Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/632/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415206725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8415206725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu SECAPITAL S.á.r.l., so

sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, registračné číslo B
108305,zastúpenéhoJUDr.JiřímŠmídom,usadenýmeuroadvokátom,ŠMÍDAadvokátnikancelářs.r.o.,
organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému
V. o zaplatenie 1.938,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3. 9. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť mu sumu 1.938,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.938,03
eur od 27. 8. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 22.
7. 2013 uzatvorili žalobca a žalovaný právny dokument s názvom "Dohoda o urovnaní". Tvrdil, že
predmetom urovnania bol dlh žalovaného z úverovej zmluvy č. 21561528, ktorú žalovaný uzavrel so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 25. 10. 2007 a na základe ktorej mu bol poskytnutý
úver vo výške 1.494,83 eur. Žalobca sa podľa svojho tvrdenia v žalobe stal vlastníkom pohľadávky na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 23. 10. 2012. Tvrdil, že medzi žalovaným a žalobcom

bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 2.029,20 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške
2.029,20 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1.948,03 eur. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu sa zaviazal
uhradiť sumu 1.948,03 eur spolu so zmluvným 6 % ročným úrokom, spolu teda sumu 2.663,02 eur
formou 121 mesačných splátok. V žalobe žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil
dlh tak ako sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s
bodom 5 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 26. 8. 2013 splatným v uvedený
deň. Žalovaný po dátume splatnosti podľa žalobcu uhradil sumu 10,- eur, pričom celková dlžná čiastka

predstavuje ku dňu podania žaloby 1.938,03 eur.

2. K žalobe žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložil vo fotokópii Dohodu o urovnaní
zo dňa 22. 7. 2013, Výpis z obchodného registra žalobcu, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa
19. 11. 2012, Zosplatnenie dlhu zo dňa 11. 8. 2015, podací hárok k zosplatneniu dlhu zo dňa 11. 8. 2015.
Po výzve súdu predložil tiež Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2012, prílohu k tejto zmluve
a žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty QUATRO.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.4. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa

počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po
uvedenej zmene právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a
o jeho procesných právach a povinnostiach.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 28. 4. 2017 na ktoré sa nedostavil predvolaný

právny zástupca žalobcu ani žalobca, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu doručenému im
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu dňa 27. 3. 2017. Písomným podaním zo dňa 31. 3. 2017
ospravedlnili neúčasť na pojednávaní, o jeho odročenie nežiadali. Vzhľadom na uvedené súd v súlade
s ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu
žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody na odročenie pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

6. Žalovaný sa k žalobe na pojednávaní vyjadril tak, že platiť nemá z čoho, lebo je zamestnaný len za
minimálnu mzdu a má aj iné úvery, a to od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., Slovenskej sporiteľne, a.s. a
tiež Quatro úver. Žalovaný uviedol, že požiadal si už na Okresnom súde Prešov o osobný bankrot, ale
zatiaľ mu rozhodnutie o tom žiadne neprišlo. Pri svojom výsluchu uviedol, že je pravdou, že mal uzavretú
zmluvu s právnym predchodcom žalobcu, peniaze potreboval na domácnosť a bývanie. K okolnostiam

uzavretiadohodyourovnaníuviedol,žejenanejjehopodpisabolototak,žeprišielkunimdomovnejaký
pán na aute, prišiel vtedy takto u nich v obci za viacerými ľuďmi a povedal mu, že doniesol splátkový
kalendár ktorý má podpísať a platiť tie splátky. Žalovaný uviedol, že sadol si k nemu do auta a podpísal
to, celé to trvalo asi 5 minút, žiadne iné papiere mu ten pán neukazoval, iba ten splátkový kalendár a
ani mu nič bližšie nevysvetľoval, on ani nevie čo je to dohoda o urovnaní ešte o takom niečom nepočul,

nehovoril mu ten pán ani nič o premlčaní, mal za to, že podpisuje len splátkový kalendár. Žalovaný
uviedol, že ten pán bol dosť dotieravý a naliehal v tom, aby to podpísali, bola z toho tam na mieste aj
dosť veľká nervozita, keďže prišiel takto za viacerými ľuďmi, a keďže chcel mať čím skôr pokoj a odísť
odtiaľ, podpísal to.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 5. 4. 2017,

vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie
tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov
predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom
vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

