Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/179/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111227731
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111227731.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: F. E., narodený

XX.X.XXXX, bytom U.. U. XXXX/XX, Trnava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: AK PRINC &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, Trnava, IČO: 47 237 554, proti odporcovi: G. A., narodený
XX.X.XXXX,bytomK.,zastúpenýadvokátom:P..MichalAntal,sosídlomHlavná13,Trnava,ovypratanie
nehnuteľnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý vypratať byt č. 38, nachádzajúci sa na druhom podlaží bytového domu súpisné
číslo XXXX, na ulici J. B. XX v K., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom K., katastrálnym
odborom pre okres K., obec K., katastrálne územie K., bytový dom postavený na parcele registra „C“ č.

XXX-zastavanéplochyanádvoria ovýmere2361m2,parcelaevidovanánaLVč.XXXXprekatastrálne
územie K., obec K., okres K., a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 812,79 eur
a náhradu iných trov konania v sume 99,50 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa.

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 15,34
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.12.2011 doručeným súdu rovnakého dňa domáhal, aby súd uložil
pôvodne odporcom 1. T. A., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (ďalej tiež len odporkyňa, alebo
odporkyňa 1) a odporcovi 2. G. A., nar. XX.X.XXXX (ďalej tiež len odporca, alebo odporca 2), vysťahovať
sa z bytu č. XX, 2. p., bytového domu na ulici J. Bottu 24 v Trnave, súpisné číslo XXXX, zapísanom
na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K., bytový dom postavený na pozemku - parc. registra „C“ č.
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2361 m2, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj

náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetného bytu, ktorý kúpil na prelome
rokov 2007/2008 v dobrej viere, so zámerom si v budúcnosti vyriešiť bytovú otázku. V čase kúpy bytu,
v byte bývala odporkyňa 1, pričom táto nemala s predchádzajúcim majiteľom podpísanú nejakú dohodu
alebo zmluvu, išlo len o dobrú vôľu tohto majiteľa. Napriek tomu, že navrhovateľ nebol stotožnený
s bývaním odporkyne 1 v byte, nechcel ju z bytu vyhnať, rešpektoval jej dočasnú prítomnosť v byte
dovtedy,kýmsasámnerozhodnedobytunasťahovať.Vtomčasesanavrhovateľzdržiavalzpracovných
dôvodov v zahraničí a urobil tento ústretový krok k odporkyni 1 preto, aby získala dostatočný časový

priestor na vyriešenie si vlastnej bytovej otázky. Dohoda, ktorou by dal navrhovateľ pôvodnej odporkyni
1 byt do užívania, resp. ktorá by ju oprávňovala v ňom bývať, medzi nimi neexistuje. Rovnako takáto
dohoda neexistovala medzi pôvodnou odporkyňou 1 a predchádzajúcim majiteľom. Zmluvu o zriadení
vecného bremena alebo obdobnú zmluvu navrhovateľ s pôvodnou odporkyňou 1 neuzatvoril. Odporkyňa1 je v byte bez právneho dôvodu. Neskôr sa v byte začal zdržiavať odporca 2, ktorý je synom odporkyne
1 a ktorý nemá s navrhovateľom uzatvorenú žiadnu zmluvu alebo dohodu. Navrhovateľ nemá do bytu
slobodný prístup, keď sa pokúšal vymeniť zámok od vchodových dverí do bytu, odporcovia ho znova

vymenili. Navrhovateľ uviedol, že má záujem predmetný byt užívať, má dlhodobú známosť, rozhodli sa
uzavrieť manželstvo, chce si založiť rodinu a potrebuje niekde bývať. Odporcovia sa odmietajú z bytu
vysťahovať, na byte majú zrušený trvalý pobyt a ich trvalým bydliskom je Mesto Trnava. Navrhovateľ
spláca hypotekárny úver na byt, platí platby spojené s užívaním bytu, príspevky do fondu opráv, vodu,
elektrinu, plyn, daň z nehnuteľnosti, hoci byt neužíva. Odporcovia 1 a 2 nemajú žiaden právny titul v

byte bývať, zdržujú sa v ňom neoprávnene, proti vôli navrhovateľa, odmietajú sa z bytu vysťahovať, čím
porušujú práva navrhovateľa ako vlastníka bytu, ktorý má záujem byt slobodne a bez obmedzení užívať.

Pôvodní odporcovia 1 a 2 s návrhom navrhovateľa nesúhlasili. Uviedli, že odporkyňa 1 nadobudla
predmetný byt v roku 2001 na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Dňa 19.12.2002 byt previedla
darovacou zmluvou na syna K. A., nar. XX.X.XXXX, pričom účastníci darovacej zmluvy sa dohodli na

zriadení vecného bremena - práve odporkyne 1 až do smrti bezplatne bývať v danom byte. Postupne
dochádzalo k prechodu vlastníckych práv k predmetnému bytu, navrhovateľ je posledným vlastníkom
bytu, na základe kúpnej zmluvy právoplatnej dňa 13.2.2003. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, odporcovia žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.

V priebehu konania pôvodná odporkyňa 1 dňa XX.X.XXXX zomrela, preto súd uznesením č. k.
17C/179/2011-317 zo dňa 19.6.2015, konanie voči odporkyni 1 zastavil.

Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 17C/179/2011 - 174 zo dňa 14.6.2012, ktorým uložil
odporcom 1 a 2 vypratať predmetný byt, keď nemal za preukázané, že medzi navrhovateľom a

odporcami bola uzavretá nájomná zmluva a nebol preukázaný ani iný titul, ktorý by oprávňoval odporcov
1 a 2 dlhodobo neobmedzene v predmetnom byte bývať, ako ani existujúce vecné bremeno.

Proti tomuto rozsudku podali odporcovia 1 a 2 odvolanie, rozsudok žiadali zrušiť a vec vrátiť súdu na
ďalšie konanie. Dôvodili, že právnym titulom, na základe ktorého odporcovia 1 a 2 predmetný byt užívali,

bolo pôvodne vlastnícke právo odporkyne 1, ktorá byt darovacou zmluvou zo dňa 19.12.2002 previedla
na syna K. A., pričom účastníci tejto zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena, ktoré spočívalo
v práve odporkyne 1 až do smrti bezplatne bývať v byte. K zániku vecného bremena malo dôjsť v roku
2005 jeho zrušením samotnou odporkyňou 1, ktorá však v priebehu celého konania nebola vypočutá.
Vypočutá nebola ani p. Q., ktorá mala ako prvá nadobudnúť byt bez vecného bremena a ktorá mohla

ozrejmiť, na základe čoho zostali odporcovia v byte bývať, keď nemožno vylúčiť existenciu nájomnej
zmluvy uzavretej medzi p. Q. a odporcami, na základe ktorej by navrhovateľ podľa § 680 ods. 2 a
3 Občianskeho zákonníka vstúpil do práv a povinností predošlého prenajímateľa. Keďže navrhovateľ
nechal odporcov bývať v byte s tým, že mu budú platiť nájomné, odporcovia mali za to, že byt užívajú na
základe nájomnej zmluvy a navrhovateľovi platia nájomné. To, že navrhovateľ vyčíslil výšku nájomného

ako sumu, ktorá pokrýva náklady na bývanie (fond opráv, nájom, elektrina) nevylučuje skutočnosť, že
sumaktorúodporcoviaodvádzalipredstavovalavýškunájomného.Vzhľadomnato,žemedziúčastníkmi
sú rodinné väzby, je výška nájomného pokrývajúceho len náklady, primeraná. Nakoľko odporcovia
neobdržali písomnú výpoveď z nájmu bytu, nájom stále trvá a návrh navrhovateľa je nedôvodný.

Navrhovateľ k odvolaniu odporcov uviedol, že vecné bremeno k bytu bolo zrušené zmluvou z roku
2005, čo vyplýva z listín v katastri nehnuteľností, preto nie je pravda, že odporkyňa 1 má stále zriadené
vecné bremeno doživotného bývania v byte. Pár dní potom, ako bolo zrušené vecné bremeno, jej
syn K. A. previedol byt na obchodnú spoločnosť S.O.S. financ s.r.o., ako zábezpeku pohľadávky. Po
zaplatení pohľadávky, obchodná spoločnosť byt opätovne previedla do vlastníctva K. A., avšak vecné

bremeno odporkyne 1 nebolo znova do katastra zapísané. Byt potom bez vecného bremena kúpila p.
Senčáková. V okamihu nadobudnutia nehnuteľnosti navrhovateľom v katastri žiadne vecné bremeno
neexistovalo. Navrhovateľ a odporkyňa 1 nemali medzi sebou dohodnuté žiadne vecné bremeno, žiadnu
nájomnú zmluvu, neexistuje žiadny právny titul, ktorý by odporkyňu 1, či odporcu 2 oprávňoval v byte
zostať. Navrhovateľ s odporcami písomnú nájomnú zmluvu nikdy neuzatváral, preto ani nie je možné

dať odporcom výpoveď z nájomnej zmluvy. Odporcovia nepreukázali, že by mali nájomnú zmluvu s p.
Q., preto nemôžu tvrdiť, že navrhovateľ vstúpil do práv a povinností predošlého vlastníka. Navrhovateľ
uviedol, že odporcov iba trpel v predmetnom byte, dal im dostatočný časový priestor, aby si vyriešili
svoju bytovú otázku. Je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi, že on spláca úver, chce si založiťrodinu, avšak nemôže tak učiniť, lebo nemá vyriešenú záležitosť s bytom. Navrhovateľ nesúhlasil s
tým, že nájomným je možné chápať aj platby za služby spojené s užívaním bytu. Odporcovia užívali
byt bezodplatne, byt si teda vypožičali. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/392/2012-200 zo dňa 4.6.2013 napadnutý rozsudok č.
k. 17C/179/2011-174 zo dňa 14.6.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo
svojom rozhodnutí poukázal na to, že výpovede odporcu 2 naznačujú, že medzi navrhovateľom a

odporcami 1 a 2 mohla byť ústne i konkludentne uzavretá zmluva o nájme bytu, avšak v tomto smere
je nevyhnutné doplniť dokazovanie výsluchom odporkyne 1, ako aj výsluchom svedkyne pani Q. ktorá
akceptovala užívanie predmetného bytu odporcami, preto nie je vylúčené, že medzi ňou a odporcami
došlo k uzavretiu či už písomne, ústne alebo konkludentne nájomnej zmluvy. Ak by potom existoval
platný nájomný vzťah medzi predchádzajúcou vlastníčkou a odporcami v zmysle § 680 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka, zmenou vlastníctva k prenajatej veci by vstúpil navrhovateľ, do právneho

postaveniepôvodnéhoprenajímateľa,nájomnývzťahbytedanezanikol.Okremtoho,vzhľadomnaveľmi
blízke príbuzenské vzťahy účastníkov, je nevyhnutné vec posúdiť cez prizmu § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, keď z
konštantnej súdnej judikatúry vyplýva, že s použitím cit. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno
vypratanie bytu výnimočne viazať na zaistenie bytovej náhrady. Vzhľadom na to odvolací súd uložil

súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie výsluchom odporkyne 1 (v prípade nepriaznivého zdravotného
stavu i v domácom prostredí) a svedkyne p. Q., aj doplnením výpovede odporcu 2 ale i navrhovateľa,
so zameraním na to, či medzi stranami, alebo i skôr, došlo k ústnemu, prípadne konkludentnému
uzavretiu zmluvy o nájme a v prípade že odporcovia nemajú právny dôvod na užívanie predmetného
bytu, vysporiadať sa s otázkou, či výkon práva navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu, a to

bez poskytnutia bytovej náhrady, nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, výsluchom svedkov T. Q., K. A. ml.,
nar. XX.X.XXXX, T. E., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom z LV č. XXXX - čiastočný,

výpisom z LV č. XXXX - čiastočný, potvrdením o zrušení trvalého pobytu zo dňa 20.1.2009, kúpnou
zmluvou zo dňa 3.12.2007, zmluvou o úvere č. 8228667/HU/06/021 zo dňa 19.4.2006, dokladom o
úhrade za služby a fond opráv zo dňa 17.12.2007, oznámením bytového družstva o evidovaní zmeny
vlastníka bytu, zmluvou o výkone správy zo dňa 3.1.2008, vyúčtovaním zálohových úhrad a nákladov
za užívanie bytu za rok 2007, za rok 2008, za rok 2009, za rok 2010, predpisom mesačného preddavku

do fondu prevádzky údržby a opráv od 1.1.2012, od 1.8.2011, od 1.2.2011, od 1.10.2010, od 1.1.2009,
od 1.1.2008, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu od 1.1.2012, od 1.2.2011, od
1.10.2010, od 1.1.2009, od 1.1.2008, zmluvou o dodávke plynu, vyúčtovacími faktúrami za elektrinu za
obdobie 31.12.2007 - 18.7.2008, za obdobie 19.7.2008 - 18.7.2009, za obdobie 19.7.2009 - 18.7.2010,
za obdobie od 19.7.2010 - 18.7.2011, zmluvou o združenej dodávke elektriny zo dňa 4.1.2008, faktúrami

za elektrinu za obdobia 2.1.2008 - 7.4.2008, 8.4.2008 - 6.4.2009, 7.4.2009 - 9.4.2010, 10.4.2010 -
22.3.2011, 23.3.2011 - 28.3.2012, prehľadom nákladov navrhovateľa za užívanie bytu od roku 2008
- 2012, historickým výpisom z LV č. 8486 a historickým výpisom z LV č. XXXX, kúpnou zmluvou
zo dňa 3.12.2007, kúpnou zmluvou zo dňa 15.3.2006, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnosti zo dňa 4.8.2005, dohodou o odstúpení od zmluvy o zabezpečení záväzkov

prevodom vlastníckeho práva zo dňa 8.3.2006, zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo
dňa 9.5.2001, notárskou zápisnicou N 534/02, NZ 530/02 zo dňa 19.12.2002, zmluvou o zrušení
vecného bremena zo dňa 2.8.2005, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 13C/60/2013-101 zo
dňa 25.9.2013, opravným uznesením č. k. 13C/60/2013-107 zo dňa 7.4.2014, vyjadrením UniCredit
bank Czech Republic and Slovakia, a.s. zo dňa 20.3.2014, správou o zdravotnom stave pôvodnej

odporkyne 1, záznamom ohlasovne pobytu zo dňa 23.10.2006, lustráciou v súdnom manažmente,
rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 13C/22/2005-64 zo dňa 9.2.2006, platobným rozkazom
Okresného súdu Trnava č. k. 25 Ro325/05-8 zo dňa 7.12.2005, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.
k. 35C/12/2005, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 37C/200/2014-76 zo dňa 30.9.2015, obsahom
pripojeného spisu 7C/25/2003 a rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 7C/25/2003 zo dňa 6.10.2004,

zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000100A/IU/07/031 zo dňa 14.12.2007, ako
aj oboznámením sa s ostatnými listinnými dokladmi a obsahom celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový stav:Navrhovateľ v konaní uviedol, že je vlastníkom predmetného bytu, odporcov vyzval na vysťahovanie
sa z bytu, avšak títo to odmietajú, pretože nemajú kde bývať. Navrhovateľ pritom platí všetky poplatky
spojené s predmetným bytom. Predtým bol v zahraničí, takže byt nepotreboval, dohodol sa s odporcami,

že mu budú platiť určitú časť poplatkov za užívanie predmetného bytu. Teraz sa však vrátil zo zahraničia,
chce si založiť rodinu a byt potrebuje. Predošlou vlastníčkou bytu bola pani Q., od ktorej byt kúpil kúpnou
zmluvou zo dňa 3.12.2007. X. pani Q. bol vlastníkom bytu syn odporkyne 1, ktorý tento byt predal pani
Q., tento medzičasom zomrel. Odporcovia 1 a 2 nemajú žiadne práva k predmetnému bytu. Vecné
bremeno k bytu bolo zrušené. Následne K. A. predal predmetný byt. Odporkyňa 1 je navrhovateľova

stará matka a odporca 2 je navrhovateľov strýko. Navrhovateľ s nimi nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu.
Navrhovateľ uviedol, že nájomné mu bolo najprv platené osobne z ruky do ruky, v januári 2012 mu prišiel
prvýkrát šek. Odporcom prvýkrát oznámil, že chce, aby sa z bytu vysťahovali v auguste roku 2011, v
novembri 2011 prišiel so sťahovacou službou, k čomu bola privolaná polícia, ktorá však uviedla, že do
sporu nemôžu zasahovať a navrhovateľ sa má obrátiť na súd. Navrhovateľ platí za byt, spláca úver,
chcel by byt užívať, odporcovia mu niekoľko mesiacov nezaplatili za byt. Písomnú výpoveď z nájmu bytu

odporcom nedal. K okolnostiam nadobudnutia bytu uviedol, že keď pracoval v zahraničí, zomrel jeho
strýko, keď prišiel na pohreb, jeho matka T. E. ho oslovila, či by nechcel kúpiť tento byt od pani Q., ktorej
Ľuboš Kohúcik byt predal. Keďže mal navrhovateľ dobrú prácu s dobrým príjmom, rozhodol sa, že byt
kúpi. Úver na byt mu stihli schváliť do 17.12.2007, lebo už 18.12.2007 mala byť dražba. S odporcami sa
navrhovateľ dostal do kontaktu asi dva až tri dni po pohrebe, títo sami nevedeli za akých okolností bol

byt predaný pani Q.. Navrhovateľ sľúbil odporkyni 1, že v byte môže bývať, pokiaľ on nebude potrebovať
predmetný byt, keďže pracoval v zahraničí, byt nepotreboval. Navrhovateľ to bral ako ústretový krok
voči nim, že môžu zostať v byte bývať a budú platiť nájom. Z kúpnej zmluvy vyplývalo, že pani Q. bola
jedinou majiteľkou bytu, bez vecného bremena. Pokiaľ ide o skutočnosť, že si neprevzal šek zaslaný
odporcami dňa 23.1.2012, ktorá čiastka bola odporcom vrátená, navrhovateľ uviedol, že šek si založil

medzi osobné veci a zabudol naňho.

