Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/283/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208601
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415208601.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľky - manželky:

W.T. K., R.. XX.XX.XXXX, T. N. I. I. XX, D., zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., IČO: 35 872 900, sídlo
Mostová 2, Bratislava, a manžela: X.. X. K., N.., R.. XX.XX.XXXX, T. N. I. I. XX, D., zastúpený: Mgr. Eva
Braxatorisová, advokát so sídlom Trenčianska 17, Bratislava, o určenie výživného na manželku takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Navrhovateľka je povinná zaplatiť Tatra banke, a.s., IČO: 00 686 930, sídlo Hodžovo nám. 3,
Bratislava, náhradu trov konania 50,- € na účet IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2846819.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným dňa 01.07.2015 sa navrhovateľka domáhala zaviazať manžela na hradenie
výživného vo výške 450,- € mesačne odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s manželom
uzavreli manželstvo dňa 05.10.1996, z ktorého pochádzajú dve deti, jedno plnoleté narodené 1997,
a druhé maloleté narodené 2001. Od marca 2013 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti na
základe spoločnej dohody, ktorej súčasťou bol záväzok manžela prispievať na chod domácnosti a
výživu ich detí 1 300,- € mesačne. Nad rámec tejto sumy hradil manžel výdavky spojené s bývaním

(vodné a stočné, energie, plyn, odvoz odpadu, daň z nehnuteľnosti a poistenie nehnuteľnosti) a so
záujmami ich detí. Od júna 2015 prestal manžel na základe jednostranného rozhodnutia prispievať na
domácnosť a platil len sumu 400,- € ako výživné na maloletú dcéru Hanu, pričom z tejto sumy nepokryje
navrhovateľka ani potreby dcéry Hany, nieto ešte výdavky na domácnosť. Manžel je zamestnaný ako
starší návrhár integrovaných obvodov a zároveň je konateľom spoločnosti InvenSense Slovakia, s.r.o.,
s čistým mesačným príjmom 6 500,- €. Na základe spoločnej dohody sa navrhovateľka starala o deti
a domácnosť a manžel pracoval a staral sa o finančnú stránku rodiny. Na vybavovanie všetkých vecí

musela využívať MHD, pričom manžel nezaviezol deti ani k lekárovi. Navrhovateľka sa prirodzene
obávalaosvojepracovnéuplatnenievbudúcnosti,alevstarostlivostiodomácnosťjunemalktonahradiť.
Keďžiadalamanželaoúhradudôchodkovéhopoistenia,manželpovedal,žejetozbytočnéaradšejbude
šetriť na sporiacich účtoch, ktoré ich na dôchodok zabezpečia. Od júna 2015 jej manžel prestal platiť
aj zdravotné poistenie, ktoré si musí navrhovateľka hradiť sama ako dobrovoľne nezamestnaná osoba.
Navrhovateľka nemá žiadne príjmy, je nezamestnaná a nie je poberateľom žiadnej dávky sociálneho
zabezpečenia, nedisponuje žiadnymi úsporami, keďže všetky finančné prostriedky usporené počas

manželstva zadržiava manžel a odmieta jej ich poskytnúť, pričom spoločné úspory sa pohybujú okolo
sumy 900 000,- €. Žalovaná suma 450,- € je minimálna suma na pokrytie jej základných životných
potrieb, nieto na dosiahnutí rovnakej životnej úrovne s manželom.2. Zároveň s návrhom vo veci samej podala manželka návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým súd uloží manželovi povinnosť prispievať na nevyhnutnú výživu manželky mesačne sumou 200,-
€ mesačne. Tento návrh súd právoplatne zamietol z dôvodu, že od januára 2015 do podania návrhu

manžel poukázal manželke celkovo sumu 6 773,- €, čo predstavuje 33 mesačných 200,- € platieb,
ktorú navrhuje priznať predbežným opatrením, teda nemal osvedčenú naliehavosť potreby dočasnej
úpravy ani bezprostrednú existenciu hrozby ujmy. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení
ďalej uviedol, že z výpisov z účtu manželky nevyplývajú žiadne výbery, bezhotovostné platby, ani výška
zostatku jej finančných prostriedkov.