8. Z obsahu žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro predloženej žalobcom (čl. 32 spisu) súd
zistil, že žalovaný žiadal obchodnú spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. zastúpenú Consumer
Finance Holding, a.s. o poskytnutie úveru do výšky úverového rámca v sume 30.000,- Sk čerpaného
prostredníctvom karty. Žalovaný mal tento úver splácať mesačnými splátkami vo výške 1.000,- Sk.
Žiadnebližšienáležitostiapodmienkysplácaniaaposkytnutiaúveruvžiadostiuvedenéniesú.Vspodnej

časti tlačiva žiadosti je uvedené, že klientom (žalovaným) a zástupcom spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. bola podpísaná v Poprade dňa 25. 10. 2007.

9. Listom zo dňa 19. 11. 2012 (čl. 7 spisu) adresovaným žalovanému mu spoločnosť Všeobecná úverová
banka, a.s. oznámila, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2012 svoju pohľadávku, ktorá

vyplýva zo zmluvy č. 21561528 zo dňa 25. 10. 2007 spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek
zabezpečenia postúpila na žalobcu a že k vymáhaniu dlhu žalobca splnomocnil spoločnosť KRUK
International s.r.o.

10. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom, zastúpeným spoločnosťou KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o. a žalovaným dňa 22. 7. 2013, z časti A Úvodné ustanovenia bolo zistené,
že právny predchodca veriteľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a dlžník dňa 25. 10.
2007 uzavreli zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi
peňažné prostriedky vo výške 1.494,83 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 23. 10. 2012 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXX. Podľa časti B dohody nazvanej Konštatovanie
sporných skutočnosti dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil a preto má dlžník voči
veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 2.029,20 eur vrátane príslušenstva (úroky,
úroky z omeškania, náklady veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky), s ktorého zaplatením je dlžníkv omeškaní. Je tam uvedené, že dlh pozostáva z istiny vo výške 979,22 eur, úroku a úroku z omeškania
vo výške 638,13 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 411,85 eur. V bode 3
časti B sa uvádza, že medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná, z tohto

dôvodu uzatvárajú účastníci dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky
vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. Podľa časti C dohody veriteľ a
dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane
jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo
výške 1.948,03 eur spolu s úrokovou sadzbou 6 % p. a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak

2.663,02 eur (je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových
nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 6 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera
nákladov predstavuje 6,17 %). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných
mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo
čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu
vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok stanovených zákonom. V

časti C bod 2 dohody sa ďalej uvádza, že dlžník týmto svoj záväzok (dlh) podľa ods. 1 uznáva čo do
dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade
omeškaniadlžníkasozaplatenímakejkoľvekplatbysadlžníkzaväzujezaplatiťveriteľovizmluvnúpokutu
vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý i len začatý deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie
je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom

úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom
presnešpecifikovanýmvdohode.Pokiaľsadlžníkocitnevomeškanísúhradouakejkoľveksplátky,stáva
sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný
zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je
dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade

omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má
veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so
súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním. Podľa časti D dohody označenej ako Záverečné ustanovenia
dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov
dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa

niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné
ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje
ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom
najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto
dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,

je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to
v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú,
že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej
vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na
dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody

oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných
číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami. Účastníci sa zároveň dohodli
a úhrade dlžnej sumy v splátkach - časť C.

11. Listom zo dňa 11. 8. 2015 (čl. 13 spisu) spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.

oznámila žalovanému, že sa dostal do omeškania so splátkami dlhu, ktorý uznal dohodou zo dňa 22.
7. 2013 vo výške 1.948,03 eur, a to so splátkou splatnou dňa 26. 8. 2013 a z toho dôvodu bol jeho dlh
zosplatnený, pričom žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 1.938,03 eur spolu s úrokom z omeškania
od 27. 8. 2013 najneskôr do 22. 8. 2015.

12. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom
rozsahu nedôvodná a preto mu neostávalo iné, než ju v celom rozsahu zamietnuť, a to z nasledujúcich
dôvodov.

13. Žalobca uplatnený nárok vyvodzuje z dohody nazvanej „Dohoda o urovnaní“. Aj vzhľadom k jeho

odôvodneniu žaloby je zrejmé, že základ aj výšku celého uplatneného nároku vyvodzuje práve z tejto
dohody, pričom zjavne mal za to, že vzhľadom na ňu nie je potrebné sa vôbec zaoberať pôvodným
úverovým vzťahom medzi žalovaným a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., keďže o
samotnomzákladnomúverovomvzťahusavžalobezmienillenokrajovo.Súdvšakzaúčelomposúdeniapovahy, platnosti a účinkov „Dohody o urovnaní“ vzhľadom na skutočnosti uvedené v ďalšej časti tohto
odôvodneniapovažovalzanevyhnutnézaoberaťsaajpôvodnýmúverovýmvzťahom.Pretosavsúdenej
veci zaoberal jednak tým, či „Dohoda o urovnaní“ je spôsobilým podkladom na prisúdenie tvrdeného

nároku žalobcovi. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 sa v súdenej veci, rovnako ako v každej inej
spotrebiteľskej veci zaoberal tiež otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo (alebo jeho časť) neuplatňuje
po uplynutí premlčacej doby.

14. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014. orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať
v čase rozhodovania o predmetnom nároku (podporne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z
21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nemôže byť tiež pochybností o tom, že pri posúdení otázky

premlčania práva žalobcu zo spotrebiteľského vzťahu so žalovaným je potrebné vychádzať z ustanovení
o premlčaní v Občianskom zákonníku (viď ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 v ktorom už tento judikoval, že toto
ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou).

16. Vychádzajúc vyjadrenia žalobcu zo dňa 5. 4. 2017, právny predchodca žalobcu úver poskytnutý
žalovanému zosplatnil dňa 16. 4. 2009, a tak nemôže byť najmenších pochybností o tom, že v čase,
keď tento veriteľ zmluvou zo dňa 23. 10. 2012 postúpil svoju pohľadávku na žalobcu, stalo sa tak
po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka, táto
bola v celom rozsahu premlčaná, a teda aj v čase, kedy bola žalovanému na podpis predostretá

dohoda o urovnaní, právo veriteľa bolo premlčané v celom rozsahu. Žalobca ako profesionál musel,
alebo aspoň mal pri postúpení pohľadávky vedieť, že nadobúda premlčanú pohľadávku, teda sám a
dobrovoľne išiel do rizika jej reálnej nevymožiteľnosti, čo nie je možné obísť následným špekulatívnym
konaním a obchádzaním zákona na úkor spotrebiteľských práv žalovaného. Žalobca dňa 22. 7. 2013
predložil žalovanému na podpis dohodu o urovnaní a uzavretí splátkového kalendára. Z nej však v

tomto súdnom konaní žiadne nároky vyvodzovať nemôže. Súd totiž žalobcom predloženú dohodu o
urovnaní z ktorej žalobca vyvodzuje tu uplatnený nárok považuje za absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi) a tiež s poukazom na §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti vôle zo strany žalovaného na jej uzavretie.
Rozpor so zákonom spočíva v tom, že nebol splnený zákonný predpoklad dohody o urovnaní - spornosť

pohľadávky a nesprávne bola ustálená výška dlhu. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí v skutočnostiach
rozvedených nižšie týkajúcich sa spôsobu uzavretia tejto dohody so žalovaným aj v nadväznosti na
ustanovenia verejnoprávneho predpisu slúžiaceho na ochranu spotrebiteľa - zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a čo sa týka nedostatku vážnosti vôle zo strany žalovaného na uzavretie tejto
dohody, ten bol nepochybne preukázaný výsluchom žalovaného v spojení so samotným obsahom a

formou danej dohody tak ako to súd uvedie v ďalšej časti tohto odôvodnenia.

