Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/720/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712211067
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7712211067.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z
členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej: B.
X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. Q. č. XXX, okres P., o vymoženie 1.155,65 eura s prísl. a

trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad,
Záhradnícka60,82108Bratislava,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduMichalovce
zo dňa 31.3.2016, č.k. 17Er/420/2012-21, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 31.3.2016, č.k.
17Er/420/2012-21 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 8376/12 a uviedol, že o trovách exekúcie bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie
na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej na podklade vykonateľného exekučného titulu - rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom dňa 21.7.2011, sp. zn. SR 06548/11. Dňa 21.1.2016 doručil
oprávnený na exekútorský úrad doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie

uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia.
Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sa už stali známe exekútorovi, ktorému oprávnený
navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli
dodržané všetky zásady spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané

skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nespochybnila ani sama povinná podaním žaloby
podľa § 40 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd s poukazom na
uvedené v zmysle § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) opätovne preskúmal zmluvu o úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a
dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Citoval § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 48 ods. 1 zákona č.
191/1950 Sb. zmenkového a šekového a uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 31.8.2010a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej blankozmenky, v ktorej oprávnený vyplnil zmenkovú
sumu 1.157,01 eura a počiatok úročenia zmenkového úroku 0,25 % denne od 24.2.2011. V zmysle
§ 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v prípade ak veriteľ prijal zmenku od

dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia smela byť maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30 %
istiny. V danom prípade bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 500 eur, ktorú mal splatiť spolu s poplatkom
za poskytnutie úveru predstavujúcim viac ako 90 % sumy poskytnutej istiny. Uvedené súd považoval
za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd neprihliadal. Celkový dlh povinnej tak

predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú sumu stanovenú zákonom a zároveň navýšenú
o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. V danom prípade si oprávnený okrem 6 % ročných úrokov
uplatnil aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 % ročne. Uvedené úroky sú v hrubom rozpore
s § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového. Ďalej súd uviedol, že dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci

sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené
všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo

prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a
zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal posúdenie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinnou
uzavrel dňa 31.8.2010 zmluvu o úvere č. 901700717, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver

na účel zamestnania. Povinná nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách.
Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinnej, že ide o úver
poskytnutý na výkon zamestnania a trval na tom, že povinná nijako nepreukázala skutočnosť, že v
čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného

je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval, pričom
poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Ďalej
oprávnenýpoukázalnaskutočnosť,ževzmluveoúvereaVšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveru
povinná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Z uvedeného

oprávnenému vyplynulo, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani
spotrebiteľskou zmluvou. K uvedeným tvrdeniam priložil oprávnený dôkaz, a to uznesenie Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 5.2.2016, sp. zn. 10Er/422/2014 a i., ktoré v obdobnej veci rozhodli
tak, že v exekúcii sa pokračuje. V prípade, ak by aj súd napriek tomu považoval vzťah medzi
oprávneným a povinnou za spotrebiteľský, namietal, že v zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol

súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi
zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku
(ako je to od 1.1.2016), je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom
porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (pravou retroaktivitou), pretože

sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Uviedol, že doterajšia
zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Iba
zmenkový dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi,
ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto námietky zmenečníka súd nemohol

na ňu prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť zmluvy o úvere.
Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo
zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť
musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, žerozhodcovská doložka v úverovej zmluve je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa

dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu by
znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal za
to, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho
práva, ale aj európskeho práva. Trval na tom, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade
nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o

individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

5. Súdny exekútor a povinná zostali v odvolacom konaní nečinní.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p.
posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok, ktorým súd rozhodol, že o

trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis

upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinná aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie
začaté pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 31.8.2010 zmluvu
o úvere č. 901700717, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 500 eur, ktorý
sa povinná zaviazala vrátiť v 12 mesačných splátkach po 78 eur zvýšený o poplatok vo výške 436
eur, t.j. celkovú sumu 936 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo
dňa 21.7.2011, č. SR 06548/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.8.2011 a vykonateľnosť dňa
25.8.2011. Oprávnený a povinná zabezpečili zmluvu o úvere neúplnou zmenkou vystavenou dňa
31.8.2010, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods.
1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v
ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinná doplniť návrh na

vykonanie exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie
exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo

spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

14. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil súd prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu, na ktorú
pritom nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo

a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný
titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom.
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy, ktorú
účastníci uzavreli dňa 31.8.2010.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej
zmluve ako neprijateľnej podmienky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladanízmluvnýchpodmienok(ideozmluvuoúverearozhodcovskúzmluvu,obepodpísanévjeden

deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či
by oprávnený poskytol povinnej úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinná osobitne
vymienila jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinná nemohla
nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.

16. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide alternatívnu
rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi

všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

17. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a
povinnou ako spotrebiteľského.

18. V súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V
preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje
tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v
konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej
- zamestnanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol
povinnej poskytnutý na účely zamestnania. Tým viac, keď zo zmluvy nevyplývajú ďalšie údaje, ktoré by

zamestnanie povinnej bližšie identifikovali.

19. K výhradám oprávneného, že dodatočná povinnosť súdu prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku,

je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej
zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, odvolací súd uvádza, že procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie,
keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonanázákonom č. 438/2015 Z.z. sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od
23.12.2015pretovzťahujeajnakonaniazačaténasúdepredúčinnosťounovelyzákonač.438/2015Z.z.

20. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených
v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).