Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409201954
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8409201954.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: G. K., H.. XX.X.XXXX, R.
C. XXX XX D., M. XXX, právne zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
058 01 Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanej: Nemocnica Dr. V. Alexandra v Kežmarku, n. o., so
sídlom 060 01 Kežmarok, Huncovská 42, IČO: 37 886 436, právne zastúpenej JUDr. Janou Murárovou,

advokátkou, AK so sídlom Poprad, ul. 1. mája 220/19, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 4C/47/2009-427 zo dňa 20.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a konštatuje, že konanie o
podanej žalobe sa zastavilo z dôvodu skončenia reštrukturalizácie žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o

trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou na žalovanej domáhala
titulom nároku na náhradu škody na zdraví, a to odškodnenia za bolesť, za sťaženie spoločenského
uplatnenia a náhrady nákladov spojených s liečením a zaplatenia sumy 8.369,40 eur s príslušenstvom.

3. Právny základ nárokov uplatnených žalobou žalobkyňa zdôvodnila s poukazom na ustanovenie §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
§ 444 Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 2 a § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu sčasti späť,
a to ohľadne časti nároku na odškodnenie za bolesť vo výške 2.285,52 eur a súd preto uznesením
v tejto časti konanie zastavil a predmetom konania tak ostala istina vo výške 6.083,88 eur s jej

príslušenstvom tak, ako bola upravená právoplatným uznesením súdu z 15.10.2010. V priebehu
konania žalovaná písomným podaním doručeným súdu dňa 27.2.2012 oznámila, že 25.1.2012 bolo v
Obchodnom vestníku SR zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov o povolení reštrukturalizácie
žalovanej č. k. 3R/10/2011-117, ktorým bola povolená reštrukturalizácia žalovanej. Následne súd prvej
inštancie zistil, že dňa 20.6.2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu
Prešov z 13.6.2012 č. k. 3R/10/2011-282, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovanej a

reštrukturalizáciu žalovanej ukončil. Súd prvej inštancie uznesením z 28.8.2012 č. k. 4C 47/2009-178
zdeklaroval, že konanie v prejednávanej veci sa dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia
Okresného súdu Prešov z 13.6.2012 č. k. 3R/10/2011-282, tzn. dňom 21.6.2012, zo zákona zastavilo.
V tomto uznesení okrem iného súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalobkyňa si v prejednávanej
veci uplatnila nárok na uspokojenie pohľadávok zo zodpovednosti za škodu na jej zdraví, ktoré vznikli
pred zverejnením uznesenia súdu o začatí reštrukturalizácie žalovanej v Obchodnom vestníku, teda

pred 25.1.2012. Vyslovil, že pohľadávky žalobkyne vznikli momentom poškodenia zdravia žalobkyne
pri operácii vykonanej 4.4.2008. Nároky uplatnené žalobou v prejednávanej veci tak považoval zanároky na uspokojenie pohľadávok, ktoré si žalobkyňa po začatí reštrukturalizácie žalovanej mala
uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní a konanie v prejednávanej veci začaté dňa 28.4.2009
podľa cit. ust. §118 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), dňom povolenia

reštrukturalizácie žalovanej, tzn. dňom 25.1.2012, súd považoval ex offo za prerušené, a následne
podľa ust. § 156 ZKR dňom zverejnenia uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie žalovanej, tzn.
dňom 20.6.2012, ex offo za zastavené. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 20.9.2013 č. k. 4Co/113/2012-192 tak, že
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa v priebehu

konania predložila ďalší lekársky posudok z 12.10.2011, pričom išlo o nové nároky na náhradu ako
bolestné, tak aj sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré v čase vydania posudku zo dňa 4.12.2008
neexistovali. Súd prvej inštancie preto vec opakovane právne posúdil, vznik každej pohľadávky ako
nároku uplatneného žalobkyňou v prejednávanej veci posúdil individuálne a prijal nasledujúce právne
závery: Podľa záverov vyslovených Najvyšším súdom SR v obdobných veciach, za deň zistenia
bolestiasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,trebapovažovaťokamih(deň)ustáleniazdravotnéhostavu

poškodeného, pričom tento okamih nemusí byť totožný s dňom vyhotovenia lekárskeho posudku o
bolestnom, alebo o sťažení spoločenského uplatnenia. Akonáhle možno v zmysle § 8 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z. z. považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t. j. akonáhle možno ohodnotiť
bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia lekárskym posudkom, týmto okamihom sú bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia zistené. Uviedol, že vychádzajúc z citovanej judikatúry prijal záver,