Odporcoviavkonaníuvádzali,žebytbolpostupnevovlastníctveštyrochvlastníkov. Kbytubolozriadené
vecné bremeno. Návrh navrhovateľa je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Odporcovia najskôr
uvádzali, že o nájomný vzťah v predmetnom spore nejde. Potom dôvodili, že zo strany navrhovateľa

nebol urobený žiaden úkon, ktorý by smeroval k zániku nájmu bytu, nebola im daná písomná výpoveď z
nájmu bytu podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukazovali na to, že vyjadrenia navrhovateľa
o platení/neplatení nájomného, či úhrad za služby spojené s užívaním bytu sú protichodné a rozporné,
keď navrhovateľ tvrdil, že preplatky odporcom vracal, hoci predtým tvrdil, že mu aj niekoľko mesiacov
nezaplatili, logicky potom nebolo čo vracať. Neprevzatie šeku navrhovateľom podľa nich smerovalo k

podaniu žaloby.

Odporca (pôvodne odporca 2) k veci uviedol, že jeho matka previedla byt darovacou zmluvou na syna
K., tento si však kúpil aj dom v Dlhej a zobral si hypotekárny úver aj na predmetný byt. Tento byt
založil, pretože mal nejaký dlh a potreboval peniaze. Potom previedol byt na pani Q., aby mu ho banka

nezobrala. Splácal aj úver, avšak predtým bolo vecné bremeno na tomto byte zrušené, pretože by sa byt
nedal previesť na inú osobu. Brat K. mal v Nemecku dopravnú nehodu, zobrali mu dom v Dlhej. Chceli
zachrániť aspoň predmetný byt, preto bol prevedený na syna jeho sestry T. E.. Odporca uviedol, že keby
bol vedel ako to skončí, riešil by to inou cestou. V súčasnosti ich chce navrhovateľ z bytu vyhodiť, pričom
odporkyni 1 sľúbil, že ju nechá v byte dožiť.

Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ ide o jeho predchádzajúcu výpoveď, pod pojmom „nájom“ mal na mysli
platby za služby spojené s užívaním bytu. Nájomnú zmluvu s odporkyňou 1 ani s odporcom 2 nikdy
neuzatváral, od odporcov nikdy neobdržal nájomné, ako odplatu za užívanie bytu. Dostával od nich
nepravidelne prostriedky, ktoré platil dodávateľom za služby spojené s užívaním bytu. Navrhovateľ

zdôraznil, že pod pojmom nájom, mal pôvodne na mysli úhrady za služby spojené s užívaním bytu, nie
odplatu za možnosť užívať byt. Navrhovateľ mal za to, že je logické, aby odporcovia platili za elektrinu,
vodu a plyn, ktoré spotrebovali. Odporkyňa 1 najskôr nechcela za služby spojené s užívaním bytu platiť,
pretože bola zvyknutá, že všetko za ňu platil K. A., nakoniec však platila. Preto ani nie je možné, aby
navrhovateľ dával odporcom písomnú výpoveď z nájmu podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ poukazoval na to, že má k dispozícii všetky výmery, predpisy a vyúčtovania, ktoré súvisia s
užívaním bytu odkedy ho dňa 3.12.2007 nadobudol. Odporcov len trpel vo svojom byte. Stávalo sa, že
niektoré mesiace mu vôbec neprispeli na poplatky, či zálohové platby spojené s užívaním bytu, prípadne
za nich musel navrhovateľ platiť nedoplatky, preplatky im však vždy odovzdával. Pokiaľ ide o postupnýprechod vlastníctva k predmetnému bytu, uviedol, že po smrti manžela odporkyne 1 v roku 1992 sa
výlučnou vlastníčkou bytu stala odporkyňa 1. Okrem toho vlastnila aj rodinný dom v Rakoviciach pri
Piešťanoch, auto a iné cennosti. V roku 2002 odporkyňa 1 darovala byt synovi K. A. a rodinný dom

druhému synovi odporcovi 2 G. A.. V darovacej zmluve bolo zriadené vecné bremeno doživotného
bývania odporkyne 1, avšak toto vecné bremeno bolo na základe zmluvy o zrušení vecného bremena v
roku 2005 zrušené. K. A. predal v roku XXXX byt p. Q.. Keď byt kupoval navrhovateľ od p. Q., v čl. VIII
ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 3.12.2007 bolo uvedené, že okrem uvedených na predmete kúpy neviaznu
iné bremená, dlhy, ani práva tretích osôb. Podľa navrhovateľa neexistuje žiaden právny titul, na základe

ktorého by mali odporcovia zostať v predmetnom byte, neexistuje nájomný vzťah ani vecné bremeno,
vyjadrenia odporcov sú len účelové. Podľa neho sa odporkyňa 1 vlastnými deťmi nechala pripraviť
o majetok a žije v utkvelej predstave, že byt je jej. Navrhovateľ poskytol odporcom iba ubytovanie,
odporcovia platili iba za užívanie predmetného bytu podľa vyúčtovaní dodávateľov služieb do bytu, a to
Bytovéhodružstva,Západoslovenskejenergetikyaleboplynární.Zaužívaniebytuodporcaminedostával
od nich ani cent navyše.

Odporca uviedol, že navrhovateľ vo svojich vyjadrenia klame, pretože byt nadobudol s vedomím, že
prehovárali pani Q., aby mu tento byt predala, aby nešiel do vlastníctva cudziemu, len z tohto dôvodu
pristúpila pani Q. k predaju bytu navrhovateľovi. Pani Q. bola švagrinou zomrelého K. A. (sestra jeho
manželky), sama sa vyjadrovala v tom smere, že keby to predala niekomu cudziemu, mohla to predať

za oveľa výhodnejšiu cenu, predala byt za túto cenu navrhovateľovi, aby babka mala kde bývať.
Navrhovateľ sa čudoval, keď mu povedali, že mu budú platiť nájomné za predmetný byt. Odporcovia
mali za to, že predmetný byt bude v dobrých rukách, keď ho bude mať vnuk, mali pritom možnosť aj
inej záchrany bytu. Dom v J. odporcovi zobral FinancReal, mal ho založený, o čom sa vedie súdny spor.
Navrhovateľ prišiel za odporcami, aby mu platili obaja mesačne nájomné. Preplatky im navrhovateľ nikdy

nedal, iba od nich vyžadoval nedoplatky. Zobral aj preplatok k predmetnému bytu po zomrelom K., vo
výške 8.000,-Sk, t. j. 265,55 eur. Žiadal od nich aj zaplatenie domovej dane.

Navrhovateľ sa vyjadril, že pokiaľ ide o nedoplatky, tieto mu niekedy odporcovia zaplatili a niekedy
povedali,ženemajú peniaze,takmutonaviackrátsplácali. Odporkyňa1dostávaladôchodok,zobralasi

aj pôžičku od nebankových subjektov na zaplatenie poplatkov, spojených so spormi ktoré vedie odporca
2. Preplatky navrhovateľ odporcom vzhľadom na ich finančnú situáciu vyplatil. Čo sa týka prehovárania
pani Q.j, aby mu predala byt, on o tom nemá vedomosť. Navrhovateľ pracoval v Taliansku od mája 2007
do decembra 2007, kedy si vybavoval aj hypotekárny úver. Nie je pravda, že by si pýtal nájomné od
oboch odporcov. Keď odporkyňa 1 darovala predmetný byt synovi K., nemusela za byt platiť žiadne

poplatky a preto sa ohradzovala, keď on od nich žiadal, aby uhrádzali poplatky za služby spojené s
užívaním bytu. Nakoľko v byte býval aj odporca 2, navrhovateľ žiadal, aby tieto poplatky za služby platili
obaja odporcovia, každý v polovici. Odporca platil 7 až 8 mesiacov, potom prestal platiť. Keď navrhovateľ
pohrozil, že odporcov dá z bytu vysťahovať, začala za odporcu platiť odporkyňa 1. Pokiaľ ide o odporcom
tvrdený preplatok vo výške 8.000,-Sk, t. j. 265,55 eur, navrhovateľ uviedol, že on zaplatil dlh na byte

Bytovému družstvu okolo 12.000,-Sk, t. j. 398,33 eur a 8.000,-Sk, t. j. 265,55 eur mu bolo vrátených ako
preplatok, rozpočítal to na dvanásť mesiacov a za mesiace október až december 2007 dal alikvotnú
čiastku z tejto sumy odporcom. Navrhovateľ mal tiež za to, že keď užívajú predmetný, mali by zaplatiť
aj daň z bytu, avšak túto mu nezaplatili. O tom, že byt sa predáva sa navrhovateľ dozvedel po pohrebe
strýka K., a to od odporcov i svojej matky, podľa jeho informácií mal ísť byt na dražbu. Na pohrebe K. A.

sa dozvedel, že vlastníčkou bytu je T. Q. a že na byte neviaznu žiadne bremená, preto sa dohodli, že on
si zoberie úver a týmto úverom vyplatí úver, ktorý si zobrala na byt p. Q.. Zvyšok kúpnej ceny, ktorý zostal
po splatení úveru, išiel na účet p. Q. čo je uvedené aj v kúpnej zmluve zo dňa 3.12.2007. Pani Senčákovú
prvý raz stretol na svadbe strýka K., nakoľko bola sestrou manželky strýka. Navrhovateľ nevedel, že k
bytu existovalo vecné bremeno, dozvedel sa to, až keď bol majiteľom bytu, keď mu začiatkom roka 2008

odporkyňa 1 oznámila, že je tam nejaké vecné bremeno. V kúpnej zmluve však nebolo uvedené žiadne
vecné bremeno. S odporcami 1 a 2 nikdy nepodpísal žiadnu nájomnú zmluvu. Keďže nebola uzavretá
nájomná zmluva, nebola daná ani výpoveď z nájmu. Navrhovateľ trval na tom, že chce čím skôr začať
s užívaním bytu, má priateľku, s ktorou chce uzavrieť manželstvo, založiť si vlastnú rodinu, potrebuje
preto niekde bývať, roky spláca hypotekárny úver na byt, platí všetky poplatky spojené s užívaním bytu,

avšak nie je mu umožnené byt užívať, nemá do bytu slobodný prístup. Keď sa pokúšal vymeniť zámok
od vchodových dverí bytu, odporcovia ho vymenili a osadili pôvodný. Navrhovateľ tak musí platiť za
niečo, čo mu patrí, avšak je mu bránené v užívaní. Za vlastné bývanie musí platiť ďalších 100 eur. V
konaní pod sp. zn. 13C/60/2013 si voči odporcom uplatnil pohľadávku titulom úhrad za služby spojenés užívaním bytu. Po odkúpení bytu sa navrhovateľ s odporkyňou 1 dohodol, že táto môže v byte bývať,
kým ho navrhovateľ nebude potrebovať. Odporkyni 1 neskôr navrhol, že by v byte mohla zostať bývať
v jednej izbe a aj on by sa nasťahoval do tohto bytu, odporkyňa 1 s tým nesúhlasila.

Odporca k tomu uvádzal, že keď navrhovateľ kupoval predmetný byt, dohodla to navrhovateľova matka
T. E., odporca mal vtedy kupujúceho na predmetný byt, chcel ho kúpiť JUDr. P., predseda Krajského
súdu v Trnave, nakoniec však pristúpili na to, že ho odkúpi navrhovateľ, ktorý je synom odporcovej sestry
s tým, že byt bude zachránený a jeho stará matka, odporkyňa 1 ho bude môcť užívať do smrti. Keby
boli vedeli, že to takto dopadne, byt by nikdy nepredali navrhovateľovi. Matka navrhovateľa zobrala aj

odporkyňu 1 a šli vlakom na východ k pani Q., aby byt predala navrhovateľovi, tá mala možnosť ho
predať za oveľa vyššiu sumu, ako ho predala navrhovateľovi, bola jej ponúknutá suma až 1.800.000,-Sk,
pretože však bola švagrinou K. A. po ktorom zostal maloletý syn, tak aby sa tento syn mohol stýkať so
svojou babkou v predmetnom byte, p. Q. pristúpila k tomu, že byt predala navrhovateľovi. Odporcovia v
byte bývajú v jednej izbe a ostatné izby sú zapratané, pretože tam nasťahovali veci z domu z Rakoviec.

Navrhovateľ uviedol, že všetko konanie odporcov smeruje len k zavádzaniu a naťahovaniu veci.
Výsluchom svedkyne Q. bolo podľa neho preukázané, že nadobudol byt bez zaťaženia právami tretích
osôbabezvecnéhobremena,pričomnebolopreukázanéaniuzatvorenienájomnejzmluvy,čioprávnené
užívanie bytu odporcami, ktorí boli v byte len trpení. Odporca 2 si odvodzoval svoje užívacie právo
k bytu od odporkyne 1, pokiaľ ona zomrela, nie je dôvod, aby odporca zostával v predmetnom byte.

Navrhovateľovi neustále vznikajú náklady, ktoré musí platiť. V mesiaci jún 2015 zaslal odporcovi návrh
dohody o urovnaní sporu na čo odporca nereagoval. Doteraz mal dostatok času na vypratanie bytu.
Navrhovateľ si chce založiť rodinu, trpí ujmu a škodu, ktorú si musí vymáhať v súdnych konaniach, pokiaľ
ide o náklady súvisiace s užívaním bytu. Poukázal na to, že v čase keď pani Q. v roku 2006 kupovala
predmetný byt, odporca vôbec nebýval v tomto byte a pôvodný vlastník K. A. zrušil odporcovi trvalý

pobyt, čo potvrdzuje listina zo dňa 23.10.2006. V roku 2007 bolo navrhovateľovi zo strany odporkyne 1
oznámené, že sa tam nasťahoval odporca 2. Pokiaľ ide o platby za byt, odporca sa v iných konaniach
v rámci zmieru zaviazal, že ich zaplatí, dodnes tak neurobil. Odporca 2 nebol prítomný pri žiadnych
rozhovoroch, ani s pani Q., navyše žiadna dohoda nebola nikdy uzavretá.

