Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/737/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710211302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Q. B., P. XX, Q.,
zastúpeného advokátkou JUDr. Gordanou Dlhou, Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanému: Mesto
Modra, Dukelská 38, Modra, zastúpenému RR Legal Corp., s.r.o., Humenské nám. 4, Bratislava, o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a iné, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 9C/279/2010-282, zo dňa 24.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, vyslovenia, že pracovný pomer medzi ním a
žalovaným naďalej trvá, náhrady mzdy a doplatenia neoprávnene krátenej mzdy. Žalobu odôvodnil tým,
že so žalovaným uzavrel dňa 19.7.1999 pracovnú zmluvu na funkciu člena Mestskej polície v Modre, s
účinnosťouod1.8.1999.Dňa21.5.2010hožalovanýpísomneupozornilnazávažnéporušeniepracovnej
disciplíny s tým, že ak v nasledujúcich 6 mesiacoch dôjde k porušeniu pracovnej disciplíny i menej
závažnýmspôsobom,môžemudaťvýpoveďpodľaustanovenia§63ods.1písm.e)Zák.práce. Žalobca

mal porušiť ustanovenie čl. II pracovnej zmluvy a čl. II. Služobného poriadku - zachovávať mlčanlivosť
v otázkach, s ktorými sa oboznámil a majú dôverný charakter, pokiaľ výkon funkcie alebo zákon
neustanovuje inak. Porušenia sľubu mlčanlivosti sa mal žalobca dopustiť tým, že 19.4.2010 oznámil
na mieste riešenia priestupku občanom, že podnet na začatie priestupkového konania za parkovanie
na zeleni na S. ulici v Modre podal primátor osobne. Dňa 30.6.2010 mu bola doručená výpoveď z
pracovného pomeru, datovaná 28.6.2010, podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce z dôvodu menej
závažného porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko už bol v predchádzajúcich 6 mesiacoch zo strany

zamestnávateľa na porušenie pracovnej disciplíny upozornený. Neplatnosť doručenej výpovede videl
žalobca v tom, že dôvod výpovede nebol skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom. Namietal, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 21.5.2010 nenadobudlo
právnu silu, keď navyše v žiadnom predpise nie je špecifikované, ktoré údaje sú predmetom mlčanlivosti.
Vyjadrenie primátora, ktorým dal pokyn na vykonanie kontroly nesprávneho parkovania, nepovažoval
za predmet mlčanlivosti. K ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť tak, že z dôvodu riešenia
problémov medzi žalobcom a jeho kolegom p. S. vznikla situácia, ktorá vyvrcholila dňa 2.6.2010; žalobca

hodil po kolegovi plnú umelohmotnú nádobu, následkom čoho vznikla škoda na majetku mesta Modra
rozbitím okna a údajnému ohrozeniu zdravia zamestnanca mesta Modra. Žalobca tvrdil, že bol kolegom
napádaný z dôvodu jeho rómskej národnosti, čo však veliteľ MsP Modra nijako neriešil. Keďže prvé
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny nenadobudlo právnu silu a je neúčinné, nemohlo dôjsťani k ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny počas nasledujúcich 6 mesiacov. Žalobca oznámil listom
zo dňa 16.7.2010 odvolanie výpovede a dňa 27.7.2010 oznámil, že na pracovnom pomere trvá.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami a to Pracovnou zmluvou zo dňa 19.7.1999,
Upozornením na porušenie pracovnej disciplíny z 21.5.2010, Výpoveďou z pracovného pomeru z
28.6.2010,Vyjadrenímkvýpovedi-žiadosťoďalšiezamestnanie, Záznamomočinnostimestskejpolície
Modra z 19.4.2010, Záznamom o vykonanom školení príslušníkov MsP Modra z 29.7.2008, Žiadosťou
o prerokovanie výpovede zo dňa 28.10.2010, Záznamom zo služby MsP Modra zo dňa 2.6.2010,