že 4.12.2008 najneskôr, bola utrpená bolesť žalobkyne v súvislosti s operačným zákrokom vykonaným
X.X.XXXX a následným liečením, ako aj sťaženie jej spoločenského uplatnenia v tejto súvislosti
preukázateľne zistené, a stotožnil sa s názorom žalovanej, že za okamih (deň) vzniku pohľadávok
žalobkyne ako žalovateľných nárokov na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zistených lekárskym posudkom z X.XX.XXXX, treba považovať deň X.XX.XXXX. Pokiaľ

sa jedná o druhý lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v súvislosti
s poškodením zdravia žalobkyne pri operačnom zákroku vykonanom žalovanou X.X.XXXX a bol
vyhotovený XX.XX.XXXX, za okamih (deň) vzniku týchto ďalších nových pohľadávok žalobkyne ako
žalovateľných nárokov na túto náhradu za bolesť, ako aj na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotených lekárskym posudkom z XX.XX.XXXX, súd považoval deň XX.XX.XXXX.

Pokiaľ ide o tretí nárok uplatnený žalobkyňou, a to nárok na náhradu nákladov spojených s liečením,
súd prvej inštancie zastával názor, že nárok na uspokojenie pohľadávky na náhradu nákladov spojených
s liečením poškodeného vzniká osobe, ktorá tieto náklad vynaložila, a to okamihom ich skutočného
vynaloženia a v prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu cestovného na cestách
do zdravotníckych zariadení N. E. B. N. E., a to v období od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bola

vykonaná posledná kontrola. Nárok na náhradu tohto cestovného vznikol vynaložením nákladov na
poslednú cestu, to znamená, najneskôr 13.12.2008. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov
o okamihu vzniku jednotlivých pohľadávok ako žalovateľných nárokov uplatnených žalobkyňou v konaní
v prejednávanej veci, súd prvej inštancie považoval za opodstatnené tvrdenie žalovanej, že všetky
pohľadávky vznikli pred začatím reštrukturalizácie žalovanej, to znamená pred 25.1.2012 a nestotožnil

sa s tvrdením žalobkyne, že pohľadávky vznikli počas reštrukturalizácie žalovanej, a preto opakovane
prijal záver, že všetky nároky uplatnené v konaní v prejednávanej veci si žalobkyňa mala uplatniť v
reštrukturalizačnom konaní žalovanej. Keďže žalobkyňa tak neurobila, podľa § 155 ods. 2 Zákona
o konkurze, zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovanej v Obchodnom
vestníku, jej právo vymáhať tieto pohľadávky voči žalovanej zaniklo. Preto súd prvej inštancie žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby považoval neunesenie
dôkazného bremena žalobkyňou vo vzťahu k preukázaniu existencie základných predpokladov vzniku
zodpovednosti žalovanej na škodu na zdraví žalobkyne podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to
predovšetkýmvpríčinnejsúvislostimedziškodou,ktorávzniklažalobkyninazdravíakonanímžalovanej.

4. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie včas žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie
zamietol žalobu z rovnakých dôvodov, pre ktoré v poslednom rozhodnutí zo dňa 28.8.2012 konštatoval,
že konanie sa zastavilo, pretože dospel k právnemu názoru, podľa ktorého nárok žalobkyne zanikol
zverejnením reštrukturalizačného plánu. Uviedla, že bolo v konaní preukázané, a to obsahom
lekárskej správy zo dňa X.XX.XXXX, že liečenie ku dňu začatia reštrukturalizácie, t. j. do skončenia

lehoty na prihlásenie pohľadávky, neskončilo a mal súd na vec aplikovať vyslovený právny názor
odvolacieho súdu, od ktorého sa nemôže odkloniť. Konštatoval, že zdravotný stav žalobkyne nebol pred
začatím reštrukturalizačného konania ustálený natoľko, aby bolo možné vylúčiť zmenu v peňažnom
vyjadrení, ujmy a s tým súvisiacu zmenu návrhu. Súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, ako si mohlažalobkyňa uplatniť v reštrukturalizačnom konaní pohľadávku, ktorej výšku objektívne nemohla ku dňu
začatia reštrukturalizačného konania poznať a uplatnenie pohľadávky bez uvedenia výšky, nie je
v reštrukturalizačnom konaní prípustné. Taktiež uviedla, že sa súd prvej inštancie dôsledne vyhol

vysporiadaniu sa so všetkými dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobkyne a považuje za potrebné
ohradiť sa voči nevhodným vyjadreniam súdu v odôvodnení rozsudku, týkajúceho sa kvality právneho
zastúpenia, pretože sa zaoberal vyvodzovaním zodpovednosti právneho zástupcu za neprihlásenie
pohľadávky žalobkyne do reštrukturalizácie, a to robil aj napriek tomu, že takáto zodpovednosť nie
je predmetom konania. Právne poradenstvo žalobkyne zo strany súdu smerujúce voči jej právnemu

zástupcovi, je minimálne porušením etického kódexu. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvejinštanciezrušil,uložilmupovinnosťrešpektovaťskôrvyslovenýjehoprávnynázor,prípadnezmenil
rozsudok tak, že žalobe vyhovie.