Odporca uviedol, že z výpovede svedkyne Q. síce vyplýva, že neexistovala dohoda o vecnom bremene,
avšak existoval užívateľský vzťah odporcov k nehnuteľnosti. Svedkyňa uviedla, že byt kúpila od K. A.,
ktorý byt nadobudol darom od odporkyne 1, kúpna cena mala byť jeden milión korún. Po dohode s
K. A. si vzala úver 700.000,-Sk, t. j. 23.235,74 eur v UniCredit bank, ktorý splácal K. A.. Zvyšných
300.000,-Sk, t. j. 9.958,18 eur od neho nežiadala. Z toho vyplýva, že v rámci dobrých vzťahov došlo

k úzusu, že nehnuteľnosť budú užívať odporcovia 1 a 2 tak, ako dovtedy. Po smrti K. A. sa na túto
dohodu zabudlo. Došlo k predaju bytu navrhovateľovi, ktorý bol o tomto úzuse upovedomený, čo vyplýva
z toho, že sám tvrdil, že odporkyňa mohla zostať v byte bývať, kým nebude navrhovateľ potrebovať byt
pre seba. Odporca poukazoval na to, že navrhovateľ sa opakovane svojpomocne snaží domôcť toho,
aby odporca odišiel z predmetnej nehnuteľnosti, pričom bol upozornený, že o veci nebolo právoplatne

rozhodnuté, vyvíja nátlak na odporcu, vymieňa mu zámky, odstraňuje mu štítky z poštovej schránky.
Pokiaľ ide o úhrady za služby spojené v užívaním bytu, do určitej doby boli tieto úhrady realizované tak,
že konkrétnu sumu na úhradu služieb odporcovia 1 a 2 odovzdávali navrhovateľovi a tento potom platil
dodávateľom služieb. Navrhovateľ potom odmietol prijať ďalšie úhrady, čo bolo asi štyri roky dozadu,
keď pošta odporcovi vrátila poštovú poukážku. Odporca nemá možnosť iným spôsobom si zabezpečiť

bývanie. Navrhovateľ hrubo zasahuje do jeho práv a koná v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o
užívacie právo odporcu k bytu, pôvodné právo užívať byt vzniklo dohodou medzi K. A. st. a odporkyňou
1, ktorá mu darovala byt s podmienkou, že obaja budú môcť naďalej bývať v predmetnom byte. Táto
dohoda bola rešpektovaná pani Q., následne aj navrhovateľom, ktorí tolerovali túto dohodu a zo strany
odporcov bolo rešpektované to, že sa budú uhrádzať náklady súvisiace s bytom a nebude sa uhrádzať

nájomné. Odporkyňa 1 mala vedomosť, že odporca 2 nemá kde bývať, čiže u odporcu 2 nejde o prechod
nájmu z dôvodu, že odporkyňa 1 zomrela, ale odporca 2 mal k bytu rovnaké nájomné právo ako
odporkyňa 1, subjektom ústnej nájomnej zmluvy medzi K. A. a odporkyňou 1 bol tiež odporca 2. Odporca
uviedol, že s odporkyňou 1 v byte býval stále, keď aj vlastnil rodinný dom, tento slúžil ako chata, kde
chodievali na víkendy. Odporca uviedol, že je nezamestnaný, v marci 2015 prerušil živnosť, bol murár,

nezaplatili mu za prácu, nebolo tiež dostatok práce, teraz robí iba brigádnicky. Jeho matka mu darovala
dom, o ktorý sa staral, aj o záhradu, financoval ho. Synovi K. A. darovala byt. Potom, čo K. A. zahynul,
bol v banke úver, ktorý bolo treba splácať. Byt nakoniec kúpil navrhovateľ, ktorý si naň zobral úver.
Navrhovateľ sám uvádzal, že zachraňuje byt, aby babka mala kde bývať, avšak potom štyri roky predjej smrťou prišiel so sťahovákmi. Odporca uviedol, že svoje právo bývať v predmetnom byte odvodzuje
od toho, že v byte býval 50 rokov. Dom má v riešení na súde a nemá kde bývať. V byte má aj svoje veci,
ktoré nemá kam dať. Odporca poukazoval na to, že pani Q. mohla predať byt predsedovi krajského súdu

P.i, resp. byt sa mohol predať na dražbe, avšak navrhovateľ sa ponúkol, že byt zachráni. Odporcovia
chceli byť odkúpiť za sumu, za akú ju kúpil navrhovateľ, avšak on chcel dva milióny. Minulý rok dal
navrhovateľ odpojiť byt od elektriny a plynu. Odporca uviedol, že v byte býva asi od roku 2002.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že po smrti dedka G. A. st. v r. 1992, rodinné vzťahy začali

chladnúť. V dedičskom konaní (sp. zn. 10D 5720/92) sa jeho manželka a deti dohodli, že všetok majetok
zostane vo vlastníctve jeho manželky, odporkyne 1. Išlo o dom v Rakoviciach, auto a podiel na byte.
V roku 1998 odporkyňa 1 darovala odporcovi 2 rodinný dom v Rakoviciach darovacou zmluvou so
zriadením vecného bremena. Vecné bremeno bolo zrušené v r. 2005. Manželstvo odporcu 2 sa skončilo
rozvodom, čo odporca 2 dával za vinu navrhovateľovej matke, a tu sa začalo stupňovať ochladenie
rodinných vzťahov. Odporkyňa 1 darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa 19.12.2002

darovala svoj byt K. A.. Keďže v tom čase mal odporca vlastný dom už 5 rokov, nemohla mať odporkyňa
strach, že by odporca nemal kde bývať, nebol teda dôvod, aby vznikali údajné dohody o tom, že
odporca bude bývať u matky. V čase, keď byt kupovala p. Q. a keď ho kupoval navrhovateľ, odporca v
byte nebýval. Rovnako ako odporcovi 2, tak aj synovi K. zrušila odporkyňa vecné bremeno 2.8.2005.
Odporkyňa tak zostala bez vecných bremien na dome i na byte, nenárokovala si teda na to, bývať do

konca života v dome, alebo v byte. V októbri roku 2005 si zobral syn Ľuboš úver od spoločnosti S.O.S.
financ a založil byt ako zábezpeku, následne v marci 2006 po vyplatení bytu sa zábezpeka v prospech
S.O.S. financ zrušila. Dňa 15.3.2006 K. A. predal byt T. Q. za 1.000.000 Sk, t. j. 33.193,92 eur, ktorá
si vzala úver v Unibanke a kúpna suma bola poukázaná na účet K. A.. V kúpnej zmluve je uvedené,
že byt nie je viazaný právami tretích osôb, neviaznu na ňom žiadne ťarchy. Žiadna dohoda medzi K.

A. a T. Q. o tom, že tam odporca má právo bývať neexistuje a nikdy neexistovala. K. A. pomáhal T. Q.
so splátkami úveru, avšak dňa 4.10.2007 tragicky zahynul pri autonehode v Nemecku. Po jeho smrti T.
Q. nevládala splácať úver, narastal tam dlh. Byt bol predmetom dražby, mohol ho kúpiť ktokoľvek, kto
by tam odporkyňu 1 vôbec netrpel a neplatil by jej za služby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ odporca
uvádza, koľko mal kupcov na byt, tento nebol predávajúcim, ani nemal žiadne práva k bytu, v tom čase

sa o svoju matku ani nestaral a neprebýval u nej. K dražbe malo dôjsť dňa 18.12.2007. Navrhovateľ v
tom čase pracoval v Taliansku, nemal prehľad o tom, čo sa deje doma. O predaji bytu sa dozvedel od
svojej matky, ktorá sa ho pýtala, či by nechcel byt kúpiť. O záchrane bytu pre odporkyňu nemohla byť
reč, lebo ona v tom čase už nebola vlastníkom bytu, nemala iné vecné práva k bytu, bola tam len trpená.
NavrhovateľsizkúpnejzmluvymedziT.Q.aK.A. azlistuvlastníctvaoveril,žebytniejeničímzaťažený,

neviaznu na ňom žiadne bremená ani práva tretích osôb. Navrhovateľ sa niekoľkokrát pýtal T. Q., či v
byte niekto má právo bývania, vždy odpovedala, že nikto tam nemá žiadne právo, ani dohodu o užívaní.
Dňa 13.11.2007 T. Q. požiadala R. bank o udelenie súhlasu na predaj založenej nehnuteľnosti, banka
dala súhlas dňa 16.11.2007, následne dňa 3.12.2007 p. Q. predala byt navrhovateľovi za 1 mil. Sk. Dňa
17.12.2007 bol navrhovateľovi poskytnutý úver. Po kúpe bytu sa navrhovateľ dohodol s odporkyňou, že

ju ponechá bývať v byte za podmienky, že bude uhrádzať platby za služby spojené s užívaním bytu, a
keď navrhovateľ bude potrebovať byt pre seba, tak sa odporkyňa vysťahuje. Odporkyňa najprv nechcela
na takéto podmienky pristúpiť, nakoniec to akceptovala. Odporca nebol nikdy pri rokovaniach s p. Q..
Navrhovateľ uhrádzal všetky platby zo svojho účtu, následne vždy prišiel s vyúčtovacou faktúrou od
Bytového družstva, SPP alebo ZSE a odporkyňa mu tieto náklady preplácala. Nedoplatky požadoval

uhradiť, preplatky jej vracal. Navrhovateľ musel pri kúpe bytu povyplácať rôzne nedoplatky na bytovom
družstve, ZSE a SPP. Tieto nedoplatky od odporkyne nikdy nežiadal uhradiť. Navrhovateľ uviedol, že byt
si kúpil v dobrej viere, so zámerom vyriešiť si bytovú otázku. Kým sa z pracovných dôvodov nachádzal v
zahraničí, nechal odporkyňu v byte bývať, aby mala čas na vyriešenie vlastného bývania. Odporkyňa sa
v čase kúpy bytu navrhovateľom nachádzala byte sama, odporca tu s ňou nebýval. Neskôr odporkyňa

navrhovateľovi oznámila, že s ňou býva aj odporca, nakoľko sa o ňu stará. Navrhovateľovi prekážalo,
že sa tam odporca bude nachádzať, ale v návštevách mu brániť nemohol. S odporcom žiadnu dohodu
ohľadom bývania nikdy neuzatváral. Odporkyňa navrhovateľovi oznámila, že od nej navrhovateľ dostane
polovicu úhrad a druhú bude platiť odporca. Fungovalo to len 6 mesiacov a v júli 2008 začal odporca
vymýšľať, prečo nemôže uhrádzať polovicu platieb za energie. U odporcu narastal dlh, preto začala

odporkyňa všetky poplatky uhrádzať sama. Navrhovateľ odporkyni oznámil, že si neželá prítomnosť
odporcu v byte, odporcu navrhovateľ koncom roku 2008 požiadal, aby okamžite byt opustil. Odporcovi
bol v predmetnom byte zrušený trvalý pobyt už v roku 2006, čo potvrdzuje vôľu vlastníka bytu v tom
čase, že odporca nemal k bytu žiadne užívacie práva. Po ukončení prác v zahraničí v auguste roku2011 navrhovateľ oznámil odporkyni, že chce, aby mu uvoľnila jednu izbu s tým, že odporkyňa môže
zostať bývať s navrhovateľom, ale odporca sa musí okamžite vysťahovať. Odporkyňa s tým nesúhlasila,
preto jej navrhovateľ dal čas na vysťahovanie. V novembri roku 2011 navrhovateľ prišiel so sťahovacou

službou, k tomu boli susedom privolané hliadky polície. Dňa 22.12.2011 navrhovateľ podal žalobu o
vypratanie nehnuteľnosti. Odporcovia v januári r. 2012 navrhovateľovi poslali jeden šek s platbami za
energie za január splatný do 25.3.2012, viac nič. Tento šek za január navrhovateľ založil a našiel ho
až neskôr. Po podaní žaloby o vypratanie odporkyňa prestala platiť a navrhovateľ už 4 roky sám platí
za niečo, čo neužíva. Odporca sa celý čas domáhal toho, aby odporkyňa mohla v byte dožiť, čo sa

aj stalo. Následne si však vymyslel údajnú dohodu o užívaní bytu, medzi zosnulou odporkyňou a jej
zosnulým synom K. a T. Q., avšak týmto klame a zavádza. Odporca aj po smrti odporkyne neoprávnene
užíva byt, odmieta sa z neho vysťahovať. Od začiatku roka 2012 neplatí ani za služby spojené s
užívaním bytu a dňa 3.4.2013 navrhovateľ podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde v
konaní 13C/60/2013 sa odporca zaviazal zaplatiť sumu 2.691,81 eur do 30.11.2013, čo sa však nestalo,
preto bol podaný návrh exekútorovi. Ďalšiu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľ

podal dňa 2.9.2014, konanie sa vedie pod sp. zn. 27C/200/2014. Žiadne dohody o možnosti užívania
nehnuteľnosti zo strany odporcu neexistovali. Nikdy za dobu od začatia konania odporca neodvodzoval
svoje právo bývať v byte od existencie údajnej dohody. Otázne je, medzi kým mala byť údajná dohoda.
Odporca celý čas svoje užívacie práva odvodzoval od odporkyne, po jej smrti si zmyslel teóriu o svojom
údajnom práve užívať byt. Odporca uviedol, že sa v byte zdržiava, pretože sa stará o chorú matku.

Svedkyňa Q. vo výpovedi ako aj v kúpnej zmluve uviedla, že byt nie je zaťažený právami tretích osôb,
užívacími právami, či inými vecnými právami. Údajná rodinná dohoda o užívaní bytu neexistovala, veď
odporkyňa darovala odporcovi rodinný dom. Odporca neoprávnene zasahuje do práv navrhovateľa,
vlastníka predmetného bytu a spôsobuje mu svojím konaním škodu značného rozsahu. Navrhovateľ
nikdy nemal zámer zachraňovať byt pre babku, ako tvrdil odporca. Bral si hypotekárny úver so zámerom

vyriešiť svoju bytovú otázku, byt chce nerušene užívať. Podľa navrhovateľa, odporca potvrdil, že v
čase, keď navrhovateľ byt kupoval, tak sa v byte nezdržiaval, v byte býval až od roku 2007, nemohlo
naňho prejsť údajné nájomné právo, keď v roku 2006 mu brat nechal zrušiť trvalý pobyt a nechal
ho z bytu vysťahovať. Odporca mal kde bývať, od roku 1998 mal nehnuteľnosť. Žiadna nájomná
zmluva uzatvorená nebola, pretože keď odporkyňa darovala byt synovi Ľubošovi, mala zriadené vecné

bremeno, čo sa vylučuje s nájomným vzťahom. X. ďalších prevodoch dala súhlas so zrušením vecného
bremena. V čase, keď pani Q. byt prevádzala, nebolo zriadené žiadne vecné bremeno, ani na K. A., či
odporcov. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že k bytu neexistujú práva tretích osôb. Výpoveď odporcu si
odporuje, najmä pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých došlo k prevodu bytu z pani Q. na navrhovateľa.

Odporca sa v konaní bránil tým, že s odporcami 1 a 2 bola uzatvorená nájomná zmluva, a keby aj
bola uzatvorená nájomná zmluva iba s odporkyňou 1, tak na odporcu 2 zo zákona prešiel nájom bytu.
Konkludentnádohodaexistovalaprikaždomjednomvlastníkovi,odkedyodporkyňa1nebolavlastníčkou
bytu resp. nemala vecné bremeno. Následne však bola aj s ním konkludentne uzatvorená nájomná
zmluva. Ťažko sa určuje konkrétny čas kedy bola táto konkludentná nájomná zmluva uzatvorená, bolo

to zrejme odvtedy, keď tam začal odporca bývať. Nájomné bolo dohodnuté v hradení nákladov na
predmetný byt. Navrhovateľ ešte za života odporkyne nechal byt odpojiť od elektriny a plynu, odporca
si potom sám uzatvoril zmluvu s elektrárňami a plynármi, vodu neplatí. Odporcovi matka v roku 1998
darovala dom v Rakoviciach, odporca si zobral úver na dom od S.O.S Finance, bolo to 100.000 Sk, t. j.
3.319,39eur,ktorépožičalkamarátkeprirozvode.Odporcaúvernevedelsplácať,neskôrmuFinancReal

dom zobral. Odporca uviedol, že tento dom prakticky postavil, staral sa o rodičov, ide o štvorizbový
poschodový dom, boli tam tri garáže, letná kuchyňa. Chodievali tam iba cez víkendy. Sestra mala kde
bývať, mala štvorizbový byt. Odporca uviedol, že postavil rodičom dom, s tým, že jemu zostane byt,
ale matka potom dala byt bratovi a dom odporcovi. Brat K. A. odporcovi v roku 2006 zrušil trvalý pobyt,
pretože medzi nimi boli určité nezhody. Odporca uviedol, že si požičal od Ľuboša Kohúcika 5000 Sk,

t. j.165,97 eur s tým, že mu ich za dva týždne vráti, avšak tieto peniaze mu nevrátil, ale požičal mu
vozík ako zálohu za tých 5000 Sk, t. j. 165,97 eur, on si vozík nechal a riešil to súdnou cestou. Odporcu
dal vysťahovať asi rok a pol predtým, než v roku 2007 zomrel. Keď dal odporcu vysťahovať, odporca
potom býval v aute asi rok a pol. Keď brat zomrel, odporca sa vrátil k mame, s touto býval od roku 2007.
Pani Q. odporca videl asi šesťkrát, prvýkrát na svadbe. Matka išla s pani E. vlakom za pani Q., aby ju

prehovorili, aby byt dala na navrhovateľa, aby odporcovia mali kde bývať. Navrhovateľ vtedy pracoval v
Taliansku, ponúkol sa, že mu banka schváli úver. Odporca sa s pani Q. konkrétne o byte nebavil, vtedy
sa vybavoval pohreb a prebiehala záchrana bytu. Byt chcel vyplatiť aj predseda krajského súdu JUDr. P.,
ktorý keď chcel schváliť svoj úver, povedali mu, že na byt je už vybavovaný úver. Svedkyňa Q. nevedelao tom, že odporca má iného záujemcu na daný byt. Pani Q. nechala odporcov v byte bývať, vedela, že
byt je pre nich, pre rodinu. Brat dal byt napísať na ňu, pretože mal exekúcie, aby mu na tento byt nesiahli.

