Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714217166
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714217166.4

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu U..
P. C., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX/X, XXX XX V. O. V., Š. D. F., proti žalovaným C. C. C., E.. H., O..
XX.XX.XXXX, V. T. R. XXXX/XX, XXX XX K., štátnej občianke SR R. C. C. C., E.. C., O.. XX.XX.XXXX,
V. T. R. XXXX/XX, XXX XX K., Š. D. F., obidvom právne zastúpeným JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k hnuteľným veciam a k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľnostiam:
1/ osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio Thalia 1.4, 4dv. Sedan, rok výroby 2003, výrobné č. X.
X., W.: K. XXX R.
2/ Osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI Terracan, rok výroby 2005, výrobné č. vozidla M., W.: K.
XXX V.,

ktoré všetky osobné motorové vozidlá prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej I/ v 1/1-ine.

II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľnostiam:
1/ Opakovacia guľovnica zn. MARLIN 33A, kal. 30-30 WIN., výrobné číslo XXXXXXXX, s kolimátorom
Docter, výrobné číslo R., montážnou lištou a koženým remeňom,

2/ Broková dvojka zn. KIRNER J., výrobné číslo 7092, kal. 16-16, s kolimátorom Docter, výrobné číslo
R. a koženým remeňom,
3/ Opakovacia guľovnica zn. CZ 527, kal. 222 REM., výrobné číslo XXXXX so záverom, zameriavacím
ďalekohľadom MEOPTA, 3-9x42 výrobné číslo XXXXX, s delenou duralovou montážou a koženým
remeňom,
4/ Opakovacia guľovnica zn. TIKKA T3, kal. 7x64, výrobné číslo XXXXXX so záverom, zameriavacím

ďalekohľadom JahtiJakt 2,5-10x50, s delenou železnou montážou, s koženým remeňom, v plátenom
puzdre maskáčového vzoru s molitanovou vložkou,
ktoré všetky zbrane prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v 1/1-ine.

III. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam:
1/ Byt č. X vo vchode Č.. XX O. X. poschodí obytnej budovy, súpisné číslo XXXX X. K. O. H. T..

R., postavenej na P.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu 6442/371371-tín, so spoluvlastníckym podielom k pozemkom
6442/371371-tín parc. č. N. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, parc. č. N. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 236 m2, parc. č. N. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 236 m2 a parc. č. N. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, vedené u
Okresného úradu K., odbor katastrálny na G. Č.. XXXX pre okres K., pre obec K. a pre katastrálne

územie U.Ť.,
ktorévšetkynehnuteľnosti prikazujedopodielovéhospoluvlastníctvažalovanejI/v6/8-ináchažalovanej
II/ v 2/8-inách.

IV. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam:
1/ Rodinný dom, súpisné číslo XXX O. P.. Č.. XXXX/X X. F., pozemky parc. č. N. XXXX/X zastavané

plochy a nádvoria o výmere 486 m2, parc. č. N. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 136m2, parc. č. N. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 880 m2, vedené u Okresného úradu M., odbor
katastrálny na G. Č.. XXX pre okres M., P. D. F. a pre katastrálne Ú. F.,
ktorévšetkynehnuteľnosti prikazujedopodielovéhospoluvlastníctvažalovanejI/v6/8-ináchažalovanej

II/ v 2/8-inách.

V. Žalovaná I/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 8.206,34 Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
VI. Žalovaná I/ je p o v i n n á zaplatiť žalovanej II/ sumu 366,38 Eur do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.
VII. Žalovaná II/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7.473,58 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
VIII. Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.12.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 11.12.2014 domáhal voči

žalovaným I/ a II/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam: I. 1/ osobné
motorové vozidlo zn. Renault Clio Thalia 1.4, 4dv. Sedan, rok výroby 2003, výrobné č. vozidla X., W.:
K. XXX R. 2/ Osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI Terrancan, rok výroby 2005, výrobné č. vozidla M.,
W.X.: K. XXX V. (ďalej len „motorové vozidlá“), II/. 1/ Opakovacia guľovnica zn. MARLIN 33A, kal. 30-30
WIN., výrobné číslo XXXXXXXX, s kolimátorom Docter, výrobné číslo R., montážnou lištou a koženým

remeňom, 2/ Broková dvojka zn. KIRNER J., výrobné číslo 7092, kal. 16-16, s kolimátorom Docter,
výrobnéčísloR.akoženýmremeňom,3/Opakovaciaguľovnicazn.CZ527,kal.222REM.,výrobnéčíslo
XXXXX so záverom, zameriavacím ďalekohľadom MEOPTA, 3-9x42 výrobné číslo XXXXX, s delenou
duralovou montážou a koženým remeňom, 4/ Opakovacia guľovnica zn. TIKKA T3, kal. 7x64, výrobné
číslo XXXXXX so záverom, zameriavacím ďalekohľadom JahtiJakt 2,5-10x50, s delenou železnou

montážou, s koženým remeňom, v plátenom puzdre maskáčového vzoru s molitanovou vložkou (ďalej
len „zbrane“) a k nehnuteľným veciam: III. 1/ V. Č.. X X. X. Č.. XX O. X. P. obytnej budovy, súpisné Č.
XXXX X. K. O. H. T.. R., P. O. P.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu 6442/371371-tín, so spoluvlastníckym podielom k pozemkom
6442/371371-tín parc. č. N. XXXX/X, K. P. R. O. D. X. XXX U., P.. Č.. N. XXXX/X, K. P. R. O.Y. D. X.

XXX U., P.. Č.. N. XXXX/X, K. P. R. O. D. X. XXX U. R. P.. Č.. N. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 238 m2, vedené u Okresného úradu K., odbor katastrálny O. G. Č.. XXXX pre okres K., pre obec
K. a pre katastrálne územie U. (ďalej len „byt“), IV. 1/ Rodinný dom, súpisné Č. XXX O. P.. Č.. XXXX/X
X. F., P. P.. Č.. N. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 486 m2, parc. č. N. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parc. č. N. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 880 m2, vedené

u Okresného úradu Krupina, odbor katastrálny na G. Č.. XXX pre okres M., P. D. F. R. P. M. Ú. F. (ďalej
len „rodinný dom“). Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom v 1-ine k hnuteľným veciam
ako i k nehnuteľnostiam, žalovaná I/ je podielovou spoluvlastníčkou v 5/8-inách k hnuteľným veciam
ako i k nehnuteľnostiam a žalovaná II/ je podielovou spoluvlastníčkou v 1/8-ine k hnuteľným veciam ako
i k nehnuteľnostiam. Ich podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam ako i k nehnuteľnostiam bolo

založené uznesením o dedičstve Okresného súdu Zvolen č.k. 23D/160/2009-460 zo dňa 23.04.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoD/8/2013-488 zo dňa 21.11.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2014 a na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.09.2014 a zo
dňa 10.10.2015. Podielové spoluvlastníctvom žiadal vyporiadať tak, aby rodinný dom bol prikázaný do
jeho výlučného vlastníctva v 1/1-ine a všetky ostatné veci, či už hnuteľné veci (mot.vozidlá a zbrane),

ako i nehnuteľnosti (byt) boli prikázané do podielového spoluvlastníctva žalovaných I/ a II/ a to v
spoluvlastníckych podieloch v akých sú podielovým spoluvlastníkmi v súčasnosti. Návrh na prikázanie
rodinného domu do svojho výlučného vlastníctva v 1/1-ine zdôvodnil tým, že jeho rodičia sa rozviedli v
roku 1990, jeho otcom bol nebohý C.. P. C., O.. XX.XX.XXXX, O. V. T. R. XXXX/XX, ktorý tragicky zomrel
dňa 12.06.2009 a po ktorom dedičské konanie bolo vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn.

