Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201857
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116201857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199 zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin
036 01, v zastúpení JUDr. Marína Gallová, prokurista proti žalovanej: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, X. X,
XXXX V., štátny občan SR, o zaplatenie 481,08 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 447,61 eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 447,61 eur od 18.1.2014 do zaplatenia, všetko v lehote pätnásť dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu iných trov konania v rozsahu 90 %, ktorých
výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 1.2.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumu 481,08
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 447,73 eur od 30.1.2014 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 uzatvorila so žalovanou dňa 15.7.1999 Zmluvu o sporožírovom
účte číslo: XXXXXXXXX, ďalej dňa 7.11.2003 uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom
ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovanej. Pôvodný
veriteľ sa podpisom Zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanej povolené prečerpanie tým spôsobom, že bude
realizovať platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery hotovosti z účtu žalovanej, a to aj vtedy

ak nebude existovať žalovanej pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi z účtu žalovanej, ktorá vznikne
v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech žalovanej účtu alebo vkladom v hotovosti.
Zároveň žalovaná sa podpisom Zmluvy zaviazala Povolené prečerpanie splácať pôvodnému veriteľovi
formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovanej z jej účtu, a to vždy
v momente vzniku pohľadávky žalovanej z jej účtu, a v rozsahu v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú.
Žalovaná podpisom Zmluvy vyslovila súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného
veriteľa, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá

dňa 29.10.2014 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé
armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpilaspoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na KRUK Česká
a Slovenská republika, s.r.o., o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky.

3. Pôvodný veriteľ svoj záväzok mu vyplývajúci zo Zmluvy splnil riadne a včas, t.j. žalovanej poskytol
Povolené prečerpáme k jeho bežnému účtu, a to za podmienok v Zmluve uvedených. Žalovaná
využila možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle Zmluvy, avšak pôvodnému veriteľovi svoj
záväzok zo Zmluvy na vrátenie Povoleného prečerpania pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas,
t.j. v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu dňa

17.1.2014 písomne odstúpil od zmluvy. Žalobca listom zo dňa 11.1.2016 - výzva pred podaním žaloby
vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

4. Žalobca súdu predložil zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, zmluvu o kontokorentnom úvere,
zmluvu o sporožírovom účte, obchodné podmienky, odstúpenie od zmluvy, výzvu pred podaním žaloby,
oznámenie o postúpení pohľadávky, doručenku a výpis z registra žalobcu.

5. Žalovaná bola súdom vyzvaná, aby sa k žalobe vyjadrila a uznesenie si prevzala dňa 18.3.2016, na
uvedené nereagovala.

6. Podľa § 177 ods. 2 psím. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.

7. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

8. Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. Súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko predmetom konania je otázka

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

10. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

11. Dňa 15.7.1999 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou Zmluva o
sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, v zmysle ktorej Sporiteľňa sa zaviazala zriadiť dňom
podpísania zmluvy žalovanej sporožírový účet (ďalej len „účet“) vedený v slovenských korunách. Účet
vedený formou bežného účtu a určený na realizáciu hotovostného a bezhotovostného platobného styku.
Účet mal slúžiť len pre osobné potreby klienta. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

12. Dňa 7.11.2003 bola uzavretá zmluva o poskytnutí kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X/X, s
výškou úverového rámca: 10.000,-Sk, úrokovou sadzbou: 10,85 % ročne, splatnosť úrokov: mesačne,
konečná splatnosť úveru: 6.11.2004, úrok z omeškania: 26,40 %, poplatkom za poskytnutie úveru 2 %
z výšky úverového rámca, z úrokom z prečerpania 26,40 % .

13. Podľa čl.1 zmluvy, veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať
príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v čl.l zmluvy aj v
prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb
uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového

rámca. Čerpanie úveru bol dlžník oprávnený požadovať až do času konečnej splatnosti, v rozsahu
úverového rámca dohodnutého v čl. I. tejto zmluvy.14. Podľa bodu 1., 2. čl. III. zmluvy zmluva sa uzatvorila na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa
podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak
dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej

alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia
65. roku veku dlžníka. Úver bol splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach zmluvy. V
prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1. zmluvy sa splatnosť úveru sa predlžuje o dobu, o ktorú bola
predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok.

15. Dňa 15.7.1999 bola uzatvorená aj zmluva o používaní bankomatovej platobnej karty MAESTRO a
dňa 30.8.2001 karty VISA Electron.

