Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 5, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/655/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712206774
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712206774.1

Uznesenie

Krajský súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom
Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti odporkyni: R. T., nar. XX.X.XXXX, T. XXX/
XXX, XXX XX P., o zaplatenie 1.455,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu v Skalici č. k. 3C/294/2012 - 93 zo dňa 7. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol, že: Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 888,06
eur, úrok z úveru vo výške 81,95 eur, úroky z omeškania vo výške 8,49 eur a úrok z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 888,06 eur od 16.5.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách rozhodol tak, že odporkyňa
je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 29,98 eur a to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Súd ďalej ručil, že zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o ČSOB
spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.12.2009 veriteľa: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom
Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zmluva uzavretá na strane druhej s odporkyňou
ako dlžníkom v nasledujúcich bodoch v znení: - V článku IV. posledná veta predposledného odseku
za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru dlžník zaplatí poplatok vo výške 33,19 eur, ktorý
je splatný v deň podpisu a posledný odsek za správu úveru bude banka účtovať dlžníkovi mesačne

poplatok vo výške 1,99 eur a to za každý i začatý kalendárny mesiac. Dlžník sa zaväzuje platiť tento
poplatok v období čerpania vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, ďalej ku koncu obdobia čerpania a v
období splácania vždy súčasne s každou anuitnou splátkou úveru. - V čl. VI. pre prípad omeškania so
zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy berie dlžník na vedomie a súhlasí s tým, že dlžnú
sumu so zaplatením ktorej bude v omeškaní, je banka oprávnená úročiť úrokom z omeškania. Výška
sadzby úroku z omeškania je určená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré

sú súčasťou zmluvy. - V čl. VII. v bode 5 prvá a druhá veta Začiatkom poistenia je prvý deň čerpania
úveru uvedený v čl. I tejto zmluvy. Koniec poistenia je deň poslednej splátky uvedený v zmluve o úvere,
v bode 8 posledná veta výška mesačného poplatku predstavuje 1,08 eur a je po celú dobu trvania
úverového vzťahu nemenná a v bode 13 celkový mesačný poplatok za poistenie úveru je 1,91 eur, sú
neprijateľnými podmienkami. Súd určil, že zmluvné podmienky obsiahnuté v obchodných podmienkach
pre ČSOB spotrebiteľské úvery v nasledujúcich bodoch v znení: - V bode 4.2, ak sa dlžník dostane do

omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je banka oprávnená účtovať dlžníkovi
úrok z omeškania vo výške, ktorú banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na V.,
pričom banka je oprávnená inkasovať úrok z omeškania z účtu dlžníka aj bez jeho súhlasu. Splátky istiny
po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve a k nej navyše sa
môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Úroky a poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa budú
úročiť len sadzbou úroku z omeškania. Dlžník vyhlasuje, že bol pri podpise zmluvy informovaný o výške

sadzby úroku z omeškania platnej ku dňu podpisu zmluvy. - V bode 4.4 banka je oprávnená účtovať
dlžníkovi za svoje služby odplatu, ktorú predstavujú poplatky podľa sadzobníka banky. - V bode 5.5úrok z omeškania je dlžník povinný uhradiť vždy k poslednému pracovnému dňu kalendárneho mesiaca
a ku dňu splatenia úveru. Sú neprijateľnými podmienkami. Navrhovateľ požadoval priznať pohľadávku
vyčíslenú ku dňu 17.9.2012, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 888,06 eur, z úrokov z

úveru vo výške 269,82 eur, z úrokov z omeškania vo výške 155,18 eur a z poplatkov vo výške 142,30
eur. Odporkyňa odo dňa čerpania úveru do dňa predčasnej splatnosti úveru zaplatila navrhovateľovi
finančné prostriedky celkom 512,62 eur, pričom z tejto sumy navrhovateľ započítal na istinu 111,94
eur, na úroky z úveru sumu 131,56 eur, na úrok z omeškania sumu 2,38 eur a na poplatky sumu
266,74 eur. Súd nemal v konaní preukázané, že by odporkyňa zvyšnú časť úveru uhradila a preto je

povinná v zmysle vyššie uvedených skutočností navrhovateľovi zaplatiť nesplatenú časť istiny vo výške
888,06 eur. V zmysle bodu IV. zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere vyčerpaný a nesplatený úver
je úročený úrokom z úveru vo výške 15,80 % ročne. Zo špecifikácie dlžnej pohľadávky súd zistil, že
do dňa zosplatnenia úveru vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z úveru vo výške 213,51 eur, pričom
odporkyňa zaplatila na úrok sumu 131,56 eur, z čoho vyplýva, že na úroku z úveru nesplatila odporkyňa
úrok vo výške 81,95 eur, vzhľadom na to súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť aj riadny úrok vyčíslený

ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. ku dňu 15.5.2011 v sume 81,95 eur. Navrhovateľ síce žiadal úrok z
úveru priznať vo výške 269,82 eur ako aj úrok z úveru zo sumy 888,06 eur vo výške 15,80 % ročne
od 18.9.2012 do zaplatenia, čiže navrhovateľ sa v predmetnej veci okrem iného domáha úrokov za
úver (odplatné úroky) aj za obdobie po splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu, že posledná splátka bola
podľa zmluvy splatná dňa 15.12.2014, avšak dňa 15.5.2011 došlo k zosplatneniu úveru, od tohto dňa

už navrhovateľ nemá nárok na úrok z úveru. Právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov by navrhovateľovi prináležalo iba v prípade, ak by v zmluve o úvere nebol dohodnutý čas,
na ktorý sa úver poskytuje. Z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka podľa názoru súdu vyplýva,
že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu,