23D/160/2009, keď je jedným z jeho dedičov, popri žalovaných I/, ktorá bola druhou manželkou otca,
žalovanej II/, ktorá je dcérou nebohého C.. P. C. a jeho sestrou po otcovi, keď popri nich dedičkou bola
aj jeho ďalšia sestra W. B., E.. B., O.. XX.XX.XXXX, tiež dcéra nebohého C.. P. C.. Potom ako sa jeho
rodičia rozviedli pričom on vtedy mal dva roky, vyrastal so svojou matkou v 150 km vzdialenom meste od
svojho otca. Celý život, až do roku 2009, kedy otec tragicky zomrel sa so svojim otcom stretával v tomto

rodinnom dome, ktorý označil za chatu (ďalej len „chata“) a príležitostne v domácnosti otca, v byte X.K.. Od roku 2003, kedy otec kúpil chatu, táto bola križovatkou, na ktorej sa pravidelne počas víkendov
stretávali ich životné cesty. K tejto chate za 7 rokov si vybudoval citový vzťah, pretože tu prakticky
prežil svoje detstvo so svojim otcom, ktorého v bežnom živote nemal. Víkendy na chate boli vlastne

jediné chvíle jeho života, ktoré prežíval so svojim otcom, vďaka ktorým zvládal komplikovanú situáciu
vo svojej rodine. Táto chata je všetko čo mu po otcovi zostalo, preto jedine túto vec žiadal prikázať do
svojho výlučného vlastníctva v 1/1-ine. Poukázal na to, že spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam, ako i
k nehnuteľnostiam ich ako spoluvlastníkom bolo založené na základe zákona a to v dedičskom konaní
po jeho otcovi, keďže v rámci vyporiadania dedičstva po ňom, ktoré trvalo niekoľko rokov, sa nevedeli

ako dedičia dohodnúť na vyporiadaní dedičskou dohodou. Ako ďalší dôvod, ktorý videl na prikázaní
chaty do svojho výlučného vlastníctva v 1/1-ine bol v tom, že celý život zveľaďoval túto chatu svojou
prácou, keďže bol pri každej jednej stavebnej úprave tejto chaty a fyzicky sa podieľal na jej technickom
zveľaďovaní. Všetky tieto stavebné a rekonštrukčné práce vykonával so svojim otcom vlastnými rukami
počas rokov spoločného života ako chlap s chlapom, ako otec so synom, ktorý napriek nezhode rodičov
si našli spoločnú cestu a zaľúbenie v tejto chate a oblasti, v ktorej sa nachádza. Je pravdou, že finančne

sa nikdy nepodieľal na zveľaďovaní tejto chaty, pretože bol neplnoletý a nebol zárobkovo činný. Celú
finančnú stránku rekonštrukcie financoval otec, a to v plnej miere, keďže žalovaná I/, manželka jeho
otca v tomto čase pracovala v zbore divadla za minimálnu mzdu alebo nepracovala vôbec a žalovaná
II/ bola neplnoletá a nebola zárobkovo činná. Okrem toho nespočetne veľakrát priniesol tiež svojich
kamarátov, ktorí pomáhali na stavbe, čím šetril peniaze rodine na externých pracovníkov, ktorých by

bolo inak treba platiť. Tak sa podieľal so svojim otcom na zveľaďovaní tejto chaty výraznou mierou, ktorá
je neporovnateľne vyššia od toho, čo pre zveľaďovanie chaty spravili žalované I/ a II/. Poukázal tiež na
účelné využitie tejto veci, keď od roku 2007 je držiteľom zbrojného preukazu typu D a tiež poľovníckeho
preukazu. Chata bola vždy poľovníckou chatou nakoľko s otcom tu trávili väčšinu večerov a skorých
rán v prírode na love. Táto nemá kompletnú infraštruktúru a je trvalo neobývateľná. Už od počiatku

rekonštrukcie bol účel tejto chaty stanovený na poľovačku. Keďže po otcovej smrti zo dňa na deň dostal
zákaz zdržiavať sa na tejto chate od žalovanej I/, vlastne musel prestať so záľubou, ku ktorej si našiel
cestu počas života s otcom. Ani jedna zo žalovaných I/ a II/ nikdy nebola a ani nie je držiteľkou zbrojného
preukazu, ani poľovníckeho preukazu. Je preto viditeľné, že má pre chatu účelnejšie využitie vzhľadom
na povahu tejto nehnuteľnosti než žalované I/ a II/ a tiež je objektívne vo väčšej miere schopný udržiavať

túto nehnuteľnosť ako žalované I/ a II/. Je to tiež z dôvodu finančného zabezpečenia, keď má pravidelný
hrubý mesačný príjem vo výške 1.250,- Eur a zároveň je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá má
ročný obrat takmer 150.000,- Eur, disponuje vodičským preukazom a vlastným mot. vozidlom, takže má
možnosť pravidelne na chatu chodiť a udržiavať ju. Žalované I/ a II/ nemajú mot. vozidlo, ani vodičské
preukazy a tiež nemajú ani 1/5-inu príjmov aké má on, a to na to, aby mohli objektívne a hospodárne

dobre sa postarať o túto nehnuteľnosť. Tiež mot. vozidlá dlhodobo neobhospodarovali, nechali ich
znehodnotiť, neplatili zákonné ani havarijné poistky a napokon mot. vozidlo Renault Thalia predali za
500,- Eur neznámemu človeku, pričom porušili zákon, pretože je podielovým spoluvlastníkom tohto mot.
vozidla a predali ho bez jeho súhlasu. Tiež neuhrádzajú ani zálohové platby za byt, ktorý užívajú výlučne
len ony dve. Podľa jeho informácií k augustu 2014 na byte bol nedoplatok viac ako 1.500,- Eur. Po

otcovejsmrti,keďnachatemalidvochpsov,týchtodaližalovanéI/aII/protizákonnezastreliť.Bytužívajú
žalované I/ a II/, preto ho žiadal prikázať do ich podielového spoluvlastníctva, rovnako žiadal prikázať
do ich podielového spoluvlastníctva i mot. vozidlá, ako i zbrane. Ďalší dôvod, pre ktorý žiadal chatu
prikázať do svojho výlučného vlastníctva v celosti bol i ten, že žalované I/ a II/ zakázali mu vstupovať do
spoločných nehnuteľností a akýmkoľvek spôsobom užívať majetok v podielovom spoluvlastníctve, čím

vlastne porušujú jeho ústavou SR garantované vlastnícke právo ako spoluvlastníka týchto vecí, porušujú
dobré mravy, keď takéto správanie možno vyhodnotiť ako „násilné“ voči nemu ako spoluvlastníkovi vecí,
ktoré majú byť predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navyše žalované I/ a
II/ sú v takej finančnej situácii, že v žiadnom prípade nie súd schopné vyplatiť mu prislúchajúci podiel v
prípade ak by súd prisúdil všetky veci v podielovom spoluvlastníctve do ich podielového spoluvlastníctva

a jemu prisúdil primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Súd by takýmto rozhodnutím spôsobil, že
by musel prostredníctvom exekútora dlhodobo exekvovať majetok žalovaných I/ a II/, pričom s najväčšou
pravdepodobnosťou by exekútor vydražil najprv hnuteľné veci, ktorých hodnota by však nepokryla
hodnotu jeho podielu a následne by vydražil chatu. Navyše by tým vznikli ďalšie trovy spočívajúce v
trovách exekučného konania, ktoré by žalované I/ a II/ v takomto prípade museli niesť. Žiadal, aby

súd prihliadol na všetky tieto skutočnosti a rozhodol tak, aby účastníkom celého konania zabezpečil čo
najjednoduchšiu a najrýchlejšiu cestu k spravodlivému rozdeleniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva.Žalované I/ a II/ vo vyjadrení zo dňa 27.04.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.05.2015 k žalobe
uviedli, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam, ako
i k nehnuteľnostiam. Nesúhlasili však s navrhnutým spôsobom vyporiadania zo strany žalobcu. Podľa

