Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Margita Kovaľová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206392
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815206392.2
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou v právnej veci navrhovateľa: G. M.,
rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X-XX, Z., proti odporcovi: C.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX/X-XX, Z., v konaní o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 120 Eur mesačne počnúc od
10.11.2015 do budúcna, vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca, do rúk navrhovateľky.
II. Zameškané výživné za obdobie od 10.11.2015 do 29.02.2016 vo výške 440 Eur je p o v i n n ý
odporca zaplatiť navrhovateľke v lehote troch mesiacov.
III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka návrhom podaným súdu dňa 10.11.2015 žiadala, aby súd schválil súdny zmier ktorým
sa odporca zaväzuje prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu.
Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa dohodla dňa 09.11.2015, že jej bude titulom príspevku na
výživné rozvedenej manželky prispievať sumou 250 Eur, tak ako prispieval dovtedy. Ona je invalidná
dôchodkyňa a dôchodok má vyplácaný vo výške 124,70 Eur z ktorej sumy nie je schopná zabezpečiť
svoje základné životné potreby. Vo výpovedi trvala na návrhu. Uviedla, že odporca zatajil výsluhový
dôchodok, tak ako zatajil pred ňou v minulosti predchádzajúce pôžičky a povinnosť platiť výživné na
dve deti. Nie sú pravdivé jeho tvrdenia ani v tom, že všetko financoval počas manželstva, pretože
obaja mali svoje byty. Na syna jej bol vyplácaný sirotský dôchodok 70 - 80 Eur mesačne a zo svojich
príjmov financovala celú domácnosť. Odporca býval v jej byte, svoj byt prenajímal a z toho splácal svoju
hypotéku. Chcel, aby sa odsťahovali na Oravu. Takže obaja predali byty a každý z nich si kúpil byt. Za
byt a služby spojené s bývaním platí mesačne 100 Eur, za elektrinu 24,32 Eur, za telefón 7 Eur, internet
9,96 Eur a za lieky v priemere 33 Eur. V januári bola pri zubárovi, musela zaplatiť za ošetrenie 23 Eur,
opakovane je objednaná na marec. Má problémy s očami a za očné šošovky platí mesačne 20 Eur.
Ďalšie náklady predstavujú náklady na cestovné k lekárom 15 Eur. Lieči sa u neurológa, reumatológa,
gastroenterológa a náklady predstavujú sumu 234 Eur mesačne. Okrem toho potrebuje financie na
nákup potravín, osobné potreby, oblečenie. V byte má vyznačený pobyt aj jej dospelý syn, ktorý pracuje
a býva v Českej republike a občas prispeje na jej potreby.
Odporca sa pripojil k svoju písomnému vyjadreniu a uviedol, že počas trvania manželstva vynaložil na
rekonštrukciu bytu, v ktorom býva navrhovateľka 80 000 Eur, pritom z celkového trvania manželstva
nebýval s navrhovateľkou 4 roky. Nemohol bývať v spoločnej domácnosti, pretože syn navrhovateľky
ho neustále provokoval, nenávidel ho a medzi ním a navrhovateľkou vznikali hádky len o tohto syna.
Po uzavretí manželstva býval jeden rok sám v Z. a navrhovateľka v Z.. Potom býval jeden rok v O. ateraz posledné dva roky býva v garsónke. Jeho príjmom je starobný a výsluhový dôchodok, ktorý má
vyplácaný vo výške 735 Eur. Syn navrhovateľky nikdy nepracoval. Navrhovateľka mala priateľa, ktorý ho
spoločenský znemožňoval vulgárnymi sms-kami. Na výživu navrhovateľky prispieval na výživu sumou
250 Eur len preto, že bol k tomu navrhovateľkou a jej synom prinútený.
Podľa §72, ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.
Podľa §72, ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.