že si účastníci úveru dohodli úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej
doby - do zosplatenia úveru nevrátil, prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru úroky z
omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Súd preto navrhovateľovi síce priznal zosplatnenú istinu a
úroky za úver, ale len za úroky do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru má navrhovateľ právo na iné
príslušenstvo ako na úroky, a to na úroky z omeškania za omeškanie dlžníka, ktorý nezaplatil riadne a

včas.Spoukazomnaustanovenie§4ods.5zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(vznení
účinnom v čase uzavretie zmluvy o úvere), podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, súd zamietol návrh navrhovateľa
v časti sumy 142,30 eur, ktorá predstavovala nezaplatené poplatky vyplývajúce z návrhu ako aj zo
sumarizácie poplatkov ku dňu 15.5.2011, ide o opakujúce sa poplatky za správu úveru, poistenie, za

výzvy a za prvú upomienku. Poplatky za výzvy a za prvú upomienku nie sú v zmluve o úvere uvedené a
preto podľa § 4 ods. 4 z. č. 258/2001 Z.z. navrhovateľ nemôže od odporkyne požadovať poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Poplatky za správu úveru ako aj poplatky za poistenie
sú síce v zmluve o úvere uvedené, avšak súd ich považuje za individuálne nedojednané, nakoľko ide
o zmluvu, ktorá je formulárom, kde boli poplatky už vopred navrhovateľom vpísané, odporkyňa si tak

musela zobrať úver ako celok už aj s poistením a poplatkami za správu úveru, pričom uvedená zmluva
nedáva možnosť neprijať poistenie a navrhovateľ nepreukázal, že by tieto poplatky boli individuálne
dojednané. Súd považuje za neprijateľné, aby odporkyňa v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek
výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa,
pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými

spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme
dodávateľaatakistobolnávrhvtejtočastinepreskúmateľný.Vzhľadomnatietoskutočnostisúdnemohol
akceptovať to, že navrhovateľ si navrhovateľ účtoval rôzne poplatky, na ktoré nemá právny nárok a preto
súd návrh aj v tejto časti zamietol. Súd ďalej dodáva, že navrhovateľ síce započítal splátky odporkyne vo
výške 266,74 eur na poplatky. Konanie v súdenej veci účastníkov môže začať iba na návrh a súd nemôže

v sporovom konaní prekročiť návrhy účastníka. Súd preto nemôže započítať tieto platby v prospech
odporkyne bez jej úkonu k započítaniu, ktorý odporkyňa v konaní neurobila a nepodala ani protinávrh
na vrátenie tejto sumy. Navrhovateľ si ďalej v návrhu uplatňoval úroky z omeškania v sume 155,18 eur
vyčíslené ku dňu 17.9.2012. K zosplatneniu úveru došlo ku dňu 15.5.2011 listom zo dňa 16.2.2006,
ktorým bola odporkyňa vyzvaná zaplatiť dlh do 29.5.2011. Súd zo špecifikácie dlžnej pohľadávky zistil,

že do dňa zosplatnenia úveru boli úroky z omeškania v sume 10,87 eur, ktoré odporkyňa splatila vo
výške 2,38 eur a preto súd priznal navrhovateľovi nesplatené úroky z omeškania vo výške 8,49 eur,
nakoľko zo špecifikácie dlžnej sumy vyplýva, že navrhovateľ pri ich výpočte použil zákonnú sadzbu vo
výške 9 %. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 888,06 eurod 16.5.2011 do zaplatenia, pre nedodržanie termínov a výšky splátok odporkyňou zo spotrebiteľského
úveru a ani po zosplatnení úveru neuhradila svoj dlh včas a dostala sa tak do omeškania s istinou
vo výške 888,06 eur a je aj naďalej v omeškaní. Uplatnená výška úroku z omeškania je v súlade s §

517 ods. 2 a k nemu patriacim vykonávacím predpisom., t.j. nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Zároveň súd zamietol nárok navrhovateľa na 8,75 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 412,12 eur od 18.9.2012 do zaplatenia pozostávajúcej z kapitalizovanej časti zmluvného
úroku a nezaplatených poplatkov k 17.9.2012 z dôvodu, že v zmysle ust. § 121 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s

jej uplatnením a v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu z 29.3.1995 sp. zn. 6Obdo 4/94 nie je možné
požadovať úroky z omeškania z príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou pohľadávky. V rámci súdnej
kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS sa súd zaoberal otázkou, či zmluva
neobsahuje pre spotrebiteľa neprijateľné podmienky. Súd preskúmal zmluvné podmienky obsiahnuté
v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.12.2009 ako aj zmluvné podmienky obsiahnuté v
obchodnýchpodmienkachpreČSOBspotrebiteľskéúveryazistil,žetietoobsahujeneprijateľnézmluvné

podmienky. U poplatkov sa jedná o vedľajšie plnenie, dané dodávateľom do zmluvy, ktoré nemá vplyv
na dojednania o predmete plnenia, t.j. poskytnutia úveru odporkyni a jej povinnosti vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky z istiny. Súd určil za neprijateľnú podmienku čl. IV. posledná veta predposledného
odseku zmluvy, podľa ktorej za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru dlžník zaplatí poplatok vo
výške 33,19 eur, ktorý je splatný v deň podpisu ako aj posledný odsek tohto článku, kde za správu úveru

bude banka účtovať dlžníkovi mesačne poplatok vo výške 1,99 eur a to za každý i začatý kalendárny
mesiac.Dlžníksazaväzujeplatiťtentopoplatokvobdobíčerpaniavždykukoncukalendárnehomesiaca,
ďalej ku koncu obdobia čerpania a v období splácania vždy súčasne s každou anuitnou splátkou úveru.
Súd považuje podmienku, podľa ktorej sa zaväzoval spotrebiteľ zaplatiť aj náklady veriteľa spojené s
úverom, za individuálne nevyjednanú a za neplatnú. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá

okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e/), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001
Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Vedením úverového účtu si banka realizovala
svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí úverov klientom. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v
prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi neposkytuje. Vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu

v prospech dlžníka. Súd má za to, že navrhovateľovi nepatrí ani poplatok za správu úveru uvedený
v zmluve o úvere, pretože ako už súd uviedol, predpokladá sa, že za poplatok sa poskytne nejaká
odplatná služba alebo protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak
navrhovateľ neurobil, považoval súd podmienku za individuálne s odporcom nevyjednanú, neprijateľnú

a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ a § 54 ods. 5 OZ za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci
spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa
neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka
právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre
rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať

veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatkoch. Tak ako
bolo vyššie uvedené aj poplatky za poistenie súd považuje za individuálne nedojednané, nakoľko ide
o zmluvu, ktorá je formulárom, kde boli poplatky už vopred navrhovateľom vpísané, odporkyňa si tak
musela zobrať úver ako celok už aj s poistením a poplatkami za správu úveru, pričom uvedená zmluva
nedáva možnosť neprijať poistenie. Z uvedených dôvodov súd určil tiež neprijateľnú podmienku v bode

