Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200625
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu Milana Mokitu - Mikos comp,
SNP 1786/18, Holíč, IČO 43458190, zastúpeného advokátkou Mgr. Annou Šeniglovou, Školská 6, Holíč,
proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/2318 zo dňa 9.6.2015 t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. OPS/BEZ/2014/2318 zo dňa

9.6.2015, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava
č. R86/3/2014/SE zo dňa 20.3.2015 o uložení pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č.
125/2006 Z.z. za využívanie závislej práce zamestnanca J. I. v dňoch 15.11.2013 až 2.12.2013 bez
splnenia prihlasovacej povinnosti voči sociálnej poisťovni (§ 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.),
posudzované ako nelegálne zamestnávanie v zmysle § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zák. č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

2. Namietal, že správne orgány oboch stupňov pri rozhodovaní vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci a žalobca ním bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Uvádzal, že skutku, ktorý
sa mu kladie za vinu, sa nedopustil, prihlášku zamestnanca do poisťovne predložil včas dňa 13.11.2013
a nemôže niesť zodpovednosť za to, že ju pracovníčka poisťovne neprijala a vrátila mu ju s pokynom
na elektronickú registráciu. Z jeho strany išlo o legálne zamestnanie zamestnanca, čo potvrdzuje aj
jeho včasná registrácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a uhradenie odvodov do zdravotného
poistenia od 15.11.2013. Nepopiera, že k omeškaniu s prihlásením do verejného poistného systému

došlo, ale toto bolo zapríčinené pracovníčkou sociálnej poisťovne, pričom ani správny orgán nedospel
k záveru, že by toto omeškanie vyvolalo negatívne účinky vo sfére zamestnanca alebo vo verejných
poistných systémoch. Uloženie sankcie naviac považuje za nedostatočne odôvodnené z hľadiska
závažnosti skutku, jeho spoločenskej nebezpečnosti, následkov a osoby páchateľa. V rozhodnutí podľa
žalobcu chýba podrobnejšia špecifikácia dôvodov a vyhodnotenie žalobcom opakovane predkladaných
námietok, že pokuta vo výške 2.000 eur je tvrdá a neprimeraná, negatívne zasahuje do jeho rodinného
i podnikateľského rozpočtu, nakoľko je začínajúcim podnikateľom s dvoma malými deťmi a ťažko

zdravotne postihnutou manželkou na materskej dovolenke. Pokuta je za takýchto okolností pre neho
likvidačná, za primeranú by považoval pokutu vo výške 100 až 300 eur. Poukazoval na to, že v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžso/51/2011 v konaniach o správnom delikte treba na základe
analógie legis postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti, ktoré umožňujú uloženiesankcieajpodhranicoutrestnejsadzby,anietpretodôvodu,abytaknerozhodolajsprávnysúdvprípade
zistenia, že uložená pokuta je vo vzťahu ku skutku žalobcu zjavne neprimeraná a porušujúca princíp
proporcionality.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že
skutkový stav veci, podľa ktorého začiatkom výkonu práce p. I. bol deň 15.11.2013 a žalobca k
splneniu oznamovacej povinnosti podľa záznamov sociálnej poisťovne pristúpil až 2.12.2013, nebol
medzi účastníkmi sporný. Má za to, že žalobca na vlastnú ujmu po odmietnutí jeho prihlášky dňa

13.11.2013 nevyužil na splnenie povinnosti iný vhodný spôsob prihlásenia, hoci na to mal čas aj
príležitosť. Prihlásenie do zdravotnej poisťovne považuje v tejto súvislosti za nerelevantné, konanie
žalobcu napĺňalo znaky nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z.,
pričom zavinenie nie je pojmovým znakom tohto správneho deliktu. Inšpektorát práce v odôvodnení
svojho rozhodnutia jasne popísal, ktoré skutočnosti ho primäli k ustáleniu sankčného postihu vo výške
2.000 eur, ktorú nemožno považovať za neprimeranú a odporujúcu zásadám logického myslenia. Zákon

inšpektorátu stanovoval povinnosť uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, táto
bola uložená na samej spodnej hranici sadzby a preto nebolo možné pristúpiť k jej zníženiu podľa
požiadavky žalobcu.

4. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uvádzal, že v zmysle § 231 ods. 2

zák. č. 461/2003 Z.z. je aj tlačivo odovzdané osobne pracovníčke poisťovne potrebné považovať za
doručené bez ohľadu na skutočnosť, že ho žalobcovi vrátila s pokynom na podanie inou formou.
Svoju povinnosť prihlásiť zamestnanca si tak v zákonnom stanovenej lehote splnil a iba ako podporu
dôkazov o tom predložil v rovnaký deň prihlášku do zdravotnej poisťovne. Nepopiera, že k omeškaniu
s prihlásením zamestnanca prišlo, avšak nie jeho pričinením, ale konaním pracovníčky žalovaného.

Žalovaný pri rozhodnutí nerešpektoval zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyváženú aplikáciu
sankcií zodpovedajúcu záujmom štátu aj záujmom jednotlivca - začínajúceho podnikateľa. Podľa
jeho názoru je uložená pokuta vo vzťahu k jeho skutku zjavne neprimeraná a porušujúca princíp
proporcionality nakoľko cieľom žalobcu nebolo obchádzať normy chrániace spoločenský záujem.

5. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, vypočul
žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane
administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

6. Žalobca v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v písomných podaniach s tým, že sa domáha

zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, nie iba zníženia uloženej sankcie. Pripustil, že
po odmietnutí prijatia písomnej prihlášky v dôsledku jeho opomenutia nebolo elektronické prihlásenie
zamestnanca vykonané v lehote do nástupu zamestnanca do práce, nakoľko iba začínal s podnikaním,
rozbiehal svoju živnosť. V súvislosti s princípmi ukladania sankcií poukazoval na právny názor
Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 4Sžso/72/2010.

7. Podľa § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

8. Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

9. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

10. Podľa 198 ods. 1 a 2 SSP Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom

a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného

rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť
orgán verejnej správy.

11. Podľa § 2 zák. č. 82/2004 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1)

ak využíva závislú prácu

a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu, 2)

b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa

osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) alebo

c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa
osobitného predpisu. 4)

12. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §
2 ods. 3.

13. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene zákona o

nelegálnej práci uloží inšpektorátu práce pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 eur do 200.000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie
dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 eur.

14. Napriek skutočnosti, že táto okolnosť nemala na výsledok konania žiaden vplyv, je potrebné

konštatovať, že žalobca návrh týkajúci sa zrušenia preskúmavaného rozhodnutia (pôvodne sa žalobou
domáhalibazmenyrozhodnutiasprávnehoorgánuvčastivýškyuloženejpokuty)uplatnilnapojednávaní
vo veci v rozpore s ustanovením § 183 SSP po uplynutí lehoty na podanie žaloby.

15. Podľa obsahu administratívneho spisu Inšpektorát práce Trnava ako prvostupňový orgán

rozhodnutím R 86/3/2014/SE zo dňa 20.3.2015 podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.
žalobcoviuložilpokutuvovýške2.000eurzaporušeniepovinnostívyplývajúcichzustanovenia§3ods.2
v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej prácu a nelegálnom zamestnávaní
na tom skutkovom základe, že využíval závislú prácu fyzickej osoby - J. I. v dňoch 15.11.2013 až
2.12.2013, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm.

b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čo bolo zistené inšpekciou práce so zameraním na
kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania vykonanou v prevádzke žalobcu na Školskej
ul. č. 6 v dňoch 29.1.2014 až 11.2.2014. Žalovaný správny orgán ako orgán odvolací odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiu o uložení pokuty zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce
Trnava potvrdil.

16. Okrem zistení inšpektorátu práce aj vyjadrenia samotného žalobcu potvrdzujú skutok, ktorý napĺňa
znaky správneho deliktu konštatovaného v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov, a to aj
v prípade pravdivosti tvrdenia žalobcu o tom, že prihlášku zamestnanca sociálnej poisťovni predložil
dňa 13.11.2013 pred jeho nástupom na výkon práce podľa dojednanej pracovnej zmluvy (žalobca o

ňom inak v správnom konaní nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz). Pokiaľ by aj prihláška
žalobcu skutočne nebola pracovníčkou sociálnej poisťovne prijatá, ale vrátená žalobcovi s pokynom na
jej elektronické podanie, je logickým záver o tom, že žalobcovi muselo byť nerealizovanie prihlásenia
zamestnanca do sociálnej poisťovne zrejmé, a že sám nemohol bez vykonania ďalších úkonov svoju
zákonnú povinnosť v tomto smere považovať za splnenú.

17. Skutočnosť, že takto neprihlásený zamestnanec pre žalobcu práce vykonával, potom napĺňa znaky
nelegálneho zamestnávania a odôvodňuje uloženie pokuty za správny delikt podľa § 19 zák. č. 125/2006
Zz.z.18. Zákon v ustanovení § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 stanovuje rozpätie výšky pokuty od 2.000 eur do
200.000 eur (v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne od 5.000

eur), čím inšpektorátu umožňuje zohľadniť všetky okolnosti správneho deliktu a uplatniť pri jej uložení
princíp proporcionality. Výrazom posúdenia týchto okolností v danom prípade je uloženie pokuty na
najspodnejšej hranici zákonnej sadzby 2.000 eur, ktoré rozhodujúci správny orgán v dostatočnom
rozsahu odôvodnil a ktoré je bez pochybností v prospech žalobcu (ani prípadné nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti by nemohlo byť považované za ujmu na právach žalobcu).

19. Zákon vo svojich ustanoveniach správnemu orgánu oprávnenému podľa článku 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, neumožňuje pokutu v prípade zistenia správneho deliktu neuložiť, ani uložiť ju vo výške pod
spodnou hranicou jej sadzby stanovenej zákonom.

20. V súvislosti s argumentáciou žalobcu v tomto smere je potrebné konštatovať, že právna problematika
riešená rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/51/2011 sa primárne týka
zásady aplikácie pre páchateľa priaznivejšieho neskoršieho zákona, a že plnú jurisdikciu súdu pri
preskúmavaní rozhodnutia o sankcii konštatovanú v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 4Sžo/72/2010
obmedzuje ustanovenie § 198 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého správny súd môže podľa odseku 1

rozhodnúť (zmeniť druh alebo výšku sankcie alebo upustiť od uloženia sankcie) len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

21. Nakoľko v danom prípade uloženie sankcie vo výške nižšej ako 2.000 eur alebo upustenie od sankcie
správnemu orgánu podľa zákona neprislúcha, takýmto oprávnením nedisponuje ani rozhodujúci súd,

ktorý v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov vo veci nezistil dôvody pre záver o nezákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia a dôvodnosti jeho zrušenia a ktorý preto žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) zamietol.

22. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému

žalovanému žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.