5. K odvolaniu podaného žalobkyňou sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že tvrdenia žalobkyne sú
čisto zavádzajúce, nezakladajú sa na pravde, pretože počas konania bolo preukázané, že žalobkyňa

si svoj nárok na náhradu škody mala povinnosť prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní žalovanej,
na čo bol aj právny zástupca žalobkyne zo strany súdu prvej inštancie aj vyzývaný. Ďalej uviedla,
že z modernej právnej doktríny a rozhodovania súdov vyplýva, že v rámci reštrukturalizácie sa dlh
spoločnosti,resp.dlžníkarozdeľujenatzv.starýanovýdlhstým,žestarýdlhmusíbyťvreštrukturalizácii
uplatnený prihláškou. Ním sa rozumejú pohľadávky, ktoré sú peňažnej povahy a vznikli pred začatím

reštrukturalizačného konania, pričom je rozhodujúci moment vzniku pohľadávky, t. j. práva na plnenie.
Znamená to, že rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. V prípade pohľadávok zo
zodpovednosti za škodu rozhoduje, kedy zodpovednosť nastúpila, t. j., kedy boli naplnené predpoklady
vzniku zodpovednosti. Taktiež poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva,
žejepotrebnézamomentvedomostiovzniknutejškodevkonkrétnomrozsahupovažovaťpráveokamih,

kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať vyčísliť a je súčasne nepochybné, že
žalobkyňa mala vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr v deň vydania lekárskeho
posudku. Má za to, že deň X.XX.XXXX v zmysle zákona, i konštatovanej judikatúry, je moment
vypracovania lekárskeho posudku aj momentom, kedy sa žalobkyňa najneskôr dozvedela o výške škody
vzniknutej z tohto titulu. Ide zároveň o deň, kedy sa žalobkyňa dozvedela aj o osobe zodpovednej za

škodu, treba považovať tento deň za deň škodovej udalosti. Vedomosť o celkovej výške uplatňovaného
cestovného mala žalobkyňa taktiež dňa XX.XX.XXXX, kedy bola vykonaná u žalobkyne posledná
lekárska kontrola. Taktiež poukázala, že nevylučuje sa, že pri zhoršení už ustáleného zdravotného stavu,
alebo ak sa prejavia nové následky súvisiace s pôvodným úrazom a ďalšie odškodnenie následkov, ktoré
sa prejavia neskôr v takej intenzite a takým spôsobom, že pôvodne boli a ani nemohli byť predvídané, v

tomto prípade v dôsledku pôvodnej škodovej udalosti vzniká, a to nepredvídateľne ďalší nový nárok na
bolestné, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo preto ho
možné ani uplatniť. Práve pre prípad takýchto nepredvídateľných následkov už ustáleného zdravotného
stavu, zákon i judikatúra pripúšťa uplatniť si aj neskôr ďalší nový nárok na náhradu škody, nezávisle od
predošlých uplatňovaných nárokov na náhradu škody. Taktiež sa vyjadrila k otázke zodpovednosti za

škodu žalovanej, pričom uviedla, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko v konaní
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala akékoľvek protiprávne konanie žalovanej, ktoré
je nevyhnutnou podmienkou nároku na náhradu škody na zdraví a nepreukázala ani príčinnú súvislosť
medzi škodou a konaním žalovanej. Žiadala preto, aby odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil.

6. K uvedenému sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na odôvodnení odvolania.

7. V ďalšom podaní žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadala
si priznať aj trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zotrvala na svojich doterajších písomných
vyjadreniach, pričom doplnila, že žalobkyňa v konaní nerozporovala podané lekárske posudky zo dňa

XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX a naviac žalobkyňa si nároky z lekárskeho posudku zo dňa
XX.XX.XXXX zmenou žaloby v začatom súdnom konaní neuplatnila.

8. Odvolací súd pred prieskumom napadnutej veci vyzval strany sporu, aby v zmysle § 382 CSP (Civilný
sporový poriadok, zákon platný a účinný od 1.7.2016, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“), sa

vyjadrili k možnému použitiu § 156 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

9. Žalovaná strana uviedla, že súhlasí s aplikáciou príslušných ustanovení špeciálneho zákona - Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobkyňa uviedla, že očakáva, že odvolací súd bude vec právneposudzovať konzistentne so svojím skorším názorom, najmä, keď v konaní po vydaní posledného
rozhodnutia odvolacieho súdu sa potvrdilo, že nárok na odškodnenie sa v dôsledku pretrvávajúcich
ťažkostí zvýšil.