5.5 zmluvy, podľa ktorej úrok z omeškania je dlžník povinný uhradiť vždy k poslednému pracovnému
dňu kalendárneho mesiaca a ku dňu splatenia úveru, nakoľko ani tu nebolo určené v akej výške je
odporkyňa povinná platiť úrok z omeškania. Na uvedené nadväzuje neprijateľná podmienka v bode 4.4
v obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, podľa ktorej je banka oprávnená účtovať
dlžníkovizasvojeslužbyodplatu,ktorúpredstavujúpoplatkypodľasadzobníkabanky.Tátopodmienkaje

taktiež neurčitá, neobsahuje konkrétne vymedzenie poplatkov, pričom sadzobník banky nie je súčasťou
zmluvy. U poplatkov sa jedná o vedľajšie plnenie, dané dodávateľom do zmluvy, ktoré nemá vplyv
na dojednania o predmete plnenia, t.j. poskytnutia úveru odporkyni a jej povinnosti vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky z istiny. Súd určil za neprijateľnú podmienku v čl. VI. zmluvy, podľa ktorej pre
prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy berie dlžník na vedomie a

súhlasí s tým, že dlžnú sumu so zaplatením ktorej bude v omeškaní, je banka oprávnená úročiť úrokom
z omeškania. Výška sadzby úroku z omeškania je určená v Obchodných podmienkach pre ČSOB
spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou zmluvy. Na uvedenú neprijateľnú podmienku nadväzuje ďalšia
nachádzajúca sa v bode 4.2 OP, kde ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením akýchkoľvekzáväzkov podľa zmluvy je banka oprávnená účtovať dlžníkovi úrok z omeškania vo výške, ktorú banka
zverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na V., pričom banka ej oprávnená inkasovať
úrok z omeškania z účtu dlžníka aj bez jeho súhlasu. Splátky istiny po termíne splatnosti sa budú

naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve a k nej navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku
z omeškania. Úroky a poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa budú úročiť len sadzbou úroku z
omeškania. Dlžník vyhlasuje, že bol pri podpise zmluvy informovaný o výške sadzby úroku z omeškania
platnej ku dňu podpisu zmluvy. Obe tieto podmienky sú neurčité, nie je jasné o aké záväzky ide, za ktoré
má spotrebiteľ platiť, navyše v žiadnom ustanovení zmluvy a ani v Obchodných podmienkach pre ČSOB

spotrebiteľské úvery nebola určená výška úroku z omeškania. Nie je tak zrejmé, za čo má spotrebiteľ
plniť a v akej sadzbe úroku z omeškania. Právny úkon je v tejto časti nezrozumiteľný, neurčitý a preto
podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Tieto záväzky nie sú v zmluve ani OP presne špecifikované a tu vzniká
dodávateľovipriestorúčtovaťspotrebiteľoviúrokzomeškaniazakýchkoľvekzáväzkov,dokoncaajúroky
z omeškania aj z úrokov z omeškania, úroky z omeškania z poplatkov atď. Ako už bolo spomínané vyššie
s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu z 29.3.1995 sp. zn. 6Obdo 4/94 nie je možné požadovať

úroky z omeškania z príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou pohľadávky. Súd určuje za neprijateľnú
podmienku čl. VII. v bode 5 prvá a druhá veta zmluvy, podľa ktorého začiatkom poistenia je prvý deň
čerpaniaúveruuvedenývčl.Itejtozmluvy.Koniecpoisteniajedeňposlednejsplátkyuvedenývzmluveo
úvere, v bode 8 posledná veta výška mesačného poplatku predstavuje 1,08 eur a je po celú dobu trvania
úverového vzťahu nemenná a v bode 13 celkový mesačný poplatok za poistenie úveru je 1,91 eur a to z

dôvodu, že ide o formulárové tlačivo zmluvy, pričom odporkyňa nemala možnosť odmietnuť poistenie pre
skutočnosť, že sa jedná o formulárovú zmluvu. U poistenia sa jedná o vedľajšie dojednanie, ktoré nemá
vplyv na hlavný premet zmluvy, týkajúci sa dojednaní o úvere. Zmluvná podmienka o poistení spolu s
čl. VII. bod 5 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 OZ, nakoľko nebol pre zo
strany odporkyne urobený slobodne, vážne a je neurčitým prejavom vôle. Právnemu úkonu zo strany

spotrebiteľa chýbajú náležitosti slobodnej vôle, pretože je daný do zmluvy dodávateľom na predtlačenej
a ním vopred pripravenej zmluvy , čo spôsobuje v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatnosť právneho úkonu.
Spotrebiteľ, resp. odporkyňa mohla zmluvu buď ako celok prijať alebo odmietnuť, nemohla ovplyvniť
obsah týchto častí zmluvy, formulovaných navrhovateľom ako jej vyhlásenie. Čo sa týka zmluvy o
úvere v časti poistenia ako ďalšieho právneho úkonu, ktorým sa zamýšľalo vyvolať medzi účastníkmi