16. Listom zo dňa 17.1.2014 právny predchodca žalovanej oznámil, že v súlade s obchodnými
podmienkami upravujúcimi práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, odstupuje týmto od zmluvy o sporožírovom účte, ktorou bol poskytnutý bežný účet č.

XXXXXXXXX/XXXX, a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia a zmluvy, na základe ktorej bolo
poskytnuté povolené prečerpáme k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, a to s účinnosťou ku dňu
doručenia oznámenia. Súčasne žalovanej oznámil, že povolené prečerpanie nebude poskytované a
zároveň banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania. Výška pohľadávky banky
z bežného účtu / povoleného prečerpania ku dňu vyhotovenia oznámenia bola uvedená vo výške 470,39

eur. Pohľadávku banka žiadala uhradiť v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

17. Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu

uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

18. Podľa Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich
súčasti a príslušenstva splácate mierne pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných

podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň
splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať. Úver sa za celú dohodnutú dobu
úveruje a je okamžite splatným ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti klientom poskytnutých
údajov, o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.

19. Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere urči výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby
na základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového
obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka
zverejnením, pričom banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sa sadzby v závislosti
od úverovej politiky banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho

dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia, t.j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere.

20. Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo

úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j.
požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o
úvere v lehote, ktorú banka urči v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovedného ho lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky

vrátane jej príslušenstva.

21. Na základe výzvy súdu, aby žalobca špecifikoval, z akých položiek pozostáva uplatnená pohľadávka,
súdu v podaní doručenom dňa 30.9.2016 oznámil, že na základe zmluvy o kontokorentnom úvere bol
žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 331,94 eur. V zmysle čl. II zmluvy „Podmienky poskytnutia

úveru" právny predchodca žalobcu realizoval príkazy žalovanej na prevod alebo výber finančných
prostriedkov z účtu, a to aj vtedy ak neexistovala žalovanej pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku
pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu vkladom v hotovosti na tento účet , a to do
výšky úverového rámca. Z priloženého výpisu z účtu, kde sú zachytené finančné operácie vyplýva, žezostatok na účte k 28.10.2014 bol vo výške - 447,61 eur. Považoval bez právneho významu uvádzať,
akýmspôsobomprávnypredchodcažalobcuzapočítaljednotlivéplatby,keďžeišloobežnýúčetvbanke,
súčasťou ktorého bola možnosť žalovanej disponovať finančnými prostriedkami do výšky úverového

rámca, za čo však bola žalovaná povinná v zmysle zmluvy platiť úrok z prečerpania vo výške 26,40
% ročne. Právny predchodca žalobcu z účtovného a daňového hľadiska pristúpil k odpisu pohľadávky.
Z výpisu účtu vyplýva, že došlo k odpísaniu pohľadávky v hodnote 481,08 eur, a právny predchodca
žalobcu vyčíslil úrok z omeškania ku dňu postúpenia vo výške 33,35 eur. Dlžná suma ku dňu postúpenia
pozostávala z položky - splátka istiny vo výške 447,61 eur, úroku vo výške 0,12 eur, úroku z omeškania

vo výške 33,35 eur. Žalovaná suma je výsledkom týchto položiek a z uvedeného vyplýva, že špecifikácia
jednotlivých finančných obratov na účte žalovanej by neprispela k objasneniu žalovanej sumy. Pokiaľ ide
o sumu, ktorú mala žalovaná uhradiť osobne advokátskej kancelárií vo výške 10 eur, právny zástupca
žalobcu uviedol, že v čase, kedy žalovaná mala uhradiť sumy 2 x 5 eur a v dňoch 31.3.2015 a 30.4.2015,
bolo v čase, kedy advokátska kancelária nedisponovala uvedeným prípadom a žalovanej tvrdenia neboli
ničím preukázané.

22. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,.Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

23. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

25. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa
na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník")

platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

27. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

29. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len „Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

34. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste šidla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

35. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

36. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

37. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

38. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

39. Podľa ust. § 708 ods. 1,2 ObZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

40. Podľa ust. § 709 ods. 1,2 ObZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie,
peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na

bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby nim určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko

osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.

41. Podľa ust. § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby,
aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri
uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

42. Podľa ust. § 711 ods. 1,2 ObZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov
s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka opraví bez zbytočného
odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách aza ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Nárok na náhradu
škody tým nie je dotknutý.