Záznamom z prerokovania výpovede danej zamestnancovi z 30.6.2010, Zápisnicou zo 40. Zasadnutia
mestského zastupiteľstva v Modre z 29.4.2010, odpoveďou OO PZ Modra zo 17.7.2013, Služobným
poriadkom mestskej polície Modra, čestným prehlásením svedka, výsluchom strán a svedkov. Zistil, že
19.7.1999 uzavreli strany pracovnú zmluvu, ktorou bol založený pracovný pomer žalobcu u žalovaného
na pracovnej pozícii - člen Mestskej polície Modra, s účinnosťou od 1.8.1999. Dňa 21.5.2010 bol žalobca
zo strany zamestnávateľa upozornený na porušenie pracovnej disciplíny s tým, že ak v nasledujúcich 6

mesiacoch dôjde k porušeniu pracovnej disciplíny, môže mu dať výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods.
1 písm. e) Zák. práce. Žalovaný vytkol žalobcovi porušenie ustanovenia čl. II pracovnej zmluvy a čl. II.
Služobnéhoporiadku,podľaktorýchmalzachovaťmlčanlivosťvotázkach,sktorýmisaoboznámilamajú
dôverný charakter, pokiaľ výkon funkcie alebo zákon neustanovuje inak. Porušenia sľubu mlčanlivosti sa
mal žalobca dopustiť tak, že dňa 19.4.2010 oznámil na mieste riešenia priestupku občanom, že podnet

na začatie priestupkového konania za parkovanie na zeleni na S. ulici v Modre dal primátor osobne.
Upozornenie prevzal žalobca dňa 25.5.2010.

3.Potom,čosúdprvejinštanciekonštatoval,žeupozorneniezodňa21.5.2010spĺňaformálnenáležitosti
tohto právneho úkonu (je urobený písomne a zamestnancovi doručený), skúmal hmotnoprávnu stránku

samotného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré žalovaný vyhodnotil ako závažné.

4. Podľa Pracovnej zmluvy z 19.7.1999, čl. II. ods. 2, sa žalobca zaviazal dodržiavať obchodné a
služobné tajomstvo, predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Služobný poriadok MsP v
Modre a Organizačný poriadok MsP v Modre. Podľa čl. IV. ods. 1 sa pracovník zaviazal počas trvania

pracovného pomeru a aj po jeho ukončení zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých
sa dozvedel v rámci konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa I. časti, ods.
2 Služobného poriadku Mestskej polície Modra, každý člen MsP je povinný plniť si úlohy, ktoré mu
ukladá zákon. Okrem toho je povinný byť príkladom občianskej bezúhonnosti, zachovávať v službe a
civilnom živote nestrannosť, v služobnom styku s občanmi sa vyvarovať akýchkoľvek výrokov, alebo

poznámok nesúvisiacich s výkonom služby, zachovávať mlčanlivosť v otázkach, s ktorými sa zoznámil
a majú dôverný charakter, pokiaľ výkon jeho funkcie alebo zákon neustanovuje inak. Súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že člen mestskej polície má pri riešení priestupku oznamovať páchateľom priestupkov,
aký priestupok spáchali, čo je v danom prípade zakázané, alebo v rozpore so zákonom a uložiť niektoré
so sankčných opatrení, alebo od nich upustiť a poučiť páchateľa priestupku o možnosti podať opravný

prostriedok alebo sťažnosť. Ďalšie skutočnosti, ktoré sa dozvedel v rámci vybavovania veci páchateľom
priestupkov, či tretím osobám oznamovať nemá.

5. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo samotnej výpovede žalobcu vyplynulo, že žalobca oznámil
občanom, riešeným v priestupkovom konaní 19.4.2010 na S. ulici v Modre, že podnet na riešenie

nesprávneho parkovania na zeleni dal primátor mesta Modra, čo uviedol do zápisnice o pojednávaní zo
dňa 11.11.2011 a to napriek tomu, že v Zázname o činnosti mestskej polície Modra z 19.4.2010 uviedol,
že oznam prijala linka 158, čo je potvrdené i oznámením OO PZ Modra. Súd prvej inštancie mal za to,
že v tejto súvislosti nie je podstatnou skutočnosťou to, či podnet na začatie priestupkového konania dal
občan volajúci na linku 158, alebo primátor mesta. Podstatnou skutočnosťou je, že žalobca občanom,

riešenýmvpriestupkovomkonaníoznámil,žepodnetnazačatiepriestupkovéhokonaniaprišielodmesta
Modra a teda prezradil občanom skutočnosti, ktoré v zmysle pracovnej zmluvy, Služobného poriadku
mestskej polície, časť I., odsek 2, mali zostať utajené. O povinnosti zachovávať mlčanlivosť bol žalobca
poučený a zamestnávateľom vyškolený. Dôsledkom konania žalobcu boli sťažnosti občanov na mesto
Modra.

6. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca porušil pracovnú disciplínu
a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 21.5.2010 bolo dôvodné. Upozornenieobsahovalo poučenie o možnosti výpovede pri ďalšom i menej závažnom porušení pracovnej disciplíny
v období nasledujúcich 6 mesiacov.

7. Dňa 30.6.2010 bola žalobcovi doručená výpoveď pre opakované porušenie pracovnej disciplíny v
priebehu 6 mesiacov podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce. Súd prvej inštancie túto výpoveď vyhodnotil
tak,žespĺňaformálnenáležitosti,pretožeboladodržanápísomnáformaavýpoveďbolariadnedoručená
žalobcovi30.6.2010(§61ods.1Zák.práce), výpovednýdôvodjevnejdostatočneskutkovovymedzený
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom (§ 61 ods. 2 druhá veta Zák. práce).

V danom prípade bol výpovedný dôvod - porušenie pracovnej disciplíny, opísaný tak, že žalobca dňa
2.6.2010 sa pokúsil o fyzický útok na ďalšieho zamestnanca predmetom (plná umelohmotná fľaša),
ktorý hodil po svojom kolegovi. V dôsledku incidentu došlo k poškodeniu majetku žalovaného a to v
podobe rozbitého okna a bolo vážne ohrozené zdravie kolegu žalobcu.

8. O priebehu tejto udalosti, ktorá bola vyhodnotená ako porušenie pracovnej disciplíny, mal súd prvej

inštancie k dispozícii tak výpoveď žalobcu, výpovede svedkov E. a S., Záznam zo služby MsP Modra zo
dňa 2.6.2010, písomné vyjadrenie svedka E. zo dňa 7.6.2010. Uvedený skutok je porušením pracovnej
disciplíny a to bez ohľadu na to, že ho žalobca spáchal v čase, keď mu skončila služba. Žalobca sa
nachádzal na pracovisku a atakoval svojho kolegu, tiež člena MsP Modra. Uvedené konanie považoval
súd prvej inštancie za exces, ktorý si žiaden zamestnanec a člen mestskej polície nemôže dovoliť.

Člen mestskej polície je povinný v zmysle služobného poriadku mesta Modra byť príkladom občianskej
bezúhonnosti, zachovávať v službe a civilnom živote nestrannosť, dbať o bezpečnosť a dodržiavať
zákony. Neobstojí ani tvrdenie a obrana žalobcu, že k činu bol vyprovokovaný kolegom, ktorý ho urážal
kvôli jeho rómskej národnosti. Zdôraznil, že člen mestskej polície sa nesmie nechať vyprovokovať,
nesmie podliehať emóciám, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho konanie; musí sa za každej situácie

vedieť ovládať. Konanie žalobcu, kedy po slovnej výmene s kolegom hodil do neho umelohmotnú fľašu
takou silou, že táto preletela oknom, ktoré sa rozbilo a jeho črepiny vypadli na ulicu pred budovu polície,
je podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačným porušením pracovnej disciplíny, ktoré nemohol
zamestnávateľ žalobcu tolerovať. Člen mestskej polície má viac ako bežný občan ctiť Ústavu SR,
všeobecne záväzné predpisy, interné predpisy a pokyny zamestnávateľa. Má byť osobou bezúhonnou,

ktorá je tak v pracovnom a civilnom živote vzorom pri dodržiavaní zákonnosti a disciplíny.