či medzi odporkyňou a treťou osobou ďalší záväzkový vzťah, súd poukazuje na ustanovenie § 788
ods. 1 a 2 OZ, podľa ktorého poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné a poistná zmluva má obsahovať najmä
podľa písm. a) až f) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, poistnú dobu, údaj
o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch
poisťovateľa a akým spôsobom, práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom
uzaviera poistnú zmluvu, výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri
predčasnom ukončení poistenia. Ak navrhovateľ tvrdil, že má nárok na zaplatenie poistného, bolo jeho

povinnosťou preukázať, že vznikla platne zmluva o poistení, o čom súdu nepredložil žiadny dôkaz. Pre
neuneseniedôkaznéhobremenaozáväzkovomvzťahuzozmluvyopoistení,ovýškepoistenianemožno
akceptovať, ani podmienku, že v splátke je zahrnuté aj poistné. Záver o neunesení dôkazného bremena
pri poistnej zmluve nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere a povinnosti odporkyne plniť z tejto zmluvy
(§ 52a ods. 1, 2 OZ). Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh v prevyšujúcej časti o istinu, úroky, úroky

z omeškania a poplatky ako neopodstatnený zamietol. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ nebol v
konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporkyni a preto súd vypočítal jeho pomer úspechu resp.
neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer rozdelenia trov konania

zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Navrhovateľ sa
domáhal zaplatenia sumy 1 455,36 eur, z toho mu súd priznal sumu 978,50 eur (888,06 eur + 81,95 eur +
8,49 eur) a do zvyšku tejto sumy o 476,86 eur návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje
67,23 % a u odporkyne 32,77 %, čo znamená, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo
výške 34,46 % (67,23 % - 32,77 %), ktoré počas konania zaplatil a preto súd priznal navrhovateľovi

náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 29,98 eur (34,46 % zo sumy 87 eur).

Proti výrokom rozsudku, ktorým okresný súd žalobu v časti zamietol a zároveň vyslovil v zmysle
a v obchodných podmienkach navrhovateľa niekoľko neprijateľných podmienok, podal odvolanienavrhovateľ, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) ako aj ďalšie dôvody tak, ako je ďalej uvedené. Navrhovateľ má za
to,ženesprávneposúdiljehonároknaúrokzúverupozosplatneníaúrokyzomeškaniaznich,nakoľkos

poskytnutímpeňažnýchprostriedkovsaviažeajpovinnosťplatiťúrokyzúveru(§497Obchodnéhozák.).
Úroky z úveru (peňažných prostriedkov, ktoré dlžník čerpal) v tomto prípade sú osobitnou peňažnou
náhradou, súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. Z podstaty úveru ako ceny za používanie
peňažných prostriedkov vyplýva povinnosť dlžníka platiť úrok a tá trvá až do doby vrátenia úveru. Úrok
z omeškania predstavuje sankciu za omeškanie, pričom úrok z úveru je odplatou za poskytnutý úver.

Jedno s druhým nevylučuje Občiansky ani Obchodný zákonníka. Vzhľadom na dispozitívnosť ust. § 502
Obchodného zákonníka si zmluvné strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu počas
ktorej má dlžník platiť úroky v zmluve o úvere dojednať odchylne. V Obchodných podmienkach pre
ČSOB spotrebiteľské úvery čl. 4.2 tretia veta, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere navrhovateľ ustanovil,
že: „Splátky istiny po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve
a k nej navyše sa môže úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Navrhovateľovi prislúchajú úroky z úveru

z istiny až do úplného reálneho zaplatenia istiny, nie ako tvrdí súd iba za obdobie do zosplatnenia
úveru. Navrhovateľ považuje rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu v časti poplatkov s poukazom
na v tom čase platnú právnu úpravu za nesprávne. Dojednanie poplatku za správu úveru (ďalej len
„Poplatok“) bolo až do 10.06.2013 v Slovenskej republike legitímne, a preto nemôže byť považované
za neplatné. Navrhovateľ upozorňuje na to, že v slovenskom právnom poriadku, konkrétne v zákone č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZSU“), sa výslovne počíta s účtovaním poplatkov, vrátane poplatku za
vedenie účtu (§ 9 ods. 2 písm. k/, n/). Smernica 2008/48/ES (ďalej len „Spotrebiteľská smernica“),
kde v preambule, bod 22 je uvedené: „Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť zachovať alebo
zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom žiadať od spotrebiteľa, aby si v súvislosti so

zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu o ďalšej doplnkovej službe, alebo aby hradil
výdavky alebo poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie doplnkové služby. Spotrebiteľská smernica
taktiež počíta s existenciou takýchto poplatkov, ale zároveň rešpektuje právo jednotlivých členských
štátov ich prípadne zakázať. Túto možnosť, ale slovenský zákonodarca pôvodne nevyužil, a preto bol
Poplatok legitímny. Až na základe novely zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZB“), účinnej

od 10.06.2013, bolo doplnené ustanovenie § 37 ods. 12 ZB. V dôsledku zmeny legislatívy navrhovateľ
prestal Poplatok za správu úveru účtovať v júni 2013 u všetkých úverových klientoch. Poskytnutie
úveru je potrebné chápať ako komplexný bankový produkt (zahrňujúci úver a súvisiace služby), za
ktorý je platená cena spočívajúca v úrokoch a poplatkoch. Táto dualita platieb za poskytnutý úver je
vyjadrená aj priamo v Zmluve o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986

Zb. o Slovanskej obchodnej inšpekcii, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatku, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkou... Popri úrokoch bude platiť aj ďalšie poplatky, ktoré sú premietané
vo výške RPMN. Odporkyňa ešte pred podpisom Zmluvy o úvere vedela všetko o výške mesačnej
anuitnej splátky a taktiež to, že bude povinná platiť poplatok za spracovanie úveru vo výške 33,19 eur

a mesačný poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur. Odporkyňa poplatok za správu úveru riadne
platila, neprotestovala proti nemu ani nežiadala žiadne vysvetlenie ohľadne toho poplatku. Rozhodnutie
odporkyne uzavrieť zmluvu bolo slobodné a odporkyňa bola riadne a dostatočne informovaná o podstate
zmluvného vzťahu. Navrhovateľ nepopiera skutočnosť, že dojednanie o poistení úveru je inkorporované
priamo do textu úverovej zmluvy ako samostatný článok, ale pre vznik platného poistenia, ktoré sa pri