K tejto argumentácii odporcu navrhovateľ uviedol, že odvodzovanie nájomného vzťahu od odporkyne
neprichádzadoúvahy,pretožeodporkyňavroku1998odporcovidarovaladom,tátoodroku2002nebola
vlastníčkou bytu, to, že dieťa prespí u rodičov, alebo u nich zotrvá pár dní, mu ešte nezakladá nájomný
vzťah. Odporca sa do bytu nasťahoval, až po smrti brata v r. 2007, a to už mal byt dvoch rôznych
vlastníkov,ktorívkúpnopredajnýchzmluváchprehlasujú,žekbytunemajúprávatretieosoby.Ajodporca

vo svojej výpovedi potvrdil, že neb. K. A. nikdy neprejavil vôľu, aby odporca v byte býval. Taktiež p. Q. vo
svojej výpovedi uviedla, že nájomný vzťah s odporkyňou 1 alebo s odporcom 2 nemala. Preto vyjadrenie
odporcu o odvodzovaní nájomného vzťahu od predchádzajúcich vlastníkov neobstojí. Odporca nebol
prítomný pri žiadnom prevode bytu od roku 2002. Odporkyňa 2 previedla byt na druhého syna v roku
2002 a bolo v jej prospech zriadené vecné bremeno, ktoré na základe vlastného prejavu vôle v roku 2005
zrušila. So svojim synom K. A. žiadnu nájomnú zmluvu nemala, tvrdenia odporcu o údajnej existencii

nájomného vzťahu sú účelové. K. A. nikdy neprejavil vôľu, aby odporca v byte prebýval, nechal odporcu
vypratať z bytu a zrušil mu v roku 2006 aj trvalý pobyt. Preto je nepravdepodobné, že by za takýchto
napätých súrodeneckých vzťahov odporca mal právo v byte bývať, hoci aj údajne odvodené. Odporkyňa
1 bola v byte len trpená, bez akéhokoľvek právneho nároku k bytu, bola to len dobrá vôľa K. A., či p.
Q.. Odporca sa k matke nasťahoval až v roku 2007, po smrti K. A., ktorý zomrel 4.10.2007, teda potom,

čo ho tento už nemohol z bytu fyzicky vyhodiť. Preto, keď p. Q. v marci r. 2006 kupovala predmetný byt
od K. A., nebol odporca oprávnenou osobou užívať byt, o ktorej by sa K. A. s p. Q. dohodol. Odporca
sa nedohodol na užívaní bytu s bratom K. A., ani s p. Q., ani s navrhovateľom. Odporca si vo svojich
výpovediachodporujeaúčelovoichmení.Odporcoviavkonanínepreukázalititul,ktorýbyichoprávňoval
k užívaniu bytu. Navrhovateľ kupoval byt pre seba, so zámerom vyriešiť si bytovú otázku, nikdy nemal

zámer byt zachraňovať pre iného. Keby ktokoľvek tretí kúpil byt na dražbe, resp. aj údajne JUDr. P.,
nikto by nekupoval byt so zámerom zachrániť byt pre odporcu. Všetky tvrdenia odporcu sú účelové a
nepodložené. Navrhovateľ len dal odporkyni 1 šancu nájsť si ubytovanie a vyriešiť si bytovú otázku, kým
je on v zahraničí, nakoľko sa v rokoch 2007 - 2011 zdržiaval v zahraničí a tam pracoval. Keď sa vrátil
požiadal nebohú odporkyňu 1 a vtedy aj odporcu 2, ktorý zneužil situáciu a nasťahoval sa k matke, aby

dobrovoľne opustili jeho byt. Miesto toho prestali platiť všetky náklady spojené s užívaním bytu, čo sa
vyšplhalo na sumu 8.000 eur. Odporca vie, koľko sa platia náklady za užívanie bytu, ale priživuje sa
pri navrhovateľovi, robí zo seba obeť, namiesto toho, aby si našiel bývanie a dobrovoľne byt opustil.
Odporca nemal a nemá právny titul užívať byt, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ bol s
odporkyňou dohodnutý, že tam môže zostať bývať s tým, že si zaplatí elektrinu, vodu, plyn. Termín

dokedy tam môže zostať bývať nebol presne určený, pretože navrhovateľ nevedel, kedy sa vráti zo
zahraničia, keď sa vrátil, požiadal babku, aby mu uvoľnila jednu izbu, keďže nepotreboval celý byt pre
seba, s tým, že babka tam mohla zostať bývať. Babka s tým nesúhlasila, povedala, že je to jej byt. Keď
bol navrhovateľ v zahraničí, chodil domov raz za dva, tri mesiace, kontroloval ako babka platila platby,
keď tu navrhovateľ nebol, chodila tam jeho mama, alebo brat, prípadne babka priniesla peniaze. Všetky

zmluvy s dodávateľmi služieb boli na navrhovateľovo meno. Všetky faktúry chodili na jeho adresu. Babka
mu spätne platila, čo on zaplatil. Keď K. A. zomrel, odporca využil situáciu a hneď sa tam nasťahoval.
Navrhovateľovi platil za prvých 6 mesiacov v r. 2008 za služby na byt, išlo o polovicu nákladov, potom
viac nič nezaplatil. Navrhovateľ navštívil babku koncom novembra r. 2008 s tým, že si neželá, aby tam
odporca býval. Keď bol navrhovateľ v zahraničí, babka mu povedala, že tam býva sama. Babka po tomto

konflikte povedala, že všetko bude platiť sama. V novembri 2008 si odporca zobral igelitku, smial sa,
že ide preč. Navrhovateľ to bol večer skontrolovať, odporca vtedy vyšiel z pivnice. Navrhovateľ nechcel,
aby sa tam odporca zdržiaval. Babka naďalej platila náklady na bývanie. Keď navrhovateľ byt kupoval,
vedel iba toľko, že byt mal ísť na dražbu, v byte bývala babka, navrhovateľ nevie, či tam bol odporca.
Navrhovateľ poukazoval na zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú uzatvorila p. Q. s navrhovateľom

v zastúpení pani T. E., pričom podpisy na zmluve boli overené dňa 15.12.2007 na Obecnom úrade
Suchá dolina. Navrhovateľ uviedol, že odporca nepreukázal žiadne relevantné oprávnenie na užívanie
bytu, bývanie odporcu nebolo predmetom žiadnych dohôd, odporca sa svojvoľne prisťahoval do bytu,
neboli preukázané ani vecné práva k bytu, či už odporkyne 1, alebo odporcu 2. Odporca dobre vedel,
že nemá v byte, čo robiť. Navrhovateľ kúpil byt od p. Q., pomohol babke predĺžiť čas, aby si mohla

vyriešiť otázku bývania. Nikdy sa neriešilo, kam pôjde bývať odporca, pretože ten mal vlastný dom.
Odporca v čase prevodu bytu na navrhovateľa nemal žiadne oprávnenie k bytu, nebol jeho vlastníkom,
ani spoluvlastníkom. Po dedkovej smrti sa odporca vzdal dedičstva v prospech matky, ktorá darovala byt
synovi Ľubošovi, ktorý dal odporcu vysťahovať, čiže od r. 2004 odporca vedel, že nemá v byte čo robiť.Odporca uviedol, že výpoveď navrhovateľa je klamstvo. Navrhovateľ získal za 800.000 Sk, t. j.26.555,14
eur za lacno byt s tým, že im ho potom predá za sumu, čo do toho dal. Preto išla odporkyňa nočným

vlakom za pani Q., aby zachránili pre nich bývanie. Odporca uviedol, že mal iných ľudí istených na to,
že zaplatia úver banke, aby byt nešiel do dražby. Matka s pani Q. ho s tým predbehli. Odporca tvrdil, že
v byte býval odkedy odišiel od ženy, t. j. dvadsať rokov. Navrhovateľ od r. 2007 v zahraničí nepracoval.
Chodil každé dva týždne odpisovať teplú vodu, studenú vodu a plyn. Oni si s matkou všetko riadne
platili. Navrhovateľ ich chodil kontrolovať, chcel platiť od odporcu a od babky zvlášť. Oni si s odporkyňou

náklady na byt rozdelili, platili to spoločne. Odporca trval na tom, že navrhovateľ im sľúbil, že im byt
predá za cenu, za ktorú to kúpil, odporca je ochotný to kúpiť aj za trhovú cenu. Odporca potvrdil, že
navrhovateľovi neplatili nájomné ako odplatu za užívanie bytu, ale mu platili inkaso. Navrhovateľ babke
sľúbil, že tam môže bývať do smrti, dnes to však popiera a nechce im byt predať. Navrhovateľovi nebolo
možné uvoľniť izbu, pretože odporca ju má zapratanú až po strop, má tam veci z domu, nemali ho kam
dať spať. Izbu nemohli vypratať a odporkyňa si neželala, aby tam navrhovateľ prišiel bývať, pretože keby

mal kľúče, mohli ich vykradnúť, keďže raz sa im to už stalo. Podľa odporcu jeho matka mala na byte
vecné bremeno do r. 2009, pretože chodila voliť na Bottovu školu, keď jej zrušil trvalý pobyt, musela
chodiť voliť ako bezdomovci na Mestský úrad. Odporca uviedol, že bol prítomný pri všetkých dohodách,
nie je pravda, že bol stále v robote. S matkou by nikdy nesúhlasili, aby byt išiel na navrhovateľa, pretože
odporca mal iné možnosti. Dohoda navrhovateľa s odporkyňou bola taká, že navrhovateľ nechce ten

byt, že ho zachráni, aby mali s odporkyňou kde bývať, že má možnosť cez banku. Nie je pravda, čo
uvádza navrhovateľ, že sa dohodli, že ich nechá v byte bývať, kým ho nebude on potrebovať. Odporca
trval na tom, že medzi účastníkmi a zároveň i právnymi predchodcami navrhovateľa bola uzatvorená
ústna resp. konkludentná nájomná zmluva, bol dohodnutý nájom spočívajúci v platbách spojených s
užívaním bytu, čo potvrdila aj svedkyňa, matka navrhovateľa. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že sa

mali s odporcami dohodnúť tak, že byt môžu užívať dokedy ho nebude navrhovateľ potrebovať, ide o
výpovedný dôvod v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme bytu. Ďalej odporca tvrdil, že
v prípade, ak by súd dospel k záveru, že nájomná zmluva nebola uzatvorená s odporcom, tak smrťou
odporkyne, nájom bytu na neho prešiel zo zákona ako na spolubývajúcu osobu. Ďalej v prípade, ak by
súd nemal za preukázanú existenciu nájomnej zmluvy, odporca žiadal, aby súd viazal vypratanie bytu

na zaistenie bytovej náhrady. Vzhľadom na to, že ide o blízku rodinu, vypratanie by bolo aj v rozpore
s dobrými mravmi.

Svedkyňa T. Q. uviedla, že odporkyňa 1 je svokra jej sestry. Nebohý K. A., ktorý vlastnil predmetný byt jej
ho predal s tým, že uvažovala, že by sa tu presťahovala, ale tento potom zomrel, takže od toho upustila.

K. A. jej pomáhal pokiaľ žil aj splácať úver, ktorý si ona zobrala na kúpu tohto bytu. Potom, keď zomrel,
nemala dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, bola by o byt prišla v exekúcii, o čom sa
v rodine vedelo. Navrhovateľ sa na ňu obrátil, že by od nej byt kúpil. Svedkyňa kúpila byt za 1.mil Sk
od K. A. úver si zobrala z R. Bank a predala ho za 1.mil. Sk navrhovateľovi. Podľa svedkyne bolo na
dohodu medzi navrhovateľom a odporkyňou 1, či tam bude môcť zostať bývať. Ďalej svedkyňa uviedla,

že K. A. byt založil a potom sa obrátil na ňu, aby byt spolu splácali. Potreboval pomoc, aby neprišli o
predmetný byt, v ktorom býval on, jeho matka a jeho rodina. Počas doby, keď bola svedkyňa vlastníčka,
tolerovala užívanie bytu v stave, ako sa užíval predtým. Užívatelia bytu jej nájom neplatili, platili iba
náklady za byt a za služby im poskytované. Nevie presne ako sa splácal úver za byt, tento splácal K. A..
Užívatelia bytu jej nemuseli platiť nájomné za jeho užívanie, ale platili si za služby. Svedkyňa uzavrela s

UniCredit Bank, a.s. dňa 19.4.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
700.000,-Sk, t. j. 23.235,74 eur na kúpu trojizbového bytu č. 38 na ulici Jána Bottu, Trnava. Zvyšných
300.000 Sk, t. j. 9.958,18 eur od nej K. A. vyplatiť nežiadal. Pokiaľ ide o nejakých iných záujemcov o
byt, svedkyňa uviedla, že byt chcel odkúpiť aj odporca, avšak tento nemal peniaze, keďže bola na byt
exekúcia a bolo pred dražbou, chodili do bytu záujemcovia o byt. Svedkyňa uviedla, že väčšiu ponuku na

byt okolo 1.800.000 Sk, t. j. 59.749,05 eur v tejto dobe na byt nemala. Navrhovateľ splácal úver na byt,
finančné prostriedky v hotovosti jej nedal žiadne, iba prevzal splácanie úveru v banke. Byt prevádzala
navrhovateľovi ako výhradná vlastníčka s tým, že na byte neviaznu žiadne bremená ani práva iných
osôb.

Svedok K. A. ml., bratranec navrhovateľa a synovec odporcu uviedol, že v byte býval od r. 1996 až do
r. 2007 s otcom, matkou, babkou a strýkom. V r. 2007 sa rodičia rozviedli a on s matkou sa odsťahovali.
Odporca tam nebýval po celý čas, mali určité nezhody s jeho otcom, istý čas tam býval a potom tam
nebýval, nemohlo to však byť dlhý čas, bol tam tiež na návštevu. Ohľadom nezhôd medzi jeho otcoma odporcom, prebiehal aj súd. Vlastníkom bytu bol pôvodne svedkov otec, potom bol byt prepísaný
na jeho tetu, a to preto, že otec mal na byt pôžičku a aby sa o byt neprišlo v exekúcii, prepísal to na
ňu. Keď byt prepísal na tetu, oni tam ešte bývali. Táto teta tam nikdy nebývala, ani nemala záujem

tam bývať. Svedok nevie o tom, či p. Q. bola dohodnutá s jeho otcom, že tam odporca môže bývať.
Svedok uviedol, že nevie, ako bol jeho otec dohodnutý s touto tetou ohľadom bytu, nebol prítomný
ako svedok pri rozhovore jeho otca s touto tetou ohľadom bytu, nevie, čo s bytom plánovala jeho teta,
ale potom sa byt previedol na navrhovateľa, svedok počul, že to bolo preto, aby byt zostal v rodine a
aby v byte mohli zostať bývať babka a ujo. Toto sa svedok dozvedel od odporcu a spomínala to aj

svedkova mama. Babka išla na východ za pani Q., aby sa vlastníkom bytu stal navrhovateľ, aby tam
babka mohla zostať bývať. Potom, čo sa rodičia rozviedli, svedkov otec asi do roka zomrel. Svedok s
matkou tam nebývali už v priebehu rozvodu, odsťahovali sa do Podkylavy. Svedok si nebol istý, či keď z
bytu s matkou odchádzali, tam odporca ešte býval, svedok mal vtedy asi 13 rokov. Svedok do mesiaca
asi dva víkendy navštevoval babku a otca. Od odporcu svedok vie, že keď ujo a babka zostali v byte
bývať, mali s navrhovateľom dohodnuté nájomné. Skutočnosť ohľadom nájomného sa svedok dozvedel

počas tohto procesu. Aj od starej matky však má informácie, že sa nájomné platilo. Keď sa vlastníkom
bytu stal navrhovateľ, babka vtedy povedala, že sú dohodnutí, že sa nájomné bude platiť. Skutočnosť,
že odporcovia mali navrhovateľovi platiť nájomné svedok vie od babky a od odporcu. Svedok nevedel
uviesť, odkedy v byte znova odporca býval.