9. S poukazom na § 74 prvá veta Zák. práce konštatoval, že výpoveď doručená žalobcovi dňa 30.6.2010
bola so zástupcami zamestnancov prerokovaná 28.6.2010, čím spĺňa ďalší zákonný predpoklad pre jej
platnosť; jej účinky nastali dňa 30.6.2010, kedy bola žalobcovi doručená. Pracovný pomer žalobcu u

žalovaného skončil uplynutím výpovednej doby. Z týchto dôvodov vyhodnotil žalobu v tejto časti a aj v
časti uplatnenej náhrady mzdy ako nedôvodnú.

10. K ďalšej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal doplatenia osobného príplatku, ktorý mu bol odňatý
zamestnávateľom nedoručeným rozhodnutím o funkčnom plate zo dňa 27.5.2010, uviedol, že osobný

príplatok je pohyblivou zložkou mzdy a jeho priznanie, alebo nepriznanie, je na úvahe zamestnávateľa.
Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje zákon č. 553/2003 Z.z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon o odmeňovaní"). Poskytovanie osobného príplatku upravuje § 10 zákona o
odmeňovaní. Žalobca bol zo strany zamestnávateľa počas trvania jeho pracovného pomeru niekoľkokrát

upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a to dňa 30.5.2000, 19.6.2000, 23.2.2001, 16.12.2004,
27.9.2010.Podľavýpovedesvedkovbolžalobcaproblémovýmzamestnancom,ktorýsačastokrátchoval
v službe i mimo nej neštandardne a v rozpore s povinnosťami člena mestskej polície (viď zápisnica o
pojednávaní zo 7.12.2012, 22.3.2013, 7.8.2013, 16.4.2014, 14.5.2014). V kontexte obrazu žalobcu ako
zamestnanca bolo plným právom zamestnávateľa odňať mu osobný príplatok a nárok na jeho vrátenie

žalobcovi neprislúcha. Absenciu doručenia rozhodnutia o funkčnom plate z 27.5.2010 zákon nepostihuje
neplatnosťou a preto je rozhodnutie platné a účinné.

11. V konaní nemal súd prvej inštancie preukázanú diskriminácia žalobcu na pracovisku, či už zo
strany zamestnávateľa alebo kolegov, či nerovné zachádzanie z dôvodu žalobcovej rómskej národnosti.

Žalobca pracoval ako člen MsP Modra od roku 1999, za tento čas bol viackrát upozornený na porušenie
pracovnej disciplíny, avšak pracovný pomer s ním ukončený nebol. Z výpovede svedka Q., primátora
mesta vyplynulo, že boli so žalobcom priatelia a jeho "prehrešky" boli zo strany zamestnávateľa
tolerované. Uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie nesvedčí o diskriminácií, skôr o benevolenciizamestnávateľa k správaniu a spôsobu práce žalobcu. Pokiaľ došlo medzi žalobcom a jeho kolegom S.
k slovnej výmene, kde odzneli urážlivé slová na stranu žalobcu, išlo o konflikt kolegov, nie diskriminačné
správanie sa zamestnávateľa.

12. O náhrade trov konania nerozhodol s tým, že o nej rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

13.Protirozsudkupodalodvolaniežalobca,ktorýžiadalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmeniť

a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Súdu prvej inštancie vytkol, že nebral do úvahy preukázanú
skutočnosť, že dôvody výpovede tak, ako ich skutkovo popísal žalovaný, sa nestali, preto nemohlo prísť
ani k porušeniu pracovnej disciplíny. Rovnako tak tvrdenia uvedené vo výpovedi o porušení pracovnej
disciplíny, ktoré sa udiali dňa 2.6.2010, sa nestali tak, ako sú popísané vo výpovedi a najmä incident
medzi žalobcom a zamestnancom mestskej polície sa stal po pracovnej dobe.