17. Je treba hneď úvodom podotknúť, že v súdenom spore v procesnej rovine jedná sa o spor s
ochranou slabšej strany, konkrétne spotrebiteľský spor (§ 290 a nasl. CSP), nakoľko uplatňuje sa
v ňom nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. V hmotnoprávnej rovine to má základ v tom, že

zmluva uzavretá právnym predchodcom žalobcu - Consumer Finance Holding a.s. so žalovaným je
zmluvou spotrebiteľskou. Právny predchodca žalobcu je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z
predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných
peňažnýchzdrojovnebankovýmspôsobom.Žalovanémubolprávnympredchodcomžalobcuposkytnutý
úver, pričom zo zmluvy, resp. žiadosti uzavretej na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými

zmluvnými podmienkami zjavne bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu žalovaným vyplýva, že úver nebol
poskytnutý na účel výkonu podnikania, zamestnania či povolania, keď aj z označenia žalovaného v nej
(identifikačnými znakmi typickými pre fyzickú osobu nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom,
rodným číslom, číslom občianskeho preukazu) je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver. Preto súdpredmetnú úverovú zmluvu v zmysle § 1 a § 2 písm. a) a b) a § 3 ods. 1 a 2 v tom čase účinného
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj úveroch ako aj v zmysle § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s §§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka považoval za

zmluvu spotrebiteľskú.

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa účinného
k 25. 10. 2007 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka 9) alebo Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka .

19. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

21. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6)

obsahuje najmä
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

22. Podľa § 4 ods. 5 tohto zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré

nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným
je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o
určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom

zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na
predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a v § 53 výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a
preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v

dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný
vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

24. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanom spore za preukázané,

že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca
čerpaného prostredníctvom karty. V danom prípade súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol
žalovanému poskytnutý je z dôvodu neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov priamo v zmluve
(takýto údaj v nej chýba) podľa § 4 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona bezúročný a bez poplatkov, navyše
nárok na úroky a poplatky nevznikol aj preto, lebo tieto nie sú priamo v zmluve nikde uvedené (§ 4 ods.

5) čo má zásadný vplyv na posúdenie nároku žalobcu v tomto spore. Právnemu predchodcovi žalobcu
totiž okrem iného nepochybne nevznikol nárok na zaplatenie sumy 2.029,20 eur uvedenej v „dohode
o urovnaní“ pozostávajúcej okrem iného z úrokov a poplatkov špecifikovaných v bode 2 časti B tejtodohody, vznikol mu iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške sumy reálne poskytnutej
v prospech žalovaného.

25. Vyššie uvedený záver má podstatný vplyv na posúdenie neskoršej dohody o urovnaní uzavretej
medzi stranami.

26. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa

netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

27. Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

28. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva

z urovnania.

29. Ako vyplýva už z označenia spornej dohody „o urovnaní“, ale aj s poukazom na už citované zákonné
ustanovenie § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka je nepochybné, že tento inštitút má opodstatnenie
vtedy, ak práva alebo záväzky účastníkov sú sporné. Ako vyplýva z ničím nespochybnenej výpovede

žalovaného na pojednávaní, tento predpoklad dohody o urovnaní naplnený nebol a ako uviedol samotný
žalovaný, on žiadnu spornosť práv netvrdil, ani nevie čo to je dohoda o urovnaní, sám žalobcu
nekontaktoval, oslovil ho on cestou pána ktorý ho navštívil doma a bavili sa len o splátkach, teda dohodu
podpísal len preto, lebo ten pán bol dotieravý, naliehal, pričom on si myslel že ide len o splátkový
kalendár. Nevedel, že podpisuje aj dohodu o urovnaní a napokon ani nerozumel tomuto inštitútu a jeho

dôsledkom, pričom nebol o nich informovaný a nebol informovaný ani o premlčaní jeho dlhu.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dlh žalovaného v čase podpísania spornej dohody o
urovnaní (22. 7. 2013) bol už v celom rozsahu premlčaný. Predčasná splatnosť úveru podľa tvrdenia
žalobcu totiž nastala ešte dňa 16. 4. 2009. Je preto zrejmý dôvod, prečo žalobca zvolil postup uzavrieť