nich, súd v prvom rade musí prihliadať pri vyporiadaní na veľkosť podielov spoluvlastníkov a na účelné
využitie veci, keď tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú v ich prospech. Žalobca už v rámci dedičského
konania po nebohom C.. P. C., neustále vyvíjal tlak na ostatných dedičov smerujúci k získaniu chaty do
jeho výlučného vlastníctva v 1/1-ine, s čím oni nesúhlasili. Absolútne sú nepravdivé tvrdenia žalobcu o
tom, že by sa voči nemu správali násilne, že by mu bránili v užívaní chaty. V rámci dedičského konania

boli zistené všeobecné ceny všetkých vecí, ktoré boli predmetom dedenia, teda i mot. vozidiel, zbraní, i
všetkých nehnuteľností. Tieto boli zistené znaleckými posudkami. Zostatkové hodnoty hnuteľných vecí,
najmä čo sa týka mot. vozidiel, tak ako boli ustálené v dedičskom konaní nezodpovedajú všeobecnej
hodnote týchto vecí v súčasnom období, ich všeobecná hodnota neustále klesá. Dedičské konanie
trvalo 6 rokov, pričom tieto mot. vozidlá stále strácali na hodnote. Mot. vozidlo Hyundai Terrancan bolo
havarované a odstavené v servise, mot. vozidlo Renault Clio nebolo používané, bolo po smrti nebohého

Ing. Petra Igaza odstavené pred bytovkou. Vzhľadom na takýto stav, keďže dedičské konanie trvalo dlho
a o statní dedičia sa o majetok počas dedičského konania nezaujímali, žalovaná II/ bola v tomto čase
ešte maloletá, ju vyzýval servis teda žalovanú I/, aby hradila náklady za stojné za mot. vozidlo Hyundai
Terrancan. Tieto náklady narastali a ona nemala finančné prostriedky na opravu tohto mot. vozidla.
Mot. vozidlo Renault Clio bolo dlhoročne odstavené pred bytovkou a nepoužívané, na viaceré sťažnosti

susedov, predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a polície, ktorá ju neustále vyzývala, že mot. vozidlo
zaberá parkovacie miesto sa ona, teda žalovaná I/ rozhodla mot. vozidlo predať, avšak nie za cenu
uvedenú a zistenú v dedičskom konaní, ale za nižšiu, za akú sa predávali obdobné mot. vozidlá v danom
čase. Mot. vozidlo bolo predané za 500,- Eur. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že neplatia nájomné, a to
za byt, nie je to pravdou. Určitý dlh v súvislosti s bytom vznikol ešte za života nebohého C.. P. C. s tým,

že tento dlh spočíval v pôžičke na okná 2.000,- Eur a nedoplatku na TUV vo výške 600,- Eur, keď tento
nedoplatok vznikol preto, lebo došlo k roztrhnutiu potrubia a cez merač bytu vytekala horúca voda, keď
išlo o havarijný stav. Veľkú časť tohto dlhu zaplatili bez toho, že by sa na tom podieľal žalobca. Tiež nie je
pravdou tvrdenie žalobcu, že sa on väčšou mierou podieľal na zveľaďovaní majetku, ktorý je predmetom
vyporiadania, teda konkrétne chaty. Chata bola zakúpená v roku 1998, kedy žalobca bol ešte malým

chlapcom a nemohol sa podieľať ani na kúpe a ani na zveľaďovaní tejto nehnuteľnosti. V roku 2003
bola prikúpená len jedna izba k tejto chate, ktorej majiteľom bol sused. Ona, žalovaná I/, bola dlhoročne
zamestnaná v Štátnej opere Banská Bystrica, kde pracovala až do roku 2009. V minulosti pracovala aj
v Bučine, čo bolo v roku 1988. Teda riadne vykonávala pracovnú činnosť s tým, že finančné prostriedky
boli s nebohým manželom používané spoločne práve aj na zveľaďovanie spoločného majetku. Žalobca

v žalobe uvádza dezinformácie. Keď nebohý C.. P. C. prišiel o zamestnanie musel odovzdať služobný
mobil a mot. vozidlo, väčšinu času trávil na chate, chodil sa domov najesť a prezliecť, celú domácnosť
„ťahala“ žalovaná I/, keď si našla i druhé zamestnanie. Žalovaná II/ ich dcéra C., bola maloletá. Následne
C.. P. C. utrpel vážny úraz, v dôsledku dopravnej nehody, pribudli ďalšie problémy. V mesiaci jún 2009
ona, teda žalovaná I/ prišla o zamestnanie a práve v tomto mesiaci, dňa 12.06.2009 manžel nebohý

C.. P. C. spáchal samovraždu. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by nemali vodičské oprávnenie.
Žalovaná I/ uviedla, že má vodičské oprávnenie od roku 1993 a žalovaná II/ uviedla, že je držiteľkou
vodičského oprávnenia od dovŕšenia svojich 18 rokov. Tiež popreli tvrdenia žalobcu, že by dali na chate
utratiť psov. Po smrti nebohého C.. P. C. dochádzali 2-krát do týždňa na chatu a to v stredu a cez
víkend, a to až do decembra 2010. Vtedy bola v blízkosti chaty poľovačka, psy sa zatúlali a odvtedy

sa nevrátili. Finančné výpočty ohľadom príjmov žalobcu, percentuálne prepočítavanie spoluvlastníckych
podielovpreúčelvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvajepodľanichscestné.Súhlasilisožalobcom
v tom, že reálne rozdelenie vecí, najmä nehnuteľností neprichádza do úvahy. Byt riadne užívajú, v tomto
bývajú, tiež užívajú aj chatu, ku ktorej majú citový vzťah, najmä žalovaná I/, pretože túto chatu kúpili
a zveľaďovali s nebohým manželom. To, že žalobca navštevoval svojho otca na chate neznamená, že

chatu zveľaďoval a na nej pracoval. Poukázali tiež na to, že nie je účelné, aby zbrane boli prikázané
do ich podielového spoluvlastníctva, tak ako to žiada žalobca v žalobe, ktorý od roku 2007 je držiteľom
zbrojného preukazu a tiež poľovníckeho preukazu, pričom by bolo logické, aby zbrane boli prikázané
do jeho výlučného vlastníctva v 1/1-ine. Navrhovali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, aby byt,
chata, mot. vozidlá boli prikázané do ich podielového spoluvlastníctva s tým, že spoluvlastnícky podiel

žalobcu k týmto bude prikázaný každej z nich po 1/8-ine, pokiaľ ide o zbrane, tieto žiadali prikázať do
výlučného vlastníctva žalobcu v 1/1-ine s tým, že budú mať povinnosť výplaty žalobcu tak, ako bude
vyčíslená po ustálení jednotlivých zostatkových hodnôt vecí patriacich do podielového spoluvlastníctva.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinným dôkazmi, výpoveďami
svedkov, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca a žalované I/ a II/ sú podielovými spoluvlastníkmi, žalobca v 1-ine, žalovaná I/ v 5/8-
inách, žalovaná II/ v 1/8-ine bytu, rodinného domu a mot. vozidiel, žalobca v 2/4-inách, žalovaná I/
v 1-ine a žalovaná II/ v 1-ine zbraní. Žalobca v žalobe síce tvrdil, že je spoluvlastníkom zbraní v 1-
ine a žalovaná I/ v 5/8-inách a žalovaná II/ v 1/8-ine, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobca je podielovým spoluvlastníkom zbraní v 2/4-inách, žalovaná I/ v 1-ine a žalovaná II/ v 1-ine.

Spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu, k rodinnému domu, k mot. vozidlám a k zbraniam bolo
založené deklaratórnym rozhodnutím o dedičstve vydaným v dedičskej veci po právnom predchodcovi
účastníkov konania, ktorým bol C.. P. C., O.. XX.XX.XXXX, O. V. T.. R. XXXX/XX, M. K. Y. XX.XX.XXXX
bez zanechania závetu. Tento bol otcom žalobcu, manželom žalovanej I/ a otcom žalovanej II/, ktorí
boli dedičmi po ňom v I. zákonnej dedičskej skupine. Popri nich ďalšou zákonnou dedičkou bola W.
B., E.. B., O.. XX.XX.XXXX, V. L.. T.. Z. XXXX/X, V. O. V., ďalšia dcéra nebohého C.. P. C.. Týmto

dedičským rozhodnutím je uznesenie o dedičstve Okresného súdu Zvolen č.k. 23D/160/2009-460 zo
dňa 23.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoD/8/2013-488
zo dňa 21.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2014. Týmto došlo k autoritatívnemu
vyporiadaniu dedičstva súdom po nebohom C.. P. C., nakoľko dedičia v dedičskom konaní neuzatvorili
ohľadne vyporiadania dedičstva dedičskú dohodu, keď tak došlo k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva

dedičom podľa zákonných dedičských podielov podľa § 484 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Dedičia boli zistení podľa §
473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedičov, v ktorej dedia manžel a deti a to každý z
nich rovnakým podielom, keďže nebohý C.. P. C. zomrel bez zanechania závetu. V dedičskom konaní
došlo i k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa, teda nebohého C.. P. C. a jeho

pozostalej manželky, teda žalovanej I/, keď ako majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
týchto manželov v 1/1-ine bol zistený byt, rodinný dom a mot. vozidlá. Bezpodielové spoluvlastníctvo
nebohého C.. P. C. a žalovanej I/ v dedičskom konaní bolo vyporiadané podľa § 175l ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého, ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým
manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na

súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky
zákonník, s odkazom na § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka. V rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva nebohého a jeho pozostalej manželky, teda žalovanej I/ spoluvlastnícky podiel v 1-
ici pripadol k bytu, k rodinnému domu a k mot. vozidlám pozostalej manželke, teda žalovanej I/ a v
1-ici pripadol do dedičstva po nebohom C.. P. C., pričom tento spoluvlastnícky podiel bol potvrdený

všetkým štyrom dedičom, podľa zákonných dedičských podielov, t.j. v 1-ine. Takto žalovaná I/ sa stala
spoluvlastníckou týchto vecí v 5/8-inách, žalovaná II/ v 1/8-ine, žalobca v 1/8-ine a dedička W. B. v 1/8-
ine. Zbrane boli tiež predmetom dedenia, ale v celosti a pri vyporiadaní dedičstva potvrdením dedičských
podielov pripadli do vlastníctva žalobcu v 1-ine, žalovanej I/ v 1-ine, žalovanej II/ v 1-ine a ďalšej dedičke
W. B. v 1-ine.

O týchto skutočnostiach svedčí uznesenie o dedičstve Okresného súdu Zvolen č.k. 23D/160/2009-460
zo dňa 23.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoD/8/2013-488
zo dňa 21.11.2013, a napokon i výpis K. G. Č.. XXX P. M..Ú.. F. K. Y. XX.XX.XXXX (E. Y.), X. K. G. Č..
XXXX M..Ú.. U. (V.).

Darovacou zmluvou zo dňa 28.07.2014 po právoplatnom ukončení dedičského konania po nebohom C..
P. C., dedička W. B. darovala svoj spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine k bytu, k rodinnému domu žalobcovi,
čím žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom v 1-ine k týmto nehnuteľnostiam, keď k tejto darovacej
zmluve bol uzatvorený i Dodatok č. 1 zo dňa 16.09.2014, darovacou zmluvou zo dňa 16.09.2014 a

darovacou zmluvou zo dňa 10.10.2015 dedička W. B. darovala svoj spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine k
mot. vozidlám žalobcovi, čím žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom mot. vozidiel v 1-ine, ďalej svoj
spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine a ďalší spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine, teda spolu v 1-ine k zbraniam
žalobcovi, čím žalobca sa stal podielovým vlastníkom zbraní v 2/4-ine.

Takýto stav podielového spoluvlastníctva k predmetu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctvasúdmalzistenýapreukázanýkudňurozhodovaniaozrušeníavyporiadanípodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania k predmetu konania.Žalobca predložil do súdneho konania vyššie uvedené darovacie zmluvy zo dňa 28.07.2014, dodatok
č. 1 k tejto darovacej zmluve zo dňa 16.09.2014, darovaciu zmluvu zo dňa 16.09.2014 a darovaciu
zmluvu zo dňa 10.10.2015, z ktorých listinných dôkazov mal súd preukázané podielové spoluvlastníctvo

účastníkov konania k predmetu konania podľa ustálených spoluvlastníckych podielov.

V dedičskom konaní po nebohom C.. P. C. bola zistená všeobecná hodnota bytu, rodinného domu, mot.
vozidiel a zbraní na základe znaleckých posudkov, keďže dedičia neustálili túto všeobecnú hodnotu
dohodou. Zo znaleckého posudku č. 60/2011 znalca C.. L. Č., R.. B. XXXX/XX, XXX XX K., znalca z

príslušného odboru, zo dňa 29.12.2011 bola zistená všeobecná hodnota bytu 45.000,- Eur, znaleckým
posudkom toho istého znalca č. 59/2011 zo dňa 20.12.2011 bola zistená všeobecná hodnota rodinného
domu 20.700,- Eur, znaleckým posudkom znalca C.. X. M., O. B. XX, XXX XX K., znalca z príslušného
odboru, č. 1/2012 zo dňa 06.01.2012 bola zistená všeobecná hodnota mot. vozidla Renault Clio
Thalia 2.310,- Eur, znaleckým posudkom tohto istého znalca č. 3/2012 zo dňa 24.01.2012 bola zistená
všeobecnáhodnotamot.vozidlaHyundaiTerrancan621,-EuraznaleckýmposudkomznalcaC..Š.Z.,F.

XXXX/X,XXXXXK.,znalcazpríslušnéhoodboruč.P01/2011zodňa25.11.2011bolazistenávšeobecná
hodnota zbraní 1/ opakovacia guľovnica zn. MARLIN 700,- Eur, 2/ broková dvojka zn. KIRNER 400,-
Eur, 3/ opakovacia guľovnica zn. CZ527 730,- Eur a 4/ opakovacia guľovnica zn. TIKKA T3 1.000,- Eur,
spolu 2.830,- Eur. Takto bola všeobecná hodnota týchto vecí zistená ku dňu smrti nebohého C.. P. C..

Tieto skutočnosti súd mal preukázané z vyššie označených znaleckých posudkov, ktoré boli doložené
do súdneho konania.

Zo správy OR PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov Zvolen zo dňa 27.01.2016 súd zistil,
že všetky zbrane, ktoré sú predmetom vyporiadania sú od smrti nebohého C.. P. C. uložené na tomto

oddelení pod číslom: EKZ 35/2009 až EKZ 39/2009.

Zo správy OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen zo dňa 26.01.2016 súd zistil, že ako držiteľ a
vlastník mot. vozidiel, ktoré sú predmetom vyporiadania je stále v evidencii ODI OR PZ Zvolen vedený P.
C. (Ú. XX.XX.XXXX). Bola pripojená i evidenčná karta vozidla s aktuálnym stavom, z ktorej vyplýva, že v

evidencii je stále evidovaný ako držiteľ a vlastník týchto mot. vozidiel nebohý C.. P. C., O.. XX.XX.XXXX,
žiadna evidenčná zmena nie je evidovaná ani ohľadne mot. vozidla Renault Clio Thalia.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere vychádza z § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
výnimočne umožňuje zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o zrušenie spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec, patriaca
do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci.

Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci, keď zákon pripúšťa aby toto
bolo zrušené a vyporiadané k akýmkoľvek veciam, teda i k hnuteľným i k nehnuteľným, musia byť
všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania podľa § 159 ods.2 O.s.p., keď ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p. všetkých
spoluvlastníkov.

Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá povahe týchto vecí, ich poslaniu, ako aj záujmu

ich využitia. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli
samostatné veci v právnom zmysle podľa § 118 Občianskeho zákonníka, a aby rozdelenie bolo možné
zapísať aj do katastra nehnuteľností. Len ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší
spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre pridelenie veci sú ustanovené v zákone tri kritériá, je
to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového

spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Z týchto kritérií je súd povinný vychádzať pri rozhodovaní
o pridelení veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom všetkých účastníkov konania mal súd nesporne zistené,
že žalobca nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k veciam, ktoré sú predmetom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými I/ a II/, keď vzájomné vzťahy medzi
účastníkmi konania sú dlhodobo narušené a to od smrti nebohého Ing. Petra Igaza, teda právneho
predchodcu účastníkov konania. Tiež vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť a od nikoho
nemožno spravodlivo požadovať, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, súd mal za to, že keďže
po ukončení dedičského konania po právnom predchodcovi účastníkov konania nedošlo k zrušeniu

a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k veciam, ktoré sú predmetom tohto konania dohodou,
a keďže všetci účastníci konania súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
k týmto veciam, keď ani žalované I/ a II/ nechceli pre narušenosť vzájomných vzťahov zotrvať v
podielovom spoluvlastníctve so žalobcom, mal súd za to, že je dôvodné zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetu konania. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné žalobu zamietnuť. Za súhlasu účastníkov konania preto zrušil a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k veciam, ktoré sú predmetom konania.

Za súhlasu účastníkov konania tiež súd ustálil, že rozdelenie vecí, ktoré sú predmetom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva z technického hľadiska nie je možné tak, aby tieto mohli aj

naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe, záujmovému využitiu, keďže predmetom konania
je byt, zbrane a mot. vozidlá, ktoré technicky nie je možné rozdeliť tak, aby rozdelením vznikla z nich
samostatná vec, resp. ďalšie samostatné veci a to aj v zmysle nie len technickom, ale aj právnom podľa
§ 118 Občianskeho zákonníka, keď účastníci sa tiež zhodli, čo súd si osvojil, že technické rozdelenie
veci neprichádza do úvahy ani pri rodinnom dome, ktorý je predmetom tohto konania.

Tým mal súd za to, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorým je rozdelenie veci neprichádza do úvahy, teda rozdelenie veci podľa
výšky podielov spoluvlastníkov.

Dôvodný tak bol spôsob vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú
náhradu viacerým spoluvlastníkom. Žalované I/ a II/ totiž chceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve
k veciam, ich záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k týmto veciam smeroval
len voči žalobcovi, a to už ako súd dôvodí pre značne narušené vzájomné vzťahy po smrti ich právneho
predchodcu C.. P. C..

Účastníci konania v priebehu súdneho konania sa vzájomne dohodli i na všeobecnej hodnote všetkých
vecí, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pre účel vyporiadania.
Žiadali zhodne vychádzať z všeobecnej hodnoty týchto vecí tak, ako bola ustálená znaleckými
posudkami v dedičskom konaní po ich právnom predchodcovi a to napriek tomu, že táto všeobecná

hodnota bola zistená ku dňu smrti ich právneho predchodcu O. C.. P. C.. Keďže účastníci konania sa
dohodli na tejto všeobecnej hodnote, súd pri vyporiadaní a určení primeranej náhrady za vyporiadanie
vychádzal z tejto všeobecnej hodnoty veci ustálenej dohodou účastníkov konania. U bytu tak na základe
dohody účastníkov konania bola ustálená všeobecná hodnota na sumu 45.000,- Eur, u chaty, resp.rodinného domu na sumu 20.700,- Eur, u mot. vozidla Renault Clio Thalia 2.310,- Eur, u mot. vozidla
Hyundai Terrancan 621,- Eur a u všetkých zbraní spolu v sume 2.830,- Eur.

V priebehu súdneho konania sa účastníci konania dohodli aj na spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k bytu, k mot. vozidlám a k zbraniam, keď žalobca súhlasil s prikázaním svojho
spoluvlastníckeho podielu v 1-ine k bytu a k mot. vozidlám žalovaným I/ a II/ s tým, že žalované I/ a
II/ chceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k predmetnému bytu s rozdelením spoluvlastníckeho
podielu žalobcu po 1/8-ine, rovnako účastníci konania žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvom i

k mot. vozidlám, pokiaľ ide o zbrane, súhlasili s prikázaním zbraní do výlučného vlastníctva v 1/1-ine
žalobcovi. Súd v zásade vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k týmto veciam podľa návrhu účastníkov
konania, až na mot. vozidlá, keď mot. vozidlá prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej I/ v 1/1-ine
a nezachoval podielové spoluvlastníctvo žalovaných I/ a II/ k mot. vozidlám. Pokiaľ ide o byt, prikázal
spoluvlastnícky podiel žalobcu po 1/8-ine žalovaným I/ a II/, keďže tieto chceli zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve k bytu a žiadali spoluvlastnícky podiel žalobcu rozdeliť napriek rozdielnej pôvodnej

výške ich spoluvlastníckych podielov k bytu, rovným dielom po 1/8-ine. Vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané, že byt je vlastne domácnosťou žalovaných I/ a II/, ktoré sú matka a dcéra, tieto tento
byt užívali so svojim právnym predchodcom nebohým C.. P. C. až do jeho smrti, po jeho smrti ho
naďalej užívajú, je ich domovom, preto súd rešpektujúc vôľu žalovaných I/ a II/ zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve k bytu a rešpektujúc ich vôľu rozdeliť spoluvlastnícky podiel žalobcu im pri prikázaní

po 1/8-ine rozhodol tak, že byt prikázal do podielového spoluvlastníctva v 6/8-inách žalovanej I/ a v
2/8-inách žalovanej II/. Zbrane podľa dohody účastníkov konania prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu, a to v 1/1-ine, keď takého je aj účelné využitie týchto vecí, žalobca je držiteľom zbrojného
preukazu, ako i poľovníckeho preukazu, ide o poľovníckej zbrane, žalované I/ a II/ nie sú držiteľkami ani
zbrojných preukazov ani poľovníckych preukazov, žalobca je držiteľom zbrojného preukazu typu D, ako

sám uviedol je poľovníkom, keď potom súd tiež okrem dohody zohľadňujúc účelné využitie týchto vecí,
zbraní, prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu v 1/1-ine. Pokiaľ ide o mot. vozidlá napriek tomu,
že žalované I/ a II/ žiadali zachovať podielové spoluvlastníctvom aj k týmto mot. vozidlám, prikázaním
podielu žalobcu po 1/8-ine do ich podielového spoluvlastníctva tak, že by pri vyporiadaní, resp. po
vyporiadaní sa žalovaná I/ stala podielovou spoluvlastníčkou týchto v 6/8-inách a žalovaná II/ v 2/8-

inách, súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo k mot. vozidlám takýmto navrhnutým spôsobom,
keďže mal za to, že je dôvodné predovšetkým zohľadniť účelné využitie týchto vecí. Zohľadnil pritom aj
tú skutočnosť, že prikázanie mot. vozidiel do výlučného vlastníctva v 1/1-ine jednej zo žalovaných má
význam pre evidenčný charakter vedenia držiteľa a vlastníka týchto mot. vozidiel v evidencii držiteľov
a vlastníkov mot. vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Obidve žalované, teda i žalovaná