Svedkyňa T. E., matka navrhovateľa, sestra odporcu uviedla, že syn s jej matkou nepodpisoval žiadne
dohody ohľadom bytu, neboli tam žiadne vecné bremená. Po pohrebe brata K. sa dozvedeli, že pani Q.,
je vlastníčkou tohto bytu, chodili tam dlžoby, išli to s matkou vybaviť do banky, potom išli za pani Q. až
do X., pretože potrebovali od nej nejaké podpisy, nakoľko syn potreboval vybaviť hypotéku. Svedkyňa
oslovila svojho syna, či by nechcel byt kúpiť od pani Q., pretože ona chcela dať odporkyňu do domova

dôchodcov a byt predať. Pani Q. svedkyni volala, že chce byt predať a matku dať do domova, svedkyňa
ju poprosila, aby s tým chvíľu počkala, že byt kúpi jej syn. Bol tam ešte nejaký ďalší záujemca, nejaký
právnik, svedkyňa sa matky pýtala, či ho pozná, táto ho nepoznala. Predať byt tomuto právnikovi bol
návrh brata. Keďže ho nikto nepoznal, svedkyňa sa matky pýtala, či by nebolo lepšie, aby to kúpil jej
syn, ktorý bol jediný schopný vybaviť si úver cez banku. Jej syn si chcel ešte predtým overiť, či je na byte

nejaká ťarcha, kto tam má trvalý pobyt, keďže nezistil, že by tam bolo nejaké vecné bremeno, zobral si
hypotéku. Keď boli u pani Q., overovali sa podpisy na mestskom úrade, pani Q. súhlasila s predajom
bytu navrhovateľovi. Za pani Q. svedkyňa cestovala so svojou matkou. Matka bola spokojná, že byt kúpil
navrhovateľ a nemusí ísť do domova dôchodcov. V čase, keď svedkyňa toto vybavovala s matkou,
v byte bývala matka a nasťahoval sa tam odporca, keďže mladší brat zomrel. Keď prišli od pani Q.,

svedkyňa zaniesla papiere do banky a ostatné si už ohľadom hypotéky vybavoval syn, tento bol v tom
čase v zahraničí, ale keď bolo potrebné niečo podpísať, tak prišiel. Keďže na byte bola dlžoba, byt mal
ísť na dražbu, chodili tam záujemcovia, svedkyňa tam bola prítomná, keďže matka ich nechcela pustiť
do bytu. V čase ohliadky tam brat nebol, bol v robote. Po tom, čo kúpil byt navrhovateľ, dohodol sa
s odporkyňou, že tam môže zostať bývať, kým on bude v zahraničí, pokiaľ bude matka platiť energie,

plyn a vodu, svedkyňa bola prítomná pri tom, keď sa dohodli. Bolo to v byte, navečer, v mesiaci január,
alebo február. Najprv odporkyňa nesúhlasila s tým, že by mala platiť za tieto služby, ale potom s tým
súhlasila. Odporca sa nikdy nezúčastnil žiadnych dohôd ohľadom bývania, bol vždy v robote. V čase
keď bol navrhovateľ v zahraničí, svedkyňa matku navštevovala, aj matka chodievala k nej, nosievala
jej poplatky za energiu, plyn a vodu. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by sa niekto iný okrem nej a

brata o matku staral, nenašla takého človeka, k matke pritom do bytu prichádzala vždy bez ohlásenia. V
čase dohody medzi odporkyňou a navrhovateľom, odporca za matkou chodieval, osprchoval sa, najedol
a odchádzal preč, v byte nebýval. Keď ešte žil v byte mladší brat, dal ho z bytu exekučne vysťahovať,
bolo to v roku 2004, mali medzi sebou nejaké spory. Odporca sa nasťahoval sa do bytu po bratovej smrti,
mal tiež viacero partneriek, u ktorých prespával. V čase dohody navrhovateľa s odporkyňou ohľadom

úhrad, už tam odporca býval. Svedkyňa poprela, že by po bratovej smrti odporcu oslovili, aby sa do
bytu vrátil. Nemala vedomosť o tom, že by medzi navrhovateľom a odporcom došlo k nejakej dohode
ohľadom jeho pobytu v tomto byte.

Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný, pre kat. úz. K., obec K., okres K., je navrhovateľ

výlučným vlastníkom bytu č. XX na 2. p. bytového domu na ul. J. B. XX, v K., bytový dom s. č. XXXX,
na parc. č. XXX. Zároveň v zmysle výpisu z LV č. XXXX - čiastočný pre kat. úz. K., obec K., okres K.,
je navrhovateľ výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 6461/677777 na pozemku pod bytovým
domom - parc. reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2361 m2.Podľa potvrdenia Mesta Trnava zo dňa 20.1.2009, bol dňom 20.1.2009, zrušený trvalý pobyt na adrese
Jána B. XX/XXXX D. A., nar. XX.X.XXXX, K. A., nar. XX.X.XXXX a T. A., nar. XX.X.XXXX, ktorých novým

miestom trvalého pobytu je Mesto Trnava.

Podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.12.2007, predávajúca: T. Q., nar. XX.X.XXXX, predala kupujúcemu
F. E., nar. XX.X.XXXX, byt č. XX, na 2. nadzemnom podlaží obytného domu súp. č. XXXX, na parc.
č. XXX, ul. J. B., vchod č. XX v K. na LV č. XXXX, k. ú. K. vrátane spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku, za kúpnu cenu 1.000.000 Sk, t. j. 33.193,92
eur, s tým, že kúpna cena bude vyplatená formou hypotekárneho úveru, ktorý kupujúcemu poskytne
UniCredit bank Slovakia, a.s., z ktorého časť vo výške pohľadávky UniCredit Bank Slovakia a. s. ku dňu
vyplatenia, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere číslo: 8228667/HU/06/021 zo dňa 19.04.2006 na základe
ktorej bol dlžníkovi T.. poskytnutý hypotekárny úver, bude poukázaná priamo financujúcou bankou, t j.
UniCredit Bank Slovakia a. s., na evidenčný účet UniCredit Bank, zvyšná časť bude vyplatená na účet

č. 6645284001/1111 vedený v UniCredit Bank Slovakia a. s. Podľa čl. VIII, bod 5 zmluvy, predávajúci
prehlasujú, že okrem uvedených, na predmete kúpy neviaznu iné bremená, dlhy, ani práva tretích osôb.

Podľa Zmluvy o úvere č. 8228667/HU/06/021 uzavretej dňa 19.4.2006 medzi veriteľom: UniBanka, a.s.
Bratislava a dlžníkom: T. Q., nar. XX.X.XXXX, bol dlžníčke poskytnutý úver na kúpu 3-izb. bytu č. XX,

vchod č. XX, 2. posch., ulica J. B. v K., vo výške 700.000 Sk, t. j. 23.235,74 eur, s výškou mesačnej
splátky 4.056,13 Sk, t. j. 134,64 eur. K Zmluve o úvere mala dlžníčka preložiť kúpnu zmluvu zo dňa
15.3.2006 a doklad o zaplatení časti kúpnej ceny vo výške 300.000 Sk, t. j.9.958,18 eur, ktorá tvorí
rozdiel medzi celkovou kúpnou cenou a výškou hypotekárneho úveru. Zároveň s zmluvné strany v čl.
VI. dohodli na zabezpečení úveru zriadením záložného práva k tejto nehnuteľnosti, t. j. k bytu č. XX a

pozemku parc. č. XX.6.

Navrhovateľ predložil doklady o nákladoch súvisiacich s užívaním bytu, a to príjmové doklady zo dňa
17.12.2007 o úhrade navrhovateľom za služby spojené s užívaním bytu v sume 10.678 Sk, do fondu
opráv v sume 2.130 Sk a za zmenu vlastníka bytu 357 Sk; oznámenie Bytového družstva so sídlom v

Trnave o evidovaní zmeny vlastníka bytu na F. E.; zmluvou o výkone správy uzavretej s navrhovateľom
zodňa3.1.2008;vyúčtovaniazálohovýchúhradanákladovzaužívaniebytuzarok2007(preplatok8.569
Sk), za rok 2008 (nedoplatok 23.240 Sk), za rok 2009 (nedoplatok 184,96 eur), za rok 2010 (nedoplatok
159,12 eur), predpisom mesačného preddavku do fondu prevádzky údržby a opráv od 1.1.2012 vo výške
27,46 eur, od 1.8.2011 vo výške 27,46 eur, od 1.2.2011 vo výške 17 eur, od 1.10.2010 vo výške 17 eur,

od 1.1.2009 vo výške 495 Sk, od 1.1.2008 vo výške 495 Sk, predpisom mesačnej zálohovej úhrady
za užívanie bytu od 1.1.2012 vo výške 83,93 eur, od 1.2.2011 vo výške 85,77 eur, od 1.10.2010 vo
výške 84,52 eur, od 1.1.2009 vo výške 1.856 Sk, od 1.1.2008 vo výške 1.802 Sk; zmluvou o dodávke
plynu uzavretej s navrhovateľom dňa 2.1.2008, vyúčtovacími faktúrami za plyn za obdobie 31.12.2007 -
18.7.2008- nedoplatok 17,03 eur, za obdobie 19.7.2008 - 18.7.2009 - nedoplatok 22,47 eur, za obdobie

19.7.2009 - 18.7.2010 - nedoplatok 4,54 eur, za obdobie od 19.7.2010 - 18.7.2011 - nedoplatok 2,66 eur;
zmluvou o združenej dodávke elektriny uzavretej s navrhovateľom dňa 4.1.2008; faktúrami za elektrinu
za obdobia 2.1.2008 - 7.4.2008 - preplatok 386 Sk, 8.4.2008 - 6.4.2009 - preplatok 57,55 eur, 7.4.2009
- 9.4.2010 - preplatok 46,99 eur, 10.4.2010 - 22.3.2011 - preplatok 21,41 eur, 23.3.2011 - 28.3.2012 -
nedoplatok 35,27 eur.

Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, predložil listiny týkajúce sa vlastníctva bytu č. XX na 2. posch.,
vovchodeč.XXvbytovomdomes.č.XXXXnaparc,.č.XXXzapísanomnaLVč.XXXXapozemkuparc.
č. XXX zast. pl. o výmere 2361 m2 zapísanom na LV č. XXXX v k. ú. K. za obdobie od novembra 2002.
Podľa historického výpisu z LV č. XXXX, boli vlastníkmi predmetného bytu č. XX postupne: 1. Bytové

družstvo so sídlom v Trnave, 2. T. A., r. J. v 1/1 na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva, ktorej
právne účinky nastali dňa 24.8.2001, 3. Ľuboš Kohúcik v 1/1, na základe darovacej zmluvy s vecným
bremenom právoplatnej dňa 13.2.2003, 4. S.O.S. financ, s.r.o. v 1/1 na základe zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti právoplatnej dňa 19.10.2005, 6. Ľuboš A. v 1/1 na základe
dohody zo dňa 8.3.2006 o odstúpení od zmluvy o zabezpečení záväzkov prevodom vlastníckeho práva,

7. T. Q. v 1/1 na základe kúpnej zmluvy právoplatnej dňa 4.7.2007, 8. F. E. v 1/1 na základe kúpnej
zmluvy právoplatnej dňa 12.2.2008. Podľa zápisov v časti C - ťarchy, bolo zriadené vecné bremeno -
právo T. A. až do smrti bývať v celku nehnuteľnosti (byt č. XX), ktoré vecné bremeno bolo právoplatné
dňa 13.2.2003, zároveň je tu zápis o zmluve o zrušení vecného bremena právoplatnej dňa 13.9.2005.Ďalej boli katastrom predložené kúpna zmluva zo dňa 3.12.2007 ktorou predávajúca T. Q. previedla
vlastnícke právo k bytu č. XX na kupujúceho F. E. za kúpnu cenu 1.000.000 Sk, t. j. 33.193,92 eur, právne
účinky vkladu nastali dňa 12.2.2008; kúpna zmluva zo dňa 15.3.2006, ktorou predávajúci K. A. previedol

vlastnícke právo k bytu č. XX na kupujúcu T. Q. za kúpnu cenu 1.000.000 Sk t. j. 33.193,92 eur, s tým, že
kupujúca uhradí kúpnu cenu z hypotekárneho úveru z UniBanky a.s. prevodom na účet predávajúceho,
podľa čl. X. písm. d) tejto zmluvy predávajúci vyhlasuje, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu
žiadne dlhy, vecné bremená a iné ťarchy, okrem uvedených v zmluve, právne účinky vkladu nastali
dňa 4.7.2007; zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti (byt č. XX) zo dňa

4.8.2005 uzavretá medzi nadobúdateľom S.O.S. financ, s.r.o. a prevádzajúcim K. A., na zabezpečenie
pohľadávky nadobúdateľa zo zmluvy o úvere (pohľadávka 480.000 Sk), právne účinky vkladu nastali
dňa 19.10.2005; dohodu o odstúpení od zmluvy o zabezpečení záväzkov prevodom vlastníckeho práva
zo dňa 8.3.2006 medzi veriteľom S.O.S. financ, s.r.o. a dlžníkom K. A., právne účinky vkladu nastali
dňa 8.3.2006; zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 9.5.2001, ktorou prevádzajúci
Bytové družstvo so sídlom v Trnave previedlo vlastnícke právo k bytu č. XX na nadobúdajúcu členku

družstva T. A., za nulovú prevádzaciu cenu, právne účinky vkladu nastali dňa 12.2.2002. Ďalej kataster
predložil Notársku zápisnicu zo dňa 19.12.2002 č. N 534/02, NZ 530/02, obsahujúcu darovaciu zmluvu
a zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej T. A. darovala byt č. XX synovi K., hodnota bytu
predstavovala XXX.XXX Sk, účastníci sa zároveň dohodli na zriadení vecného bremena, spočívajúceho
v práve Anny A. až do smrti bývať v byte č. XX a v povinnosti K. A. toto jej právo rešpektovať a

umožniť jeho plnenie, pričom účastníci sa tiež dohodli, že všetky práva vyplývajúce z tohto vecného
bremena bude oprávnená z vecného bremena vykonávať bezplatne. Nakoniec kataster predložil Zmluvu
o zrušení vecného bremena, uzavretú medzi povinným z vecného bremena K. A. a oprávnenou z
vecnéhobremenaT.A.dňa2.8.2005,vzmyslektorejsazmluvnéstranydohodli,žerušiavecnébremeno
právo T. A. až do smrti bývať v celku nehnuteľnosti - byte č. XX na LV č. XXXX, k. ú. K.. Vklad predmetnej

zmluvy bol povolený dňa 13.9.2005.

Okresný súd Trnava vo veci sp. zn. X3C/60/X013 uznesením č. k. 13C/60/2013-101 zo dňa 25.9.2013
schválil zmier navrhovateľa F. E. a odporkyne 1 T. A. a odporcu 2 G. A. tak, že odporca 2 zaplatí
navrhovateľovi nájomné vo výške 2.691,81 eur do 30.11.2013 a trovy konania, konanie voči odporkyni

1 sa zastavuje. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia, išlo o pohľadávku z bezdôvodného obohatenia sa
odporcov, keď navrhovateľ uhrádzal za nich poistenie bytu, daň, platby za služby spojené s užívaním
bytu a do fondu opráv. Opravným uznesením č. k. 13C/60/2013-107 zo dňa 7.4.2014, súd opravil výrok
uznesenia č. k. 13C/60/2013-101 zo dňa 25.9.2013 tak, že namiesto slova „nájomné“, má byť správne
použité slovo „sumu“.

Z vyjadrenia UniCredit bank Czech Republic and Slovakia, a.s. zo dňa 20.3.2014 vyplýva, že úver vo
výške 700.000 Sk, t. j. 23.235,74 eur bol poskytnutý T. Q. na základe Zmluvy o úvere č. 8228667/
HÚ/06/021 zo dňa 19.4.2006 a bol dňa 28.12.2007 vyplatený spolu s príslušenstvom a nákladmi
dražobnej spoločnosti, a to celkovo vo výške 796.159,65 Sk, t. j. 26.427,66 eur, z čoho suma 743.174,65

Sk, t. j. 24.668,88 eur bola použitá na úhradu pohľadávky banky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere a suma
52.985Sk,t.j.1.758,78eurbolapoužitánaúhradufaktúrydražobnejspoločnosti,nakoľkobankaupustila
od dražby. Na účet č. 6645284001/1111 bola vyplatená suma 197.015 Sk, t. j. 6.539,70 eur. Odo dňa
poskytnutia úveru vo výške 700.000 Sk Anne Senčákovej, t. j. od 19.4.2006 do 2.12.2007 bola splatená
istina úveru 16.695,95 Sk t. j. 554,20 eur.

Z lekárskej správy MUDr. P. U., zo dňa 1.12.2014 vyplýva, že odporkyňa 1 je prakticky imobilná,
schopná chôdze iba pár krokov po byte, sama neprejde, v prípade potreby je na odborné vyšetrenie
transportovanásanitkounakresle,ktorénesúdveosoby,čobolonaposledyvmáji2014,odvtedynevyšla
z domu. Odporkyňa 1 je schopná právnych úkonov, ale jej fyzické obmedzenie je veľké, jej výsluch je

možný doma na lôžku.

Podľa potvrdenia Ohlasovne pobytu Mesta K. zo dňa 23.10.2006, na návrh vlastníka K. A., bol dňom
23.10.2006 zrušený trvalý pobyt G. A. na adrese J. B. XX, Trnava.

Lustráciou v súdnom manažmente bolo zistené, že na tunajšom súde prebiehali konania medzi K. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. B. XX, K. a odporcom G. A., nar. XX.X.XXXX, a to 1. sp. zn. XXC/XX/XXXX
o zaplatenie 85.000 Sk, t. j. 2.821,48 eur, 2. sp. zn. 13C/22/2005 o zaplatenie 17.249 Sk, t. j. 572,56
eur, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom č. k. 13C/22/2005-64 zo dňa 9.2.2006, právoplatnýmdňa 20.4.2006, 3. sp. zn. 25Ro/325/2005 o zaplatenie 5.000 Sk, t. j. 165,97 eur, ktoré sa právoplatne
skončilovydanímplatobnéhorozkazu,4.sp.zn.35C/12/2005ourčenievlastníckehoprávakprívesnému
vozíku, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom č. k. 35C/12/2005 zo dňa 22.9.2005, právoplatným

dňa 6.12.2005, ktorým bol návrh zamietnutý. Ďalej bolo z registra zistené, že medzi navrhovateľom
a odporcom bolo vedené konanie pod sp. zn. 37C/200/2014, o vydanie bezdôvodného obohatenia v
sume 2.255,09 eur s príslušenstvom, ktoré bolo skončené uzavretím súdneho zmieru, uznesením č. k.
37C/200/2014-76 zo dňa 30.9.2015, právoplatným dňa 20.10.2015.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 13C/22/2005-64 zo dňa 9.2.2006, právoplatného
dňa 20.4.2006, vo veci navrhovateľa K. A. a odporcu G. A. o zaplatenie sumy 17.249 Sk s prísl. t. j.
572,56 eur s prísl. titulom alikvotnej časti nákladov spojených s užívaním bytu č. 38 za obdobie 1.1.2003
- 31.12.2004 vyplýva, že Ľuboš Kohúcik sa zaplatenia tejto sumy domáhal z dôvodu, že odporca sa
podľa neho odmieta spolupodieľať na akýchkoľvek nákladoch spojených s užívaním predmetného bytu
a na jeho úkor sa bezdôvodne obohacuje. V tomto konaní bola vypočutá T. A., pôvodná odporkyňa 1,

ktorá vtedy uviedla, že v byte býva ona, jej synovia, manželka K. A. a ich maloletý syn. Byt darovala
mladšiemu synovi, avšak už v tom čase v byte s ňou a ešte žijúcim manželom býval aj najstarší syn. S
K. A. má ona dohodu, že nemusí prispievať na úhrady spojené s užívaním bytu, ona sa nezaujíma, či
G. A. prispieva alebo neprispieva za užívanie bytu. Pretože mal súd v konaní preukázané, že odporca
neplatí v 1/5 náklady spojené s užívaním bytu, bezdôvodne sa na úkor navrhovateľa obohacuje, preto

súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 17.249 Sk, t. j. 572,56 eur s príslušenstvom.

Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 7C/25/2003 vyplýva, že v tomto konaní sa navrhovateľ Ľuboš A., proti
odporcovi G. A. domáhal návrhom zo dňa XX.X.XXXX vypratania bytu č. 38 na 2. poschodí byt. domu J.
B. č. XX, K. z dôvodu, že navrhovateľ, ako vlastník predmetného bytu, v byte býva so svojou manželkou,

synomamatkou,pričomodporca,vlastníkrodinnéhodomuvJ.vbytebýva,sčímnavrhovateľnesúhlasí,
odporca tiež neplatí náklady za užívanie bytu. Odporca s vyprataním bytu nesúhlasil, resp. žiadal
náhradný byt. Na pojednávaní dňa 6.10.2004, K. A. uviedol, že potom, ako mu matka darovala byt,
nevznikol medzi ním a odporcom žiaden vzťah, ktorý by bolo možné charakterizovať ako nájomný vzťah,
nijakým spôsobom sa nedohodli na tom, že odporca môže užívať byt patriaci navrhovateľovi. Odporca

na tomto pojednávaní uviedol, že v byte má trvalý pobyt od r. 1992 a je tam už ako vecné bremeno.
Odporca potvrdil, že potom ako navrhovateľ nadobudol byt do vlastníctva, nevznikla medzi nimi žiadna
dohoda o tom, že odporca môže naďalej užívať byt, neboli nijako dohodnutí, dokedy tam môže zostať
bývať, akou sumou má prispievať na nájomnom. Pokiaľ sa jedná o prispievanie na nájomné, odporca
platí 1.000 Sk, t. j. 33,19 eur, ale nie navrhovateľovi, ale jeho matke. Navrhovateľ uviedol, že od matky

žiadne peniaze nedostal, matka mu neprispieva na bývanie, pretože má právo doživotného bývania.
Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 7C/25/2003 zo dňa 6.10.2004, uložil odporcovi G. A., vypratať
trojizbový byt č. 38 na druhom podlaží vchod č. XX, na ulici J. B. XX v K. do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku, keď dospel k záveru, že odporca nepreukázal, že by mu vzniklo právo na užívanie bytu, právo
na zasahovanie do vlastníckeho práva navrhovateľa, alebo vecné bremeno s tým, že odporca nemá

právo na bytovú náhradu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2004.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 00100A/IU/07/031 zo dňa 14.12.2007 vyplýva,
že uvedeného dňa došlo k zriadeniu záložného práva medzi veriteľom UniCredit bank Slovakia a.s.,
záložcom Annou Senčákovou a budúcim záložcom F. E., zastúpeným pri podpise zmluvy T. E., na

zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči budúcemu záložcovi zo zmluvy o úvere č. 001100A/IU/07/031
zo dňa 14.12.2007, na základe ktorej poskytol veriteľ budúcemu záložcovi ako dlžníkovi úver vo výške
1.000.000 Sk, t. j. 33.193,92 eur. Podpis p. T. Q. na zmluve bol overený dňa 15.12.2007 v obci Suchá
Dolina.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa na vypratanie odporcu z bytu č. XX, nachádzajúceho sa na
druhom podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici J. B. XX v K., zapísanom na LV č. XXXX,
k. ú. K., bez bytovej náhrady.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je

chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná

zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica (1). Ak doba nájmu nie je dohodnutá,
predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú (2).

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje

nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

Podľa § 700 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.
Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti (1). Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi

doterajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom (2).

Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme
manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a
nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami

(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt.

Podľa § 710 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou

medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou (1). Ak bol nájom bytu
dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatíprezániknájmubytu
(2).

Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný
vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa § 151n ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej

veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe (1). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci
nanadobúdateľa(2).Pokiaľsaúčastnícinedohodliinak,jeten,ktojenazákladeprávazodpovedajúceho
vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a

opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania (3).

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.Podľa § 151p ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad
do katastra nehnuteľností (1). Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné

bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom (4).

Podľa § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po
dohodnutú dobu bezplatne užívať.

Podľa § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje,
najneskôr však do konca určenej doby zapožičania.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ sa

v danom prípade vlastníckou žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka, domáha ochrany svojho
vlastníckeho práva proti odporcovi (pôvodne proti odporcom 1 a 2), o ktorom tvrdí, že jeho byt neprávom
užíva a tým ho vo výkone jeho vlastníckych práv neoprávnene obmedzuje. Predpokladom úspešnosti
vlastníckej žaloby je, že žalovaný do vlastníckeho práva žalobcu neoprávnene zasahuje. V danom
prípade bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytu

č. XX. na 2. p. bytového domu na ul. P., v K. bytový dom s. č. XXXX., na parc. č. XXX., zapísaný na
LV č. XXXX pre kat. úz. K., obec K., okres K.a, ako aj výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
6461/677777 na pozemku pod bytovým domom - parc. reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 2361 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. K., obec K., okres Trnava (ďalej tiež len „byt č. 38“,
alebo predmetný byt). Predmetný byt nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.12.2007 od

predávajúcej T. Q., nar. XX.X.XXXX, za kúpnu cenu 1.000.000 Sk, t. j. 33.193,92 eur, ktorá kúpna cena
bola sčasti vyplatená formou hypotekárneho úveru navrhovateľa použitého na splatenie pohľadávky
UniCredit Bank Slovakia a. s. zo Zmluvy o úvere číslo: 8228667/HU/06/021 zo dňa 19.04.2006 kde bola
dlžníčkouT.Q.azvyšnáčasťkúpnejcenybolavyplatenánaúčetč.6645284001/1111vedenývUniCredit
Bank Slovakia a. s. Spôsob úhrady tejto kúpnej ceny potvrdzuje aj písomné vyjadrenie UniCredit bank

Czech Republic and Slovakia, a.s. zo dňa 20.3.2014, podľa ktorého úver vo výške 700.000 Sk, t. j.
23.235,74 eur poskytnutý T. Q. na základe Zmluvy o úvere č. 8228667/HÚ/06/021 zo dňa 19.4.2006
bol dňa 28.12.2007 vyplatený spolu s príslušenstvom a nákladmi dražobnej spoločnosti, a to celkovo vo
výške 796.159,65 Sk, t. j. 26.427,66 eur, z čoho suma 743.174,65 Sk, t. j. 24.668,88 eur bola použitá
na úhradu pohľadávky banky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere a suma 52.985 Sk, t. j. 1.758,78 eur

bola použitá na úhradu faktúry dražobnej spoločnosti, nakoľko banka upustila od dražby. Na účet č.
6645284001/1111 bola vyplatená suma 197.015 Sk, t. j. 6.539,70 eur. Právne účinky vkladu vlastníckeho
práva navrhovateľa nastali dňa 12.2.2008.

Podľa listinných dokladov predložených Okresným úradom K., katastrálnym odborom, bolo vlastnícke

právo k danému bytu predmetom viacerých prevodov. Prvým vlastníkom bytu bolo Bytové družstvo so
sídlom v Trnave, ktoré zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 9.5.2001, previedlo
vlastníckeprávokbytuč.XXnanadobúdajúcučlenkudružstvaT.A..T.A.,darovacouzmluvouuzavretou
vo forme notárskej zápisnice zo dňa 19.12.2002 č. N 534/02, NZ 530/02, darovala byt č. 38 synovi K.
A., pričom účastníci darovacej zmluvy sa zároveň dohodli na zriadení vecného bremena, práva T. A. až

do smrti bývať v byte č. XX, a to bezplatne. Toto vecné bremeno k bytu č. XX, resp. oprávnenie T. A.
doživotnebývaťvbyteč.38,zaniklonáslednenazákladeI.ozrušenívecnéhobremena,uzavretejmedzi
povinným z vecného bremena K. A. a oprávnenou z vecného bremena T. A. dňa 2.8.2005. Následne
uzavrel vlastník bytu K. A. so spoločnosťou S.O.S. financ s.r.o. dňa 4.8.2005 zmluvu o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti (bytu č. 38), na zabezpečenie pohľadávky nadobúdateľa zo

zmluvy o úvere (pohľadávka 480.000 Sk). Po uzavretí dohody o odstúpení od zmluvy o zabezpečení
záväzkov prevodom vlastníckeho práva zo dňa 8.3.2006 medzi veriteľom S.O.S. financ, s.r.o. a dlžníkom
K. A., bol ako vlastník bytu znova zapísaný K. A.. Kúpnou zmluvou zo dňa 15.3.2006 predávajúci
K. A. previedol vlastnícke právo k bytu č. XX na kupujúcu T. Q. za kúpnu cenu 1.000.000 Sk t. j.33.193,92 eur, s tým, že kupujúca uhradí kúpnu cenu z hypotekárneho úveru z UniBanky a.s. prevodom
na účet predávajúceho, podľa čl. X. písm. d) tejto zmluvy predávajúci vyhlasuje, že na prevádzaných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a iné ťarchy, okrem uvedených v zmluve,

právne účinky vkladu nastali dňa 4.7.2007. Predávajúca T. Q. potom kúpnou zmluvou zo dňa 3.12.2007
previedla vlastnícke právo k bytu č. XX na kupujúceho F. E. za kúpnu cenu 1.000.000 Sk, t. j. 33.193,92
eur, právne účinky vkladu nastali dňa 12.2.2008.

Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie výsluchom odporkyne 1, v prípade potreby

aj v domácom prostredí. Pretože podľa potvrdenia lekára, odporkyňa nebola vzhľadom na svoje fyzické
obmedzenie schopná výsluchu na súde, súd nariadil jej výsluch v domácom prostredí, tento výsluch
sa však nepodarilo zrealizovať, pretože odporkyňa neotvorila dvere svojho bytu, nedostavila sa ani
na nariadené pojednávanie, a v čase pred ďalším nariadeným výsluchom zomrela. Súd preto doplnil
dokazovanie výsluchom ďalších svedkov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, keď v rozsudku v konaní
sp. zn. 13C/22/2005-64 je zachytená aj výpoveď pôvodnej odporkyne 1.

Navrhovateľ sa vypratania bytu pôvodne oboma odporcami domáhal z dôvodu, že byt prenechal
odporkyni 1 na dočasné užívanie, kým nebude byt on sám potrebovať pre seba, s tým, že tak odporkyni
umožnilvyriešiťsisvojubytovúotázku,pričomododporkynepožadovalplatenieúhradzaslužbyspojené
s užívaním bytu. Tvrdil, že s odporcami nikdy neuzatvoril písomne, ústne ani konkludentne nájomnú

zmluvu a že odporcovia nájom, ako odplatu za užívanie jeho bytu nikdy neplatili.

Na druhej strane obrana pôvodne odporcov 1 a 2 spočívala v tom, že navrhovateľ sľúbil odporkyni 1 v
byte dožiť, odporca 2 odvodzoval svoje užívacie právo k bytu od odporkyne 1. Neskôr odporcovia tvrdili,
že odporkyňa 1 má k bytu zriadené vecné bremeno, právo doživotného bývania v byte, následne že bola

ústne, resp. konkludentne uzatvorená nájomná zmluva s odporkyňou 1, potom že nájomná zmluva bola
uzavretá aj s odporcom 2, resp. že u odporcu ide o prechod nájmu bytu po nájomníčke odporkyne 1.
Pretože odporkyňa 1 v priebehu konania zomrela, bolo konanie voči nej zastavené a nárok navrhovateľa
sa tak zúžil iba na odporcu. Súd v danom prípade dokazovaním ako predbežnú právnu otázku skúmal,
či odporcovi svedčí platný právny titul bývania v byte navrhovateľa.

Pôvodná odporkyňa 1, T. A. bola najskôr vlastníčkou predmetného bytu, avšak darovacou zmluvou
zo dňa 19.12.2002 darovala predmetný byt synovi K. A., pričom bolo zároveň pre T. A. zriadené
právo vecného bremena, t. j. právo doživotného bezplatného bývania v predmetnom byte. Toto
vecné bremeno T. A. bolo zrušené zmluvou zo dňa 2.8.2005, zrejme za účelom zabezpečenia úveru

poskytnutého vlastníkovi bytu K. A. spoločnosťou S.O.S. financ, s.r.o. Právo pôvodnej odporkyne
1, však po odstúpení spoločnosti S.O.S. financ s.r.o. od zmluvy o zabezpečení záväzkov prevodom
vlastníckeho práva zo dňa 8.3.2006, kedy bol ako vlastník bytu znova zapísaný K. A., obnovené nebolo.

Pokiaľ ide o inštitút vecného bremena, vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení

vlastníka nehnuteľnosti buď za účelom prospešnejšieho využívania nehnuteľnosti, alebo konkrétneho
vlastníka, alebo v prospech určitej konkrétnej fyzickej osoby. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž
pre konkrétnu nehnuteľnosť alebo jej vlastníka, ktorý je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo
niečo konať, pričom s prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prechádza ťarcha
v podobe vecného bremena na právneho nástupcu pôvodného vlastníka, a to bez ohľadu na to, či tento

právny nástupca o existencii vecného bremena vie, alebo nie. Vecné bremená sa zriaďujú predovšetkým
písomnou zmluvou a vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností. Ak oprávnenie z vecného bremena
patrí určitej osobe bez akejkoľvek spojitosti s vlastníctvom nejakej nehnuteľnosti, vtedy je právo
zodpovedajúce vecnému bremenu neprevoditeľné, je časovo obmedzené a zaniká najneskôr smrťou
oprávnenej osoby, ide o tzv. osobné vecné bremená. Medzi osobné vecné bremená patrí aj právo

užívať byt. O takéto vecné bremeno išlo aj v prípade oprávnenej T. A.. V prípade tzv. osobného
vecného bremena, oprávnenie neprechádza na právneho nástupcu oprávnenej osoby a nemožno ho
vykonávať, ani za pomoci inej osoby. Vecné bremená zanikajú predovšetkým písomnou zmluvou, pričom
k zániku vecného bremena, je potrebný vklad od katastra nehnuteľností. Osobitným prípadom zániku
vecného bremena zo zákona, je smrť osoby, ktorej patrilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je tu ohraničené dobou života oprávneného. V danom prípade
však právo T. A. z vecného bremena, zaniklo zmluvou zo dňa 2.8.2005, kedy sa oprávnená a povinný z
vecného bremena dobrovoľne dohodli na jeho zrušení a toto vecné bremeno viac neobnovili.Vecné bremená nemožno v žiadnom prípade zamieňať s nájomným vzťahom, resp. nemožno zriadiť
„vecné bremeno nájmu“. Ak je na užívanie cudzej veci zriadené vecné bremeno, je vylúčené, aby medzi
oprávneným a povinným z takéhoto vecného bremena bolo k tej istej veci dojednané právo nájmu, ide o

dva úplne odlišné právne vzťahy. Pokiaľ ide o kolíziu vecného bremena a nájomného vzťahu platí, že ten
istý byt, nemôže byť zaťažený užívacím právom na základe nájomnej zmluvy a právom zodpovedajúcim
vecnému bremenu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.12.2000, sp. zn. 20Cdo 1265/98). Oprávnený
z vecného bremena môže užívať zaťaženú vec len pre seba a nesmie k užívaniu veci pribrať iného
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.8.2004, sp. zn. 22 Cdo 555/2004). Súdna prax nevylučuje v

niektorých prípadoch odvodený právny dôvod užívania zaťaženej veci aj ďalším osobám. V prípade
osobných vecných bremien sa za takú oprávnenú osobu považuje manžel oprávneného z vecného
bremena, čo vyplýva z inštitútu manželstva, keď manželia sú povinný žiť spolu. Z toho vyplýva, že v
čase trvania vecného bremena, práva T. A. doživotne bezplatne bývať v byte č. XX, t. j. v období od
19.12.2002 do 2.8.2005 nemohlo medzi T. A. a K. A. dôjsť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, pretože
to vylučovalo existujúce vecné bremeno v prospech T. A.. Pokiaľ sa odporca v konaní bránil tým, že

jeho matka previedla byt na K. A. s tým, že v byte bude môcť zostať bývať aj odporca, toto v konaní
preukázané nebolo. Naopak odporca nebol účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena s K. A.,
pričom z rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 13C/22/2005-64 zo dňa 9.2.2006 vyplýva, že K. A.
sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 17.249 Sk s prísl. t. j. 572,56 eur s prísl. titulom alikvotnej
časti nákladov spojených s užívaním bytu č. 38 za obdobie 1.1.2003 - 31.12.2004 pretože odporca sa

odmietal spolupodieľať na týchto nákladoch a v tomto konaní je zaznamenaná aj výpoveď Anny A.,
pôvodnej odporkyne 1, ktorá vtedy uviedla: „že v byte býva ona, jej synovia, manželka K. A.a a ich
maloletý syn; tento byt darovala mladšiemu synovi, avšak už v tom čase v byte býval aj najstarší syn;
s K. A. má ona dohodu, že nemusí prispievať na úhrady spojené s užívaním bytu; ona sa nezaujíma,
či G. A. prispieva alebo neprispieva za užívanie bytu.“ Z uvedeného vyplýva, že na odporcu sa zmluva

o vecnom bremene jednoznačne nevzťahovala. Osoba oprávnená z vecného bremena pritom môže
užívať zaťaženú vec len pre seba, nesmie k užívaniu veci pribrať iného. V tomto konaní súd odporcu
zaviazal na zaplatenie sumy 17.249 Sk, t. j. 572,56 eur s príslušenstvom. Z ďalšieho konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/25/2003 je zrejmé, že návrhom zo dňa 25.2.2003 sa navrhovateľ
K. A. domáhal proti odporcovi G. A. vypratania bytu č. XX, keď na pojednávaní dňa 6.10.2004 sám