dohodu o urovnaní a nie len uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, kde by musel
žalovaného upozorniť na premlčanie jeho dlhu. Takémuto postupu žalobcu však súd nemieni poskytnúť
právnu ochranu, pretože považuje ho za rozporný s princípom, ktorý je upravený v zákone č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia dohody o urovnaní, konkrétne v § 4 ods. 8.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ako už bolo uvedené, niet pochýb o

tom, že právny vzťah z danej úverovej zmluvy je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda
na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na právny úkon dohody o urovnaní (k tomu pozri napr. uznesenie Krajského súdu v
Prešove č.k. 11Co/37/2012 - 88 zo dňa 7. 6. 2012). Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým

všeobecným náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať
všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny úkon. Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne
špecifikovať spornú výšku pohľadávky.

31. Žalobca vnútil žalovanému ako spotrebiteľovi podpísanie dohody o urovnaní, aj keď neboli k tomu

naplnené zákonné predpoklady (spornosť pohľadávky), v dohode uviedol výšku dlhu, ktorá bola v
rozpore s právnym posúdením skutočnej výšky dlhu a zahrnul do nej v celom rozsahu premlčaný dlh, čím
znevýhodnil spotrebiteľa, keďže v prípade platnosti tejto dohody by mu začala plynúť nová premlčacia
lehota, čím by došlo k jej neúmernému predĺženiu oproti pôvodnej zmluve.

32. Už uvedené dôvody vychádzajúce z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. vedú
k jednoznačnému záveru, že v dohode o urovnaní je nesprávny údaj o výške dlhu vzhľadom na
prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako už súd uviedol v predchádzajúcej časti
rozsudku. Aj preto súd túto dohodu o urovnaní považuje za absolútne neplatný právny úkon. Tátodohoda bola vopred naformulovaná a pripravená žalobcom, žalovaný tam mohol doplniť už len miesto
jej podpisu a svoj podpis a podľa názoru súdu z nej nevyplýva spornosť nárokov strán konania. V
texte je uvedené výhradne tvrdenie žalobcu o celkovej výške záväzku a dôvodnosti uzavretia dohody

o urovnaní s poukazom na spornosť pôvodného záväzku, ale z textu nie je zrejmé, v čom mala
spočívať táto spornosť. Pôvodný záväzok bol nahradený novým, ktorý je v konečnom dôsledku vyšší ako
pôvodný záväzok. Zároveň je určenie nového záväzku čo do jeho výšky aj neurčité a nezrozumiteľné,
pretože úrok bol uvedený vo výške 6 % p.a., ale RPMN bola 6,17 %, takže záväzok by mali tvoriť
okrem úroku aj iné náklady. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že jedným z predpokladov urovnania je

vzájomné ustúpenie účastníkov dohody od niektorých práv, ktorí sa môžu zaviazať k novým vzájomne
podmieneným povinnostiam, ale v tomto prípade došlo iba navonok k ustúpeniu zo strany žalobcu
čo sa týka výšky dlžnej pohľadávky (ktorá je však v konečnom dôsledku ešte vyššia ako pôvodná),
pričom zo strany žalovaného k žiadnemu ústupku nedošlo. Žalobca konal v neprospech žalovaného,
keď vzhľadom na dátum uzavretia dohody o urovnaní (22. 7. 2013) a splatnosť pôvodného záväzku (16.
4. 2009) je zrejmé, že pôvodný záväzok bol celý premlčaný, ale v samotnej dohode nie je táto skutočnosť

vôbec spomenutá a ani nebolo preukázané, že žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný. Žalobca
podľa názoru súdu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď podsunutím dohody o urovnaní žalovanému
privodil ako spotrebiteľovi ujmu, pretože dohoda ho zaväzovala na plnenie zjavne premlčaného a oproti
pôvodnému záväzku aj navýšeného nového záväzku. Takýmto spôsobom formulovaná dohoda nie je
pre spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Žalobcapodľanázorusúdunekonaldobromyseľneačestne,
pričom jeho konanie možno považovať aj za nekalú obchodnú praktiku.

33.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daná dohoda o urovnaní je v rozpore
sozákonomasdobrýmimravmi,ktorýnedostatokmázanásledokabsolútnuneplatnosťtakéhotoúkonu.