I/ i žalovaná II/ sú držiteľkami vodičských oprávnení, tak ako uviedli. Žalovaná I/ je však väčšinovou
pôvodnou spoluvlastníčkou týchto mot. vozidiel, pôvodne vlastnila 5/8-ín spoluvlastníckeho podielu,
žalovanáII/len1/8-inu.Rešpektujúctakveľkosťspoluvlastníckychpodielovatopôvodnýchužalovaných
I/ a II/ k mot. vozidlám a účelné využitie týchto vecí mal súd za to, že je dôvodné prikázať mot. vozidlá
do výlučného vlastníctva žalovanej I/ v 1/1-ine. Takýmto spôsobom vyporiadania tak ako súd už dôvodí

bude uľahčený spôsob ďalšiemu vlastníkovi mot. vozidiel nakladať i evidenčne s týmito mot. vozidlami,
pričom súd zohľadnil pri tomto rozhodovaní i tú skutočnosť , že žalovaná I/ z vlastného rozhodnutia jedno
z mot. vozidiel, mot. vozidlo zn. Renault Clio Thalia neformálne predala. Ako uviedla za kúpnu cenu
500,- Eur. Ohľadne tejto skutočnosti však nedoložila žiadne dôkazy, evidenčne i toto mot. vozidlo je stále
vedené v evidencii držiteľov a vlastníkov na právneho predchodcu účastníkov konania, keď potom súd

všetky tieto skutočnosti zohľadnil pri spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva k mot. vozidlám.

V zásade medzi účastníkmi konania spornou otázkou pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva bola otázka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu,
ktorý účastníci konania v konaní označili za „chatu“, vzhľadom na účel jej využitia.

Ako súd už dôvodí, účastníci konania sa nedohodli na spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k rodinnému domu. Žalobca žiadal prikázať rodinný dom do svojho výlučného
vlastníctva v 1/1-ine a to z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe. Žalované I/ a II/ s takýmto spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu nesúhlasili, žiadali spoluvlastnícky podiel

žalobcu k rodinnému domu prikázať každá do podielového spoluvlastníctva po 1/8-ine tak, že by
žalovaná I/ po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zostala podielovou spoluvlastníčkou
v 6/8-inách a žalovaná II/ v 2/8-inách. Dôvody uviedli vo svojom vyjadrení k žalobe.V konaní bolo preto na súde rozhodnúť v zmysle zákona, komu prikáže rodinný dom za náhradu s tým,
že bude pritom rešpektovaná predovšetkým veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov, účelné
využitie veci, tiež prihliadnuc na prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom, tak ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže aj u tejto veci sa účastníci zhodli na tom, že jej technické rozdelenie neprichádza do úvahy a
dohodli sa na všeobecnej hodnote tejto veci pre prípad vyporiadania 20.700,- Eur.

V tomto smere súd viedol i dokazovanie a z vykonaného dokazovania mal za to, a na

základe vykonaných dôkazov za preukázané, že je dôvodné prikázať rodinný dom do podielového
spoluvlastníctva žalovaných I/ a II/ a to žalovanej I/ v 6/8-inách a žalovanej II/ v 2/8-inách, keď
žalované I/ a II/ chceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k rodinnému domu, pričom žiadali prikázať
spoluvlastnícky podiel žalobcu k tomuto v 1-ine každá po 1/8-ine.

Žalobca odôvodňoval prikázanie tejto veci do svojho výlučného vlastníctva v 1/1-ine okrem dôvodov,

ktoré uviedol v žalobe ďalej aj tým, že žalované I/ a II/ nemali žiaden záujem na právnych krokoch
k mimosúdnemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Tiež nie je pravdivé ich tvrdenie, že sa
k nemu nesprávajú násilne, keď on za takéto správanie v tomto zmysle pokladal tú skutočnosť,
že ho nechcú vpustiť do rodinného domu, čoho svedkom bol znalec, ktorý bol ohodnocovať danú
nehnuteľnosť v dedičskom konaní. Tiež žiadal ako násilné správanie sa vyhodnotiť i to správanie sa

žalovaných I/ a II/ voči nemu, že motorové vozidlo zn. Renault Clio Thalia predali bez jeho súhlasu.
Tiež odôvodňoval prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva v celosti aj tým, že jeho
finančné možnosti umožňujú žalované I/ a II/ okamžite vyplatiť za spoluvlastnícke podiely, ktorú možnosť
nemajú žalované I/ a II/. Podľa neho finančné záležitosti sú podstatné v tejto veci, lebo ide o chalupu v
lesnej oblasti a treba sa o ňu starať a to nielen finančnými investíciami, ale starať sa o ňu aj manuálne.

Z hľadiska finančného je schopný lepšie sa starať o túto nehnuteľnosť. Žalované I/ a II/ nie sú tak
finančne zabezpečené, aby mu boli schopné vyplatiť jemu prináležiacu sumu. Súd by mal na toto
prihliadnuť a nemal by rozhodnúť tak, aby do budúcna vznikala možnosť ďalších súdnych sporov,
najmä exekúcií. Žalované I/ a II/ žiadali zachovať podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu, a
to vzájomne medzi nimi a prikázať podiel žalobcu po 1/8-ine do ich podielového spoluvlastníctva.

Zdôraznili však, že treba prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckeho podielu pri vyporiadaní, teda že
žalobca je menšinový podielový spoluvlastník, keď oni spolu vlastnia 6/8 tejto nehnuteľnosti, teda 3-
iny a žalobca len 1-inu. Žiadali prihliadnuť aj na primárny spôsob nadobudnutia tejto nehnuteľnosti,
ako i na tú skutočnosť, že žalovaná I/ ako pozostalá manželka v dedičskom konaní nadobudla 1-icu
tejto nehnuteľnosti z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže nehnuteľnosť

pôvodne bola nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej a nebohého C.. P. C.. Ďalej
v konaní žalované I/ a II/ uvádzali, že sú schopné žalobcu vyplatiť za jeho spoluvlastnícky podiel.

Vo veci je nepochybné, že žalobca je menšinový spoluvlastník predmetného rodinného domu, je jeho
spoluvlastníkom v 1-ine, a to 1/8-ine titulom dedenia po svojom otcovi a v 1/8-ine titulom darovania

od jednej zo spoludedičov, ktorý nadobudol tento podiel v dedičskom konaní po nebohom C.. P.
C.. Primárne nehnuteľnosť bola nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej I/ a jej
manžela, nebohého C.. P. C. a to v 1/1-ine, kúpou. Uvedené vyplýva z výsluchu žalovanej I/, tiež
z dedičského konania vedeného po nebohom C.. P. C., keď túto skutočnosť potvrdil i C.. C. C., O..
XX.XX.XXXX, V. F. XXXX/X, V.-E., V. O. C.. P. C.. Nehnuteľnosť bola nadobudnutá kúpou v 90-tych

rokoch, v roku 2003 bola prikúpená k tejto pôvodnej nehnuteľnosti ďalšia časť, tiež počas trvania
manželstva žalovanej I/ s O. C.. P. C.. Z výpovede svedka C.. C. C. tiež vyplynulo, že peniaze na
kúpu tohto rodinného domu poskytla matka žalovanej I/, v tom čase okolo 40.000,- Sk, alebo 50.000,-
Sk, keď jeho brat a jeho manželka, žalovaná I/ v tom čase nemali peniaze na kúpu. Rodinný dom po
smrti manžela žalovanej I/ bol predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a

