Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Miriam Štillová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Csp/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716208028
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716208028.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: U. Q., K.. XX.X.XXXX,
O. Y.. X. XXX, XXX XX S. V. G., zastúpená Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o. so sídlom
Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s. so
sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 o zaplatenie 197,61 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynisumuvovýške197,61eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
5,05 % ročne zo sumy 197,61 eur od 7.2.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 14.7.2016 domáhala vo vzťahu k žalovanému doplatenia

istiny vo výške 197,61 eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhradou trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 30.11.2015 došlo v obci S. K. I. ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo motorové vozidlo
žalobkyne evidenčné číslo: Q. XXXCE, poškodené prevádzkou motorového vozidlo evidenčné číslo:
Q. XXXDE povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodenia spôsobené motorovým vozidlom
povinne zmluvne poisteným u žalovaného si žalobca nechal opraviť v spoločnosti GALIMEX s.r.o. a
za vykonanú opravu žalobkyňa zaplatila náklady na opravu poškodeného vozidla vo výške 5 464,88

eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 22.1.2016 žalovaný oznámil žalobkyni, že ukončil šetrenie
poistnej udalosti a následne jej poskytol poistné plnenie za opravu vozidla vo výške 5 267,27 eur.
Podľa oznámenia žalovaný výšku poskytnutého poistného plnenia za opravu vozidla určil tak, že priznal
náklady na opravu podľa faktúry vo výške 5 464,88 eur a od priznaného plnenia odpočítal zhodnotenie
vozidla vplyvom opravy ( amortizácia ) vo výške 197,61 eur. Žalobkyňa dňa 3.5.2016 vyzvala žalovaného
prostredníctvom zástupcu na doplatenie poistného plnenia, a to z dôvodu neoprávnenosti zníženia

poistného plnenia. Žalovaný listom zo dňa 1.6.2016 zotrval na svojom stanovisku. V ďalšom žalobkyňa
poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obdo 48/2012 zo dňa 28.3.2013, ktorým potvrdil právny názor
Krajského súdu v Žiline a Okresného súdu v Žiline podľa ktorého škoda, ktorá vznikla poškodenému v
dôsledku dopravnej nehody vykonaním opravy poškodeného vozidla predstavuje hodnotu vynaložených
nákladov na opravu vozidla bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do
vozidla zamontované ako nové. Uplatnenie amortizácie porušením zásady neminem laedere - nikoho

nepoškodzovať.
Výška nároku uplatňovaného žalobcom predstavuje sumu, o ktorú žalovaný neoprávnene znížil poistné
plnenie z dôvodu amortizácie.

2. Súd vo veci vydal dňa 28.9.2016 platobný rozkaz č.k. 15Csp/12/2016-16. Proti platobnému rozkazu
podal žalovaný odôvodnený odpor ( č. l. 29). V odôvodnení odporu žalovaný uviedol, že nerozporuje

priebeh nehodového deja, zavinenie, ani vecný rozsah poškodenia motorového vozidla ( zoznam
poškodených dielov ). Žalovaný má za to, že žalobkyňa určila v dôsledku nesprávneho určenia pojmuskutočná škoda za škodu, ktorú jej je povinný žalovaný nahradiť v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
( ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“ ), na poškodenom motorovom vozidle vyššiu škodu, než je škoda

skutočná, pretože ju zamieňa s pojmom náklady na opravu. V procese likvidácie bol na základe
faktúry OS 1520504212 o oprave vozidla vystavenej spoločnosťou GALIMEX s.r.o. na sumu 5 464,88
eur vykonaný výpočet skutočnej škody, ktorý zohľadnil bežne odpočítavanú amortizáciu ( zhodnotenie
poškodenej veci v dôsledku opravy ). Výška škody určená týmto výpočtom je 5 267,27 eur, pričom táto
suma bola poukázaná dňa 21.1.2016 na účet GALIMEX s.r.o. žalobca vykladal ustanovenia výška škody

podľa Občianskeho zákonníka nesprávne tak, že podľa jeho názoru je skutočnou škodou ( § 442 ods. 1
OZ ) peňažná suma odrážajúca náklady na opravu uvedené vo faktúre OS 1520504212 o oprave vozidla
vystavenej spoločnosťou GALIMEX s.r.o. v ďalšom žalovaný poukázal na prílohu č. 6 časť C vyhlášky
č. 492/2004 Z. z. podľa ktorej pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo
náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Skutočná škoda tak, ako je definovaná §
442 ods. 1 a § 443 OZ, je v zmysle vyhlášky všeobecnou hodnotou vozidla pred poškodením, a teda