43. Podľa ust. § 713 ods. 1,2 ObZ, banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa
peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi
účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka
na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň
nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

44. Podľa ust. § 715 ods. 1,2 ObZ, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou
písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

45. Z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti bolo veriteľom od zmluvy odstúpené, ako to vyplýva z

listu zo 17.4.2014. Vtedy sa celá pohľadávka stala splatnou v výške 447,16 eur. Od dňa 18.1.2014 má
veriteľnároknaúrokyzomeškania,tietožiadalčiastočnekapitalizovanéod30.1.2014dozaplatenia.Súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania od 18.1.2014 do zaplatenia bez ich kapitalizácie, pretože vyčíslenie
je nesprávne, vychádza sa aj zo sumy, ktorá je nedôvodná. Zvyšok nároku na úroky z omeškania ako
nedôvodný zamietol.

46. Pokiaľ sa týka žiadaných riadnych úrokov, vyčíslených v sume 0,12 eur, tento nárok považoval súd
za nedôvodný a preto ho zamietol.

47. Súd má za to, že žalobca pokiaľ sa týka úroku, má nárok len do doby, kedy došlo k vyhláseniu

splatnosti k zrušeniu účtu. Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len
do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Navyše

v danom prípade, ako bolo preukázané, došlo k odstúpeniu do zmluvy, ako to z obsahu a definovania
listu zo dňa 17.1.2014 vyplýva.

48. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

49. Podľa Občianskeho zákonníka, sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom

vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

50. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka
zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne
zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek

ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy
dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v
Občianskom zákonníku. Preto súd vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka.

51. Nemožno prehliadnuť ani to, že je to dodávateľ, kto naformuloval zmluvu (štandardná typová
zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty
súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr.
výpoveď, strata výhody splátok).

52. V prevyšujúcej časti preto súd žalobu, pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na úroky,, tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku, z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodnú zamietol.

53. O náhrade trov konania postupoval súd podľa týchto právnych predpisov:54. Podľa § 251 CSP - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods.1 CSP - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 481,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z
tejto sumy od 30.1.2014, čo ku dňu rozhodnutia súdu 18.10.2016 predstavuje 100,39 eur a spolu sumu
581,47 eur.

57. Žalobcovi bola priznaná na zaplatenie suma 447,61 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 447,61 eur od 18.1.2014, čo ku dňu rozhodovania súdu 18.10.2016 predstavuje 101,58 eur a

spolu sumu 549,19 eur.

58. Uvedené znamená, že žalobca mal úspech 95 % a neúspech 5 %, pomer úspechu a neúspechu
potom predstavuje sumu 90 %. Žalobcovi tak patrí náhrada 90 % z účelne vynaložených výdavkov, za
ktoré súd považuje len zaplatený súdny poplatok 28,50 eur.

59. Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia, k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn.
4MCdo 21/2009 uviedol, že „Súd, rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
jepovinnývždyskúmaťúčelnosťvynaloženýchtrovkonaniauplatnenýchúspešnýmúčastníkomkonania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza

svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať

samostatne.“ Súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní 90% úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené.

60. Súd na zdôvodnenie vyššie uvedeného záveru poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 25.
júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom
toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na
drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.

dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

61. Náklady zastúpenia žalobcu advokátom súd považuje za neúčelné pretože sa jednalo o vec typovo
veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom

dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a výška dlhu.
Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z
najjednoduchších vecí.

62. V ďalšom súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3372/11 kde uviedol, že:

„PrávnířádajehointerpretaceÚstavnímsoudemsoudůmzachováváprostor,abyvesvýchrozhodnutích
zohlednilynejenokolnostiprůběhuřízení,aleipřípadnéchováníúčastníkůajejichpoměrykonstituované
ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy
při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce,
zvláště ve specifických případech, kdy jde za prvé o řízení, v němž proti rozsudku nalézacího soudu

není odvolání přípustné (řízení o tzv. bagatelní věci), za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji
o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.formulářovou žalobu),- zatřetí jde o pohledávky ze smluv, kde
jednou ze stran byl spotřebitel,- začtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění,
při nichž je spotřebitel akticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejménao smlouvy o přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování
služeb informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o
regulační poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění

některýchsouvisejících zákonů).“

63. Aktuálne dospel NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v
rozhodnutí sp . zn. 6MCdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu

tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci,
ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré
vznikli v súvislosti o zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať

sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší

účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto
súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto
záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú
správne.“

64. Z týchto dôvodov súd priznal právo len na náhradu iných trov konania, a to súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.