ako súd už dôvodí žalovaná I/ ako pozostalá manželka titulom vyporiadania BSM nadobudla 1/2-icu
tohto rodinného domu, 1/8-inu nadobudla dedením ako zákonný dedičský podiel po svojom manželovi.
Žalovaná II/ nadobudla, ako súd už dôvodí, 1/8-inu tohto rodinného domu dedením po svojom otcovi.
Súd pri spôsobe pridelenia rodinného domu predovšetkým zohľadnil základné kritérium a to je veľkosť
spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná I/ je väčšinovou spoluvlastníčkou rodinného domu, a ako súd už

dôvodí, spolu so žalovanou II/, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a sú v blízkom príbuzenskom
pomere, keď ide o matku a dcéru, spolu vlastnia 6/8-ím tohto rodinného domu. Prihliadnuc na túto
základnú skutočnosť, resp. základné kritérium pri prikázaní veci, zohľadňujúc tiež, že žalované I/ a II/
chceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k tejto nehnuteľnosti rozhodol o prikázaní rodinného domudo podielového spoluvlastníctva žalovaných I/ a II/, a to žalovanej I/ v 6/8-inách a žalovanej II/ v 2/8-
inách, keď súd mal tiež za to, keďže žalované I/ a II/ sa na tom dohodli, že spoluvlastnícky podiel
žalobcu je dôvodné prikázať po 1/8-ine obidvoch z nich. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že

predmetný rodinný dom počas trvania manželstva žalovanej I/ a nebohého C.. P. C. bol rekonštruovaný.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca sa finančne nepodieľal na týchto rekonštrukciách,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že finančné prostriedky, keďže rekonštrukciu riadil a materiál v
súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti zakupoval nebohý C.. P. C., boli vynakladané z BSM, a to
žalovanej I/ a jej nebohého manžela. Je nepodstatné tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná I/ v rozhodnom

čase vykonania rekonštrukcie mala byť nezamestnaná, pretože keby aj bolo pravdivé, v konaní nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, že by išlo na rekonštrukciu o použitie finančných prostriedkov výlučne
z majetku O. C.. P. C.. Manželstvo žalovanej I/ a C.. P. C. trvalo počas tejto rekonštrukcie, títo žili v jednej
domácnosti, pričom ak by bola žalovaná I/ i v rozhodnom období nezamestnanou a bez akéhokoľvek
príjmu, neznamená to, že na rekonštrukciu boli použité výlučne finančné prostriedky nebohého otca
žalobcu. Navyše v konaní nebolo zistené, že by žalovaná I/ počas tejto rekonštrukcie nepracovala.

Práve naopak zo svedeckej výpovede C.. C. C. vyplýva, že rekonštrukciu rodinného domu financoval
nebohý P. C., teda jeho brat s manželkou. Tiež z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že žalovaná I/ bola
zamestnaná až do smrti manžela. Len tesne pred smrťou brata žalovaná I/ dostala v divadle výpoveď.
Po smrti brata žalované I/ a II/ zostali v podstate bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, preto i celý
pohreb brata finančne zabezpečoval on. Žalobca sa ani neopýtal, či netreba finančne prispieť otcovi na

pohreb. Brat po smrti zanechal dlhy, splácali ich žalované I/ a II/. Prihliadnuc teda na tieto skutočnosti
súd mal za to, že je dôvodné prikázať rodinný dom do podielového spoluvlastníctva žalovaných I/ a II/.

Pokiaľ žalobca odôvodňoval svoj návrh na spôsob vyporiadania k rodinnému domu i tým, že sa svojou
prácou podieľal na zveľaďovaní tohto rodinného domu, pričom pri rekonštrukčných prácach svojou

prácou vypomáhal a zabezpečoval i priateľov, kamarátov za účelom tejto pomoci, čím šetril finančné
prostriedky na rekonštrukciu tohto rodinného domu, tieto skutočnosti preukázal výpoveďami svedkov
M. B., O.. XX.XX.XXXX, V. M. O. XX/XX, V. O. V., Ľ. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. Ľ..Š.E. XXX/XX, X. M.,
Z. X. F. U.. U. K., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX/X, V. O. V., z ktorých svedeckých výpovedí vyplynulo
v konaní, že žalobca sa v predmetnom rodinnom dome so svojim otcom stretával a pomáhal pri

rekonštrukčných prácach na tomto rodinnom dome, keď niekoľko krát sa zúčastnili i títo svedkovia tejto
pomoci, keď žalobca tieto skutočnosti preukázal aj záznamom na CD nosiči, ktorý predložil na dôkaz a
ktorý súd oboznámil v rámci prejednania veci, ale tieto skutočnosti nie sú tak podstatné, aby ovplyvnili
rozhodnutie súdu o inom spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva k rodinnému domu, než ako rozhodol
ohľadne prikázania do podielového spoluvlastníctva žalovaných I/ a II/. Ako súd už dôvodí, prioritná bola

veľkosť spoluvlastníckych podielov, primárny spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, ako i to, kto finančne
zabezpečoval finančné prostriedky na rekonštrukciu, resp. z koho majetku tieto finančné prostriedky
boli vynakladané. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že sú má zohľadniť pri vyporiadaní, resp. pri prikázaní
násilné správanie sa žalovaných I/ a II/ voči nemu, ktoré tvrdenia uvádzal tak, že žalované I/ a II/ dali
protiprávnym spôsobom zastreliť psov, ktoré slúžili na poľovnícke účely nebohého C.. P. C., ďalej v tom,

že protiprávne neplatili zákonné poistenie na mot. vozidlá, protiprávne neuhrádzali platby za užívanie
bytu,protiprávnescudzilimot.vozidlozn.RenaultClioThalia,žalobcanepreukázal,žežalovanéI/aII/sa
voči nemu násilne správali. Ani jedno zo svojich tvrdení žalobca nepreukázal, z výpovede svedka C.. C.
C. vyplynulo, že bol osobne pri tom, že psy sa stratili, a že poľovníci ich zastrelili, poprel, že by žalovaná
I/ bola „násilnej“ povahy, naopak bol svedkom, keď žalobca sa k nej správal nie tak, ako mal, „hnusne

je nadával“, bolo to v čase, keď zomrel brat, dokonca sa bál, že ju žalobca „zbije“, ako keby ona bola
vinná, že zomrel. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalované I/ a II/ „protiprávne“ neuhrádzali
platby za užívanie bytu, v tomto smere nenavrhol žiadne dôkazy vykonať, ani že by „protiprávne“ neplatili
zákonné poistenie za mot. vozidlá, a nepreukázal ani iné „násilné“ správanie sa žalovaných I/ a II/
voči nemu, ani to, že mu zakázali nejakým spôsobom užívať spoločný majetok. Pokiaľ ide o predaj

mot. vozidla Renault Clio Thalia, žalobca je síce podielovým spoluvlastníkom tohto mot. vozidla, avšak
menšinovým,vkonanínemalzáujemnajehoprikázaní,žalovanáI/uviedladôvody,prektorésarozhodla
ako väčšinová spoluvlastníčka mot. vozidlo spolu so žalovanou II/ odpredať, pričom súd zdôrazňuje, že
k právnemu odpredaju tohto mot. vozidla doposiaľ nedošlo a žalobca nie je ničím poškodený na svojich
právach k tomuto mot. vozidlu, pretože nemal záujem o jeho prikázanie, výplata za jeho spoluvlastnícky

podiel k tomuto mot. vozidlu je zohľadnená v rámci celkového vyporiadania podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania v tomto konaní, pričom súd vychádzal z ceny mot. vozidla, ktorá bola zistená ku dňu
smrti nebohého C.. P. C., tak ako sa dohodli účastníci konania, keď sám žalobca v žalobe uviedol, žezrejme táto cena ku dňu vyporiadania bude nižšia vzhľadom na obdobie, ktoré prešlo od smrti nebohého
C.. P. C. (E. XXXX).