ak by výplata presiahla sumu stanovenú výpočtom podľa právneho predpisu, poškodený by sa obohatil,
čo je v rozpore s reparačnou funkciou inštitútu náhrady škody. Návrat do pôvodného stavu znamená v
zmysle OZ a vyhlášky navrátenie poškodenej veci jej funkčné vlastnosti tak, aby sa jej hodnota rovnala
hodnote v čase poškodenia. Skutočnosť, že žalobca nie je schopný zabezpečiť opravu prostredníctvom
náhradných dielov zodpovedajúcich opotrebením dielov, poškodením, nemôže ísť na vrub škodcu. K

uvedenému poukázal žalovaný na rozhodnutie NS SR 3Cdo/234/2007. V ďalšom žalovaný poukázal
na to, že je potrebné nutnosť zohľadňovať amortizácie vyslovil aj NS SR vo svojom ďalšom rozsudku
sp. zn. 5Cdo/89/2008 zo dňa 24.3.2010, ako aj NS Českej republiky v konaní 25Cdo/347/2000. Podľa
názoru žalovaného je potrebné objektívne vyčísliť výšku skutočnej škody, na ktorú zákonodarca pamätá
vo vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Nie je možné teda uvažovať

o tom, že cena za opravu určená subjektívnou cenotvorbou servisu je objektívnym vyjadrením úbytku
majetkovej sféry poškodeného. V ďalšom žalovaný namietal aj priznanie úrokov z omeškania, kde
poukázal na ust. zákona č. 381/2001 Z. z., konkrétne na § 4, § 11 tohto zákona a mal za to, že v
trojmesačnej lehote ( § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. od oznámenia poškodeného o
poistnej udalosti zo dňa 29.12.2016 splnil listom zo dňa 22.1.2016 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11

ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Omeškanie vo vzťahu k
žalobcovi je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. s prihliadnutím
na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie určené podľa § 11 ods. 7 predmetného zákona.
Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodniť toto
rozhodnutie, nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti

poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody poistiteľovi, ak takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia. Vzhľadom na to, že nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane
splatnou a v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. za spojkou alebo sa pohľadávka žalobcu voči
žalovanému stane splatnou až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Priznalo by sa žalobcovi

príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo. Až keby žalovaný neuhradil žalobcovi istinu do troch
dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu dostal by sa na štvrtý deň do omeškania a
žalobca by mohol žiadať úrok z omeškania osobitnou žalobou. Na základe uvedeného žalovaný žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

3. Podaním doručeným súdu 8.2.2017 ( č. l. 51) sa žalobkyňa vyjadrovala k podanému odporu s tým,
že poukázala a zotrvala na svojej argumentácii obsiahnutej v žalobe.

4. Súd vo veci vytýčil a vykonal pojednávanie dňa 12.6.2017 za prítomnosti zástupcu žalobkyne,
v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu 12.6.2017

a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených návrhov.
Žalobkyňa cestou zástupcu na pojednávanie trvala na podanej žalobe v celom rozsahu.

5. Žalobkyňa v rámci prostriedkov procesného útoku doložila do konania listinné dôkazy, že došlo k
nehode v obci S. K. I. dňa 30.11.2015, pri ktorej bolo motorové vozidlo žalobkyni evidenčné číslo:

Q. XXXCE poškodené prevádzkou motorového vozidla evidenčné číslo Q. XXXDE povinne zmluvne
poistené u žalovaného ( č.l. 7). Ďalej mal súd preukázané, čo nebolo ani rozporované zo strany
žalovaného, že si žalobkyňa dala poškodenia, ktoré boli spôsobené na jej motorovom vozidle opraviť
v spoločnosti GALIMEX s. r. o. , ktorá za vykonanú opravu účtovala faktúrou sumu 5 464,88 eur.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 22.1.2016 ( č. l. 8) mal súd preukázané, že žalovaný poskytol
žalobkynipoistnéplneniezaopravuvozidlalenvovýške5267,27eurstým,žepriznalnákladynaopravu
podľa faktúry spoločnosti GALIMEX s.r.o. vo výške 5 464,88 eur a od priznaného plnenia odpočítal

zhodnotenie vozidla vplyvom opravy ( amortizácia ) vo výške 197,61 eur. Keďže žalobkyňa nebola s
uvedeným stotožnená, vyzvala žalovaného na doplatenie poistného plnenia listom zo dňa 3.5.2016 ( č.l.
9). V predmetnej výzve požiadala žalovaného, aby jej v lehote do 6.6.2016 uhradil doplatok, a to sumu
vo výške 197,61 eur predstavujúcu sumu, o ktorú žalovaný znížil poistné plnenie z dôvodu amortizácie.
Na predmetnú výzvu žalovaný reagoval listom zo dňa 1.6.2016 a trval na výške poistného plnenia,