K. A. uviedol, že potom, ako mu matka darovala byt, nevznikol medzi ním a odporcom žiaden vzťah,
ktorý by bolo možné charakterizovať ako nájomný vzťah, nijakým spôsobom sa nedohodli na tom, že
odporca môže užívať byt patriaci navrhovateľovi. Odporca na tomto pojednávaní uviedol, že v byte má
trvalý pobyt od r. 1992 a je tam už ako vecné bremeno. Odporca v tomto konaní potvrdil, že potom ako
navrhovateľ nadobudol byt do vlastníctva, nevznikla medzi nimi žiadna dohoda o tom, že odporca môže

naďalej užívať byt, neboli nijako dohodnutí, dokedy tam môže zostať bývať, akou sumou má prispievať
na nájomnom. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 7C/25/2003 zo dňa 6.10.2004, uložil odporcovi
G. A., vypratať trojizbový byt č. XX na druhom podlaží vchod č. XX, na ulici J. B. XX v K. do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku, keď dospel k záveru, že odporca nepreukázal, že by mu vzniklo právo na
užívanie bytu, právo na zasahovanie do vlastníckeho práva navrhovateľa, alebo vecné bremeno s tým,

že odporca nemá právo na bytovú náhradu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2004. Z
ďalšieho listinného dokladu - potvrdenia Ohlasovne pobytu Mesta K. zo dňa 23.10.2006 vyplýva, že
odporcovi bol na návrh K. A. dňom 23.10.2006 zrušený trvalý pobyt na adrese J. B. XX, Trnava. Aj v
tomto konaní sám odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že potom, ako ho dal K. A. z bytu vysťahovať,
býval vo svojom aute, do predmetného bytu sa vrátil až po smrti K. A., t. j. v roku 2007. Z uvedeného je

zrejmé, že medzi odporcom a vlastníkom bytu K. A. nemohol nikdy vzniknúť nájomný vzťah, na základe
žaloby K. A., bol odporca z bytu vyprataný a v byte do smrti K.a A. (X.XX.XXXX) bývať nemohol.

T. vyplynulo z dokazovania, výpovedí účastníkov i svedkov, mal K. A. pôžičky a pre hroziacu exekúciu,
previedol kúpnou zmluvou zo dňa 15.3.2006 vlastnícke právo k bytu č. XX na kupujúcu T. Q. (sestru jeho

manželky) za kúpnu cenu 1.000.000 Sk t. j. 33.193,92 eur, pričom úver, ktorý si na kúpu bytu zobrala T.
Q., splácal za života K. A.. Podľa potvrdenia banky, odo dňa poskytnutia úveru vo výške 700.000 Sk T.
Q., t. j. od 19.4.2006 do 2.12.2007 bola splatená istina úveru len 16.695,95 Sk t. j. 554,20 eur. Svedkyňa
T. Q. v konaní uviedla, že potom, čo K. A. byt založil, potreboval pomoc, aby neprišli o predmetný byt,
preto sa na ňu obrátil, aby byt spolu splácali. Uviedla, že počas doby, keď bola ona vlastníčkou bytu,

tolerovala užívanie bytu v stave, ako sa užíval predtým. Užívatelia bytu - podľa svedkyne to boli K. A.,
jeho rodina a jeho matka, jej nájom neplatili, platili iba náklady za byt a za služby im poskytované. Z tejto
výpovede svedkyne T. Q. ako aj z predchádzajúceho konania K. A. vyplýva, že odporca nemohol byť v
žiadnom prípade subjektom dohody o užívaní bytu medzi T. Q. a K. A.. Odporca bol rozhodnutím súduz roku 2004 vyprataný z bytu, K. A. mu v roku 2006 zrušil trvalý pobyt v byte, T. Q. uviedla, že tolerovala
užívanie bytu v stave ako bol predtým, t. j. v čase, kedy platilo rozhodnutie súdu o vyprataní odporcu z
bytu a táto svedkyňa zároveň potvrdila, že nájomný vzťah k predmetnému bytu, v čase, keď ona bola

vlastníčkou uzavretý nebol, nájomné jej platené nebolo. Nájomná zmluva preto nemohla byť uzavretá
ani s odporcom. Z okolností prevodu predmetného bytu z K. A. na T. Q. vyplýva, že účelom tohto prevodu
bolo predovšetkým zachrániť byt pred exekúciou, s tým, že v byte naďalej bývali K. A., jeho manželka,
syn a matka, pričom K. A. sám splácal úver, ktorý si T. Q. zobrala na predmetný byt. K. svedok K. A. ml.
potvrdil, že byt bol prevedený na p. T. Q. práve z dôvodu, aby jeho otec neprišiel o byt v exekúcii.

Oprávnenou užívať byt v období po zrušení vecného bremena a v čase vlastníckeho práva T. Q. k bytu,
bola naďalej odporkyňa 1, ktorej síce viac nesvedčalo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, resp.
nájomný vzťah, ale jej oprávnenie bývať v byte súviselo s vlastníckym právom K. A. k predmetnému bytu
a následne vyplývalo z dočasného bezodplatného prenechania bytu T. Q. do užívania jeho vtedajším
obyvateľom, t. j. K. A. s manželkou, synom a matkou.

Nájom bytu je osobitným druhom nájmu. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za
nájomné byt do užívania, a to na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania. Pojmovým znakom
zmluvy o nájme bytu ako dvojstranného právneho úkonu je existencia prejavu vôle smerujúceho k
uzavretiu takejto zmluvy, a to ako na strane nájomcu, tak i na strane prenajímateľa. Zmluva o nájme

bytu musí vyhovovať nielen všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 Občianskeho zákonníka),
ale tiež náležitostiam stanoveným v § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre zmluvu o nájme zákon
nepredpisuje písomnú formu, možno ju uzavrieť písomne, ústne i konkludentne. Podľa súdnej praxe
však nie je konkludentným prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy o nájme bytu obyčajné mlčanie,
prípadne skutočnosť, že užívateľ bytu býva v byte a vlastník požaduje od neho „nájomné“ za užívanie

bytu, ktoré užívateľ bytu hradí a vlastník bytu prijíma. Uvedený termín „nájomné“ býva totiž často
používaný ako ekvivalent za bezdôvodné obohatenie vzniknuté užívaním bytu osobou, ktorá na to nemá
právny dôvod (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.11.2005, sp. zn. 26Cdo 212/2005).

Záver o uzatvorení nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný

konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti ako na
straneprenajímateľa,taknastranenájomcu.Natakýtokonkludentnýprejavvôlenastraneprenajímateľa
však nemožno usudzovať z jeho mlčania, zo samotnej dlhodobosti užívania predmetného bytu, prípadne
z toho, že vlastník požaduje za užívanie bytu odplatu, hoci by ju označoval ako nájomné (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 551/2000, sp. zn. 26 Cdo 1158/2003, 26 Cdo 2545/2004).

Pojmovými znakmi nájomnej zmluvy sú prenechanie práva užívať byt, dočasnosť a odplatnosť.
Dojednanie o nájomnom, je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy. Základnou povinnosťou nájomcu,
je teda povinnosť platiť nájomné. Od nájomného treba odlišovať úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu (t. j. za odber elektriny, plynu, vody atp.). Nájomné sa platí zásadne peňažnou formou, je vylúčené,

aby spočívalo v inom než peňažnom plnení. Ak nájomná zmluva neobsahuje kogentné náležitosti
prepísané zákonom alebo trpí niektorou z vád uvedených v ustanovené § 37 a nasl. Občianskeho
zákonníka, je absolútne neplatná.

K zmene osoby prenajímateľa dochádza prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k bytu, čo

nemá vplyv na trvanie právneho vzťahu z nájmu. Nadobúdateľ nehnuteľnosti má v takom prípade právne
postavenie prenajímateľa (§ 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Vykonaným dokazovaním v predmetnej právnej veci, ktoré bolo vyhodnotené vyššie, nebolo
preukázané, že by medzi K. A. a následne T. Q. ako prenajímateľmi a odporcami 1 a 2 ako nájomcami,

bola uzavretá nájomná zmluva. V danom prípade nebol splnený základný predpoklad nájomnej zmluvy,
a to prenechanie bytu jeho užívateľom za odplatu. Svedkyňa T. Q. potvrdila, že nemala uzatvorenú
nájomnú zmluvu s užívateľmi bytu a tolerovala užívanie bytu v stave ako bolo predtým (v čase, keď byt
nadobudla od Ľuboša A.). X. ani navrhovateľ uzavretím kúpnej zmluvy s T. Q. nemohol nadobudnutím
vlastníckeho práva k predmetnému bytu vstúpiť do práv a povinností prenajímateľa bytu (§ 680 ods. 2

Občianskeho zákonníka) vo vzťahu k odporcom 1 a 2.

Z výpovede svedkyne T. Q. ďalej vyplýva, že po smrti K. A., úver na byt nevládala splácať, hrozila
dražba bytu, vtedy sa na ňu obrátil navrhovateľ, že by byt kúpil, ona s ním preto dňa 3.12.2007 uzavrelakúpnu zmluvu na predmetný byt. Z tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ svojim úverom vyplatil
hypotekárny úver poskytnutý T. Q. v UniCredit Bank Slovakia a. s. zo zmluvy o úvere číslo: 8228667/
HU/06/021zodňa19.04.2006azvyšnáčasťkúpnejcenybolavyplatenánaúčetpredávajúcej.Svedkyňa

Q. pritom uviedla, že o byt mal záujem aj odporca, avšak nemal peniaze, svedkyňa nepotvrdila, že by
mala iného záujemcu, okrem tých, ktorý sa chodili pozerať na byt, keďže bolo pre dražbou. Svedkyňa
potvrdila, že byt prevádzala navrhovateľovi ako výhradná vlastníčka s tým, že na byte neviaznu žiadne
bremená ani práva iných osôb. Táto svedkyňa nepotvrdila tvrdenie odporcu, že byt bol prevedený
na navrhovateľa preto, aby odporcovia mali kde bývať. Naopak, svedkyňa sama uviedla že bolo na

dohodu medzi navrhovateľom a odporkyňou 1, či tam bude môcť zostať bývať. Ďalšia svedkyňa, matka
navrhovateľa a sestra odporcu, p. T. E. potvrdila, že po smrti K. A., chcela T. Q. byt predať a odporkyňu 1
dať do domova dôchodcov, preto za ňou aj spolu s odporkyňou 1 cestovali do Prešova, aby sa dohodli na
prevode bytu na navrhovateľa. Predovšetkým chceli zabrániť tomu, aby matka nemusela ísť do domova
dôchodcov, pričom svedkyňa potvrdila, že navrhovateľ sa dohodol sa s odporkyňou, že tam môže zostať
bývať, kým on bude v zahraničí, pokiaľ bude odporkyňa 1 platiť energie, plyn a vodu, keď najprv s týmto

odporkyňa nesúhlasila, ale potom s tým súhlasila. Pokiaľ ide o obranu odporcu spočívajúcu v tom, že
byt mohli vtedy predať aj iným záujemcom, ktorých mal odporca, resp. za vyššiu sumu 1.800.000 Sk,
tieto sú irelevantné, rovnako nepodstatné pre rozhodnutie vo veci je odporcovo tvrdenie, že navrhovateľ
odporcom sľúbil, že byt im znova predá za rovnakú cenu, ako ho on nadobudol, pretože odporcovia
neboli subjektmi kúpnej zmluvy uzavretej medzi p. Annou Q. a navrhovateľom, v čase prevodu bytu

na navrhovateľa neboli vlastníkmi predmetného bytu a navyše odporca toto svoje tvrdenie žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal. Tiež nebolo preukázané tvrdenie odporcu, že byt previedla T. Q.
na navrhovateľa, aby mohli odporcovia v byte zostať bývať, táto skutočnosť nie je zakotvená v kúpnej
zmluve, nevyplýva z výpovede T. Q., ani z iných dôkazov. Iba svedkyňa T. E. potvrdila, že chceli zabrániť
tomu, aby babka nemusela ísť do domova dôchodcov, čomu zodpovedá aj tvrdenie navrhovateľa, že

odporkyni sľúbil, že môže v byte zostať bývať, kým on nebude potrebovať byt pre seba a ona si tak
mohla doriešiť otázku bývania. Nikto však nepotvrdil, že by sa takáto dohoda mala nejakým spôsobom
vzťahovať aj na odporcu.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, že by po nadobudnutí vlastníckeho práva

navrhovateľa k bytu č. XX., došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcami 1 a 2.
Navrhovateľ túto skutočnosť zásadne odmietal, uviedol, že bol dohodnutý iba s odporkyňou 1 na tom, že
môže zostať v byte bývať, kým on nebude potrebovať byt pre seba, pretože v čase nadobudnutia bytu
pracoval v zahraničí, pričom žiadal od odporkyne platiť si za služby spojené s užívaním bytu. Uviedol,
že nevedel, keď byt kúpil, že sa tam už zdržiaval aj odporca, keď sa to dozvedel, žiadal, aby aj on platil

za služby spojené s užívaním bytu, tento však zaplatil iba za niekoľko mesiacov v roku 2008, potom
prestal platiť, navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby sa odporca v byte zdržiaval, avšak keďže bol v zahraničí,
nedokázal tomu zabrániť, po tom, čo sa v roku 2011 vrátil, vyzval odporcov, aby sa z bytu vysťahovali,
pretože potrebuje byt pre seba, toto však odporcovia odmietli.

Na druhej strane sa odporca bránil najskôr tým, že navrhovateľ odporkyni sľúbil, že môže v byte
dožiť. Po tom, čo v priebehu konania odporkyňa 1 zomrela, jeho obrana spočívala v tom, že došlo ku
konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy medzi niektorým z vlastníkov bytu a odporcami 1 a 2, resp.
aspoň s odporkyňou 1 a na odporcu 2 prešlo právo nájmu bytu po jej smrti, prípadne tiež, že odporca
bol samostatným subjektom takejto nájomnej zmluvy.

Ako už bolo uvedené vyššie, existencia nájomnej zmluvy medzi K. A. a odporcom, ako aj medzi T. Q. a
odporcom je vylúčená. Nebol preukázaný ani nájomný vzťah medzi týmito vlastníkmi bytu a pôvodnou
odporkyňou 1, pretože K. A. nechal svoju matku bývať v byte bezodplatne, rovnako tak T. Q.. Pretože
nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi odporcami a predchádzajúcimi vlastníkmi bytu, nemohol

navrhovateľ zo zákona vstúpiť do postavenia prenajímateľa predmetného bytu. Nebol tak preukázaný
ani spoločný nájom bytu odporcami (§ 700 Občianskeho zákonníka), a po smrti pôvodnej odporkyne
1 nemohlo dôjsť ani k prechodu nájmu bytu na odporcu v zmysle ustanovenia § 706 Občianskeho
zákonníka.

