Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/157/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211226
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1311211226.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: R. X., O.. X.X.XXXX, V. Y. XX, V., o zaplatenie 1
413,46 € s príslušenstvom, na odvolanie Združenia na ochranu spotrebiteľa - HOOS, so sídlom Nám.
Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. mája
2012 č. k. 14C/8/2012-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v spojení s opravným

uznesením č. k. 14C/8/2012-123 zo dňa 4.12.2012 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/8/2012-123 zo dňa 4.12.2012 a
doplňujúcim rozsudkom č. k. 14C/8/2012-173 zo dňa 28.8.2014 súd prvej inštancie uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 916,80 € s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania. Vo zvyšku súd
prvej inštancie žalobu zamietol. Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
nepriznal.

2. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 4 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.10.2001 do 11.6.2010, § 273 ods. 1, §
497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 a § 506 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods.
2, § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na
základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 30 000,- Sk. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 36

mesačnými splátkami vo výške 1 083,07 Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP. Pre zmeškania
žalovaného so splácaním úveru právny predchodca žalobcu písomným oznámením zo dňa 6.12.2004
odstúpil od zmluvy, čím sa stal splatný celý dlh žalovaného. Žalovaný svoj záväzok plnil čiastočne.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 mal prvoinštančný súd preukázané postúpenie
pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

3. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na základe platne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere za dôvodný, preto priznal žalobcovi uplatnenú sumu 1 413,46 €. Žalobca zároveň požadoval úrok
z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 15.1.2009. pretože žalovaný sa
s plnením svojho záväzku dostal do omeškania, súd žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal úrok z omeškania vo výške 6 % ročne, keď kprvému dňu omeškania bola sadzba NBS 3 % ročne. Súd prvej inštancie postupoval pri priznaní úroku z
omeškaniapodľaObčianskehozákonníka,ktorýjeprežalovanéhoakospotrebiteľapriaznivejší,nakoľko
žalovaný je v omeškaní s plnením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a s uplatnením Občianskeho

zákonníka je spojený nižší úrok z omeškania. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

4.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§142ods.1O.s.p.apriznalžalobcovi,ktorý
mal podľa prvoinštančného súdu plný úspech vo veci, náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom

súdnom poplatku vo výške 84,50 € a trovách právneho zastúpenia vo výške 186,06 €. Vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na skutočnosť, že až do rozhodnutia vo veci
samej bol nečinný, na pojednávanie sa nedostavil a náhradu trov konania si neuplatnil.

5. Proti tomuto rozsudku, v časti ktorou bolo žalobe vyhovené, podalo v zákonom stanovenej lehote
odvolanie Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42

176 778, vystupujúce v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
účinného do 30.6.2016 (ďalej len ako „vedľajší účastník“), ktoré žiadalo, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedlo, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému na základe Zmluvy o úvere zo dňa 20.4.2004 finančné prostriedky, ktoré žalovaný nesplácal
vzmysledohodnutýchzmluvnýchpodmienok.Zuvedenéhodôvoduprávnypredchodcažalobcuodstúpil

od zmluvy listom zo dňa 6.12.2004 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, čím sa stal splatný celý
dlh. Uvedené okolnosti vyplývajú z výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu VÚB, a.s. S poukazom na
uvedené vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu, pretože žaloba bola
zo dňa 13.9.2011 bola súdu doručená po uplynutí premlčacej doby. Vedľajší účastník ďalej vo svojom
odvolaní poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR (25 Cdo 539/2008 a 21 Cdo 2313/2004), v zmysle

ktorej má aj vedľajší účastník právo vzniesť námietku premlčania. Nepripustenie vznesenia námietky
premlčaniavedľajšímúčastníkombymalozanásledokznefunkčnenietohtoinštitútu.Vedľajšíúčastníkje
nepochybne oprávnený vznášať iné námietky pred súdom, ako napríklad námietku neplatnosti právneho
úkonu a tiež obranu spočívajúcu v tvrdení, že došlo k zániku uplatneného práva. Nie je dôvod za
rovnakých okolností nepripustiť vznesenie námietky premlčania. Námietka premlčania nemá rýdzo

hmotnoprávny charakter, jej uplatnenie má relevanciu iba v súvislosti sú súdnym konaní. K legitimácií
vedľajšieho účastníka podať odvolanie uviedol, že v spotrebiteľských veciach by nemala byť legitimácia
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. podať odvolanie (alebo iný opravný prostriedok) viazaná
na súhlas hlavného účastníka (strany), pretože existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ
nedokáže poukázať v konaní na neprijateľné zmluvné podmienky, ani sa v konaní náležite brániť a

dokonca nemusí ani správne rozumieť významu a právnym dôsledkom odvolania, ktoré v jeho prospech
podáva vedľajší účastník vystupujúci v konaní na jeho podporu. Na záver odvolania vedľajší účastník
žiadal priznať náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, voči žalobcovi.

