému majetku, že sa už ďalej tomu nemôžem prizerať. Na zasadnutí zastupiteľstva 29.
novembra 2009 totiž poslanci znovu odsúhlasili niečo, čo je výhodné pre už dobre známu súkromnú
multimilionársku firmu, ale vôbec nie pre nás - obyvateľov tejto obce. Obec zamenila svoje pozemky tak,
abyichmultimilionárinemuseliužanilenvykúpiťaznovanaúkorobceušetrili.Zatakýchtookolností,keďrozhodujúce otázky sú riešené v neprospech budúcnosti obce,...“. V čase rozšírenia uvedených letákov,
bol žalobca starostom obce I. G., teda vykonával obecnú správu, zastupoval obec vo vzťahu k štátnym
orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, rozhodoval vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú

vyhradené zákonom, alebo štatútom obce, obecnému zastupiteľstvu. Žalobca bol a je osobou verejne
činnou, osobou verejného záujmu. Z judikatúry všeobecných súdov Slovenskej republiky, ako aj
judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že osoby verejného záujmu, sú posudzované kritickejšie. Súdna
prax to vyjadruje v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva tým spôsobom, že merítka
posudzovania skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú u týchto osôb omnoho mäkšie, nakoľko

„takáto osoba musí počítať zo svojej strany s vyššou toleranciou“. Verejnosť má právo byť o týchto
osobách informovaná, aby bolo možné posúdiť ich odbornú a morálnu spôsobilosť vykonávať verejnú
funkciu. Vyššia miera tolerancie voči kritike sa však nevzťahuje na nepravdivé informácie. Sloboda
prejavu a duch otvorenosti v demokratickej spoločnosti platí pre informácie prijímané dotknutou osobou
tak priaznivo, ako aj nepriaznivo a znepokojivo. Je však potrebné rozlišovať hodnotiaci úsudok a tvrdené
skutočnosti. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty objektívne existujúce, ktoré sú zistiteľné pomocou

dokazovania a ktorých pravdivosť je overiteľná a platí, že pravdivá informácia nezasahuje do práva na
ochranuosobnostifyzickejosoby,ibažebyišlooúdajpodanýskresľujúco,alebozasahujúciintímnusféru
natoľko, že odporuje právo na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Naproti tomu hodnotiaci úsudok
vyjadruje subjektívny názor pôvodcu, teda názor opierajúci sa o vlastné subjektívne kritériá. To nie je
možné akokoľvek dokazovať. K otázke pravdivosti uverejnených údajov sa vyslovil Ústavný súd Českej

republiky, podľa ktorého k zásahu do práva na ochranu osobnosti síce zásadne môže dôjsť aj objektívne,
teda s vylúčením zavinenia, ale každé zverejnenie nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať
neoprávnený zásah do osobnostných práv. Taký zásah je daný iba vtedy, ak existuje medzi zásahom a
porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ďalej, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol
určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nie je možné tolerovať.

8/ Do kategórie prípadov, kedy nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, prináleží
i výkon práv kritiky. Kritika je neoddeliteľnou súčasťou slobody prejavu a je dôležitým nástrojom
pluralitnej demokracie v spoločnosti. Výkon práva kritiky však vylučuje protiprávnosť zásahu iba za
predpokladu, že táto kritika je právom prípustná. To znamená, že neboli prekročené medze vecnej

kritiky, že ide o kritiku konkrétnu a tiež, že kritika je primeraná, čo do obsahu a formy. Pokiaľ kritika
tieto atribúty nespĺňa a vybočuje z medzí prípustnej kritiky, ide o neoprávnený zásah do práva na
ochranu osobnosti. Neoprávnený zásah formou výkonu kritiky sa môže týkať i osôb tzv. verejného
záujmu. Čo je vec verejného záujmu vysvetľuje Ústavný súd takto: „Vecou verejnou je všetka agenda
štátnych inštitúcií, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote, t. j. napríklad činnosť politikov

miestnych i celoštátnych, úradníkov, sudcov, advokátov, poprípade čakateľov na tieto funkcie; a tiež
všetko čo upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti vykonávané verejne môže byť verejne
posudzované. Pri kritike verejnej záležitosti vykonávanej verejne pôsobiacou osobou platí z hľadiska
ústavnej prezumpcie, že ide o kritiku ústavne konformnú.