Podľa §72, ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré sú obsahom spisu a so spisom Okresného
súdu Námestovo spisová značka 10C/156/2015. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo
navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 30.09.2006 bolo rozvedené rozsudkom č. k. 10C/156/2015-20
zo dňa 15.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2015. Návrh na rozvod podal odporca,
ktorý v návrhu tvrdil, že počas 8-ročného manželstva manželia žili oddelene trikrát a že manželstvo
bolo poznačené mnohými nezhodami, ktoré im bránili viesť spoločný manželský život. Rozsudok nebol
odôvodnený z dôvodu, že sa manželia vzdali práva podať odvolanie. Za účelom zistenia príčin rozvodu
sa súd oboznámil s výpoveďami manželov. Z výpovede odporcu zistil, že dôvodom na rozvod sú
rozdielne názory na spoločný život, zlá komunikácia medzi manželmi a skutočnosť, že nežijú v spoločnej
domácnosti. Podľa tvrdenia navrhovateľky skutočne manžel opustil domácnosť dňa 29.11.2013 a súdne
konanie o rozvod manželstva považovala za podklad pre budúce konanie o výživnom. Tvrdila, že manžel
jej sľúbil, že sa o ňu postará, aby sa presťahovali z Trenčína na Oravu. Potom začal požívať alkoholické
nápoje a vznikali medzi nimi nezhody. Ocitla sa bez práce, nebolo peňazí a dochádzalo k rôznym
slovným útokom a nadávkam.
Z listín, ktoré sú obsahom spisu súd zistil, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa od 07.08.2015 z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % a má vyplácaný invalidný dôchodok
vo výške 124,70 Eur. Odporca je starobný dôchodca od 28.06.2010 a má vyplácaný starobný dôchodok
vovýške244,80Eur.PodľarozhodnutiaVojenskéhoúradusociálnehozabezpečeniazodňa17.06.2015,
ktoré odporca súdu predložil k nahliadnutiu, má vyplácaný výsluhový dôchodok vo výške 734,64 Eur.
Navrhovateľka súdu predložila k nahliadnutiu dohodu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom dňa
11.12.20103, ktorou sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľke sumou 250 Eur mesačne.
V zmysle citovaných právnych predpisov na vznik vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi
je potrebné splniť podmienky, ktorými je neschopnosť rozvedeného manžela samého sa živiť a
schopnosť a možnosť druhého manžela poskytovať príspevok. Súd je povinný prihliadať na príčiny,
ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi. Zo spisu sp. zn. 10C/156/2015 vyplýva, že k rozvratu
manželstva sa pričinili obaja manželia rovnakým dielom, pretože sa nedokázali medzi sebou dohodnúť
na korektnom spolužití, dochádzalo medzi nimi k hádkam. Navrhovateľka tvrdí, že z dôvodu alkoholizmu
odporcu a odporca tvrdí, že z dôvodu nemožnej komunikácie s jej synom, ktorý ho nenávidel.
Súd pri určení výživného musí prihliadať najmä na odôvodnené potreby oprávneného a aby mu bola
poskytnutá primeraná výživa. Z výsluchu navrhovateľky zistil, že je poberateľkou invalidného dôchodku,
že má obmedzenú pracovnú schopnosť na 50 % a že v byte je trvalo prihlásený jej dospelý syn,
ktorý pracuje v Čechách. Je zrejme, že na nákladoch domácnosti sa má podieľať aj dospelý syn.
Navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa, má vyplácaný invalidný dôchodok, jej pracovný schopnosť je
obmedzená na 50 %.. odporca je starobným dôchodcom a okrem starobného dôchodku má vyplácaný
aj výsluhový dôchodok. Jeho celkový príjem mesačne predstavuje sumu 1000 Eur. Z uvedeného je
zrejme, že v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky. Navrhovateľka
žiadala určiť výživne vo výške dohodnutej s odporcom v čase trvania manželstva. Súd neprihliadol nadohodu, pretože s dohodou na čas po rozvode nesúhlasil ani odporca. Súd pre názornosť poukazuje
na rozdielnosť zákonnej úpravy pre určenie výšky výživného jednému z manželov, počas trvania
manželstva, kedy má byť výška výživného stanovená tak, aby obaja manželia mali rovnakú životnú
úroveň. Pri stanovení výšky výživného rozvedenému manželovi, je zákonným kritériom primeranosť
výživy. Súd považuje za primerané výživné rozvedenému manželovi v sume 120 Eur mesačne, ktorá
spolu s dôchodkom pokryje potreby navrhovateľky.
Súd zároveň rozhodol aj o povinnosti zaplatiť príspevok na výživu za obdobie od podania návrhu do
rozhodnutia súdu, ktoré predstavuje sumu 440 Eur a ktorú uložil odporcovi, podľa § 160 ods. 1 OSP,
zaplatiť navrhovateľke v lehote troch mesiacov.
Trovy konania súd nepriznal žiadnemu z účastníkov, pretože ich žiaden účastník nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1,2,3 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.