3. Manžel vo vyjadrení uviedol, že s návrhom nesúhlasí a dôvody, o ktoré ho opiera, sa nezakladajú na
pravde. Poprel uzavretie dohody, podľa ktorej sa on staral len o finančnú stránku a manželka o deti a
domácnosť. Nikdy sa nezaviazal, že bude živiť manželku. Chorobnosť detí si nevyžadovala sústavnú
starostlivosť a do manželstva vstupovali s predstavou o rovnocennom partnerskom zväzku a žiadnu
sféru si nevymienili ako doménu pre jedného. Od začiatku sa prirodzene podieľal na chode domácnosti

a starostlivosti o deti. S manželkou sa dohodli, že s deťmi strávi materskú dovolenku v trvaní 3 rokov
a po jej ukončení sa do práce vráti. Téma práce, starostlivosti o rodinu a spôsobu vedenia rodinného
života sa postupne stala zdrojom opakovaných konfliktov, čo viedlo aj k rozpadu manželstva. Manželka
najskôr súhlasila, že si nájde prácu, ale keď mala urobiť potrebné kroky, názor zmenila a hľadala
dôvody, prečo to nie je možné. Do práce ju motivoval i preto, že mu hovorila, ako sa doma nudí a

vyčítala mu nedostatočný spoločenský život, na ktorý nemal ako pracujúci človek toľko energie ako
ona. Manželka odmietala akékoľvek podnety v smere vzdelávania, starostlivosti o vlastnú budúcnosť
osobný rozvoj a kariéru. Až v roku 2011 mala pár týždňov neplatenú stáž v producentskom štúdiu, ktorú
ukončila po úraze. Na jeseň 2012 začala chodiť na Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv.
Alžbety v Bratislave, ale po 2 mesiacoch od zaplatenia školného oznámila, že nespĺňa podmienky na

štúdium a ukončila ho. Jej starostlivosť o domácnosť bola minimálna, takmer vôbec neupratovala a
tieto činnosti robil cez víkend sám. Nie je pravda, že na vybavovanie vecí používala MHD, využívala
ju iba výnimočne a nikdy nemala kúpený predplatný lístok. Pravidelne vozieval manželku do obchodov
a deti k lekárovi a keď sa frekvencia zvýšila, požiadal ju o využívanie taxíku. Navrhol jej aj kúpu auta,
čo však odmietala a bála sa šoférovať do leta 2009. So starostlivosťou o deti pravidelne pomáhali

rodičia navrhovateľky, pomoc rodičov manžela vždy odmietla. To, že manželka nepracovala, bol len
jej osobný postoj, s ktorým nesúhlasil a ktorý nemal možnosť zmeniť, pretože si vyžadoval jej vlastné
aktívne konanie, na čo nemal žiaden reálny dosah. V decembri 2012 sa manželka rozhodla podnikať v
gastronómii,načojejdalpeniaze.Zdomusaodsťahovaldobytuvblízkosti,pričomsadohodližemanžel
bude naďalej platiť na chod domácnosti, manželku a deti 1 300,- € mesačne a 2 000,- € štvrťročne.

Vyzýval manželku, aby si z týchto prostriedkov odkladala na sporiaci účet aj na dôchodok. Vo výpise
z účtu zatajila celkovú sumu 50 000,- €, ktorú jej previedol z úspor, a za roky 2013 a 2014 je poskytol
z úspor 162 708,22 €, čiže z úspor jej poskytol prostriedky presahujúce sumu 306 000,- €. V čase
podania návrhu bola navrhovateľka taktiež spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Le Appetit s.r.o., ktorá
prevádzkovala kaviareň a reštauráciu v centre mesta, pričom sa po začatí konania o rozvode vzdala

funkcie konateľky a previedla obchodný podiel, pričom do spoločnosti investovali čiastku cca. 200 000,-
€, pričom vzhľadom na osobu nadobúdateľa a okolnosti prevodu je presvedčený, že ide o fiktívny prevod
za účelom prezentovania svojej osoby ako nemajetnej. Čo sa týka životnej úrovni manželov, manželka
žije v 6-izbovom rodinnom dome, pričom manžel v byte, manželka má v držbe luxusnejšie a väčšie auto
ako manžel. Návrh považuje za účelový a v rozpore s dobrými mravmi, keďže v období odlúčenia je

poskytol sumu zodpovedajúcu 9 000,- € mesačne.

4. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie v zmysle § 33 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok, na ktorom po vykonaní dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 05.10.1996 manželstvo, z ktorého sa narodili dve deti, jedno v roku 1997 a druhé
v roku 2001. Na začiatku manželstva bola manželka zamestnaná v televízii VTV, ale keďže manžel si
našiel dobre platenú prácu v odbore v Dánsku, nasledovala ho tam. Zo začiatku tam pracovala ako
aupair, po otehotnení s ňou ale musela zo zdravotných dôvodov skončiť. Po narodení druhého dieťaťa
(2001) sa vrátili na Slovensko s tým, že manžel minimálne jeden týždeň v mesiaci pracoval v Dánsku.

Obidve deti od detstva trpia astmou a vzhľadom na ich zdravotný stav bola manželka na materskej
dovolenke do 6 rokov dieťaťa (2007). Prácu si našla až v roku 2011 v producentskom filmovom štúdiu
bez nároku na mzdu za účelom zaučenia, ktorú ale musela ukončiť po krátkom čase vzhľadom na úraz. V
roku 2012 začala štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorúmusela ukončiť z dôvodu, že nepracuje v zdravotníctve ako zdravotná sestra. Z dôvodu vzájomných
nezhôd sa manželia v marci 2013 odlúčili a manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti do bytu
v blízkosti, pričom stále udržiaval kontakt s deťmi a na domácnosť a deti prispieval sumou 1 300,-

€ mesačne a 2 000,- € štvrťročne. V roku 2015 podal manžel návrh na rozvod manželstva, pričom
toto konania stále trvá. Manžel poskytol manželke sumu 200 000,- € na podnikanie, ktoré vykonávala
prostredníctvomspoločnostiLeAppetits.r.o.,vktorejbolajedinýmspoločníkomakonateľomvobdobíod
13.12.2012 do 12.01.2016, pričom svoj obchodný podiel previedla bezodplatne na ďalšiu osobu. Podľa
predložených výpisov z účtu manžela (č. l. 71 a nasl.) tento poukázal na účet manželky v roku 2008 sumu

250 000,- €, v roku 2009 sumu 11 087,54 €, v roku 2010 sumu 9 326,- €, v roku 2011 sumu 17 699,93 €, v
roku2012sumu58973,81€,vroku2013sumu151693,89€,vroku2014sumu77014,33€,vroku2015
sumu 12 114,32 € a v roku 2016 za do 15.02.2016 sumu 800,- €, pričom tieto mali väčšinou charakter
ad hoc úhrad, s výnimkou sumy 2 000,- €, ktorú poukazoval pravidelne každé 3 mesiace od 17.05.2010
do 20.11.2014, sumy 1 300,- € mesačne od 30.01.2012 do 04.05.2015 a sumy 400,- € mesačne od
15.06.2015, označenej ako „Výživné na Hanku“. Podľa výpisu z účtu manželky v Tatra banke, a.s., mala

táto za obdobie 13.12.2012 - 30.11.2015 vklady vo výške 67 147,78 €, takmer výlučne z účtu manžela,
a výbery vo výške 72 170,53 €, so zostatkom ku dňu 30.11.2015 vo výške 7,42 €, a podľa výpisu z účtu
manželky vo VÚB mala zostatok k 31.12.2015 vo výške 143,82 €. Podľa daňového priznania k dani z
príjmov právnickej osoby Le Appetit s.r.o. (č. l. 103 a nasl.) mala táto výsledok hospodárenia za rok 2012
stratu 377,48 €, za rok 2013 stratu 52 991,72 €, za rok 2014 stratu 63 570,10 €. Svoje mesačné náklady