14. K predmetnému upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny poukázal na to, že dňa 19.4.2010
mal službu od 15. hod. do 03. hod. Záznamom o činnosti mestskej polície Modra, ktorý vyhotovil počas
svojej služby bolo preukázané, že bol požiadaný Obvodným oddelením PZ Modra o preverenie oznamu
na linku 158, na ktorej ich občan upozornil na parkovanie vozidiel na zeleni na ul. S. - SNP v časti ihriska.
O 19.00 hod. sa dostavil na uvedené ulice za účelom zistenia pravdivosti prijatého oznámenia. O 19.40

hod. bola prijatá sťažnosť na pokutovanie vodičov priamo od obyvateľov okolitých bytov, ktorí hliadke
uviedli, že nemajú kde parkovať a mesto Modra nerieši ich problém. Na miesto bol občanmi privolaný aj
primátor Ing. V. Q.. Mal za preukázané, že preverenie parkovania dňa 19.4.2010 bolo riešené na základe
telefonického hovoru od kolegov zo štátnej polície (OO PZ Modra), ktorý dostali telefonicky oznam od
občana p. O. a nie na príkaz primátora mesta, čo potvrdil samotný primátor na zasadnutí mestského

zastupiteľstva dňa 29.4.2010 ako aj vo výpovedi pred súdom prvej inštancie.
15. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie napriek týmto dôkazom považoval za podstatnú skutočnosť,
že občanom riešeným v priestupkovom konaní žalobca oznámil, že podnet na začatie priestupkového
konania prišiel od Mesta Modra (nie od primátora) a teda prezradil občanom skutočnosti, ktoré v zmysle
pracovnej zmluvy, služobného poriadku mestskej polície časť. I, ods. 2 mali zostať utajené. Tvrdil, že

nemohol porušiť pracovnú disciplínu, nakoľko pokutovanie zlého parkovania mu vyplývalo z pracovnej
náplne. Upriamil pozornosť na výpoveď svedka Q., ktorý uviedol, že ak by pokuty mestská polícia
nedala, neplnila by si svoje pracovné povinnosti a to by mohlo byť klasifikované ako porušenie pracovnej
disciplíny. Z daného je zrejmé, že pokutovanie zlého parkovania vyplýva príslušníkom MP zo zákona o
priestupkoch a nie z príkazu primátora. Mestská polícia tak bola povinná prešetriť oznam, ale samotné

riešenie priestupku vyplýva zo skutočností, ktoré policajt zistí na mieste.
16. Namietol proti akceptácii písomnej výpovede svedka Ryšavého, založenej do súdneho spisu v
septembri 2014 po ukončení dokazovania. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.4.2014 vyhlásil
uznesenie, ktorým v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené. Po tomto uznesení
však pokračoval v dokazovaní bez toho, aby svoje uznesenie zrušil, čo považoval za pochybenie.

17. Ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie videl v pripustení dvoch zástupcov žalovaného. Napriek
tomu, že nebolo zrušené plnomocenstvo na zastupovanie zamestnancovi mesta Modra JUDr. O.,
pripustil ako ďalšieho zástupcu žalovaného advokáta JUDr. Fiľa. Tento nedostatok vytkol na pojednávaní
dňa 14.5.2014 s poukazom na § 24 O.s.p.
18. Žalobca ďalej v odvolaní vyslovil názor, že ani v prípade druhého porušenia pracovnej disciplíny,

ktorého sa mal dopustiť dňa 2.6.2010 (tzv. incident s fľašou) nemohlo dôjsť k porušeniu pracovnej
disciplíny, pretože v danom čase nebol v službe. K slovnej prestrelke s V. S. došlo v čase odpočinku
žalobcu a preto nie je zrejmé, prečo za porušenie pracovnej disciplíny bolo hodnotené hodenie fľaše od
malinovky, keď išlo len konflikt kolegov.
19.Žalovanývovyjadreníkodvolaniužiadalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny

potvrdiť. Mal za nepochybne preukázané, že žalobca sa dvakrát dopustil porušenia pracovnej disciplíny,
na základe ktorého mu bola platne daná výpoveď v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce.
20. K spochybňovaniu dôvodu prvého porušenia pracovnej disciplíny, teda k spochybňovaniu primátora
akooznamovateľa,poukázalnavýpoveďsamotnéhožalobcunapojednávanívtejtovecidňa11.11.2011,
naktoromuvádza„Kvecidošlotak,žesomnapríkazprimátoramestariešilparkovanieáutnauliciSNPa