ktoré zaslal v súvislosti s opravou poškodeného vozidla ( č.l. 11). Čo sa týka žalovaného, tak ten v
rámci prostriedkov procesnej obrany do konania doložil oznámenie poškodeného k poistnej udalosti
( č.l. 35). Tieto listinné dôkazy žalobkyňa nerozporovala. Rovnako do konania doložil aj výpočet škody
na predmetnom vozidle ( č.l. 40). S uvedeným sa však žalobkyňa nestotožnila, čo sa týkalo odrátania
amortizácie, t.j. zhodnotenia vozidla vplyvom opravy.

6. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému;

poškodený je oprávnený uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza s skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk)
Podľa §443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vchádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 442 ods. 2 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch.

7. Predmetom sporu teda zostala čiastka 197,61 eur. Išlo o sumu, o ktorú žalovanému neoprávnene
znížil poistné plnenie z dôvodu amortizácie.

8. Pri určení výšky škody súd vychádzal z ust. §443 OZ. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu,
podľa ktorej sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia, ktorú cenu v
čase poškodenia treba rozumieť cenu potrebnú na uvedenie veci do pôvodného stavu a nie cenu
veci ako takej alebo cenu, za ktorú by poškodený vec nadobudol. Obdobne je treba postupovať v
prípade, ak je síce uvedenie do pôvodného stavu možné, ale takéto uvedenie do pôvodného stavu

sa javí ako neúčelne vzhľadom na stav poškodenia. V takomto prípade je treba zohľadniť prípadný
možný výnos z poškodenej veci, napr. využitie nepoškodených súčiastok odovzdaním do zberu a pod.
Právne úprava neumožňuje zobrať do úvahy, tzv. subjektívnu hodnotu veci vyjadrujúcu osobný vzťah
poškodenej veci a ust. § 443 OZ vyjadruje zásadu určenia ceny v čase poškodenia veci, pretože ust.
§ 443 OZ nevylučuje už cenu aj k inému časovému okamihu, ako v okamihu poškodenia veci, najmä

v záujme dosiahnutia spravodlivého vysporiadania v prípadoch, kedy došlo k významným zmenám
cenových relácií v čase od vzniku škody do jej odškodnenia a podobne. Súd sa stotožňuje s názorom,
ktorý bol prezentovaný NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012, v ktorom je zaujatý právny názor, že v konečnom
dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou následne vykonaná oprava s použitím nových
náhradných dielov vozidlo neznehodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo

poškodené sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie sa poškodeného ho viedlo
k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou a s vynaložením nákladov
na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná
ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu. Žalovaný nepreukázal, že by sa
žalobca bezdôvodne obohatil, t.j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali

k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp., že by nové diely s opravou poškodeného vozidla
nesúviseli.Uplatnenieamortizáciebyboloporušenímzásadyneminemlaedere-nikohonepoškodzovať.
Účelom zákona. resp. vyššie citovaných zákonných ustanovení je taký postup, aby sa poškodenému
jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým výkladom
zákona. Opačný prístup v prejednávanej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom

rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu vozidla, aby sa toto dostalo do stavu
pred poškodením, by bol v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní
všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle § 406 Ústavy SR a čl. VI.
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť k žalobkyni rozdiel medzi uhradenou výškou škody
a nákladmi, ktoré skutočne boli vynaložené na uvedenie vozidla do stavu pred zavineným konaním
poistenca, žalovaného, teda sumu 197,61 eur s príslušenstvom. Podľa názoru súdu žalovaný si riadne

a včas dlh nesplnil, je v omeškaní, a preto v zmysle § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. v
aktuálnom znení, ktorý podľa § 3 výšku úrokov z omeškania stanovuje o 5 percentuálnych bodov vyššiu

ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba v čase plnenia, v ktorom malo dôjsť zo strany žalovaného
bola 0,05 % ročne, teda zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,05 % ročne zo sumy 197,61
eur, kde tento úrok z omeškania súd priznal od 7.2.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty,
ktorú stanovila žalobkyňa vo výzve na doplatenie poistného plnenia, kde lehota uplynula 6.2.2016, t.j.
žalovaný je od 7.2.2016 v omeškaní so splnením svojej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.