uzatváraní zmluvy o úvere dojednáva individuálne je nevyhnutné vyplniť meno a rodné číslo poisteného
a obsah poistnej zmluvy je priamo inkorporovaný v článku VII. Zmluvy o úvere. Odporkyňa chcela
poistiť svoj úver pre prípad smrti, invalidity, následkom choroby alebo úrazu, pracovnej neschopnosti
a straty zamestnania, dôkazom čoho sú aj jeho úhrady poplatku za poistenie úveru vo výške 1,91
eur mesačne. Svoju vôľu odporca prejavil jediným právne relevantným spôsobom, a to vlastnoručným

podpisom. Ďalšie tvrdenia súdu ohľadne neprijateľnosti účtovanie poplatkov za upomienky a výzvy
považuje navrhovateľ taktiež za nesprávne, nakoľko v danom prípade poskytuje odporcovi (dlžníkovi)
protiplnenie, službu tým, že v prípade jeho omeškania s plnením záväzku mu zašle upomienku a
následne výzvu na plnenie, čo navrhovateľ aj dostatočne preukázal listinnými dôkazmi. Navrhovateľ sa
touto službou snaží upozorniť odporcu (dlžníka), aby svoj záväzok splnil riadne a včas v zmysle zmluvy o

úvere. Výška poplatku za túto službu, ktorú okrem iného poskytujú všetky banky v Slovenskej republike
je primeraná nákladom, ktoré vznikajú na strane navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že priamo
Obchodný zákonník v § 369 pri spotrebiteľských zmluvách odkazuje na predpisy Občianskeho práva
a teda na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskehozákonníka. Ustanovenie Obchodného zákonníka iba potvrdzuje tú skutočnosť, že aj absolútny obchod,
akým je úverová zmluva, sa môže zároveň považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a práve preto priamo v Obchodnom zákonníku upravil ako sa majú riešiť úrok

z omeškania v takýchto prípadoch. V rámci konania súd preskúmal zmluvné podmienky obsiahnuté
v Zmluve o úvere, ako aj zmluvné podmienky obsiahnuté v obchodných podmienkach a dospel k
záveru, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. V kontexte vyššie uvedeného v bode I.
tohto odvolania, navrhovateľ s týmto tvrdením nesúhlasí a súdom určené zmluvné podmienky, ako aj
zmluvné podmienky obsiahnuté v obchodných podmienkach nepovažuje za neprijateľné. Navrhovateľ

má za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil ustanovenia ohľadom poistenia úveru.
Slovenský právny poriadok nezakazuje, aby účastníci zmluvného vzťahu uzavreli aj dve zmluvy v rámci
jednej listiny. V čl. VII Zmluvy o úvere je presne uvedené, že súčasťou úveru je aj poistenie, kto
je poistníkom, poisťovateľom a poisteným, akými podmienkami sa poistenie riadi, začiatok a koniec
poistenia, zánik poistenia, výška poistného. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto článku sú všetky
podstatné náležitosti zmluvy v zmysle ust. § 788 Občianskeho zákonníka. Tak ako je uvedené vyššie (I.)

v prípade poistenia ide o individuálne dojednanie. Odporkyňa jednoznačne preukázala, že jej prejav vôle
bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zároveň dávajú do pozornosti princíp autonómie
vôle a slobody konania a v danej súvislosti odkazujú aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 23 Cdo 1201/2009, t.j. že ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať ako ochranu ľahkomyseľnosti
a nerozvážnosti spotrebiteľa. Podľa názoru navrhovateľa došlo na strane Okresného súdu Skalica

k nesprávnej interpretácii právnej normy, ktorá je v rozpore s princípom spravodlivosti. Nesprávnym
výkladom a aplikáciou právneho predpisu súd spôsobil, že protistrana v súdnom konaní nadobudla
výhodnejšie postavenie v konaní, čím bol poškodený navrhovateľ. Navrhovateľ využil svoje právo na to,
aby bola jeho vec spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom, avšak súd svojím konaním
nezabezpečil rovnosť účastníkov v konaní a rovnako porušil princíp spravodlivosti. Navrhovateľ žiada

odvolací súd v zmysle ust. § 220 O.s.p. v spojení s ust. § 223 O.s.p., aby zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že, že je povinná odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 455,36 eur, úrok z úveru
zo sumy 888,06 eur výške 15,80 % ročne zo sumy 888,06 eur od 18.9.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania zo sumy 888,06 eur vo výške 8,75 % ročne od 18.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania
zo sumy 412,12 eur vo výške 8,75 % ročne zo od 18.9.2012 do zaplatenia a trovy konania. Žiada

zároveň vysloviť, že zmluvné podmienky, ktoré boli súdom I. stupňa určené ako neprijateľné, nie sú
neprijateľnými podmienkami.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi
podaného odvolania podľa ustanovenia, ale aj v závislom výroku, ktorý odvolaním nebol dotknutý (§

212 ods. 2 písm. b/ O.s.p). potom čo zistil, že je odvolanie podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a
§ 204 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čím sa účastníkom
odňala možnosť konať pred súdom.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I. ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007

nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období

od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne

uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi právnym predchodcom navrhovateľa,
ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej
činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43
cit. zák. č. 610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom

zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je
spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho
bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentnéa zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť

vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v
spotrebiteľskej zmluve (ods. 4).

V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1).
Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniťpovinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l
Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010, avšak vznik týchto právnych
vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez
návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom

dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.
Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky

tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Odvolateľ poukázal na to, že Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery čl. 4.2 tretia

veta, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere navrhovateľ ustanovil, že: „Splátky istiny po termíne splatnosti
sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve a k nej navyše sa môže úročiť aj sadzbou
úroku z omeškania. Navrhovateľovi prislúchajú úroky z úveru z istiny až do úplného reálneho zaplatenia
istiny, nie ako tvrdí súd iba za obdobie do zosplatnenia úveru. Navrhovateľ považuje rozhodnutie
súdu o zamietnutí návrhu v časti poplatkov s poukazom na v tom čase platnú právnu úpravu za