Pokiaľ ide o účelné využitie veci, rodinný dom (chata), bola určená nebohým C.. P. C. na účel
rekreačného využitia, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebohý C.. P. C. na túto chatu chodieval
za účelom vykonávania aj poľovníctva, keďže bol poľovníkom, a zariadil v tejto chate i takýmto
charakterom jednu izbu. Stretával sa tu s kamarátmi, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že i so
žalobcom, keď tohto viedol tiež k poľovníctvu. Vzťahy medzi nebohým C.. P. C. a žalobcom boli dobré,

vyplynulo to z vykonaného dokazovania, žalobca sa stretával s ním na tejto chate, keď táto skutočnosť
vyplynula zo svedeckých výpovedí M. B., Ľ. Š., R. C. U.. U. K.Ť., rovnako túto skutočnosť potvrdili i
svedok C.. C. C., brat nebohého, avšak tento zdôraznil, že vzťahy medzi nimi sa zhoršili keď žalobca
začal chodiť na vysokú školu. Brat sa v žalobcovi videl, brat však ľúbil alkohol, a naňho sa podal i
jeho syn. Žalobca potom čo začal navštevovať vysokú školu navštevoval otca len vtedy, keď niečo
potreboval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodinný dom bol využívaný zväčša na tieto účely,

avšak nepochybne má charakter chaty určenej na voľný čas, okolnosť, že žalobca je poľovníkom ešte
sama o sebe nie je dôvodom lepšieho využitia predmetnej nehnuteľnosti. Nepochybne sa dá využívať
na účel rekreačný a teda ho môžu užívať i žalované I/ a II/ na tejto účel. Pokiaľ ide o umiestnenie
rodinného domu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodinný dom (chata) je bežne prístupná
po komunikácii, dá sa k nej prísť motorovým vozidlom, mot. vozidlo vlastní žalovaná I/, žalovaná II/

i žalovaná I/ sú držiteľkami vodičského oprávnenia, a keby aj tomu tak nebolo, táto okolnosť nebráni
účelu využitia chaty, zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevyplýva, že by chata bola v teréne
„ťažko“ prístupná. Pokiaľ žalobca dôvodil tiež prikázanie tým, že ako sa nemôže v chate zdržiavať musel
prestať so záľubou poľovníctva, podľa názoru súdu nič nebráni žalobcovi aby ďalej vykonával svoju
záľubu poľovníctva, táto nie je viazaná na vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo k danému rodinnému domu

(chate). Nepredložil ani žiadne dôkazy, že žalované I/ a II/ nie sú schopné o chatu sa postarať. Tá
je po rekonštrukcii a je len na žalovaných I/ a II/ ako si zabezpečia finančné prostriedky na jej ďalšie
udržiavanie. Len okolnosť, že žalobca má podstatne lepšie finančné možnosti na jej obhospodarovanie
a riadne udržiavanie, podľa názoru súdu nie je dôvodom na prikázanie žalobcovi. Ako súd už dôvodí,
rozhodujúca je veľkosť spoluvlastníckeho podielu a okolnosť, za akých rodinný dom (chata) bola

nadobudnutá a z akých finančných prostriedkov prebiehala jej rekonštrukcia. Pokiaľ žalobca dôvodil
prikázanie aj tým, že disponuje finančnou hotovosťou vo výške 38.500,- Eur, pričom z jeho daňového
priznania vyplýva, že disponuje dostatočným finančných príjmom (približne 50.000,- Eur ročne), a
teda sa vie efektívne a komfortne postarať o predmetnú nehnuteľnosť, tieto okolnosti neprevyšujú nad
rozhodujúcim kritériom, ktorým je veľkosť spoluvlastníckeho podielu k predmetnému rodinnému domu.

Žalované I/ a II/ preukázali, že majú tiež pravidelný príjem, žalovaná I/ približne vo výške 3.560,40 Eur
ročne, žalovaná II/ je poberateľkou sirotského dôchodku vo výške 296,- Eur mesačne, žalovaná I/ tiež
vdovského dôchodku vo výške 447,40 Eur mesačne, teda majú obidve pravidelný príjem, z ktorého
možno hradiť prípadné ďalšie náklady na udržiavanie predmetného rodinného domu. Žalované I/ a II/
tiež preukázali, že majú dostatok finančných prostriedkov, aby mohli podľa rozhodnutia súdu uspokojiť

finančné nároky žalobcu z vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalovaná II/ na
svojom účte má finančné prostriedky vo výške 10.148,05 Eur, čo súd zistil z potvrdenia VÚB banka a.s.,
Bratislava zo dňa 12.02.2016 a žalovaná I/ podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s., Bratislava zo
dňa 15.11.2015 má na svojom účte finančné prostriedky v sume 6.439,11 Eur, keď týmito potvrdeniami
má súd preukázané, že žalované I/ a II/ majú finančné prostriedky aby mohli v súdom stanovej lehote

uspokojiť finančné nároky žalobcu z vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Žalovaná II/ je tak povinná vyplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu
7.505,-Eur(8.212,50Eur-707,50Eur).Znehnuteľnostinadobúda1/8-inuodžalobcu,keďnehnuteľnosti
(byt a rodinný dom), resp. u týchto bola ustálená cena spolu na sumu 65.700,- Eur (byt 45.000,- Eur

a rodinný dom 20.700,- Eur), žalobca však nadobúda 1-inu spoluvlastníckeho podielu žalovanej II/ k
zbraniam, ktorých cena bola ustálená na sumu spolu 2.830,- Eur, z čoho 1 predstavuje sumu 707,50
Eur, ktorú sumu je povinný žalobca vyplatiť žalovanej II/ za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu k
zbraniam. Potom rozdiel medzi tým, čo má povinnosť vyplatiť žalovaná II/ a tým, čo má povinnosť vyplatiť
žalobca predstavuje sumu 7.505,- Eur.

Žalovaná I/ nadobúda v celosti mot. vozidlá, ktorých cena bola ustálená spolu na sumu 2.931,- Eur,
1/8-ina z toho predstavuje čiastku 366,38 Eur, nadobúda 1/8-inu od žalovanej II/ z mot. vozidiel, čo v
hodnotovomvyjadrenípredstavujesumu366,38Eur,ktorúsumuježalovanáI/povinnávyplatiťžalovanejII/ za spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine k mot. vozidlám. Žalovaná I/ nadobúda od žalobcu spoluvlastnícky
podiel v 1/8-ine k nehnuteľnostiam, teda nadobúda cenovo sumu 8.212,50 Eur, rovnako ako žalovaná
II/, nadobúda tiež spoluvlastnícky podiel od žalobcu k mot. vozidlám v 1-ine, čo cenovo predstavuje

sumu 732,76 Eur, čo je za 1-inu, nadobúda tak od žalobcu hodnotovo sumu 8.945,26 Eur, avšak
žalobca nadobúda od žalovanej I/ spoluvlastnícky podiel v 1-ine k zbraniam, v sume 707,50 Eur, keď po
zohľadnení tejto sumy žalovaná I/ má povinnosť žalobcovi vyplatiť na vyporiadanie sumu 8.237,76 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkom nemá na

náhradu trov právo, keď súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo v súdenej veci v celom rozsahu ani
jedným spôsobom, ktorý navrhovali účastníci konania. V zásade v tomto spore teda úspech a neúspech
nemožno vyhodnotiť žiadnym pomerom, ide o doriešenie spoluvlastníckeho vzťahu po dedení medzi
účastníkmi konania, súd je preto názoru, že je spravodlivé, aby si každý z účastníkov konania hradil
trovy konania sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods.
3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).