Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/305/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114220240
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114220240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej v právnej veci žalobkyne: X. V., bytom X., X. XXX/
XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Združením na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so
sídlom Nitra, Petzwalova 12, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 so
sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková

s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a iné o odvolaní
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduNitrazodňa18.novembra2015č.k.17C/134/2014-37,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyni nepriznáva nárok náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava spisová značka 420/03/14 zo dňa 9.5.2014. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku

Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom
Krížna 56, 821 08 Bratislava spisová značka 420/03/14 zo dňa 9.5.2014 do právoplatnosti rozsudku
vo veci samej. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok vo výške 331,50 eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §40 ods. 1, 2, §41 ods. 1, zák.č. 43 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, ust. §9 ods. 2, §11 ods. 1, §4 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, , §37 ods. 1 § 53 ods. 2,3, 4 a 5, § 54 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným
skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodne podaná. Poukázal
na to, že žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa §
40 ods. 1, písm. c/,g/ a j/ zák .č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to z dôvodu, že neplatnosti
rozhodcovskej doložky a nerešpektovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Z vykonaného

dokazovania považoval súd prvej inštancie za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 23.8.2012
Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500014761, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver
vo výške 720,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v 42. mesačných splátkach po 38,58 eur a teda
za zaviazala žalovanému uhradiť celkovú sumu vo výške 1.620,36 eur. Spolu s úverovou zmluvou
uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu č. 8500014761, pričom z bodu 5 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami zmluvy o Rú, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o Rú budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd, zriadený Slovak arbitration court , s.r.o., IČO :44 130 481, so sídlom Bratislava, Krížna 56 alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej bystrici, zriadený
pri Victoria legal arbiters.r.o., IČO : 44 826 460, so sídlom Banská bystrica, Zvolenská cesta 37, pričom
výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh . Po oboznámení

sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa nejedná o individuálne
dojednanie, pretože rozhodcovská zmluva bola pri podpise o revolvingovom úvere len daná žalobkyni
na podpis, bez ďalšieho oboznamovania. Žalobkyňa nevedela ovplyvniť obsah takejto zmluvy, navyše
nemala vedomosť, čo znamená rozhodcovská zmluva a mnohé ustanovenia zmluvy, boli písané takým
drobným písmom, že ich nebolo možné prečítať. Alternatívny spôsob riešenia sporov s možnosťou

obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo na všeobecný súd, považoval súd prvej inštancie za formálny,
pretože v prípade pokiaľ veriteľ uplatní svoje práva zo zmluvy na rozhodcovskom súde je spotrebiteľ
podľa rozhodcovskej zmluvy povinný sa podriadiť rozhodcovskému konaniu. Z uvedeného dôvodu
považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú , pretože výkon práva a povinností z tejto zmluvy je v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §
40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V súvislosti s týmto záverom sa súd

prvej inštancie zaoberal aj zmluvou o revolvingovom úvere a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú tzv.
formulárovú zmluvu, ktorú si žalobkyňa nemala možnosť riadne prečítať a oboznámiť sa s ňou. Táto
zmluva obsahuje aj ďalšie neprimerané podmienky dojednanie o zmluvných sankciách o zmluvných
pokutách,ktorénebolidohodnutéindividuálnevúverovejzmluvearevolvingovomúvere.Navyšezmluva
neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských

úveroch, pretože žalovaný v nej neuviedol povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny a

zmietnutia žaloby. Uviedol, že napáda závery súdu ohľadne neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa dostatočne a v zmysle príslušných predpisov nevyporiadal
s otázku, či rozhodcovská zmluva má charakter individuálne dohodnutého úkonu alebo nie. Podľa jeho
názoru táto otázka nebola posúdená v zmysle platných predpisov a súčasne aj skutkové závery v
tomto smere vychádzajú zrejme iba z tvrdení žalobkyne. Túto otázku mal súd posudzovať v objektívnom

meradle, pretože pojem individuálny má určitý univerzálny charakter. Poukázal na to, že ak by sa mal
pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, tak ide o každé ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil
dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez toho, aby to malo
za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku hlavnej zmluvy. Práve možnosť dodatočného
odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ mal neguje závery súdu. Rozhodcovská

zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí, pretože táto
informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že za nesprávne považuje
aj záver súdu podľa ktorého žalobkyni nebolo dané dostatočné poučenie, informácie resp. časový
priestor. z rozsudku nevyplýva jediný konkrétny argument, na základe ktorého súd tvrdí, že poučenie
v rozhodcovskej zmluve je nedostatočné resp. že nebolo vykonané. Poukázal na to, že poučenie o