6. K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol,

že vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odolania. V predmetnej veci súd vydal dňa 31.5.2012
rozsudok, voči ktorému sa žalovaný neodvolal. Podľa § 201 O.s.p. má vedľajší účastník právo podať
odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania
vzťahu medzi ním a stranami sporu. Vzhľadom k tomu, že medzi žalovaným a vedľajším účastníkom
zo žiadneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odvolanie vedľajšieho

účastníka je možné považovať za podané neoprávnenou osobou. Vedľajší účastník môže podať
odvolanie, iba ak takéto právo má strana sporu, jeho lehota je limitovaná lehotou na odvolanie strany a
nemôže podať odvolanie proti vôli strany. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 5 Cob 17/2012. K námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom žalobca
uviedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako strana. Koná však

iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo
jeho úlohou je strane v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok žalobcu, nemôže
uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o procesný úkon, ale o
úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník.
Pokiaľ išlo o náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ochrana práv žalovaného ako spotrebiteľa

je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením a následným spravodlivým rozhodnutím
vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k
nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochranyspotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov konania. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 91/2012.

7. O odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 28.
apríla 2014 č. k. 9Co 90/2013-129, ktorým odvolanie odmietol a uložil vedľajšiemu účastníkovi nahradiť
trovy konania žalobcovi. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal vedľajší účastník dňa 1.7.2014
dovolanie, na základe ktorého uznesením zo dňa 10. marca 2015 č. k. 8 Cdo 351/2014-179 Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo

svojom rozhodnutí uviedol, že akýkoľvek úkon, ktorý v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v
rozpore so záujmami strany, v ktorej prospech v konaní vystupuje. Z toho ale nemožno jednoznačne
vyvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým strana nesúhlasí, bude zo strany súdu automaticky
zamietnutý. Tomu nasvedčuje dikcia § 93 ods. 4 O.s.p., t.j.: „posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností“. Teda súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým strana nevyslovila súhlas, posudzovať
so zreteľom na všetky okolnosti. Môže ísť totiž o úkon, ktorý bude strane na prospech a je na súde,

aby túto skutočnosť zvážil. V prejednávanej veci odvolací súd nepovažoval vedľajšieho účastníka za
osobu oprávnenú podať odvolanie z dôvodu, že žalovaný nereagoval na výzvu a súdu v určenej lehote
neoznámil, či s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí a pripája sa k nemu, t.j. nevyslovil
súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka. Pretože odvolací súd sa dôsledne nezaoberal splnením
podmienok oprávňujúcich vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 4 O.s.p. podať odvolanie, je jeho

rozhodnutie predčasné a teda nesprávne.

8. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.5.2015 žalovaný súhlasil s odvolaním vedľajšieho
účastníka a pripojil sa k jeho právnej argumentácii, najmä k námietke premlčania.

9. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v

rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3
C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je dôvodné.

11. Inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 O.s.p. nemá ekvivalent v ustanoveniach C.s.p. účinného

od 1.7.2016, ktorý sa v zmysle jeho citovaného § 470 ods. 1 aplikuje i na konania začaté pred jeho
účinnosťou. V tejto súvislosti je však potrebné postupovať podľa § 470 ods. 2 veta prvá prechodných
ustanovení C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto s poukazom na § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., ako aj
rešpektujúc princíp ochrany legitímnych očakávaní, ktorý vychádza z ústavou garantovanej požiadavky

právnej istoty, odvolací súd musel prihliadať na odvolanie podané vedľajším účastníkom v čase, kedy
bol účinný Občiansky súdny poriadok.

12. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal legitimáciou vedľajšieho účastníka podať odvolanie
v prejednávanej veci a to v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Žalovaný podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.5.2015 výslovne súhlasil
s odvolaním, ktoré podal vedľajší účastník, odvolací súd je povinný tento prejav vôle žalovaného
rešpektovať, bez ohľadu na to že žalovaný toto podanie nedoručil odvolaciemu súdu v lehote
podľa výzvy zo dňa 10.3.2014. Súhlas žalovaného s odvolaním bol odvolaciemu súdu doručený po
rozhodnutí dovolacieho súdu, teda predstavuje nóvum oproti stavu, za ktorého rozhodoval Najvyšší

súd Slovenskej republiky, ktorý uložil odvolaciemu súdu skúmať splnenie podmienok oprávňujúcich
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 4 O.s.p. (v znení účinnom do 30.6.2016) podať odvolanie, t.j.
posúdiť, či konanie vedľajšieho účastníka je v prospech žalovaného, na ktorého strane vedľajší účastník
vystupuje. Výslovný súhlas žalovaného s odvolaním bez ďalšieho zakladá prípustnosť odvolania
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 6 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Odpadol preto stav, v