nesprávne. Prvostupňový súd mal preto správne vyložiť čl. 4.2 OP. Z odvolania navrhovateľa ďalej
vyplýva, že dojednanie poplatku za správu úveru (ďalej len „Poplatok“) bolo až do 10.06.2013 v
Slovenskej republike legitímne, a preto nemôže byť považované za neplatné. Navrhovateľ upozorňuje
na to, že v slovenskom právnom poriadku, konkrétne v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„ZSU“), sa výslovne počíta s účtovaním poplatkov, vrátane poplatku za vedenie účtu (§ 9 ods. 2
písm. k/, n/). Poukázal zároveň na Smernicu 2008/48/ES (ďalej len „Spotrebiteľská smernica“), kde
v preambule, bod 22 je uvedené: „Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť zachovať alebo
zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom žiadať od spotrebiteľa, aby si v súvislosti so
zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu o ďalšej doplnkovej službe, alebo aby hradil

výdavky alebo poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie doplnkové služby. Spotrebiteľská smernica
taktiež počíta s existenciou takýchto poplatkov, ale zároveň rešpektuje právo jednotlivých členských
štátov ich prípadne zakázať. Túto možnosť, ale slovenský zákonodarca pôvodne nevyužil, a preto bol
Poplatok legitímny. Až na základe novely zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZB“), účinnej
od 10.06.2013, bolo doplnené ustanovenie § 37 ods. 12 ZB. V dôsledku zmeny legislatívy navrhovateľ

prestal Poplatok za správu úveru účtovať v júni 2013 u všetkých úverových klientoch. Poskytnutie
úveru je potrebné chápať ako komplexný bankový produkt (zahrňujúci úver a súvisiace služby), za
ktorý je platená cena spočívajúca v úrokoch a poplatkoch. Táto dualita platieb za poskytnutý úver je
vyjadrená aj priamo v Zmluve o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986
Zb. o Slovanskej obchodnej inšpekcii, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatku, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkou... Popri úrokoch bude platiť aj ďalšie poplatky, ktoré sú premietané
vo výške RPMN. Odporkyňa ešte pred podpisom Zmluvy o úvere vedela všetko o výške mesačnej
anuitnej splátky a taktiež to, že bude povinná platiť poplatok za spracovanie úveru vo výške 33,19 eur
a mesačný poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur. Odporkyňa poplatok za správu úveru riadne

platila, neprotestovala proti nemu ani nežiadala žiadne vysvetlenie ohľadne toho poplatku. Rozhodnutie
odporkyne uzavrieť zmluvu bolo slobodné a odporkyňa bola riadne a dostatočne informovaná o podstate
zmluvného vzťahu. Navrhovateľ nepopiera skutočnosť, že dojednanie o poistení úveru je inkorporované
priamo do textu úverovej zmluvy ako samostatný článok, ale pre vznik platného poistenia, ktoré sa pri
uzatváraní zmluvy o úvere dojednáva individuálne je nevyhnutné vyplniť meno a rodné číslo poisteného

a obsah poistnej zmluvy je priamo inkorporovaný v článku VII. Zmluvy o úvere. Odporkyňa chcela
poistiť svoj úver pre prípad smrti, invalidity, následkom choroby alebo úrazu, pracovnej neschopnosti
a straty zamestnania, dôkazom čoho sú aj jeho úhrady poplatku za poistenie úveru vo výške 1,91
eur mesačne. Svoju vôľu odporca prejavil jediným právne relevantným spôsobom, a to vlastnoručnýmpodpisom. Ďalšie tvrdenia súdu ohľadne neprijateľnosti účtovanie poplatkov za upomienky a výzvy
považuje navrhovateľ taktiež za nesprávne, nakoľko v danom prípade poskytuje odporcovi (dlžníkovi)
protiplnenie, službu tým, že v prípade jeho omeškania s plnením záväzku mu zašle upomienku a

následne výzvu na plnenie, čo navrhovateľ aj dostatočne preukázal listinnými dôkazmi. Navrhovateľ sa
touto službou snaží upozorniť odporcu (dlžníka), aby svoj záväzok splnil riadne a včas v zmysle zmluvy o
úvere. Výška poplatku za túto službu, ktorú okrem iného poskytujú všetky banky v Slovenskej republike
je primeraná nákladom, ktoré vznikajú na strane navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že priamo
Obchodný zákonník v § 369 pri spotrebiteľských zmluvách odkazuje na predpisy Občianskeho práva

a teda na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie Obchodného zákonníka iba potvrdzuje tú skutočnosť, že aj absolútny obchod,
akým je úverová zmluva, sa môže zároveň považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a práve preto priamo v Obchodnom zákonníku upravil, ako sa majú riešiť úroky
z omeškania v takýchto prípadoch. V rámci konania súd preskúmal zmluvné podmienky obsiahnuté
v Zmluve o úvere, ako aj zmluvné podmienky obsiahnuté v obchodných podmienkach a dospel k

záveru, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. V kontexte vyššie uvedeného v bode I.
tohto odvolania, navrhovateľ s týmto tvrdením nesúhlasí a súdom určené zmluvné podmienky, ako aj
zmluvné podmienky obsiahnuté v obchodných podmienkach nepovažuje za neprijateľné. Navrhovateľ
má za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil ustanovenia ohľadom poistenia úveru.
Slovenský právny poriadok nezakazuje, aby účastníci zmluvného vzťahu uzavreli aj dve zmluvy v rámci

jednej listiny. V čl. VII Zmluvy o úvere je presne uvedené, že súčasťou úveru je aj poistenie, kto
je poistníkom, poisťovateľom a poisteným, akými podmienkami sa poistenie riadi, začiatok a koniec
poistenia, zánik poistenia, výška poistného. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto článku sú všetky
podstatné náležitosti zmluvy v zmysle ust. § 788 Občianskeho zákonníka. Tak ako je uvedené vyššie (I.)
v prípade poistenia ide o individuálne dojednanie. Odporkyňa jednoznačne preukázala, že jej prejav vôle

bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zároveň dávajú do pozornosti princíp autonómie
vôle a slobody konania a v danej súvislosti odkazujú aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 23 Cdo 1201/2009, t.j. že ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať ako ochranu ľahkomyseľnosti
a nerozvážnosti spotrebiteľa. Podľa názoru navrhovateľa došlo na strane Okresného súdu Skalica
k nesprávnej interpretácii právnej normy, ktorá je v rozpore s princípom spravodlivosti. Nesprávnym