tom, že rozhodcovskú zmluvu žalobkyňa nemusela uzavrieť sa nachádza v prvom bode rozhodcovskej
zmluvy. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania
žalovaný uvádza, že rozhodcovské konanie je ex lége v zásade písomné, preto ak je toto dôvod
na neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, potom ide o tvrdenie odporujúce konceptu rozhodcovského
konania v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Bránil sa tým, že

zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku splátky, pričom Tvrdenie o
povinnom rozpisovaní splátky (ako obligátnej náležitosti zmluvy) nemá oporu v žiadnom zákone . Zákon
o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi
konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené
jednotlivo popri sebe. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej

splatnosti ako aj počet splátok. Poukázal tiež na článok 7 ods. 7.11 zmluvy o revolvingovom úvere, z
ktorého vyplýva, že č oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú
súčasť. Žiadal zohľadniť, že zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu
s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, ako a čím bude zmluva
tvorená a pod. Konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá na dobu určitú, pričom údaj

konečná „splatnosť úveru“ predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a slúži
na informatívny účel pre spotrebiteľa; nie je však z hľadiska podstatných náležitostí úverového vzťahu
(výška úveru, splatnosť, úrok/odmena) rozhodujúca. Ide teda o údaj obsahovo zhodný s údajom dátum
splatnosti poslednej splátky. Pri riadnom splnení záväzkov zo zmluvy, v deň splatnosti poslednej splátkya jeho dodržaní dôjde k uhradeniu úveru. Určiť uvedený dátum v čase podania žiadosti o poskytnutie
revolvingového právna úprava nielen nevyžaduje, ale objektívne sa daný údaj určiť ani nedá.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po

prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba ako vecne správy potvrdiť.
6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však
bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
vydal dňa 18. novembra 2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov - v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj „zákon o rozhodcovskom konaní“) účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť

predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom
konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa
rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania
túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí

byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g/ bola porušená zásada rovnosti

účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, alebo i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený i/pPri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
8. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

9. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.
10. Od 01. 01. 2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak

nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú
aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

11. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12.
2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona
č. 335/2015Z.Z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej
uzavretia.
8. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vyhovel včas

podanej žalobe žalobkyne a zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a písm. j/
zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania, keď súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienku
spotrebiteľskej zmluvy a taktiež z dôvodu, že zistil rozpor predmetného rozhodcovského rozsudkuso zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na plnenia, ktoré sú v rozpore so
zákonom o spotrebiteľských úveroch pričom aj samotné rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Nároky, ktoré boli priznané predmetným rozhodcovským rozsudkom vychádzajú

z neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva a tieto nemožno
vymáhať, pretože výkon týchto práv by bol v rozpore s dobrými mravmi. Na rozhodcovskú zmluvu ako
neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53 OZ, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka
resp. zmluva ako neprijateľná podmienka je neplatná. Za rozhodujúce považoval, že rozhodcovská
zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu nezávislým súdom, ak podá

žalobu dodávateľ, v tomto konaní žalovaný.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 23.8.2012 č. 8500014761, je správny. Súd prvej inštancie
mal právo preskúmavať a posudzovať predmetnú rozhodcovskú zmluvu z hľadiska jej prijateľnosti
pretože nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Správne súd prvej inštancie konštatoval,

že posudzovaná rozhodcovská zmluva nebola žalobkyňou osobitne vyjednaná, táto nemala možnosť
ovplyvniť jej obsah , pretože jej obsah bol vopred pripravený a naformulovaný žalovaným . Ani
skutočnosť, že podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy mala možnosť žalobkyňa od zmluvy odstúpiť
nie je dôvodom, aby posudzovaná rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne dojednanú.
Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že žalovaný v zmluvných podmienkach iba alternatívne

dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve žalovaný, ktorý takto
formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok,
ktorého zrušenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných
dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok platnosť celej
rozhodcovskej zmluvy. Podstatným je to , že zmluva, ktorú žalobkyňa podpísal je typovou zmluvou,