9/ Posúdiac samotnú koncepciu textu letáku bol súd toho názoru, že žalovaný vychádzal z vlastných
poznatkov, nakoľko bol poslancom obecného zastupiteľstva obce I. G.. Vyslovil svoj kritický postoj k
spôsobu vedenia obce tak obecným zastupiteľstvom, ako aj starostom obce a k ich rozhodovaniu vo
veciach záujmov obce. Z obsahu letáku je možné dovodiť, že žalovaný informoval o veciach
verejného záujmu, nakoľko sa týkali nakladania z financiami a majetkom obce I.Ľ. G.. V prípade

preukázania pravdivosti zverejnených údajov by išlo o legitímny zásah do osobnostných práv, nakoľko
verejnosť má právo sa dozvedieť, akým spôsobom ich zvolení zástupcovia vykonávajú svoj mandát a
zastupujú záujmy občanov. V prípade, že by sa preukázala nepravdivosť zverejnených údajov, išlo by
o neoprávnený zásah a nie o legitímnu kritiku. Za účelom vykonania tzv. dôkazu pravdy súd vykonal
dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania a ustálil, že tvrdenia žalovaného zverejnené formou letáku

boli koncipované ako pravduskresľujúce a zjednodušujúce realitu, a teda ich možno charakterizovať
ako tvrdenia spôsobilé zásahu do osobnostných práv žalobcu. Žalobca nebol v texte letáku priamo
menovaný, ale z označenia „starosta“ je jednoznačne zrejmé o koho ide, nakoľko v danom období
funkciu starostu obce I. G. vykonával práve žalobca. Je pravdou, že žalobca ako osoba verejného
záujmu, osoba zastávajúca funkciu na úrovni miestnej samosprávy, je povinný zniesť kritiku týkajúcu sa

jeho činnosti, avšak za predpokladu, že ide o kritiku konštruktívnu, vecnú, neurážajúcu a najmä kritiku
založenú na pravdivých a overiteľných informáciách. V opačnom prípade je kritika pravduskresľujúca
alebo založená na neoverených a nepravdivých tvrdeniach zásahom do práva na ochranu osobnosti
a nepožíva právnu ochranu. Súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by tvrdenia: „rozhodnutiaobecného zastupiteľstva presadzované starostom obce tak veľmi ubližujú nášmu spoločnému majetku,
že sa už ďalej tomu nemôžem prizerať. Na zasadnutí zastupiteľstva 29. novembra 2009 totiž poslanci
znovu odsúhlasili niečo, čo je výhodné pre už dobre známu súkromnú multimilionársku firmu, ale

vôbec nie pre nás - obyvateľov tejto obce. Obec zamenila svoje pozemky tak, aby ich multimilionári
nemuseli už ani len vykúpiť a znova na úkor obce ušetrili“, boli pravdivé. Naopak, v konaní bolo
preukázané, že zámena pozemkov nebola uskutočnená v prospech „známej multimilionárskej firmy, a
že tejto firme nebola obcou poskytnutá žiadna neprimeraná výhoda, ktorá by bola v rozpore so záujmami
obce. Nebolo preukázané, že spomínaná súkromná spoločnosť na úkor obce ušetrila. Posúdiac text

Memoranda, je naopak možné vyvodiť, že dohoda o spolupráci, je pre uvedenú spoločnosť viac
než nevýhodná. Výpoveď svedka F.. K. A. bola v tomto smere nepresná, svedok mal informácie iba
sprostredkované, ako uviedol, informácie získal z rozprávania iných poslancov. V danom prípade nie
je rozhodujúce, či žalovaný chcel alebo nechcel niekoho uraziť. Podstatné je, že zverejnil niečo, čo
nebolo koncipované presne a pravdivo, a teda slobodu slova realizoval nekorektným spôsobom. Uviedol
informácie pravduskresľujúce, vrátane tzv. opomenutia, že za spomínané kritizované rozhodnutie sám

hlasoval, čo však svojím voličom už nezdelil a tak v nich vyvolal dojem, že je proti nemu a na znak toho
sa vzdáva poslaneckého mandátu.