10. Žalobkyňa v ďalšom podaní uviedla, že nemohlo dôjsť k zastaveniu konania, pretože nejde o
uplatňovanie pohľadávky, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a nedošlo k jej zániku
neprihlásením do reštrukturalizačného konania.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP,
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP a
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario ) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým
v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálnu aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné
účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou
úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení

O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré súd prvej inštancie v súvislosti s
realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi, aplikoval.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Kežmarok dňa 28.4.2009
a touto žalobou žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.369,40 eur.

V priebehu konania dňa 24.8.2010 zobrala žalobkyňa žalobu v časti, a to ohľadne istiny vo výške
2.285,52 eur späť s odôvodnením, že táto suma jej bola titulom odškodnenia bolestného žalovanou
už vyplatená. Žiadala preto, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu v časti žalovaného príslušenstva
a súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/47/2009-93 zo dňa 15.10.2010 konanie ohľadne istiny vo
výške 2.285,52 eur zastavil a súčasne pripustil zmenu návrhu, a to tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobkyni sumu 6.083,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 6.083,88 eur od
28.4.2009 do zaplatenia a vo výške 10,5 % ročne zo sumy 2.285,52 eur od 28.4.2009 do 13.11.2009 a
súčasne žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.11.2010.

16. Žalobkyňa podaním súdu doručeným dňa 4.11.2011 predložila aktuálne ohodnotenie bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. V zmysle uvedeného však žiadnu zmenu žaloby nežiadala.
Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa tak neurobila ani doposiaľ.

17. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 25.1.2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie

Okresného súdu Prešov o povolení reštrukturalizácie žalovanej, a to uznesením zo dňa 17.1.2012 sp.
zn. 3Er/10/2011-117.

18. Dňa 20.6.2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov zo
dňa 13.6.2012 sp. zn. 3Er/10/2011 - 282, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovanej a jej

reštrukturalizáciu ukončil.

19. Odvolací súd konštatuje, že nárok na uspokojenie pohľadávky na náhradu škody na zdraví, ktorý
si žalobkyňa uplatnila v predmetnom súdnom konaní žalobou podanou dňa 28.4.2009 s jej ďalšími
zmenami, je nárokom na uspokojenie pohľadávky, ktorú si žalobkyňa po začatí reštrukturalizácie

žalovane mohla uplatniť iba prihláškou v reštrukturalizačnom konaní. Pohľadávkami, ktoré sa v
reštrukturalizačnom konaní uplatňujú prihláškou, sú predovšetkým pohľadávky, ktoré vznikli do
zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku a pohľadávka
žalobkyne na náhradu škody uplatnená v predmetnom konaní vznikla momentom poškodenia zdraviažalobkyne pri operácii vykonanej dňa X.X.XXXX, t. j. pred zverejnením uznesenia súdu o začatí
reštrukturalizačného konania žalovanej v Obchodnom vestníku.

20. Podľa § 118 ods. 1 ZKR, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia
sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

21. Podľa § 118 ods. 4 ZKR, súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii
uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči

dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4 ZKR. Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak
tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len
veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v
reštrukturalizáciiriadneavčasneuplatniaprihláškou,právovymáhaťtietonárokyvočidlžníkovivprípade
potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, zaniká.

22. Odvolací súd poukazuje, že dokazovanie, ktoré bolo vykonané po zrušovacom rozhodnutí
odvolacieho súdu, potvrdilo opodstatnenosť skutkových záverov súdu prvej inštancie o okamihu vzniku
pohľadávok žalobkyne. Nestotožňuje sa tak s tvrdením žalobkyne, že pohľadávky vznikli počas
reštrukturalizácie žalovanej.

23. Odvolací súd preto ďalej konštatuje, že nároky uplatnené v prejednávanej veci si mohla a mala
žalobkyňa uplatniť v reštrukturalizačnom konaní, a keďže tak neurobila, zverejnením uznesenia o
potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovanej podľa § 155 ods. 2 ZKR v Obchodnom vestníku, právo
vymáhať žalobkyne tieto pohľadávky voči žalovanej, zaniklo.

24.Podľa§156 ZKR,zverejnenímuzneseniasúduoskončeníreštrukturalizácie vObchodnomvestníku
zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods.
4 (ZKR ).

25. Ide teda v tomto prípade o zastavenie predmetného konania a k jeho zastaveniu dochádza ex lege.

Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci konal aj napriek tomu, že nebol podaný nový návrh na začatie
konania. Je v záujme právnej istoty potrebné, aby odvolací súd konal a rozhodol o zrušení rozhodnutia,
ktoré bolo vydané contra legem.

26. V zastavenom konaní nemožno rozhodovať ani o trovách konania. Konanie sa zastavuje ako celok.

27. Keďže odvolací súd dospel k vyššie prezentovanému záveru a v zmysle ustanovení § 382 CSP,
podľa ktorého, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahujú ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci
rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, následne odvolací

súd v tomto rozhodnutí mohol už len konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť,
pretože neboli v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP splnené procesné podmienky.

28. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).