Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Viera Milatová, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/739/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515224266
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515224266.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v Bratislave pred sudcom Mgr. Vierou Milatovou, PhD. v právnej veci žalobcu

1. P. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F.-X.-L. X/XX, XXXX K., zastúpený žalobkyňou v druhom rade, 2.
W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., W. XX proti žalovanému: G.. P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom W., P. XX, o zaplatenie 345,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1,2 (spoločne a nerozdielne) 345,95 eur spolu s úrokom z
omeškania5,05%od21.7.2015aždozaplatenia,všetkovlehote3dníododňaprávoplatnostirozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1,2 žalobou zo dňa 2.12.2015 žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
345,95 eur s prísl. a trovami konania, lebo po skončení nájmu nezaplatil prenajímateľom nedoplatok z
vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu vo výške 345,95 eur, na ktoré sa v nájomnej zmluve
zaviazal.

2. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu. Nárok žalobcov považoval za nezákonný a

neopodstatnený. Uviedol, že dňa 25.6.2013 ako nájomca uzatvoril prostredníctvom spoločnosti PROFIT
REAL INVEST, s.r.o., nájomnú zmluvu s pani W. O.. A. zmluvu po dohode rozviazali dňa XX.X.XXXX.
Pri podpise zmluvy zložil kauciu 400 eur na prípadné nedoplatky a táto kaucia mu mala byť vrátená po
zaplatení všetkých nedoplatkov a škôd vzniknutých nájmom. Pri odovzdaní bytu podpísal pani Kupkovej
aktuálne stavy spotreby energií a dohodli sa, že keď príde vyúčtovanie (podľa zákona najneskôr do
konca mája) tak mu kauciu, resp. jej časť vráti. Pri odovzdávaní bytu a kľúčov bola prítomná jeho
manželka P. I.. F. O. mu do dnešného dňa kauciu nevrátila. Namietal aj výšku nedoplatku z vyúčtovania.

3. Strany založili do spisu dôkazy, a to: žalobcovia založili do spisu nájomnú zmluvu zo dňa 25.6.2013,
Dodatok č.1 zo dňa 23.5.2014, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014, odpoveď
na reklamáciu zo dňa 15.6.2015, predžalobnú výzvu zo dňa 8.7.2015, reakciu na výzvu zo dňa
8.7.2015 a žiadali vypočuť ako svedkyňu realitnú maklérku G.. Y. X.. Žalovaný založil do spisu príjmový
pokladničné doklady z 12.6.2013, 25.6.2013 - 2 doklady, 25.7.2013, 16.8.2013, 25.9.2013, 25.10.2013,
22.11.2013, 21.12.2013, 23.1.2014, 25.2.2014, 25.3.2014, 25.4.2014, 23.5.2014, 25.6.2014, 25.7.2014,

XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, 22.12.2014, 23.1.2015, 25.2.2015, 25.3.2015 a
navrhoval vypočuť ako svedkyňu svoju manželku P.ku I..

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými stranami, výsluchom strán, svedkov: G.5. Nebolo sporné, že žalobcovia 1, X ako spoluvlastníci X-izbového bytu č. XX, na P. ul. č. vchodu XX,
s. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXX, kat. úz. F., obec: F., okres: W. V, zapísaný na LV č.
XXXX uzavreli so žalovaným nájomnú zmluvu dňa XX.X.XXXX, ktorou bol sporný byt daný do prenájmu

žalovanému od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, kde sa dohodli na nájomnom 400,- eur mesačne s energiami.
Podľa Čl.III bodu 3.4. nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca v deň odovzdania
predmetu nájmu zaplatí prenajímateľovi kauciu vo výške 400,-eur, pre prípad vzniknutých výdavkov
spojených s užívaním predmetu nájmu nájomcom. V prípade nevzniknutých výdavkov sa prenajímateľ
zaväzuje túto kauciu v deň ukončenia nájmu vrátiť nájomcovi v celosti a v hotovosti. Prenajímateľ

podpisom tejto nájomnej zmluvy potvrdzuje prevzatie tejto kaucie. Podľa Čl.IV bodu 4.14. nájomnej
zmluvy nájomca sa zaväzuje uhradiť prípadné nedoplatky na poskytovaných službách (elektrina, vodné-
stočné, atď.) vo výške zodpovedajúcej skutočnej spotrebe za príslušné obdobie nájmu spadajúceho do
riadneho alebo mimoriadneho vyúčtovania okrem iného. Podľa Čl.VII bodu 7.1. nájomnej zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že akákoľvek zmena tejto zmluvy je možná len po predchádzajúcej dohode
zmluvných strán vo forme písomného dodatku, ktorý bude vzájomne odsúhlasený a podpísaný a bude

neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Dodatkom č.1 zo dňa 23.5.2014 sa zmluvné strany dohodli, že
zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 1.7.2014 do 30.6.2015. Nebolo sporné, že zmluvné strany sa
dohodli na predčasnom ukončení zmluvy ku dňu 24.4.2015. V mesiaci 05/2015 správca zaslal žalobcom
1, 2 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, počas
ktorého predmetnú nehnuteľnosť užíval žalovaný. Nedoplatok predstavoval 345,95 eur. Žalobcovia

podali reklamáciu vyúčtovania, ktorá správcom nebola uznaná. Dňa 9.7.2015 bol žalovaný vyzvaný na
úhradu nedoplatku. Žalovaný reagoval na výzvu tak, že nedoplatok mal byť uhradený z kaucie zloženej
pri podpise nájomnej zmluvy. Nebolo sporné, že okrem nájomnej zmluvy a dodatku č.1 ďalší dodatok
uzatvorený písomne medzi stranami nebol.
6. Žalobcovia 1, 2 tvrdili, že kaucia bola žalovanému vrátená pri odovzdaní bytu žalovaným v zmysle

bodu 3.4. Čl.III nájomnej zmluvy. Peniaze mu dala žalobkyňa 2 potom, čo jej žalovaný vrátil kľúče.

7. Žalovaný sa bránil tým, že kaucia mu vrátená nebola a pri ukončení zmluvy sa dohodli, že ak príde
vyúčtovanie a bude nedoplatok, bude stiahnutý z tej kaucie a zvyšok sa mu vráti. Bola pritom jeho
manželka.

8. Na pojednávaní dňa 13.9.2016 žalobkyňa 2 tvrdila, že žalovaný na jej výzvu o úhradu nedoplatku na
vyúčtovaní uviedol,:...“ keďže ste mi vrátila kauciu, tým ste vyjadrila, že zmluvný vzťah je už ukončený
a že som Vám už nič nie sme dlžní“....To tvrdil aj realitnej maklérke, ktorá mu telefonicky volala. Na
písomnú výzvu začal tvrdiť, že kaucia mu vrátená nebola. Navrhla vypočuť ako svedka maklérku Ing.

Y. X..

9. Žalovaný stále tvrdil, že sa so žalobkyňou dohodol, že nedoplatok z vyúčtovania bude vyplatený z
kaucie. O. mu nebola vrátená. Navrhol vypočuť ako svedkyňu manželku P. I..

XX. Svedkyňa G.. Y. X., prostredníctvom ktorej bola nájomná zmluva uzatvorená za PROFIT REAL
INVEST, s.r.o., Bratislava potvrdila vyjadrenia žalobkyne 2, že telefonicky sa obrátila na žalovaného
a vysvetlila mu, že podľa písomnej zmluvy musí uhradiť nedoplatok z vyúčtovania. Povedal jej, že
nedoplatok nezaplatí, že mala si to žalobkyňa stiahnuť z kaucie. Ona mu povedala, že podľa zmluvy bola
povinná mu kauciu vrátiť pri odovzdaní bytu a vysvetlila mu, že vyúčtovanie chodí až v máji a žalobkyňa

nemohla vedieť pri ukončení nájomnej zmluvy, aká bude výška nedoplatku. Žalovaný jej povedal, že to je
chyba žalobkyne, že mu kauciu vrátila pri odovzdaní bytu. Svedkyňa opätovne zdôraznila žalovanému,
žežalobkyňabolapovinnákauciuvrátiťpodľanájomnejzmluvy.Žalovanýtvrdilajpovyjadrenísvedkyne,
že kaucia mu žalobkyňou vrátená nebola.

XX. Svedkyňa P. I., nar. XX:X.XXXX, manželka žalovaného tvrdila, že bola pri odovzdávaní bytu a so
žalobkyňou sa dohodli, že koncom mája bude vyúčtovanie a zavolá im a rozdiel z vyúčtovania im vráti.
Bola prekvapená, že bol vôbec nejaký nedoplatok. Platby išli na príjmový doklad a keby im vrátila kauciu
žalobkyňa, dala by si ju podpísať. Kaucia 400 eur im vrátená nebola.

12. Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:13. Podľa § 8a ods. 1 veta prvá zák.č.182/1993 Z. z. v plat. znení o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej len zákon) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom
písomnú zmluvu o výkone správy.