S.vModre."Uvedenýmžalobcajednoznačneazreteľneuviedol,nazákladekýmohlásenéhooznámenia
konal. V nadväznosti na túto skutočnosť dodal, že kvalifikovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny
závisí výlučne od zamestnávateľa, ako jednotlivé porušenia kvalifikuje. V priebehu konania na súde
prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca absolvoval vzdelávanie, predmetom ktorého bolo poučenieo tom, ktoré informácie možno zverejňovať a ktoré nie. Mal za to, že postup príslušníka mestskej polície,
pri ktorom priamo na mieste šetrenia priestupku oznámil páchateľom priestupku ich oznamovateľa,
pričom tohto oznamovateľa priamo na mieste telefonicky kontaktoval a povolil telefonický kontakt s ním

i samotným páchateľom, je v zjavnom rozpore s pracovnou disciplínou mestskej polície.
21. K druhému incidentu, v súvislosti s ktorým žalobca tvrdí, že takéto konanie nie je porušením
pracovnej disciplíny, nakoľko sa odohral po pracovnej dobe, uviedol, že táto obrana je irelevantná.
Zdôraznil, že pracovná disciplína v prípade členov mestskej polície nemôže byť obmedzená iba na čas,
v ktorom člen mestskej polície vykonáva službu. V prípade, ak by takéto tvrdenie obstálo, bolo by v

zjavnom rozpore so všetkými vyššie uvedenými predpismi a internými normami. Zároveň poukázal na
to, že žalobca sa v čase napadnutia policajta V. S. nachádzal na pracovisku, a teda v budove mestskej
polície z dôvodu plnenia si svojich pracovných povinností, keď predtým neodovzdal pri skončení služby
kľúč od skrinky, v ktorej sú uložené zbrane členov mestskej polície a strelivo. Na základe uvedeného
nemôže byť takéto plnenie si svojich povinností považované za konanie po skončení pracovnej doby.
Dodal, že k napadnutiu policajta V. došlo na pracovisku v budove mestskej polície. Pri výkone funkcie

mestského policajta je nanajvýš neprípustné, aby žalobca iba niekoľko minút po plánovanom skončení
pracovnej doby, začal na pracovisku vykazovať znaky agresie voči svojmu kolegovi, fyzicky sa ho pokúsil
napadnúť a nerešpektoval pokyny nadriadeného a dokonca konať v rozpore s právnymi predpismi
Slovenskej republiky.

22. K námietke pripustenia dvoch právnych zástupcov na strane žalovaného a to zamestnanca mesta
JUDr.R.O.azároveňAdvokátskukanceláriuFiľo&Partners,s.r.o.uviedol,že JUDr.R.O.vystupovalna
predmetnom pojednávaní, konanom dňa 14.5.2014 ako poverený zamestnanec, teda nebol zástupcom.
Ďalšiu námietku žalobcu proti postupu súd prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 16.4.2014 vyhlásil
dokazovanie za skončené, pričom následne vzal v úvahu dôkazné prostriedky predložené žalovaným,

považoval za účelovú a zavádzajúcu, nakoľko ide o uznesenie o vedení konania, ktorým v zmysle § 170
ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie nebol viazaný.

23. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 30.3.2017
(§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

24. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny (§ 387 ods.
1 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dôležitých pre posúdenie žalobného návrhu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj
správne právne závery o tom, že žalobca sa dopustil dvoch porušení pracovnej disciplíny v priebehu 6
mesiacov, v dôsledku čoho mu žalovaný ako zamestnávateľ dal výpoveď z pracovného pomeru, na vec

aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil a uviedol dôvody, ktoré ho viedli
k rozhodnutiu a náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. sa vysporiadal s rozhodujúcimi
skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán.

25. K námietkam žalobcu, uvedeným v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam o okolnostiach týkajúcich sa prvého porušenia pracovnej disciplíny 19.4.2010 a
jeho právneho posúdenia, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú
disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47
ods. l písm. b) Zák. práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä §

81 Zák. práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho
zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity.

26. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným
porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej
disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b) a § 63 ods. l písm. e), časťvety pred bodkočiarkou Zák. práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť
a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba
pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie

pracovnejdisciplínyjeintenzitaporušeniapracovnejdisciplíny.Hodnotenieintenzityporušeniapracovnej
disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj
k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako
aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca
spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne.

27. Podľa § 61 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

28. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

29. Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď z pracovného
pomeru medziiným musí byť písomná a doručená a zamestnávateľ v nej môže uplatniť iba dôvod

uvedený v Zákonníku práce, ktorý v nej musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom.

30.Dôvodvýpovedezpracovnéhopomerumusíbyťvpísomnejvýpovedizpracovnéhopomeruuvedený
tak,abybolozrejmé,akésúskutočnédôvody,ktorévedúdruhéhoúčastníkapracovnoprávnehovzťahuk

tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý
zákonný dôvod výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného
pomeru je teda potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností,
v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého

dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z pracovného
pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné. Nedostatok týchto náležitostí má za
následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru.

31. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že výpoveď bola daná žalobcovi 30.6.2010 z

dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúcej v tom, že došlo k útoku na kolegu a poškodenie
majetku zamestnávateľa, keď už v predchádzajúcich 6 mesiacoch bol upozornený na porušenie
pracovnej disciplíny a možnosť výpovede. Pokiaľ ide o upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny
z 21.5.2010 v súvislosti s oznámením občanom, ktorí sa dopustili priestupku tým, že parkovali na
mestskej zeleni, že podnet na riešenie týchto priestupkov dal primátor mesta, súd prvej inštancie mal

nepochybne preukázané, že skutok sa stal a preto aj upozornenie ohľadne pochybenia na strane
žalobcu zo strany zamestnávateľa bolo dôvodné. Konkrétne závery súdu prvej inštancie o tom, kto
bol oznamovateľ priestupkov, ktoré žalobca riešil 19.4.2010, zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania a námietky vznesené žalobcom v odvolaní v tomto smere neobstoja. Odvolací súd tu
príkladmo poukazuje na výpoveď žalobcu na pojednávaní 11.11.2011, že parkovanie na ulici SNP a

S. riešil na príkaz primátora mesta. V danej veci bolo nepochybné a potvrdil to vo svojej výpovedi aj
sám žalobca, že občanom, ktorých priestupok riešil na S. ulicu dňa 19.4.2010, oznámil, že podnet na
ich pokutovanie dal primátor. Pokiaľ aj bolo v konaní preukázané, že v ten deň išiel na dané miesto
na základe výzvy OO PZ Modra, nič to nemení na preukázanej skutočnosti, že občanom oznámil, že
tak robí na podnet primátora a toto mu aj žalovaný v písomnom upozornení na možnosť výpovede z

21.5.2010 vytkol. So žalobcom sa možno stotožniť s tým, že pokutovanie zlého parkovania mu vyplývalo
z jeho pracovnej náplne mestského policajta a preto naň nepotreboval pokyn primátora. K hodnoteniu
skutočnosti, či žalobca bol oprávnený informovať občanov o spornej skutočnosti, resp. či táto bola
predmetom stanovenej mlčanlivosti odvolací súd uvádza, že nebol dôvod, aby informáciu o tom, ktovyzval mestskú políciu, aby riešila problém parkovania na mestskej zeleni, oznamoval priestupcom.
Išlo o údaj, ktorý pre riešenie priestupku nebol potrebný a týkal sa vnútornej činnosti zamestnávateľa
a tým podliehal povinnosti mlčanlivosti, na ktoré sa zaviazal v pracovnej zmluvu a ktorá je daná

Služobným poriadkom mestskej polície. Že išlo o údaj, ktorý ozrejmuje fungovanie mestskej polície
vyplýva zo skutočnosti, že v zmysle § 7 písm. a) zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii je pokyn primátora
pre príslušníka mestskej polície záväzný. Žalobca sám v Zázname o vykonanom školení potvrdil, že
bol oboznámený s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri
vykonávaní verejnej služby a ktoré v záujme zamestnávateľa nie je možné oznamovať iným osobám.