ktorom by bolo možné skúmať podané odvolanie v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. pre jeho (možný) rozpor
s úkonmi strany, ktorú vedľajší účastník v konaní podporuje.13. Jediná odvolacia námietka vedľajšieho účastníka týkajúca sa veci samej spočíva vo vznesení
námietky premlčania nároku žalobcu. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu sporoval oprávnenie
vedľajšieho účastníka vzniesť túto námietku s poukazom na názor žalobcu, že na jej uplatnenie

je oprávnený iba dlžník, t.j. v tomto prípade žalovaný. Nakoľko žalovaný sa v podaní doručenom
odvolaciemu súdu dňa 22.5.2015 pripojil k vedľajším účastníkom vznesenej námietke premlčania,
možno mať za to, že ju vzniesol i sám žalovaný, čím argumentácia žalobcu stráca svoj vecný podklad.
Pre úplnosť však odvolací súd dodáva, že aj v prípade, že by sa žalovaný k námietke premlčania
nepripojil, súd by na ňu musel prihliadať, pričom odvolací súd sa v tejto veci v celom rozsahu stotožňuje

s argumentáciou vedľajšieho účastníka. Úlohou vedľajšieho účastníka, resp. zmyslom jeho účasti v
spore, je pomoc strane sporu, na podporu ktorej vystupuje. Za týmto účelom je oprávnený využiť
všetky zákonné možnosti, vrátane uplatnenia procesnej obrany prostredníctvom vznesenia námietky
premlčania. Každá forma procesnej obrany je procesným úkonom, aj keď poukazuje na skutočnosti
majúce pôvod v hmotnom práve. Je prirodzené, že súčasťou procesnej obrany môže a zvyčajne i je aj
skutková a právna argumentácia opierajúca sa o hmotné právo. Uplatnenie námietky premlčania pritom

nepredstavuje taký úkon, z ktorého by bol vedľajší účastník vylúčený, keď nejde o dispozičný úkon
s predmetom konania. Súd by na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom neprihliadal
iba v prípade, ak by strana sporu, ktorú vedľajší účastník podporuje, výslovne s námietkou premlčania
nesúhlasila, k čomu však v posudzovanej veci nedošlo.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Po podrobnom oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietka
premlčania nároku žalobcu bola vedľajším účastníkom vznesená dôvodne. Právny predchodca žalobcu
a žalovaný uzavreli dňa 20.4.2004 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, ktorej predmetom bolo poskytnutie

úveru vo výške 30 000,- Sk (995,82 €) žalovanému splatného v 36 mesačných anuitných splátkach
vo výške 1 083,07 Sk (35,95 €). Posledná anuitná splátka bola podľa Zmluvy splatná dňa 20.4.2007.
Nakoľko žalovaný svoj záväzok riadne nesplnil, právny predchodca žalobcu dňa 6.12.2004 odstúpil od
Zmluvy, čím sa stala splatná celá pohľadávka voči žalovanému. Zo spisu nevyplýva, kedy a či vôbec
bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanému, avšak s poukazom na zásadu hospodárnosti konania

odvolací súd túto skutočnosť nepovažoval za potrebné v konaní preukázať. Vzhľadom na to, že zo
samotnej Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky vyplývala konečná splatnosť úveru dňa 20.4.2007, tento
dátum možno považovať za najneskorší možný čas nadobudnutia splatnosti celého úveru (ak by súd
vychádzal z odstúpenia od zmluvy zo dňa 6.12.2004, nastala by splatnosť celého úveru zrejme výrazne
skôr). V prípade, že premlčacia lehota, ktorá je trojročná, začala plynúť najneskôr v deň nasledujúci po

dni konečnej splatnosti úveru v zmysle Zmluvy, t.j. 21.4.2007, jej posledným dňom by bol 21.4.2010. V
čase podania žaloby, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 13.9.2011, bol už teda nárok žalobcu
nepochybne premlčaný a to i vrátane príslušenstva pohľadávky žalobcu.

17. Vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku premlčania odvolací súd rozhodol v zmysle § 388 C.s.p.

tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu v tejto časti
zamietol.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a 2,
§ 453 ods. 3 a § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v konaní plný

úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to vrátane trov odvolacieho
a dovolacieho konania. Na strane žalovaného vystupovalo i Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS,
so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
účinného do 30.6.2016. O náhrade trov konania Združenia na ochranu spotrebiteľov - HOOS odvolací
súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodol súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č. k. 14C/8/2012-173

zo dňa 28.8.2014, ktorý nebol napadnutý odvolaní a nadobudol právoplatnosť dňa 27.9.2017. O výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).