14. Podľa ods. 2 cit. ust. správca je povinný najneskôr do 31.mája nasledujúceho roka predložiť
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných časti domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisiace so správou domu. Zároveň

je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
15.Podľa§10ods.6zák.č.182/1993Z.z.vplat.zneníúhradyzaplneniasúvlastnícibytovanebytových
priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za
plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi
bytov alebo nebytových priestorov v dome.

16. Podľa Čl. IV. bodu 4.14 nájomnej zmluvy medzi stranami zo dňa 25.6.2013 sa nájomca zaväzuje
uhradiť prípadné nedoplatky na poskytovaných službách (elektrina, vodné-stočné, atď.) vo výške
zodpovedajúcej skutočnej spotrebe za príslušné obdobie nájmu spadajúceho do riadneho alebo
mimoriadneho vyúčtovania, okrem iného.

17. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. V bode 3.4. Čl. III nájomnej zmluvy zo dňa 25.6.2013 sa
strany dohodli, že v prípade nevzniknutých výdavkov sa prenajímateľ zaväzuje túto kauciu v deň
ukončenia nájmu vrátiť nájomcovi v celosti a hotovosti. Logicky, keď nájomná zmluva bola ukončená
dohodou dňa 24.4.2015, žalobcovia ešte nevedeli, aký bude nedoplatok z vyúčtovania nákladov

spojených s užívaním bytu a kauciu 400,- eur museli vrátiť. Vyúčtovanie bolo doručené žalobcom až
9.7.2015. Keď žalovaný sa podľa bodu 4.14. Čl.IV nájomnej zmluvy zaviazal uhradiť nedoplatok z
vyúčtovania zodpovedajúcej skutočnej spotrebe za príslušné obdobie nájmu, súd ho na túto povinnosť
zaviazal, lebo tak neurobil na výzvu žalobcov. Tvrdenia žalovaného, že mu kaucia nebola vrátená, súd
považuje za účelové tvrdenie. V liste zo dňa 8.7.2015 žalovaný sa bráni tým, že žalobcovia účelovo

znížili zálohové platby a požiadali o vyúčtovanie ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy a pri odovzdávaní
kľúčov sa vyjadrila žalobkyňa, že nie sú evidované nedoplatky. V tom čase ešte ani nemohli žalobcovia
vedieť, že bude nedoplatok, keď správca musí urobiť vyúčtovanie do konca mája nasledujúceho roka.
TvrdeniažalovanéhobolivyvrátenéajnepriamymsvedkomIng.Solárovou,ktorájednoznačnepovedala,
že žalovaný jej povedal, že je chyba žalobkyne, že mu kauciu vrátila po odovzdaní kľúčov od bytu.

Tvrdenia svedkyne P. žalovaného súd považuje za nedôveryhodné. Čl. III bod 3.4. nájomnej zmluvy
je jednoznačný. V prípade nevzniknutých výdavkov sa prenajímateľ zaväzuje túto kauciu vrátiť v deň
ukončenia nájmu nájomcovi v celosti a hotovosti. Žalovaný nepredložil súdu dôkaz, písomný dodatok
č.2, k nájomnej zmluve citovanej vyššie, ktorým by menil bod 3.4. nájomnej zmluvy. Písomná forma
zmluvy je obligatórna povinnosť, keďže nájomná zmluva a dodatok č.1 boli uzatvorené písomne. Keď

žalovaný nedoplatok z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním sporného bytu v žalovanom
období, kedy bol nájomcom sporného bytu neuhradil, zaviazal ho na túto povinnosť súd tak, ako sa
zaviazal žalovaný v zmysle bodu 4.14. Čl. IV nájomnej zmluvy.

18. Keďže sa žalovaný so zaplatením dostal do omeškania, je podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a Nar. vl.

č. 87/1995 Z. z. povinný platiť aj úrok z omeškania nasledujúci deň po doručení vyúčtovania a uplynutí
lehoty na plnenie, t.j. odo dňa 21.7.2015 až do zaplatenia a vo zvyšku časti príslušenstva pohľadávky
súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč.
zák. v spojení s Nar. vl. č. 87/l995 Z. z.. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Základná úroková sadzba je podľa § 17 ods.1 zákona č. 659/2007 Z. z. sadzba, ktorú
Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP a podľa § 255 ods.1 CSP
priznal žalobcom 1,2 náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť, na ktorú ho zaviazal súd, môžu oprávnení podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.