Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18CbZm/81/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209308
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113209308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta

aJUDr.JozefaŠkraba,vprávnejvecižalobcu:CDConsulting,s.r.o.,sosídlomPříkop843/4,Zábrdovice,
602 00 Brno, IČ: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanému: Z. N., nar. X.X.XXXX, XXX XX Z. XX,
o zaplatenie zmenkového úroku s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
18CbZm/81/2013 zo dňa 21.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý
a vo výroku o náhrade trov konania.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie 0,19 % zmenkového úroku denne a
0,25 % zmenkového úroku denne zastavil, v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol a náhradu trov
konania žalovanému nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podal návrh na zaplatenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa domáhal proti žalovanému
zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, 6 % zákonného ročného úroku, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, všetko v zmysle petitu návrhu čo do výšky úročenej istiny

a dátumov úročeného obdobia a tiež náhrady trov konania v časti trov právneho zastúpenia. V návrhu
žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa12.3.2009nazmenkovúsumu769,86eur,pričomsatamtiežzaviazalajkúhradezmenkovéhoúroku
vo výške 0,25 % denne od 21.9.2009. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol pojatý záväzok žalovaného
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 21.7.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa -

G.. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil zmenkovú sumu 769,86
Eur a na úrokoch nezaplatil sumu žiadnu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Okresný súd konštatoval, že
predmetné konanie spĺňa všetky kritériá, požadované Nariadením vo veciach s nízkou hodnotou sporu
a právny vzťah účastníkov vyhodnotil ako spotrebiteľský, pričom predmetom konania je spor zo zmenky.
Citujúc ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový a ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, vyhodnotil okresný súd Dohodu o vyplňovacom práve zmenky účastníkov-

žalovaného a právneho predchodcu indosatára zo zmenky spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ako neplatnú,
nedohodnutú individuálne, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov na
ťarchu žalovaného, nezohľadňujúcu práva spotrebiteľa - žalovaného a priečiacu sa tak, rovnako ako
zmluva o úvere, dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.2. Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a aj samotnú zmenku, považoval okresný súd za
neplatnú aj pre obchádzanie zákona v § 39 Občianskeho zákonníka, pričom takýto postup žalobcu

nemôže požívať právnu ochranu. Súd prvej inštancie vychádzal v rozhodnutí tiež zo záverov a
spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR,
podľa ktorého:
1. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
2. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
3. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného,
je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok

uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces
dosahuje.

4. Okresný súd vychádzal zo skutkového stavu, zisteného vykonaným dokazovaním, na základe ktorého
dňa 12.3.2009 uzavrel žalovaný s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. zmluvu o úvere č.

XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 680,- eur a celkovo tak zaplatiť sumu
1.380,- eur v 12 mesačných splátkach po 115,- eur počnúc 16.4.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

5. Podľa čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný

okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

6. Žalobca predložil originál zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 12.3.2009 na zmenkovú sumu
769,86 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 21.7.2009.
Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahuje údaj, a to číslo

zmluvy XXXXXXX a za miesto splatenia je určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, a to spoločnosti
K., N..V..Q.. I. G..

7. Napokon, keďže podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015, žalobca zobral čiastočne návrh späť v
časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti súd konanie zastavil podľa

§ 96 O.s.p..

8. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie písomným podaním zo dňa 29.3.2016, a to v rozsahu, ktorým
bol jeho návrh zamietnutý a bola mu nepriznaná náhrada trov konania. Odvolanie podal z dôvodu, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o
znenie úverovej zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve, avšak neuvádza, ktorásporová strana listinné doklady v konaní predložila, alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu
sporových strán. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný nenavrhovali doplnenie žiadnych
dôkazov. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou

zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len
tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V prípade postupu podľa § 120 ods. 1 O.s.p. je nevyhnutné, aby
súd takýto postup riadne uviedol a zdôvodnil, prečo takto postupoval, aké dôkazy vykonal aj bez
návrhov sporových strán, nakoľko súd takýmto postupom prelomil základné zásady a princípy súdneho
konania, ktorými sú zásada dispozičnosti a princíp kontradiktórnosti konania. V danom konaní svoj

postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto skutočností má žalobca za to, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže
táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. dokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie

§ 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie,
ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie
nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a nevykonanie nejakého dôkazu môže
byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl.

5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky

uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho
dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Prvostupňový súd navyše pri
vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to,
že žalovaný so spoločnosťou K., N..V..Q.. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.

Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto
údajnenespornéfaktyvyabstrahovalzdokazovania,ktorésisámnavrhol.Takéskutočnostijednoznačne
nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je

postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný

záväzkový právny vzťah. Podľa žalobcu súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách a šekoch.
Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka
musí byť vznesená zo strany žalované a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
napreukázaniesvojichtvrdení.Niejeprípustné,abytútoúlohuainiciatívunasebaprevzalsúdasuploval
aktivitu žalovaného. Na zdôraznenie uvedených tvrdení poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho

súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000 s poukazom na to, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a
oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku, že tzv. zabezpečovacia zmenka ako
prostriedok zabezpečenia je samostatným nárokom, nezávislým dokonca na existencii zabezpečovanej
pohľadávky. Žalobca sa vyjadril aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky
by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto

súvislosti poukázal na to, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého
druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a podobne. Z uvedeného vyplýva, že prípustné

sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, rovnako ako ani v celom konaní, nevyjadril.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu s ohľadom na § 470 ods. 2 CSP, podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali
v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 29.3.2016. S ohľadom na princíp legitímneho
očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy

účinnej v čase jeho podania. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny
poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na
základedôveryvplatnýaúčinnýprávnypredpis,nemôžebyťvosvojejdôvereknemusklamanýspätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosti a meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý
v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže

ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na to, že žalobca podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. a týmito
odvolacími dôvodmi sa musel v konaní zaoberať. Procesné pravidlá a očakávania s akými účastníci
do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd
dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto

nepredvídateľných pravidiel prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo 7.6.2016 sp.zn. IV.ÚS 3559/15).

11. Na základe týchto dôvodov odvolací súd postupoval podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a prejednal odvolanie
žalobcu v rozsahu, v akom sa preskúmania veci domáhal, pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie
nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo svojom rozhodnutí poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom
rozsudku. Na zdôraznenie správnosti však považuje za nutné uviesť nasledovné:

13. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu o porušení ustanovenia § 120 O.s.p., odvolací súd uvádza, že
cieľom Nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov. Pri postupe podľa
Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania,
a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je

nevyhnutnéprevydanierozhodnutia(uplatňujesavobčianskychaobchodnýchveciachvcezhraničných
prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady
a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia žalobného formulára na súd. Nariadenie
nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na
strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné, jeho podstatou je komunikácia žalobcu

a žalovaného so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ
Nariadenieneustanovujeinak,európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesným
právomčlenskéhoštátu,vktoromsakonanievedie.VovzťahukaplikáciiNariadeniamožnokonštatovať,
že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu

znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní,
čo ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v
prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho
povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia.
Z procesného hľadiska teda k návrhu súd môže pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k

akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami,
týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj
formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to
sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných
pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje,

ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného
dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže
byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti
úkonov, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s obchodnou spoločnosťou K.Ť.,
N..V..Q.., K. XX, G. dňa 12.3.2009 č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške

700,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 680,- eur a celkovo tak zaplatiť sumu 1.380,- eur v 12 mesačných splátkach po 115,- eur počnúc
16.4.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zo zmluvy
o úvere vyplýva, že tento úver bol poskytnutý na výkon zamestnania dlžníka. Zo žiadnych dôkazov
však nevyplýva, že by nešlo o spotrebiteľský úver. Rovnaké číslo zmluvy XXXXXXX je uvedené aj na

zmenke, ktorú vystavil žalovaný v ten istý deň, ako uzavrel zmluvu o úvere, t.j. 12.3.2009, pričom túto
vystavil na sumu 769,86 eur s tým, že zaplatí aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 21.7.2009.
Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v čl. 17 je uvedená dohoda o vyplnení zmenky bez
toho, aby tieto Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli žalovaným podpísané.

15. V tejto súvislosti je potrebné (ako už mnohokrát v obdobných sporoch žalobcu) zdôrazniť, že

zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva, vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať, a je povinný
ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Z tohto ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že
zmenku vyplnenú v rozpore s týmto ustanovením nesmie veriteľ prijať, a teda nesmie ani z nej nárok

vymáhať. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, možno konštatovať, že táto ani nebola
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, keďže len z predtlačeného textu takejto dohody vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru nemožno dospieť k záveru, že bola medzi účastníkmi uzavretá. Teda
neexistuje žiadna dohoda o vyplňovacom práve zmenky, a preto ani v jej zmysle nebolo možné túto
zmenku vyplniť. Ak teda neexistuje dohoda o vyplňovacom práve zmenky, potom išlo o zmenku, ktorá

nemala všetky náležitosti zmenky v zmysle Zákona o zmenkách a šekoch, pretože podľa čl. I § 75
Zákona o zmenkách a šekoch, vlastná zmenka musí okrem iného obsahovať bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu a práve táto suma v zmenke uvedená nebola. V tomto prípade teda nejde o
nesprávne vyplnenie zmenky v zmysle dohody o vyplňovacom práve, ale o prípad, kedy išlo o vystavenie
zmenky, ktorá nemala všetky náležitosti zmenky.

16. Uvedenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny je jeho požadovanie v rozpore s
dobrými mravmi, čo nakoniec uznáva aj žalobca, avšak v tomto prípade je treba zdôrazniť, že tu nejde
o podobný nárok ako nárok z úroku z omeškania, ktorý v prípade neplatnej dohody znamená priznanie
zákonného úroku z omeškania, ale o prípad, ktorý znamená, že buď je zmenkový úrok uvedený v súlade

so zákonom, alebo je v rozpore so zákonom, prípadne v rozpore s dobrými mravmi. Preto neprichádza
do úvahy priznanie akéhosi primeraného zmenkového úroku.

17. Je treba súhlasiť s názorom žalobcu, že zmenka nie je právnym úkonom, ale druh cenného papiera,
avšak s ohľadom na vyššie uvedené dôvody, predložená zmenka je neplatnou zmenkou, pretože nemá

náležitosti, ktoré zákon predpokladá.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.

19. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, preto v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 C.s.p. mu bol priznaný nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

20. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).