výkladom a aplikáciou právneho predpisu súd spôsobil, že protistrana v súdnom konaní nadobudla
výhodnejšie postavenie v konaní, čím bol poškodený navrhovateľ. Navrhovateľ využil svoje právo na to,
aby bola jeho vec spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom, avšak súd svojím konaním
nezabezpečil rovnosť účastníkov v konaní a rovnako porušil princíp spravodlivosti. Navrhovateľ žiada
odvolací súd v zmysle ust. § 220 O.s.p. v spojení s ust. § 223 O.s.p., aby zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa tak, že, že je povinná odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.455,36 eur, úrok z úveru
zo sumy 888,06 eur výške 15,80 % ročne zo sumy 888,06 eur od 18.9.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania zo sumy 888,06 eur vo výške 8,75 % ročne od 18.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania
zo sumy 412,12 eur vo výške 8,75 % ročne zo od 18.9.2012 do zaplatenia a trovy konania. Žiada
zároveň vysloviť, že zmluvné podmienky, ktoré boli súdom I. stupňa určené ako neprijateľné, nie sú

neprijateľnými podmienkami.

V ust. § 53 OZ je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o
také podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol
ovplyvniť ich obsah.

V odseku 1 zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce
nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle

tejtoprávnejúpravynebolaneplatná.Čotrebarozumieť"značnounerovnováhou",možnovydedukovaťz
úpravyneprijateľnýchpodmienokupravenýchvodseku4.Zaznačnúnerovnováhutrebavždypovažovať
také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie
nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane
uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali

možnosti odstúpenia od zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že prvostupňový súd sa náležitosťami odôvodnení súdnych
rozhodnutí dôsledne neriadil. Z preskúmavaného rozsudku nie je možné zistiť, na základe ktorýchzákonných ustanovení, na základe ktorých skutkových okolností a na základe akých úvah súd dospel k
svojim záverom vo vzťahu k napadnutej časti rozsudku.

Za neprijateľnú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa, zároveň však nemôže byť
neprijateľnou podmienka, ktorá sa týka predmetu plnenia a ceny plnenia. Dohodnutý úrok sa považuje
za cenu plnenia, preto dohody zmluvných strán, aj keď ide o spotrebiteľskú zmluvu, nemôžu byť
vyhlásené za neplatné v časti dohodnutých úrokov (§ 53 ods. 1, predtým § 53 ods. 1, 2 OZ). Nárok

na zaplatenie úroku zo zmluvy je možné posudzovať podľa § 39 OZ v spojení s § 3 OZ a dojednania
môžu byť neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ súd urči zmluvnú podmienku za neprijateľnú,
v odôvodnení rozsudku musí vysvetliť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom vychádza z konkrétnych dohodnutých častí zmluvy
týkajúcich sa jednotlivých uplatnených nárokov. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je teda
možné zistiť pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti. V dôsledku toho je rozsudok v napadnutých

preskúmavaných častiach nepreskúmateľným.

Je nepreskúmateľné z akých dôvodov považoval prvostupňový súd ním učené podmienky za
neprijateľné. Konkrétne zdôvodnenie vyslovenia neprijateľnosti podmienky vzhľadom na jej spôsobenie
značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa absentuje

(v určení súdu za neprijateľnú podmienku v bode 5.5 zmluvy, za neprijateľnú podmienku v čl. VI. zmluvy,
na uvedenú neprijateľnú podmienku nadväzuje ďalšia nachádzajúca sa v bode 4.2 OP, za neprijateľnú
podmienku čl. VII. v bode 5 prvá a druhá veta zmluvy).

Z ust. § 53 OZ je zrejmé, že to majú byť len tie, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia
spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v neprospech dodávateľa, takáto podmienka
by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také
právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov,
ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia

nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti
odstúpenia od zmluvy. Toto vymedzenie pojmu značnej nerovnováhy možno vydedukovať z úpravy
neprijateľných podmienok upravených v § 53 ods. 4 OZ. Vo vzťahu k tomuto inštitútu, že neprijateľné
sú tie podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, mal prvostupňový súd každú ním určenú podmienku vyhodnotiť prečo značnú

nerovnováhu spôsobuje. Teda, že spôsobia také postavenie spotrebiteľa nedovoľújuce mu alebo značne
obmedzujúce uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už
prijatého plnenia.

V prípade, ak boli podmienky dojednané individuálne (v spotrebiteľských zmluvách v širšom zmysle),

tak sa na ne režim uvedený ust. § 53 O.z. okrem odseku 4 písm. a), nevzťahuje. V odsekoch
2 (za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah) a 3 (ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané). sa spresňuje, ktoré podmienky, ak boli individuálne dojednané, sa za

neprijateľné nepovažujú. V prípade pochybností či sporu musí dodávateľ preukázať, že zmluvné
podmienky boli dohodnuté individuálne. Ak to nepreukáže, platí, že neboli individuálne dojednané.

Konkrétne prvostupňový súd určil za neprijateľnú podmienku v čl. VI. zmluvy, podľa ktorej pre
prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy berie dlžník na vedomie

a súhlasí s tým, že dlžnú sumu so zaplatením ktorej bude v omeškaní, je banka oprávnená úročiť
úrokom z omeškania. Výška sadzby úroku z omeškania je určená v Obchodných podmienkach pre
ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súd odôvodňoval: „... Na uvedenú neprijateľnú
podmienku nadväzuje ďalšia nachádzajúca sa v bode 4.2 OP, (kde ak sa dlžník dostane do omeškania
so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je banka oprávnená účtovať dlžníkovi úrok z

omeškania vo výške, ktorú banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na
www.csob.sk,pričombankaejoprávnenáinkasovaťúrokzomeškaniazúčtudlžníkaajbezjehosúhlasu.
Splátky istiny po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve a k
nej navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Úroky a poplatky neuhradené v termínochsplatnosti sa budú úročiť len sadzbou úroku z omeškania. Dlžník vyhlasuje, že bol pri podpise zmluvy
informovaný o výške sadzby úroku z omeškania platnej ku dňu podpisu zmluvy.) Súd len zdôvodnil , že
obe tieto podmienky sú neurčité, nie je jasné o aké záväzky ide, za ktoré má spotrebiteľ platiť, navyše v

