Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Monika Halkociová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010627
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8416010627.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.06.2017, v
trestnej veci obžalovaného Z. S. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné.,
o odvolaniach obžalovaných Z. S. a X. S. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/144/2016
zo dňa 21.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaných Z. S. a X. S..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok uznal obžalovaných Z. S. a X. S. vinnými z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a
z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 5.8.2016 v čase okolo 18.40 hod. na vrchole stúpania cesty medzi obcami Žakovce a Vrbov, okres
Kežmarok po predchádzajúcej slovnej hádke a vulgárnych nadávkach napadli poškodeného I. N. a to
tak, že po vystúpení z vozidla ho obvinený Z. S. udrel viackrát päsťou do oblasti tváre a keď sa rukami
sácali, potom k nim prišiel obvinený X. S., ktorý I. N. taktiež udieral päsťou do hlavy a hornej časti tela, na
čo poškodený I. N. spadol na zem a keď sa chcel znovu postaviť, tak ho obvinený X. S. nohou kopol do

oblasti tváre, po čom znovu spadol na zem, čím konaním obvinených došlo u poškodeného I. N. k vzniku
zranení a to zlomenine nosových kostí, pomliaždeniu tváre a odlomeniu posledného zuba v dolnom
zuboradí vpravo s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života a práceneschopnosti do 15.8.2016.

Za to uložil obž. Z. S. podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 37
písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona mu výkon uloženého
trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Obž. X. S. uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm.
h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov. Podľa

§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenému I. N., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., N. XXXX/X škodu vo výške 794,70 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd odkázal poškodeného I. N., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H.,
N. XXXX/X so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní písomne v zákonnej lehote dňa 2.3.2017 na poštu
písomne odvolanie, v ktorom výslovne navrhli, aby krajský súd rozsudkom znížil sumu, na ktorú boli

obaja obžalovaní zaviazaní zaplatiť poškodenému a určil im obidvom novú sumu s povinnosťou splácať
ju poškodenému mesačnými splátkami, ktoré by boli u každého z obžalovaných určené vo výške 20
eur, čiže spolu 40 eur mesačne. Pritom tento svoj návrh odôvodňovali tým, že okresný súd rozhodol
na základe ich priznania, že poškodenému ublížili, no namietali, že súd prihliadal len na výpoveď
poškodeného a výpovede odvolateľov nebral do úvahy, pričom uvádzali, že poškodeného nekopali ani

neudierali do tváre tak, ako to poškodený uviedol. Obž. X. S. dodal, že je nezamestnaný a nepoberá
žiadne dávky, obž. Z. S. síce uviedol, že je živnostník, no jeho príjem je nulový, a preto nemajú z
čoho vyplatiť poškodenému naraz napadnutým rozsudkom uloženú sumu. Aj z konečných návrhov
odvolateľov na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyplynulo, že ich odvolania smerovali proti výroku
o náhrade škody.

K podanému odvolaniu sa vyjadril poškodený I. N. písomným podaním, v ktorom uviedol, že všetky
opísané skutočnosti priebehu skutku, uvádzané vo výroku a odôvodnení napadnutého rozsudku
okresného súdu sa zakladajú na pravde a stotožnil sa s rozhodnutím okresnému súdu o jeho nároku
na náhradu škody, pričom trval na tom, aby mu obidvaja odvolatelia finančné ohodnotenie zranení vo
výške 794,70 Eur uhradili v plnom rozsahu a jednorázovo.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie,
teda výrokov o náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a nezistiac
prítomnosť dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. poriadku dospel k záveru, že odvolania

obžalovaných nie sú dôvodné.

Vzhľadom na to, že odvolania obžalovaných smerovali len čo do výroku o náhrade škody a krajský súd
žiaden dôvod, ktorý by odôvodňoval podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku nezistil, výrok
o vine ani výrok o treste nepreskúmaval.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo pritom vykonané dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie o včas a riadne uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody. Vykonané dôkazy súd
prvého stupňa, postupom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, vyhodnotil a takto dospel k správnym
záverom. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal, ktoré

skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplývali a z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal.

Okresný súd odôvodnil výrok o priznaní nároku na náhradu škody poškodenému tým, že poškodený si
riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcu vo výške bolestného, pri výške ktorého súd
vychádzal z oboznámeného znaleckého posudku, súd postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku

uložil obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne túto škodu poškodenému nahradiť. So
zvyškomnárokunanáhraduškody,keďžerozhodovanieotomtonárokubypresahovalorámectrestného
konania, súd poškodeného postupom podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 21.2.2017 vyplynulo, že obaja odvolatelia sa na hlavnom

pojednávaní vyjadrili, že sa cítia vinnými a okresný súd so súhlasom prokurátora i poškodeného prijal ich
vyhlásenie o vine a dokazovanie bolo vykonávané len vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody.