Odporca sa potom, čo bol z bytu vyprataný, znova do bytu nasťahoval po smrti brata K. A., ktorý
zomrel 4.10.2007. Už dňa X.XX.XXXX pritom T. Q. previedla byt na navrhovateľa. Odporca nepoprel,
že navrhovateľovi nájomné, ako odplatu za užívanie bytu nikdy neplatili. Navrhovateľ uviedol, že od
nich požadoval iba platby za služby spojené s užívaním bytu. V danom prípade nie je pochýb o tom, žepísomná nájomná zmluva medzi navrhovateľom a odporcami uzavretá nebola. Odporca však žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že by medzi ním, resp. aj odporkyňou 1 a navrhovateľom bola
ústne, či konkludentne uzavretá nájomná zmluva. Odporcom navrhnutý svedok Ľuboš A. ml. síce

uviedol, že byt mal byť prevedený na navrhovateľa, aby odporca a babka mohli zostať v byte bývať,
uviedol však zároveň, že sa to dozvedel od odporcu, čiže jeho výpoveď nie je autentická. Navyše tento
svedok v predmetnom byte nebýval už v priebehu rozvodu jeho rodičov, čo bolo predtým, ako sa po
smrti K. A. st., odporca opätovne do bytu nasťahoval. Tento svedok K. A. ml. tiež uviedol, že od odporcu
a svojej babky vie, že keď ujo a babka zostali v byte bývať, mali s navrhovateľom dohodnuté nájomné.

Platenie nájomného, ako odplaty za užívanie bytu však v konaní preukázané nebolo a netvrdil to ani
sám odporca. Preto nájomným, uvádzaným svedkom, bolo zrejme myslené platenie úhrad za služby
spojené s užívaním bytu.

Ako už bolo súdom vyššie uvedené, v rámci právneho posúdenia veci, pojmovým znakom zmluvy o
nájme bytu ako dvojstranného právneho úkonu je existencia prejavu vôle smerujúceho k uzavretiu

takejto zmluvy, a to ako na strane nájomcu, tak i na strane prenajímateľa. Nie je teda konkludentným
prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy o nájme bytu skutočnosť, že užívateľ bytu býva v byte a
vlastník bytu od neho požaduje úhradu za služby spojené s užívaním bytu. Základným znakom nájomnej
zmluvy je platenie nájomného, ako odplaty za prenechanie bytu do dočasného užívania. Na základe
nájomnej zmluvy nemožno prenechať byt do bezodplatného užívania, v tom prípade ide o výpožičku.

Zmluva o výpožičke patrí popri nájomnej zmluve medzi základné zmluvné typy, ktorými sa odovzdáva
vec do užívania druhej zmluvnej strane. Pre zmluvu o výpožičke je charakteristické, že individuálne
určená hnuteľná alebo nehnuteľná vec sa odovzdáva do užívania bezodplatne, na určitú dobu alebo
neurčitú dobu, pričom druhej zmluvnej strane vznikne povinnosť vrátiť vždy tú istú vec. Predmetom

výpožičky môže byť aj nehnuteľnosť. Zmluva, ktorej obsahom je prenechanie nehnuteľnosti na dočasné
bezodplatné užívanie, je teda zmluvou o výpožičke, t. j. i v prípade, keď vlastník bytu prenecháva
inému byt po dohodnutú dobu z akéhokoľvek dôvodu do bezodplatného užívania, čo bol aj daný
prípad, kedy navrhovateľ, vzhľadom na to, že byt okamžite pre seba nepotreboval, prenechal byt
do bezodplatného užívania odporkyni 1 a neskôr aj odporcovi 2. V danom prípade nebolo žiadnym

spôsobom preukázané, že by existoval zhodný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej
zmluvy k predmetnému bytu ako na strane prenajímateľa - navrhovateľa, tak na strane nájomcov -
odporcov. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene a zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav
vôle sa môže urobiť konaním, alebo opomenutím, môže sa stať výslovne, alebo iným spôsobom

nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z
ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájom vzniká nájomnou zmluvou, ktorej
náležitosti upravuje § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nedostatok písomnej formy nespôsobuje
neplatnosť nájomnej zmluvy, pokiaľ prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy boli urobené
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť. Záver o uzavretí

nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle
smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak na strane nájomcov. V
danom prípade, predovšetkým vzhľadom na správanie sa navrhovateľa a odporcov, po nadobudnutí
vlastníckeho práva navrhovateľa k bytu, súd dospel k záveru, že podmienky pre vznik práva nájmu
predmetného bytu konkludentne podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnené neboli. Platenie

úhrad za služby spojené s užívaním bytu odporcami 1 a 2 neznamená, že došlo k vzniku nájmu bytu.
Nájomné predstavuje totiž odplatu za užívanie bytu, nemožno ho v žiadnom prípade stotožňovať s
úhradamizaslužbyspojenésužívanímbytu,inakideobezodplatnéužívaniebytu,čovylučujeexistenciu
nájomného vzťahu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovia odplatu za užívanie bytu nikdy
neplatili, tiež nebolo sporné, že navrhovateľ im prenechal byt do dočasného užívania, keď odporca

najskôr v konaní tvrdili, že navrhovateľ sľúbil odporkyni, že ju v byte nechá dožiť, navrhovateľ tvrdil, že
odporkyňa môže zostať v byte bývať, kým on nebude potrebovať byt pre seba, neskôr odporca tvrdil, že
konkludentne vznikol nájomný vzťah. Avšak uzavretie právneho úkonu nájomnej zmluvy vyžaduje, aby
došlo k podaniu návrhu na uzavretie takejto zmluvy, a zo strany druhej zmluvnej strany došlo k súhlasu
s celým obsahom zmluvy, teda k úplnému prijatiu návrhu, pretože inak zmluva nevznikne. Odporca

žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu výslovného súhlasného prejavu vôle zo strany navrhovateľa
s uzavretím nájomnej zmluvy, ako ani jeho konkludentného súhlasu. Napokon ani sám odporca takýto
konkludentný návrh navrhovateľovi na uzavretie nájomnej zmluvy, napríklad tým, že by mu začal platiťnájomné ako odplatu za užívanie bytu nevykonal, nájomné nikdy navrhovateľovi neplatil, neplatil riadne
ani za služby spojené s užívaním bytu.

V danom prípade tak mal súd za preukázanú existenciu zmluvy o výpožičke bytu medzi navrhovateľom a
odporcami 1 a 2, čo vyplýva z toho, že navrhovateľ nechal odporcov v byte určitú dobu bývať a požadoval
od nich len úhradu nákladov spojených s tým, že byt užívajú. Nie je totiž zakázané, aby účastníci uzavreli
zmluvu, ktorej obsahom je prenechanie bytu na dočasné bezplatné užívanie, t. j. výpožička bytu. Ak
potom dobu výpožičky nemožno vyvodiť zo zmluvy ani jej účelu (§ 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

takže ide o zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, môže požičiavateľ kedykoľvek požadovať vrátenie veci
a vec musí byť potom vrátená, kedykoľvek o to požičiavateľ požiada. Pretože navrhovateľ žiadal od
odporcov, aby sa z bytu vysťahovali, aby mohol on sám začať byt využívať, ktorú požiadavku odporcovia
v čase podania návrhu na začatie konania, ani v priebehu celého konania nerešpektovali, vzhľadom
na skutočnosť, že pôvodná odporkyňa 1 zomrela, je tak návrh navrhovateľa proti odporcovi v celom
rozsahu dôvodný a odporca je povinný byt, poskytnutý mu do dočasného bezplatného užívania na

presne neurčenú dobu, vypratať. Navyše uzavretie zmluvy o výpožičke bytu, zodpovedá tiež odporcom
tvrdenej rodinnej dohode o užívaní bytu odporcami 1 a 2.

V danom prípade nedošlo ani k prechodu nájmu bytu z pôvodnej odporkyne 1 na odporcu. K prechodu
práva nájmu bytu dochádza v prípade smrti nájomcu za splnenia zákonom stanovených podmienok,

na určené osoby. Podmienkou prechodu práva nájmu na osoby uvedené v § 706 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je však existencia platného nájomného vzťahu, ktorý trval v čase smrti nájomcu. Keďže
pôvodná odporkyňa 1 nikdy nebola nájomníčkou predmetného bytu, bola najskôr jeho vlastníčkou,
potom bola určitú dobu oprávnenou z vecného bremena, potom odvodzovala svoje užívacie právo od
vlastníka bytu, svojho syna K. a nakoniec užívala byt ako vypožičiavateľ, nikdy odplatu za užívanie bytu

neplatila, ani neuzavrela nájomnú zmluvu s T. Q., či navrhovateľom, nemohlo dôjsť ani k prechodu nájmu
bytu na odporcu. Pretože súd ustálil, že nedošlo k platnému vzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi
konania (ani s právnymi predchodcami navrhovateľa), nemohlo dôjsť ani k výpovedi z takéhoto nájmu,
pretože kde niet nájmu, nemôže byť výpoveď z nájmu.

V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že odporca svojím užívaním bytu nenadobudol
ani oprávnenie z vecného bremena k predmetnému bytu. Predovšetkým nikdy takúto zmluvu uzavretú
nemal. Súd mal na zreteli aj tú skutočnosť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť aj vydržaním (§ 134 Občianskeho zákonníka), avšak to predpokladá dobromyseľnosť
oprávnenej osoby a nepretržitý (10 rokov) výkon práva, ak sú splnené i ostatné podmienky obdobné

podmienkam vydržania vlastníckeho práva. Na naplnenie dobrej viery pritom nestačí, ak tvrdené
právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, a že nekoná bezprávne, musí byť podložené dôvodom
oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Táto
podmienka v prípade odporcu splnená nebola. Odporca bol v roku 2004 pôvodným vlastníkom Ľubošom

Kohúcikom vyprataný z bytu, byt začal užívať znova v roku 2007 bez vedomia a súhlasu jeho vtedajšej
majiteľky T. Q. a pokračoval v jeho bezplatnom užívaní aj proti vôli navrhovateľa. Neplnil si pritom riadne
ani základnú povinnosť platiť za služby spojené s užívaním bytu. Vzhľadom na to, že odporca vedel o
tom, že navrhovateľ s tým, aby byt užíval nesúhlasí, nemohol svoje užívacie právo k bytu vykonávať
dobromyseľne. Byt začal znova užívať v roku 2007, pričom už v roku 2011 podal navrhovateľ žalobu o

vypratanie bytu, preto nie je splnená ani podmienka nepretržitého 10 ročného výkonu tohto práva.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, súd návrhu navrhovateľa na vypratanie odporcu z
predmetného bytu vyhovel. Odporca užíval byt od r. 2007 na základe s navrhovateľom konkludentne
uzatvorenej zmluvy o výpožičke, dojednanej na dobu neurčitú, preto mohol navrhovateľ kedykoľvek

požadovať o vrátenie veci, resp. vypratanie bytu, vzhľadom na uvedené, je preto odporca povinný
predmetný byt vypratať.

Súd zamietol návrh odporcu na výsluch svedkyne F. J., vzdialenej príbuznej, ktorá mala byť podľa
tvrdenia odporcu v kontakte s jeho matkou takmer do smrti, mala sa o ňu starať, nosiť jej jesť, tiež

mala chodiť k nim na záhradu asi 12 rokov dozadu. O odporkyňu sa mala starať v čase, keď odporca
nebol doma a odporkyňa bola na infúziách, a to asi od roku 2012. Podľa odporcu sa táto svedkyňa mala
vyjadriť, k bývaniu, k nájmu, k skutočnosti, že im to navrhovateľ prisľúbil predať, táto svedkyňa mala byť
v obývačke pri tom, keď sa to prejednávalo. Odporca uviedol, že svedkyňa môže povedať, že jeho matkajej povedala, že v byte môžu stále bývať za ústne dohodnuté mesačné poplatky, ktoré platili. Navrhovateľ
uviedol, že nevie, kto je F. J., v byte inú osobu nestretol. Odporca prítomnosť ním navrhovanej svedkyne
na pojednávaní nezabezpečil, súd preto výsluch tejto svedkyne nevykonal. Súd tiež ďalej nepovažoval

za potrebné F. J. vyslúchnuť, nakoľko táto svedkyňa by mohla podať iba sprostredkované informácie,
nebola sama účastníkom žiadnych konkrétnych dohôd medzi vlastníkmi bytu a odporcami, pričom z
podstatných vykonaných dôkazov v konaní boli dostatočne osvedčené skutočnosti pre prijatý záver
súdu o výpožičke bytu odporcami, keď v konaní sp. zn. 7C/25/2003 je uvedená výpoveď K. A. a tiež v
rozsudku 13C/22/2005 je uvedené vyjadrenie samotnej odporkyne, pokiaľ ide o užívanie bytu. Navyše

odporca sám vopred povedal, čo má táto svedkyňa vypovedať, čiže jej prípadná výpoveď by bola
účelová. V konaní boli pritom vykonané dostatočné dôkazy pre prijatie záveru súdu o dôvodnosti nároku
navrhovateľa, súd má za to, že odporca sa návrhom na výsluch tejto svedkyne snaží len natiahnuť
konanie, aby sa vyhol uloženej povinnosti.

Vypratanie bytu odporcom súd posúdil tiež cez ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. či

nie je v danom prípade takýto postup v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy pritom chápeme ako
pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a
presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých
etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Je pravdou, že v danom prípade,
je medzi navrhovateľom a odporcom blízky príbuzenský vzťah, ide o synovca a strýka, avšak v danom

prípade, ako vyplýva z vyššie uvedeného, odporca nepreukázal platný právny titul svojho bývania v
predmetnom byte, nepreukázal žiadnym spôsobom ani svoju dobromyseľnosť v užívaní tohoto bytu,
z predmetného bytu už bol raz v roku 2004 vyprataný, bol mu vlastníkom bytu zrušený trvalý pobyt v
tomto byte, odporca neplatil ani len za služby spojené s užívaním bytu, ktoré spotreboval. Hoci odporca
v byte býva, potom, čo bol z neho vyprataný, opätovne od roku 2007, najneskôr od roku 2011 - podaním

žaloby musel vedieť, že navrhovateľ si jeho prítomnosť v byte neželá. Vzhľadom na dobu tohto konania,
mal odporca dostatočný časový priestor, aby zodpovedne riešil svoju bytovú otázku. Predmetný byt na
bývanie potrebuje tiež navrhovateľ, ktorý rovnako potrebuje uspokojiť svoju základnú ľudskú potrebu
bývania. Súd preto aj z týchto dôvodov vypratanie odporcu z bytu neviazal na zabezpečenie bytovej
náhrady. Navyše v súčasnosti vzhľadom na trh s nehnuteľnosťami, nie je problém nájsť si nájomný byt,

ktorý by vyhovoval požiadavkám odporcu. Aby však odporca nebol okamžite vystavený náhlej strate
svojho bývania, mohol si prípadne uskladniť svoje veci z predmetného bytu a nájsť si pre seba iné
bývanie, súd poskytol odporcovi dlhšiu lehotu na vypratanie bytu v dĺžke 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov
konania. Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia za 13 úkonov právnej
pomoci, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) po 64,54

eur, 2. účasť na výsluchu dňa 9.2.2015 v mieste bydliska odporkyne - výsluch neúspešný (§ 13a ods.
1 písm. d), ods. 4 v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 16,14 eur, 3. zastupovanie
na pojednávaní dňa 16.9.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po
64,54 eur, 4. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 6.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) v spojení s § 11
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 64,54 eur, 5. ďalšia porada s klientom spojená s prípravou otázok na

svedka (§ 13a ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 64,54 eur, 6. účasť na
pojednávaní dňa 22.10.2015 - odročené bez prejednania veci (§ 13a ods. 1 písm. d), ods. 4 v spojení s
§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ) po 16,14 eur, 7. účasť na pojednávaní dňa 26.11.2015 - odročené
bez prejednania veci (§ 13a ods. 1 písm. d), ods. 4 v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ) po
16,14 eur, 8. zastupovanie na pojednávaní dňa 23.2.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 11 ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 66 eur, 9. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 7.3.2016 (§ 13a ods. 1
písm. c) v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 66 eur, 10. ďalšia porada s klientom spojená
s prípravou otázok na svedka (§ 13a ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po
66 eur, 11. zastupovanie na pojednávaní dňa 7.4. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 11 ods. 1
vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 66 eur, 12. ďalšia porada s klientom spojená s prípravou otázok na svedka

(§ 13a ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 66 eur, 13. zastupovanie na
pojednávaní dňa 7.6. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 66
eur, k tomu 7 x režijný paušál po 8,39 eur a 6 x po 8,58 eur (podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.) čo je 110,27 eur,
celkom tak trovy právneho zastúpenia predstavujú 812,79 eur (702,58 eur + 110,21 eur). Navrhovateľovipatrí tiež právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 99,50 eur, čo predstavuje náhradu
sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Prisúdenú náhradu trov konania je odporca
povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.), k rukám právneho zástupcu

navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V danom prípade bol v
konaní neúspešný odporca, preto mu súd uložil nahradiť trovy konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti s
podaním správy UniCredit bank Czech Republic and Slovakia, a.s. zo dňa 20.3.2014 za účelom zistenia

spôsobu použitia úveru poskytnutého navrhovateľovi na splatenie úveru p. Anny Senčákovej, za ktorú
správu bola banke uznesením č. k. 17C/179/2011-236 zo dňa 1.4.2014, právoplatným dňa 4.6.2014,
priznaná náhrada hotových výdavkov v sume 15,34 eur zo štátnych prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.