vyčíslila manželka na bývanie a údržbu domu vo výške 180,68 €, stravu vo výške 230,- €, drogériu vo
výške294,-€,zdravotnústarostlivosťvovýške123,10€,kultúruašportvovýške145,-€,nákladynaauto
109,16 €, dovolenky vo výške 325,10 €, oblečenie a obuv vo výške 141,25 € a ostatné vo výške 150,-
€, spolu 1 698,29 € mesačne. Manželka je od t. č. od 07.06.2016 zamestnaná na dohodu o vykonaní
práce s odmenou 190,- € brutto mesačne. Podľa právoplatného rozsudku sp. zn. 25P/176/2015 zo dňa

06.09.2016, ktorým bol zamietnutý návrh manželky na určenie výživného na maloleté dieťa, sa manžel
od odchodu zo spoločnej domácnosti podieľa na zabezpečení potrieb dieťaťa, hradí všetky jej potreby a
platí jej mesačne aj 400,- € ako výživné, pričom súd skonštatoval že je zachovaná životná úroveň dieťaťa

5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZR“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť
neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v
zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť

o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

6. Súd v konaní nemal preukázané, že by životná úroveň manželky bola zásadne odlišná od životnej
úrovne manžela. Manželka býva v rodinnom dome, ktorého náklady hradí manžel, pričom manžel býva
v byte, manželka ako aj manžel každý používa svoje osobné motorové vozidlo, a v konaní nebolo ďalej
preukázané že by životná úroveň manžela, resp. spoločná životná úroveň manželov pred odlúčením,
zahŕňala iné luxusné položky, ktoré boli následne manželke odobraté. Z hmotnej stránky teda životná

úroveň manželov je v zásade rovnaká.

7. Čo sa týka podiele na príjmoch manželov, tu súd poukazuje na rozpor s dobrými mravmi. V konaní
nebolo preukázané, že by manžel bránil manželke zamestnať sa. Argument manželky, že sa nemohla
zamestnať z dôvodu starostlivosti o deti a domácnosť, je relevantný do začiatku povinnej školskej

dochádzky mladšieho dieťaťa (keďže nemali individuálny študijný plán). Po tomto období (t. j. od
roku 2007, resp. 2008) nemala manželku žiadnu objektívnu prekážku zamestnať sa, čo ale urobila
až v roku 2016. Na tvrdenie manželky, že ju odmietali zamestnať pre časté choroby detí, nemôže
súd prihliadať, keďže Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi ztýchto dôvodov pracovné voľno, a takúto diskrimináciu mala riešiť na príslušnom orgáne inšpekcie,
resp. žalobou. Manželke boli v priebehu manželstva poskytované na vlastný účet manželom vysoké
sumy (v rozsahu vykonaného dokazovania v rokoch 2009 - 2015 čiastka 337 909,82 €), ktoré vysoko

prevyšujú bežné výdavky na život, pričom manželka si z nich mohla tvoriť úspory. V rámci toho bolo zo
spoločných prostriedkov poskytnutých manželke 200 000,- € na podnikanie, čo jej samo o sebe mohlo
zabezpečiť potrebné príjmy, ale ona spoločnosť, do ktorej podľa vlastných slov vložila kapitál 200 000,-
€, bezodplatne previedla na inú osobu. Vzhľadom na uvedené nie je v súlade s dobrými mravmi priznať
manželke výživné, aby sa podieľala na príjmoch manžela.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, keďže zákon neustanovuje inak v konaní vo
veciach výživného plnoletých osôb (§ 154 a nasl. CMP), a okolnosti prípadu neodôvodňujú použitie §
55 CMP.

9. V rámci dokazovania výpisom z účtu navrhovateľky vznikol banke nárok podľa § 92 ods. 10 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch,
na úhradu nákladov za podanie správy, ktorú si uplatnila vo výške 50,- €. Náhradu týchto trov priznal
súd banke voči navrhovateľke v zmysle § 259 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ako účastníkovi v spore neúspešnom podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom o nároku a výške
rozhodol spolu podľa § 58 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti
odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).