32. Možno preto uzavrieť, že prvá podmienka dania výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny podľa §
63 ods. 1 písm. e) Zák. práce pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bola dodržaná, nakoľko
sa žalovaný svojím konaním dňa 19.4.2010 dopustil porušenia pracovnej disciplíny a bol žalovaným
ako zamestnávateľom upozornený na možnosť výpovede v prípade ďalšieho porušenia pracovnej
disciplíny v nasledujúcich šiestich mesiacoch. Účelom (zmyslom) tejto tzv. upozorňovacej povinnosti

zamestnávateľa, stanovenej v § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce je, aby zamestnanec vedel o následkoch,
aké bude (budú) mať (môžu mať) jeho prípadné ďalšie i menej závažné porušenia pracovnej disciplíny,
a aby tým bol od ďalšieho porušovania pracovnej disciplíny odradený.

33.Prerozhodnutieonávrhunaurčenieneplatnostivýpovedezpracovnéhopomerubolipokonštatovaní

dôvodnosti upozornenia na porušenia pracovnej disciplíny z 21.5.2010 podstatné skutkové zistenia
k dôvodu výpovede a to, že žalobca sa 2.6.2010 na pracovisku mestskej polície po hádke pokúsil
fyzicky napadnúť iného zamestnanca a hodil po ňom plnú umelohmotnú fľašu. Skutkové zistenia
súdu prvej inštancie zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a nenapadol ich ani žalobca
v podanom odvolaní. Keďže ustanovenie § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce patrí k právnym normám

s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo
právnym predpisom, je na zamestnávateľovi a súde, ktorý posudzuje platnosť výpovede, aby podľa
svojho uváženia v každom jednotlivom prípade posúdili, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu
takým spôsobom, za ktoré je možné skončiť s ním pracovný pomer výpoveďou. V danej veci pri
zisťovaní, či konanie žalobcu je porušením pracovnej disciplíny bolo prihliadnuté k osobe žalobcu,

jeho funkcii mestského policajta, k jeho dovtedajšiemu postoju k plneniu pracovných povinnosti, k
dobe a situácii, za ktorej došlo k porušeniu disciplíny, čo sú vo všeobecnosti okolnosti významné
pre vyvodenie záveru z hľadiska hmotného práva. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutéhorozsudkudostatočnevysvetlil,ktoréokolnostizobralpriposudzovanívýpovednéhodôvodu
do úvahy. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal aj okolnosťou, že žalobca sa dopustil

nedovoleného konania v čase, keď nemal službu, čo podľa neho nemohlo ovplyvniť hodnotenie jeho
správania ako excesu, ktorý si žiaden zamestnanec a člen mestskej polície nemôže dovoliť. Zároveň
odvolací súd poukazuje na to, že k nemu došlo v súvislosti s vykonávaním práce, keď ani žalobca
nespochybnil, že k incidentu došlo v čase, keď sa vrátil na pracovisko za účelom vrátenia kľúčov od
trezoru, ktoré neodovzdal riadne po skončení služby.

34. Na námietku žalobcu, že žalovaný bol v konaní zastupovaný dvomi zástupcami a teda v rozpore
s ustanovením § 24 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Za žalovaného konal
v spore zamestnanec žalovaného JUDr. R. O. (§ 21 ods. 1 písm. b) O.s.p., platného v čase konania
pred súdom prvej inštancie) a na základe poverenia na zastupovanie zo 7.2.2014 Advokátska kancelária

Fiľo & Partners s.r.o. (§ 25 O.s.p., platného v čase konania pred súdom prvej inštancie), teda žalovaný
mal len jedného zástupcu na základe plnomocenstva. Vadou konania, ktorá by mohla mať na následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a mohla by byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu
(§ 380 ods. 2 C.s.p.) nie je ani to, že súd prvej inštancie výslovne nezrušil svoje uznesenie o skončení
dokazovania, ktorým upravil vedenie konania, a na následnom pojednávaní vyzval účastníkov konania,

aby navrhli ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré ostali v konaní sporné, a to s ohľadom na
ustanovenie § 170 ods. 2 O.s.p. (platného v čase konania pred súdom prvej inštancie), podľa ktorého
súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).