10/ Keďže bola súdom konštatovaná tzv. neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv žalobcu,
je požiadavka primeraného zadosťučinenia formou ospravedlnenia dôvodná. Spôsob, akým žalobca

navrhol ospravedlnenie realizovať však neobstojí z hľadiska nárokov kladených na presnosť formulácie
žalobného petitu a jeho vykonateľnosti. Primerané morálne zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 OZ
má spočívať v ospravedlnení, v odvolaní difamujúceho alebo pravduskresľujúceho výroku v určitom
kolektíve, v miestnej tlači, eventuálne na tom istom mieste alebo v tej istej tlačovine, ktorou bol
neoprávnený zásah uskutočnený. Súdna prax dovodila, že takto sledovaný cieľ, t. j. primeranosť nápravy

(satisfakcie), nemôže splniť ospravedlnenie, ktoré je realizované za takých okolností, že určitá časť
verejnosti sa až z ospravedlnenia samého dozvie o zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby,
o ktorom by inak nevedela. Za neprimeranú v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznala
súdna prax (NS ČR 30Cdo/2745/2004) aj ospravedlnenie spočívajúce v povinnosti žalovaného doručiť
písomnosť s ospravedlnením všetkým občanom obce, teda vrátane detí a mladistvých žijúcich v obci.

11/ Žalobca žalobou žiadal uložiť žalovanému povinnosť doručiť ospravedlnenie obyvateľom Obce I.
G.. Obec I. G. má podľa oficiálnych údajov zverejnených na webovej stránke obce k 1. 1. 2011 -
2280 obyvateľov, vrátane detí a mladistvých. Keďže žalobca žiada doručiť ospravedlnenie každému
obyvateľovi obce, znamenalo by to vyhotoviť cca 2300 letákov a doručovať ich každému obyvateľovi,

vrátanedetí,batoliatamaloletýchdo18rokuveku. Takétoformaospravedlneniajeznačneneprimeraná,
ak zvážime fakt, že žalovaný rozšíril niekoľko letákov (uvádza cca 20 kusov) a vhodil ich do poštových
schránok po obci I. G.. Takáto forma doručovania by v praxi spôsobila neúčelnosť, nakoľko doručovaním
deťom a mladistvým by sa zmaril cieľ, ktoré má ospravedlnenie plniť, pretože tieto osoby vo väčšine
prípadov(dojčatá,batoľatáamaloletédeticcado10rokov)byzrejmeťažkochápaliúčel,zmyselaobsah

ospravedlnenia. Nevykonateľnosť doručovania tejto skupine obyvateľstva je tiež zrejmá, s poukazom i
na to, že žalobca neuviedol ani spôsob doručenia (poštou, alebo osobne...). Oveľa vhodnejšou formou
ospravedlnenia v danom prípade by bolo napríklad jeho zverejnenie v obecných novinách, ktoré sa
doručujú do poštových schránok bytov a rodinných domov v obci. Súd je však viazaný návrhom, a
preto z dôvodu neprimeranosti formy požadovaného ospravedlnenia, uvedenú časť žaloby zamietol,

avšak so záverom, že už samotné konštatovanie neoprávneného zásahu do osobnostných práv súdom
v odôvodnení rozsudku predstavuje určitú formu zadosťučinenia poškodenej osobe.