žiadnom ustanovení zmluvy a ani v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery nebola
určená výška úroku z omeškania. Nie je tak zrejmé, za čo má spotrebiteľ plniť a v akej sadzbe úroku z
omeškania. Právny úkon je v tejto časti nezrozumiteľný, neurčitý a preto podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný.“
Nezdôvodnil však prečo tieto podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré sú to z neprijateľných podmienok uvedených v ust. §

53 ods. 4). V odseku 4 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v
spotrebiteľských zmluvách. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol ich výpočet spresnený a doplnený
[písm. a) až r)], a to na základe smernice č. 93/13/ES . To, pochopiteľne, bude aktuálne najmä pri zmiešaných zmluvách, kde
budú napríklad dve zmluvy a každá bude mať svoj predmet.

Konkrétne v danej veci je potrebné zrejme považovať za takú podmienku, že sa týka hlavného predmetu
plnenia, ktorú určil za neprijateľnú podmienku v čl. VII. v bode 5 prvá a druhá veta zmluvy , ktorá
vychádza z hlavného predmetu plnenia, poistnej zmluvy a ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, Preto sa tým to mal prvostupňový súd zaoberať pri určovaní neprijateľnosti
podmienky Súd uviedol , že zmluvná podmienka o poistení spolu s čl. VII. bod 5 je absolútne neplatným

právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 OZ, nakoľko nebol pre zo strany odporkyne urobený slobodne,
vážne a je neurčitým prejavom vôle. Právnemu úkonu zo strany spotrebiteľa chýbajú náležitosti
slobodnej vôle, pretože je daný do zmluvy dodávateľom na predtlačenej a ním vopred pripravenej
zmluvy , čo spôsobuje v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatnosť právneho úkonu. Spotrebiteľ, resp. odporkyňa
mohla zmluvu buď ako celok prijať alebo odmietnuť, nemohla ovplyvniť obsah týchto častí zmluvy,

formulovaných navrhovateľom ako jej vyhlásenie. v čom však považoval súd túto podmienku za neurčitú,
nejasnú a nezrozumiteľnú nie je zdôvodnené vo vzťahu k hlavného predmetu plnenia. Čo sa týka zmluvy
o úvere v časti poistenia ako ďalšieho právneho úkonu, ktorým sa zamýšľalo vyvolať medzi účastníkmi
či medzi odporkyňou a treťou osobou ďalší záväzkový vzťah, súd poukázal na ustanovenie § 788 ods.
1 a 2 OZ a ďalej zdôvodnil, že ak navrhovateľ tvrdil, že má nárok na zaplatenie poistného, bolo jeho

povinnosťou preukázať, že vznikla platne zmluva o poistení, o čom súdu nepredložil žiadny dôkaz. Pre
neuneseniedôkaznéhobremenaozáväzkovomvzťahuzozmluvyopoistení,ovýškepoistenianemožno
akceptovať, ani podmienku, že v splátke je zahrnuté aj poistné. Záver o neunesení dôkazného bremenapri poistnej zmluve nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere a povinnosti odporkyne plniť z tejto zmluvy
(§ 52a ods. 1, 2 OZ).
V odvolaní však navrhovateľ má za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil ustanovenia

ohľadom poistenia úveru. Slovenský právny poriadok nezakazuje, aby účastníci zmluvného vzťahu
uzavreli aj dve zmluvy v rámci jednej listiny. V čl. VII Zmluvy o úvere je presne uvedené, že súčasťou
úveru je aj poistenie, kto je poistníkom, poisťovateľom a poisteným, akými podmienkami sa poistenie
riadi, začiatok a koniec poistenia, zánik poistenia, výška poistného. Z uvedeného je zrejmé, že v
tomto článku sú všetky podstatné náležitosti zmluvy v zmysle ust. § 788 Občianskeho zákonníka. Tak

ako je uvedené vyššie (I.) v prípade poistenia ide o individuálne dojednanie. Odporkyňa jednoznačne
preukázala, že jej prejav vôle bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Vo vzťahu k
tejto argumentácii sa zdôvodnenie vyslovenia neprijateľnosti tejto podmienky považuje táto časť
odôvodnenia rozhodnutia súdom I. stupňa za nepreskúmateľnú.

Súd sa teda v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal.Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí
byť preskúmateľné.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil pri vyslovovaní neprijateľných
podmienok .

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s
použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom,
zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd I. stupňa sa preto v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia
a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Ak určí neprijateľné podmienky musí ich zdôvodniť vo

vzťahu k ust. § 53 OZ (spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa , čo sa však
nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané). Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha

riadnehoplneniazozmluvy,resp.nápravyužprijatéhoplnenia(vrátaneuplatnenianárokovvyplývajúcich
zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
Toto vymedzenie pojmu značnej nerovnováhy možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok
upravených v § 53 ods. 4 OZ.

Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri
úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší súd konštatoval cit. ,,Odvolací súd
v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ
(uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98).“. V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti

platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v
§ 517 ods. 2 OZ o administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok KS v Prešove vo
veci 6Co 182/2011). Súdny dvor výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách stanovil zásadne pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú,
ak sa odkláňa od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr.C-415/11, AZIZ)

cit. ,,Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:- pojem „značná nerovnováha“ ku
škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných
v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je
právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvenév platnom vnútroštátnom práve. ... - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke
dôvery [dobrej viery - neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza
so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s

dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.“. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom
prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol
vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej

pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Ak by navyše odvolací
súd takúto zmenu akceptoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj
stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav
jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,

ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou

(pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar.
vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy

zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu
tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o
platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za

užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti
a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu
iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch
z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru

do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch
pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto
dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne
(C-415/2011, AZIZ). Tzn. akceptovateľné sú úroky len do zosplatnenia úveru, po zosplatnení úroky

z omeškania, či iné sankcie. Súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania (§ 369 OBZ ; uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98).

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.