Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207465
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113207465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Z., s.r.o., T. vězňů XXXX/XX, W.
Y., T. 1, S. republika, IČO: XXX XX XXX, zastúpeného spoločnosťou S. T., s.r.o., J. 4, F., proti žalovanej:
X. L., nar. X.X.XXXX, H. XXX/X, V. - H. hrdinov, o zaplatenie 86,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27CbZm/26/2013-57 zo dňa 12.1.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 %

denne, v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavil. V
prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie 86,00 eur, 0,25 % denne a 6% ročného úroku zo sumy 492,00 eur od
8.7.2010 do 29.9.2010, zo sumy 434,00 eur od 30.9.2010 do 5.12.2010, zo sumy 376,00 eur 6.12.2010
do 3.1.2011, zo sumy 318,00 eur od 4.1.2011 do 3.2.2011, zo sumy 260,00 eur od 4.2.2011 do 3.3.2011,

zo sumy 202,00 eur od 4.3.2011 do 4.4.2011, zo sumy 144,00 eur od 5.4.2011 do 3.5.2011, zo sumy
86,00 eur od 4.5.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,646
eur aj na náhradu trov konania.

3. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 3.12.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu. Žalovaná

doposiaľ zaplatila 406,00 eur. Žalovaná neuhradila vyčíslené zmenkové úroky 0,25% denne a 6% ročný
úrok zo zmenkovej sumy.

4. Žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávku podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES
č. 861/2007 a navrhol, aby súd vo veci vydal rozsudok.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 75 § 11, § 5, § 48, § 33, § 34 ods.

1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, pretože predmetom konania je spor zo zmenky.
Uviedol,žezmenkabolavystavenápodľaslovenskéhopráva,miestojejvystaveniaajplatobnémiestosa
nachádzajú na území Slovenskej republiky, preto na predmetnú vec je potrebné použiť právny poriadok
Slovenskej republiky podľa § 10 a § 11 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom aprocesnom, pretože to zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Ďalej súd zistil, že žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, v ktorej boli uvedené údaje:
Číslo zmluvy: 904600015

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej
Dátum vystavenia: V Košiciach 28. apríla 2009 (správne má znieť 3. decembra 2009)
Zmenková suma: 492,00 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: T., sumu tristotridsaťosem eur
48 centov (správne má znieť štyristodeväťdesiatdva eur), zmenkový úrok 0,25 % denne od 8. júla 2010“

Splatné: T., s.r.o., T. XX, XXX XX F.,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

6. Ďalej súd prvej inštancie zistil zo zmluvy o úvere č. 904600015 zo dňa 3.12.2009 uzavretej medzi
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava ako veriteľom a

žalovanou ako dlžníkom, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,00 eur a dlžník sa
zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,00 eur, celkove zaplatiť
696,00 eur v 12 mesačných splátkach po 58,00 eur počnúc dňom 3.1.2010 na účet veriteľa. Dlžník v
zmluve vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane
tejto zmluvy.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na platné právne predpisy v Slovenskej republike aj v
Európskej únii vo veciach ochrany spotrebiteľov, je úlohou súdu v prvom rade prihliadať na ochranu práv
spotrebiteľa, pretože nerešpektovaním týchto predpisov o ochrane spotrebiteľa by došlo k obchádzaniu
týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady ES č. 861/2007. Súd prvej inštancie preto posudzoval predmetnú zmluvu o úvere podľa § 39
Občianskeho zákonníka a podľa § 52 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné
zmluvnépodmienkykeďsapredmetnouzmenkoupožadujeodžalovanej,abyakospotrebiteľkazaplatila
zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok z omeškania.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca podal na súdy v Slovenskej republike niekoľko stoviek
identických návrhov. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že spoločnosť T. s.r.o., IČO: XX XXX
XXX, T. XX, F. ako remitent /osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky/ uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov

na súdoch v SR o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, a na zabezpečenie
týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky. Zmenky sa týkajú formulárových úverových zmlúv
s identickým obsahom. Boli použité rovnaké predtlače zmeniek. Zmenky zabezpečujú úver poskytnutý
spoločnosťouT.s.r.o.,K.XXXXXXXX,T.XX,F.. Vtomtokonkrétnomprípadesajednáoúverposkytnutý
žalovanej na základe zmluvy č. XXXXXXXXX. zo dňa 3.12.2009. Úver bol žalovanej poskytnutý bez