12/ Pokiaľ ide o preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy, súd konštatoval, že v danom prípade,
zhodnotiac ho v celej komplexnosti, v spôsobe akým bol neoprávnený zásah žalovaným realizovaný,

kde a v akom rozsahu, požiadavka vzniku značnej ujmy v príčinnej súvislosti s neoprávneným
zásahom, odôvodňujúca priznanie materiálnej satisfakcie, nebola preukázaná. Žalovaný zverejnil
pravduskresľujúce tvrdenia formou letáku, ktorý doručil do neurčitého počtu domácností (cca 20)
obyvateľov obce I. G.. Z výpovedí svedkov je zrejmé, že snáď s výnimkou rodiny žalobcu, neboli
reakcie na obsah letáku nijako extrémne nepriaznivé. Nebolo preukázané, že by žalobca v dôsledku

uvedených letákov utrpel v značnej miere ujmu vo svojom spoločenskom, pracovnom živote, že by
ho susedia prestali zdraviť, prišiel by o priateľov, o prácu. Okrem subjektívne negatívnych pocitov v
rámci jeho rodiny, neboli preukázané, žiadne objektívne následky spôsobené v príčinnej súvislosti s
obsahom letáku. Tvrdenia o hospitalizácii matky žalobcu v príčinnej súvislosti s letákom žalovanéhoneboli rovnako nijako preukázané. Ako vyplynulo z výpovede dcéry žalobcu L. O., dialo sa to pred
voľbami a letákov bolo viac. To znamená, že reakcie okolia, či už rodiny alebo priateľov sa mohli
týkať i iných letákov a nie bezprostredne toho, ktorý je predmetom konania. Za všetko hovorí i fakt, že

napriek letákom šíriacim sa po obci, bol žalobca opätovne zvolený do funkcie starostu. Sám žalobca
nedefinoval vzniknutú nemajetkovú ujmu žiadnym spôsobom. Obmedzil sa iba na tvrdenie, že bola
znížená jeho česť a dobré meno starostu. Uvedené však, súdu žiadnym spôsobom nepreukázal a
nenavrholanivykonaťvtomtosmereinédokazovanie.Vdanomprípadeboltedasúdprvejinštancietoho
názoru, že vznik značnej nemajetkovej ujmy v podobe zníženia vážnosti mena, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti,žalobcanepreukázal,apretoniesúsplnenépodmienky,prepriznanienáhradynemajetkovej
ujmy v peniazoch. Po konštatovaní uvedeného záveru, súd nemohol inak, ako žalobu v časti náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietnuť.

13/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnému žalovanému náhradu
trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

14/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na výsledky vykonaného
dokazovania ako aj právne závery súdu prvej inštancie, poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu
SR pod sp. zn. 3Cdo/137/2008 týkajúce sa zásahu do práva na súkromie, kde zníženie dôstojnosti alebo
vážnosti v spoločnosti nie je jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe a

nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne
a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Bol toho názoru, že žalobcom
uplatnený nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch bol dôvodný, súd prvej inštancie
sa nesprávne zameral len na otázku stupňa zníženia dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti,
opomenulposúdiť uvedenýzásahsozreteľomnajednotlivéčiastkovépráva,doktorýchžalovanýsvojím

konaním zasiahol, najmä s ohľadom na právo na ochranu súkromia. Vzhľadom na záver súdu prvej
inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že žalobný petit nie je materiálne vykonateľný, žalobca v
odvolaní zmenil žalobný návrh tak, že žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom, ktorým uloží žalovanému
povinnosť strpieť, aby žalobca na náklady žalovaného uverejnil ospravedlnenie v novinách obce I. G.
„.“, kde označí nepravdivé tvrdenia z letákov a oznámi, že tieto tvrdenia sú nepravdivé, zavádzajúce

a poškodzujúce česť a dôstojnosť žalobcu, preto obyvateľov obce ako aj ďalšie osoby oboznámené
s tvrdeniami žiada, aby vo vzťahu k žalobcovi pre ich nepravdivosť na ne neprihliadali a žalobcovi sa
za rozširovanie tlačoviny s nepravdivým obsahom ospravedlní. Žalobca rovnako zotrval na žalobe v
časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000,- euro. Žalobca preto navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie po pripustení zmeny žaloby zmeniť a žalobe celkom vyhovieť,

prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v prípade potvrdenia
navrhol vysloviť prípustnosť dovolania pre výskyt otázky zásadného právneho významu, ktorú bližšie
nešpecifikoval.