Poškodený I. N. pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že si uplatňuje
nárok na náhradu škody a to vo výške, ktorú uviedol pri výsluchu v prípravnom konaní, kedy dňa

28.10.2016 žiadal, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovaným povinnosť nahradiť mu
spôsobenú škodu, a to škodu na zdraví a aj materiálnu škodu za okuliare v sume 50,- eur a za prasknutú
cyklistickú prilbu v sume 20,- eur a škodu za opravu zlomeného zuba u zubného lekára v sume 18,- eur.

Z prečítaného znaleckého posudku vypracovaného znalcom S.. O. K. vyplynulo, že poškodený I.

N. utrpel pri predmetnom skutku dňa 5.8.2016 ľahké poranenia, ktoré trvalé následky nezanechajú,
a to poranenia, a to zlomeninu nosových kostí, pomliaždenie tváre, odlomenie posledného zuba v
dolnom zuboradí vpravo. Ani krajský súd nemal dôvody pochybovať o správnosti záverov znaleckého
dokazovania, ktoré potvrdilo, že z medicínskeho hľadiska mechanizmus vzniku posudzovanýchporanení zodpovedal mechanizmu fyzického incidentu, aký uvádzal poškodený vo svojej výpovedi a
nezodpovedal mechanizmu, že by si poškodený spôsobil poranenia sám pádom do priekopy.

Ani o výške hodnoty bolestného nemal krajský súd pochybnosti, pretože znalec správne postupoval,
keď vyčíslené bolestné finančne ohodnotil s použitím zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia za zlomeninu nosových kostí vo výške 20 bodov, za
pomliaždenie tváre vo výške 15 bodov a za zlomeninu zuba vo výške 10 bodov, teda spolu za 45 bodov,
ktoré s odkazom na opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR účinného od 31.05.2016, podľa ktorého

bola hodnota bodu vyčíslená na 17,66 eur tak bolestné vymedzil sumou 794,70 Eur.

Nemožno opomenúť, že z uvedenej zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný Z.
S. voči tomuto znaleckému posudku nenamietal. Z jeho výpovede z prípravného konania vyplynulo,
že je nemajetný, no je vyučeným mechanikom poľnohospodárskych strojov, je živnostníkom s čistým
mesačným príjmom 700,- eur. Z výpovede obžalovaného X. S. z prípravného konania vyplynulo, že je

nemajetný, je vyučeným obrábačom kovov, je nezamestnaným s čistým mesačným príjmom 60,- eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol
nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy

povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.

Podľa§438ods.1Občianskehozákonníkaakškoduspôsobíviacškodcov,zodpovedajúzaňuspoločne
a nerozdielne. Hoci v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže
súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody, v
prejednávanej veci vyplynulo z doposiaľ vykonaného dokazovania, že obidvaja obžalovaní sa na útoku
proti poškodenému podieľali v podstate rovnako a ich podiel na škode spôsobenej poškodenému na

zdraví bol tak v podstate rovnaký.

Ani krajský súd nezistil prítomnosť zákonnej prekážky, ktorá by bránila uloženiu povinnosti k náhrade
škody tak, ako to vyplýva z napadnutého rozsudku. Obaja obžalovaní, spoločným konaním spôsobili
poškodenému škodu na zdraví, a bolo tak namieste uložiť im túto nahradiť spoločne a nerozdielne.

Ani krajský súd nemal pochybnosti o zodpovednosti obžalovaných za škodu spôsobenú na zdraví
poškodeného, pretože na vzniku tejto škody nemal poškodený žiaden podiel, pričom doposiaľ škodu ani
čiastočne neuhradili, a preto ich námietky spočívajúce v tom, aby bola ich povinnosť k náhrade škody
znížená, nemajú žiadnu zákonnú oporu.

Poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý možno rozdeliť na škodu spočívajúcu
v náhrade bolestného a na škodu majetkovú, teda škodu spôsobenú na veciach poškodeného.

Pokiaľ v zmysle § 287 ods. 2, druhá veta, Tr. poriadku v odôvodnených prípadoch by súd mohol vysloviť,
že záväzok má byť splnený v splátkach, a súčasne určiť podmienky ich splatnosti, je v tomto prípade

potrebné uviesť, že obžalovaný Z. S. mal v priebehu prípravného konania dostatočný príjem, nebolo
preukázané, aby obžalovaní trpeli nejakým ochorením, ktoré by ich vylučovalo z pracovného pomeru,
od skutku uplynula dlhšia doba, počas ktorej obžalovaní ani len čiastočne škodu neuhradili, preto ani
krajský súd nedospel k záveru, žeby boli dôvody na povolenie splácať škodu poškodenému v splátkach.

Na základe všetkých hore uvedených skutočností preto krajský súd odvolania obžalovaných ako
nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.