akejkoľvek súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Súd prvej inštancie mal preto za to, že žalobca
vzhľadom na niekoľko stoviek prevedených zmeniek musel vedieť o podnikateľskej činnosti spoločnosti
T. s.r.o. teda o tom, že rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov.
Na základe uvedeného je teda i vo vzťahu k žalobcovi na mieste posúdenie záväzkového vzťahu
žalovanej voči remitentovi, ktorý viedol k vydaniu predmetnej zmenky. Súd prvej inštancie mal za to,

že žalobca konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu dlžníka žalovanej, lebo vedel
- musel vedieť z okolnosti svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru.
Podľa názoru súdu prvej inštancie zásada abstraktnosti zmenky môže byť prelomená vtedy, ak pôjde
o konanie úplne zakázané v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá
na omyle, ale na rozpore zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie

preto v konaní kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských
úverov, na základe prvopisu zmenky má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv
veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto by

takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli
neplatné. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou T. s.r.o.
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná je spotrebiteľom a menovaná spoločnosť dodávateľom. Súdprvej inštancie dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je nevyvážená jednostranná a úžernícka
a v rámci podmienok zmluvy /úrok vo výške viac ako 29 %, poplatky, zmenkový úrok 0,25 % denne,
čo predstavuje 91,25 % ročne/ je značne nemravná aj ďalšia požiadavka na zabezpečenie úveru

blankozmenkou. V rozpore s dobrými mravmi je aj postup spoločnosti T. s.r.o. spočívajúci v hromadnom
prevode zabezpečovacích zmeniek na žalobcu, vrátane predmetnej zmenky, pričom obe spoločnosti
museli si byť vedomé toho, že tým bránia klientom spotrebiteľom v účinnom uplatnení kauzálnych
námietok.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že aj zmenková dohoda - dohoda o zabezpečení úveru zmenkou a
o vyplnení zmenky je podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Nemožnosť uzavrieť
zmenkovú dohodu a dohodu na vyplnenie zmenky aká bola vystavená v tomto konkrétnom prípade,
vyplýva aj z ustanovenia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov so spotrebiteľského úveru, len ak ide

o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva /vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere/ vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s uvedeným veriteľ nesmie prijať a je povinný
ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa

zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky nakoľko príslušenstvo v zmenkovej sume bolo vo výške
presahujúcej30%istinyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Istinaspotrebiteľskéhoúverubola350,00
euracelkovázmenkovásumapredstavovala 492,00eurtoznamená,žezmenkabolaprijatáremitentom
v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej
inštancie dospel k záveru, že zmenková dohoda uzavretá medzi žalovanou a spoločnosťou T. s.r.o. je

absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka podľa ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná aj
predmetná zmenka.

10. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. s ohľadom

na prejav žalobcu súd prvej inštancie konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % zastavil.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne trovy konania neuplatnila.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,60 eur. V odvolaní
uviedol, že toto podáva z dôvodu, že: a/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p.); b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2
písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.); c/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.).

13. Uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním k porušeniu práva Európskej
únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5, 7 Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

14.Vdanejvecižalovanánedoručilasúdužiadnuodpoveďvsúladesčl.5ods.3alebo6Nariadenia.Súd

bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého „ Ak sa súdu alebo tribunálu
nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá
rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke“.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie o.i.

oboznámením sa s exekučným spisom a listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácii,
ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi
nenavrhli.16. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli.

17. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť,

ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

18. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených
prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5

Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

19. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.

20. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením.

21. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

22. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené.

Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb.
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. Má za to, že súd prvej inštancie ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového
a šekového. V danom prípade boli splnené všetky podmienky konania v zmysle O.s.p. a nárok je
vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná.

23. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo/1839/2000 (uverejnený
vSbírkesoudníchrozhodnutíastanovisekč.59/2004),podľa ktorého:„Směnkajevprávníteoriiobvykle
definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu splnění přísných formálních
náležitostí vzniká příjmy, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek určité osoby zaplatit majiteli

směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku. I když se vystavení směnky zpravidla opírá
o určitý důvod (kauzu), vzniká ze směnky specifický (směnečný) právní vztah, jehož abstraktní charakter
tkví v tom, že právní důvod (kauza) není pro jeho existenci významný a ze směnky nevyplývá. Směnečný
závazek je přitom zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho
vzniku. Vzhledem k tomu, že zákon nerozlišuje jednotlivé druhy směnek (právní teorie vymezuje rozdíly

mezi směnkami pro soluto, pro solvendo a směnkami zajišťovacími), je třeba i v případě tzv. směnek
zajišťovacích dovodit, že nejsou akcesorickým závazkem vo vztahu k závazku jinému. Okolnost, že
podle dohody účastníků je účelem směnky zajistit splnění určitého závazku, se pak projeví v okruhu tzv.
kauzálních námitek (čl. I. § 17 zákona), jimiž se dlužník ze zajišťovací směnky může bránit povinnosti
ze směnky plnit. I soudní praxe dovodila, že tzv. zajišťovací směnka jakožto prostředek zajištění (nikoliv

zajišťovací závazek), je samostatným nárokem, nezávislým dokonce na existenci zajištěné pohledávky
(usneseníVrchníhosouduvPraze,sp.zn.5Cmo14/97,publikovanévčasopisesoudnírozhledy2/1999).

24. Vzhľadom na to, že najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej
úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec.

25. Zdôraznil, že nikto (okrem súdu) v konaní netvrdil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver, teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, a nikto túto skutočnosť v konaní aninepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádza. Napadnuté rozhodnutie
súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.

26. Ďalej odvolateľ poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dal do pozornosti
odvolaciemu súdu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013.

27. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

29. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 10.3.2016, teda za účinnosti Zákona č.
99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

30. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

31. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

32. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že ak odporca predložil v
tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4. tohto nariadenia, ak sa
domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť

doplniť informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia, Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie

rozsudku, môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy, pretože tieto
dôkazy môže obstarať sám.

33. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná
spoločnosť T. s.r.o., T. XX, F. ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej

vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných
sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, vystavovala a prijímala
zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči
spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období

od 1.8.2008 kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo
spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa 3. decembra 2009, teda v tomto
období po 1.8.2008.

34. Nový Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1 písm. g) s účinnosťou

od 1.5.2014 podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani
platobnú ani zabezpečovaciu funkciu. Znamená to, že predmetná zmenka vystavená dňa 3. decembra
2009 mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

35. Ak žalobca nepredložil doplňujúce dôkazy, súd prvého stupňa preto správne podľa čl. 5/1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a vec prejednal na tomto pojednávaní. Žalobca sa na toto
pojednávanie dňa 19.1.2016 nedostavil. Odvolací súd zistil z predloženej zmluvy o spotrebiteľskomúvere a ktorú predmetná zmenka zabezpečovala, že žalovanej bol poskytnutý úver 350,00 eur a
celková zmenková suma bola 1.968,00 eur, to znamená, že zmenka bola prijatá remitentom v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ak žalovanej bol poskytnutý úver 350,00 eur,

mohol veriteľ prijať od žalovanej zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
a to formou zabezpečovacej zmenky vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru - teda 350,00 eur a
príslušenstvavovýškemaximálne30%istinyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Preto,aknazmenke
bola napísaná vyššia suma - 492,00 eur, bola vo vyššej sume, ako tento zákon pripúšťal.

36. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 568/2007 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, ak návrh

zamietol po zistení, že predmetná zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, ktorý žalovanej poskytla
obchodnáspoločnosťT.s.r.o.apredmetnázmenkabolavystavenávrozporescitovanýmustanovením§
4 ods. 6 zákona č. 568/2007 Z.z. a žalobca okrem zmenky nepredložil žiadny iný listinný dôkaz svedčiaci
o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky pre vydanie rozsudku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

38. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby, ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o
trovách konania, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách úspešnej žalovanej tak, že jej
nepriznal náhradu trov konania, pretože preukázateľné trovy konania jej nevznikli.

39. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy tohto

odvolacieho konania nevznikli, preto jej neboli priznané.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).