15/ Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu konštatoval, že leták nebol adresovaný

širokej verejnosti, a už vôbec nie mimo okruhu známych a priateľov žalovaného, letákov bolo cca 20.
V žalobe sa žalobca účelovo snažil obsah textu rozdeliť, aby tento vyznel urážlivo voči jeho osobe, v
priebehu dokazovania sa však preukázalo, že nešlo o útok na česť a dôstojnosť žalobcu, cieľom bolo
oboznámiť známym a voličom rozhodnutie žalovaného ako poslanca obecného zastupiteľstva, že sa
vzdal funkcie poslanca, pretože nesúhlasí s rozhodnutiami tohto orgánu. V danom prípade išlo už o

druhý takýto prípad letáku, (predtým podobne reagoval poslanec F.. A.), preto sa žalobca ako starosta
snaží tento spôsob zastaviť. V letáku je kritizovaná práca obecného zastupiteľstva, ktorého členom bol
žalovaný, kritika teda smerovala do vlastných radov a nijako sa nedotýkala cti a dôstojnosti starostu.
Poukázal na to, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku je jednak to, že došlo k neoprávnenému
zásahu a jednak, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných

právach. Veta - rozhodnutia obecného zastupiteľstva presadzované starostom tak veľmi ublížili nášmu
spoločnému majetku - v žiadnom prípade neohrozila osobnostné práva žalobcu ako starostu, v tejto časti
letákusúzakódovanépracovnérokovaniazvolávanéstarostom,kdebolaverejnosťvylúčená,naverejné
prerokovania sa dostávali už len vopred dojednané otázky. Stačí sa pozrieť do takzvaného memoranda,
čo všetko obec chcela za to, že rozšíri intravilán tak, ako ho rozšírila. Nikde v texte sa neobjavilo

meno žalobcu, ktorý ako starosta viedol všetky rokovania a sám rozhodoval o tom, čo bude programom
zastupiteľstiev. Žalovaný sa nedopustil takého konania, ktoré by bolo možné považovať za zásah do
chránených práv žalobcu. V danom spore je podľa názoru žalovaného nedostatok vecnej legitimácie,
v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/201/2007. Pokiaľ sažalovanému vytýkalo, že zverejnil niečo, čo bolo koncipované nepresne a nepravdivo, poukázal na to,
že možno pripustiť určitú mieru zveličovania, ironizovania či použitia relatívne ostrejších výrazov. Leták
bol smerovaný k obecnému zastupiteľstvu, voči práci ktorého kritika smerovala. Žalobca nepreukázal,

že by leták bol doručený do všetkých schránok v obci, išlo o zanedbateľný počet adresátov. Stresy v
domácnosti žalobcu nevyvolal obsah letáku, ale domové prehliadky vykonané políciou, ktoré neboli
vyvolané žalovaným, ale podozrením z rôznych afér v okrese Senec. Čo sa týka náhrady nemajetkovej
ujmy, nárok považuje žalovaný stále na nepreukázaný. Ohľadne zmeny petitu túto považuje za
špekulatívnuvsnahedostaťvecpodrozhodovaciuprávomocodvolaciehosúdu.Žalobcanepodalzmenu

návrhu/žaloby v priebehu prvoinštančného konania, v odvolacom konaní preto niet dôvodu na zmenu,
keď súd prvej inštancie nepostupoval nesprávne. Ani nový žiadaný petit nie je vykonateľný, pretože
noviny „G.“ sú vydávané obecným úradom I. G., ktorý nemá právnu subjektivitu. Noviny sú expedované
aj mimo obce, možnosť má do nich nahliadnuť ktokoľvek, text petitu je skresľujúci a zavádzajúci v snahe
zvýrazniť nepoškvrnenú osobu starostu. Navrhol preto aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

16/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17/ Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18/ Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto
zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods.

1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej je vecne
správny.