ktorá nebola individuálne dojednaná a bol to práve žalovaný, ktorý využil dojednania zmluvy a obrátil sa
na rozhodcovský súd a tým žalobkyňa ako spotrebiteľka bola donútená podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Uvedené dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktoré oprávňuje účastníka zmluvy, ktorý podáva
žalobný návrh obrátiť sa na všeobecný súdu alebo vybrať jeden z dojednaných rozhodcovských
súdov je treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v neprospech spotrebiteľa. Takéto

dojednanie má za následok, že žalobkyňa ako spotrebiteľa bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, pretože možnosť voľby súdu bola na účastníkovi zmluvy, ktorý žalobný návrh podával.
9. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva
je v neprospech spotrebiteľa. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že v rozhodcovská
zmluva obsahuje ustanovenia o vyhlásení žalobkyne, že nie je povinná návrh zmluvy prijať a možnosť

žalobkyne do štrnástich dní od zmluvy písomne odstúpiť. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie vyplýva, že zmluvu pred podpisom nečítala, ničomu nerozumela a mala iba
záujem o pôžičku, pričom zmluvu vypĺňal žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nebola s
úverovou zmluvou ani z rozhodcovskou zmluvou riadne oboznámená a nepoznala obsah týchto zmlúv.
Tiež jej nebol známy dôsledok uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, pretože od bežného spotrebiteľa nie je

možnéspravodlivovyžadovať,abypochopildôsledkyuzatvoreniatakejtozmluvy. Pretožerozhodcovská
zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku je treba túto zmluvu považovať za neplatnú, a
preto na základe takejto rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania a vydať predmetný rozsudok.
10. Záverom dovolací súd uvádza, že súd prvej inštancie okrem iných dôvodov zrušil rozhodcovský

rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c / zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov - v znení účinnom do 31. 12. 2014 podľa ktorého, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Z
obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy. S ohľadom na dôvody

uvedené v tomto smere súdom prvej inštancie , ktoré odvolací súd doplnil a prijatý záver , že v dôsledku
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemal rozhodcovský súd právomoc vec rozhodnúť, nebolo potrebné
zaoberať sa ďalšími dôvodmi pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného dôvodu sa odvolací
súd nezaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými žalovaným v podanom odvolaní, pretože dôsledkom
zrušenia rozhodcovského rozsudku je prejednanie veci v občianskom súdnom konaní, podľa § 43 ods.

1 Zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorom sa súd vyporiada s týmito námietkami.

11. Súd prvej inštancie druhým výrokom napadnutého rozsudku odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., sosídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava spisová značka 420/03/14 zo dňa 9.5.2014 do právoplatnosti
rozsudku vo veci samej. Aj v tejto časti odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne. Z obsahu žaloby podanej vo veci samej vyplýva, že žalobca namieta platnosť

rozhodcovskej doložky , pričom vyššie citované ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní ( v znení do 31.12.2014) žalobcovi umožňuje z tohto dôvodu podať žalobu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa podanú žalobu podporila listinnými dôkazmi a to
rozhodcovským rozsudkom a rozhodcovskou zmluvou. Napokon z obsahu spisu vyplýva aj to, že žalobu
podala žalobkyňa v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote ( počítanej od doručenia rozhodcovského

rozsudku) v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( v znení do 31.12.2014).
Podľanázoru odvolaciehosúdusúd okremvšeobecnéhodôvodu,ktorýmjehrozbaexekúcienazáklade
žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku sa je potrebné pri rozhodovaní o povolení odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zaoberať aj tým, či sú splnené aspoň základné a nevyhnutné
predpoklady na vyhovenie žalobného návrhu vo veci samej najmä existencia právoplatného a
vykonateľného rozhodcovského rozsudku, včasnosť podaného návrhu na zrušenie rozhodcovského

rozsudku a existencia zákonného dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu
dospel k záveru, že za daného stavu je dôvodné predbežne odložiť vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku, keďže jeho správnosť bola v predmetnom sporovom konaní zo strany žalobcu spochybnená
a namietaná . Zo samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha zrušenia právoplatného a

vykonateľného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky, čo umožňuje ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní ( v znení do 31.12.2014) . Odvolací súd tiež zohľadnil, že žiadne okolnosti nenasvedčujú
obavám, že by sa predbežný odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dotkol oprávnených
práv a záujmov žalovaného takým závažným spôsobom, ktorý by takéto rozhodnutie súdu vylučoval.

Okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by totiž mohla byť spôsobená ujma na právach
žalobkyne aj v podobe nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože jej v súvislosti s týmto odvolacím

konaním žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).