20/ V prvom rade sa odvolací súd zaoberal zmenou žaloby. Ku dňu rozhodovania (odvolacieho) súdu o
zmene žaloby bol už účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený zákon

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych úprav. Podľa § 139 CSP žalobca
môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh,
ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia,
zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
Podľa ust. § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Keďže však ku zmene žaloby

došlo dňa 25. júla 2013, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd postupoval v
zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť zmeny
návrhu/žaloby posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

21/ Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

22/ Podľa § 95 ods. 2 O. s. p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli

byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

23/ Zmenu návrhu, ktorou bol uplatnený v konaní nový nárok, možno pripustiť (za splnenia podmienok

ust. § 95 ods. 2 O. s. p.) len pokiaľ konanie prebieha pred súdom prvého stupňa. Uplatnenie nového
nároku až v odvolacom konaní je pojmovo vylúčené. Opačný postup by znamenal, že by odvolací súd
- s porušením zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania a funkčnej príslušnosti - konal a
rozhodoval o nároku navrhovateľa ako súd prvého a jediného (z hľadiska možnosti uplatnenia riadnehoopravného prostriedku) stupňa, prípadne že by musel vždy rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aby
mohlo dôjsť k prejednaniu tohto nového nároku súdom prvého stupňa, čo je postup neekonomický.
Vecné prejednanie nového nároku uplatneného až v odvolacom konaní a rozhodnutie o ňom odvolacím

súdom preto prípustné nie je. Odvolací súd preto zmenu návrhu/žaloby nepripustil.

24/ Len pre úplnosť odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného ohľadom nevykonateľnosti
požadovaného výroku žaloby, keď žalobca navrhoval uložiť žalovanému povinnosť strpieť, aby žalobca
na náklady žalovaného uverejnil ospravedlnenie v novinách obce I. G. „.“.

25/ Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 167/2008 Z. z ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej
tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová
agentúra.

26/ Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 167/2008 Z. z vydavateľ periodickej tlače je osoba, ktorá zabezpečuje

vydávanie periodickej tlače na svoje náklady.

27/ Vydavateľom periodika „G.“ je Obecný úrad I. G. (správnejšie obec I. G.), ktorý jediný rozhoduje
o obsahu periodika. Z ustálenej súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozsudok,
ktorým sa ukladá autorovi článku uverejniť v periodiku vydavateľa správu určitého obsahu, je

nevykonateľný. Táto povinnosť môže byť uložená výlučne vydavateľovi konkrétneho periodika a autorovi
článku môže byť len uložené, aby strpel uverejnenie správy určitého obsahu v periodiku vydavateľa.
Pokiaľ sa žalobca zmenenou žalobou domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť strpieť, aby
žalobca na náklady žalovaného uverejnil ospravedlnenie v novinách obce I. G. „.“ v znení požadovanom
žalobcom, odvolací súd musí poukázať na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

vychádzajúc z ktorej by nebolo možné takejto žalobe vyhovieť z dôvodu, že petit takejto žaloby je
nevykonateľný. Žalobca (hoci v pozícii starostu obce, ale nie vydavateľa periodika) uverejniť opravný
článok v príslušnej tlači by ani nemohol splniť pre zásadný nedostatok svojich rozhodovacích a
technických podmienok - nemohol by si vynútiť uverejnenie takéhoto článku v regionálnom periodiku,
ani v inej tlači. Takýto rozsudok by bol preto nevykonateľný.

28/ V súdenej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal ochrany osobnosti s poukazom na § 11a
nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnejpovahy.Fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahov

do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky takýchto zásahov, a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

29/ Občiansko-právna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba pri takých
zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré sú neoprávnené

(protiprávne).Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, t. j. právnym poriadkom. Ku vzniku občiansko-právnych sankcií za nemajetkovú ujmu
spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť
ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať
nemajetkovúujmuspočívajúcubuďvporušeníalebolenohrozeníosobnostifyzickejosobyvjejfyzickeja

morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť
medzi zásahom a vzniknutou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby.

30/ Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena
(Čl. 19 Ústavy SR).

31/ Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (článok 26 ods. 1 Ústavy SR).

32/ Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informovať bez ohľadu na hranice štátu (článok

26 ods. 2 prvá veta Ústavy SR).

33/ Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo
obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v článku 19 Ústavy SR. Kolízia oboch práv sarealizuje práve pri aplikácii § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občiansko-
právnej ochrany osobnosti. Povinnosťou súdu v takomto prípade je interpretovať jednotlivé zákonné
ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd.

Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k
okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred
právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu)
tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu
a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň

je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby
tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takémuto zásahu
dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu alebo
mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

34/ K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, ktorej sa žalobca v danej veci domáhal, môže

dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní
primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci
úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.

35/ Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia, či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska
pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby

celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť
tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť môže byť spôsobené len takými
skutkovýmitvrdeniami,ktorésúobjektívnespôsobiléprivodiťujmunacti,resp.dobrejpovestidotknutého
subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce,
treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku

všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých ku tvrdeniu došlo.

36/ Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,
a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať,

je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná, a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,
či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie, či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi
kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia
práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná

(zodpovedajúca) čo do obsahu formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z
pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž
záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky odvodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,
že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu,
formy a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami) znamená, že nevybočuje z medzí nutných

dosiahnuť sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).

37/ Práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môžu domáhať aj politici a ostatné verejne činné
osoby, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch (tak ako
správne uzavrel i prvoinštančný súd) omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané

skutočnosťou, že osoba, vstúpiaca na verejnú scénu, musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa
bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny, ale aj súkromný život a súčasne
ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.

38/ V danej veci je nesporné, že žalobca sa ochrany osobnosti domáhal ako verejne činná osoba a z

tohto pohľadu súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že obsah letáku, ktorým malo byť zasiahnuté
do osobnostných práv žalobcu, je svojou povahou skutkovým tvrdením autora letáku a správne
ustálil, že tvrdenia žalovaného zverejnené formou letáku boli koncipované ako pravduskresľujúce
a zjednodušujúce realitu, a teda ich možno charakterizovať ako tvrdenia spôsobilé zásahu doosobnostných práv žalobcu. Aj odvolací súd je toho názoru, že zverejnením letáku mohlo dôjsť k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, najmä z pohľadu tvrdenia, že rozhodnutia
obecného zastupiteľstva, ktoré tak veľmi ubližujú spoločnému majetku, sú presadzované práve

starostom obce.

39/ Záver súdu prvej inštancie, že vzhľadom ku konštatovanej neoprávnenosti zásahu do osobnostných
práv žalobcu, bola požiadavka primeraného zadosťučinenia formou ospravedlnenia dôvodná, avšak
spôsob, akým žalobca navrhol ospravedlnenie realizovať neobstojí z hľadiska nárokov kladených na

presnosť formulácie žalobného petitu a najmä jeho vykonateľnosti, bol teda záverom správnym.

40/ Rovnako správne bolo v danom prípade aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady
nemajetkovejujmyvpeniazochvzmysleust.§13ods.2,3O.z.,kdejepotrebnéuviesť,žeplatnáprávna
úprava nestanoví výslovne hranice tohto zadosťučinenia, súd teda musí v každom samostatnom prípade
vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu a v rámci tohto sa opierať o celkom konkrétne a

preskúmateľné hľadiská vzťahujúce sa k zistenej miere zásahu do osobnostných práv postihnutého.
Pokiaľideovyjadreniemiery,akoubolazásahomzníženádôstojnosťalebovážnosťosobyvspoločnosti,
treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí
fyzickej osoby. Túto mieru súd prvej inštancie dostatočne zistil vykonaným dokazovaním a vyvodil z tohto
aj správny právny záver, na základe preukázanej reakcie svedčiacej o znížení dôstojnosti a vážnosti

žalobcu v spoločnosti nie v značnej miere v zmysle § 13 ods. 2 O. z., za ktorého stavu bolo priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch neopodstatnené.

41/ Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
týkajúcej sa veci samej potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc

sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

42/ V napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP) tak, že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania
nepriznal, keď zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP) v súdenej veci, kde bola

súdom konštatovaná neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv žalobcu, požiadavka primeraného
zadosťučineniaformouospravedlneniaboladôvodná,lenspôsob,akýmžalobcanavrholospravedlnenie
realizovať neobstojí z hľadiska nárokov kladených na presnosť formulácie žalobného petitu a jeho
vykonateľnosť. Z rovnakých dôvodov potom odvolací súd rozhodol i o náhrade trov odvolacieho konania.

43/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).