36. Vychádzal z okolností, za ktorých dochádzalo k podpisu dohôd, keď nejde o prvý takýto prípad
posudzovaný súdom a tak súdu z jeho činnosti je známe a potvrdilo to aj dokazovanie v tomto spore,

že dlžníci boli vyhľadávaní a osobne kontaktovaní bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia
(dohodnutia si návštevy vopred s informáciou, čoho sa bude návšteva týkať, aby sa mohli na
stretnutie pripraviť a poprípade aj vopred s niekým poradiť), čím pochopiteľne žalobca našiel dlžníkov
nepripravených resp. minimálne prekvapených, v dôsledku už len toho mal určitú výhodu voči ním.

37. K spornosti záväzku súd opätovne uvádza, že nebolo preukázané, že by pred podpisom dohody
mal vôbec žalovaný akýmkoľvek spôsobom namietať spornosť nejakého záväzku voči žalobcovi, tento
to poprel, a je zrejmé, že žalovaný ako aj iní dlžníci boli navštívení bez predchádzajúcej komunikácie,
s už vopred vyplneným formulárom o spornosti.

38. Pritom dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka si účastníci záväzkového
právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich
ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý
vyplýva z urovnania. Účelom a zmyslom urovnania podľa daného ustanovenia je odstrániť spornosť
alebo pochybnosť aj napr. čo sa týka výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., ktorá spornosť alebo

pochybnosť môže byť skutková i právna, objektívna i subjektívna a predísť ním ďalším nezrovnalostiam
alebo sporom. Spornosť práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje rozdielny
názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. aj v akom rozsahu
má byť plnené a kedy). Stačí, že jednej zo strán právneho vzťahu sa určité právo z neho vyplývajúce
javí sporným pre pochybnosť hoc aj subjektívnej povahy.

39. V súdenom prípade, ako to výslovne zo znenia bodu 3. časti B „Konštatovanie sporných skutočností“
vyplýva, mala byť spornou výlučne výška ňou nahradzovaného záväzku žalovaného ako dlžníka
voči žalobcovi ako veriteľovi. Takúto v dohode vymedzenú spornosť však vykonané dokazovanie
nepreukázalo a podľa názoru súdu takáto spornosť je v dohode uvádzaná len „pro forma“ v snahe urobiťformálne zadosť zákonnej požiadavke existencie spornosti, resp. pochybnosti v dovtedajších právach
a povinnostiach účastníkov z ich právneho vzťahu a z toho dôvodu urovnaním nahradiť celý dovtedajší
záväzok novým záväzkom.

40. Spôsobom konania žalobcu cez nejakého pracovníka zástupcu žalobcu, ak nie cielene, tak
nepriamo, bol navodený stav, aby žalovaní nemali priestor dobre si uvážiť možné následky svojho
konania a teda, aby zbytočne nešpekulovali a nekonali inak, ako si to predstavuje žalobca. Cieľom
žalobcu zjavne bolo takýmto spôsobom s ohľadom na to, koho sa mu podarí zastihnúť v mieste bydliska

dlžníka, riešiť zabezpečenie a vymožiteľnosť svojich záväzkov, ktoré mal nadobudnúť postúpením. K
tomuzvolilzhľadiskamožnejefektivitydosiahnutianímzamýšľanéhocieľaprenehonajúčinnejšíspôsob
osobného kontaktovania dlžníkov v mieste ich bydliska bez predchádzajúceho upozornenia na takúto
návštevu, ale z hľadiska dlžníkov (spotrebiteľa) a ich schopnosti skutočne sa slobodne rozhodnúť,
najmenej vhodný spôsob (pre už uvádzanú nepripravenosť spotrebiteľa, moment jeho prekvapenia a
jeho možný stres až strach čo by sa mohlo udiať, ak by nepostupovali podľa predstáv žalobcu). Iná

by bola situácia, ak by žalobca písomne kontaktoval dlžníkov, ktorým by zaslal možné návrhy riešení
existujúceho dlhu, poskytol im primeranú lehotu na rozhodnutie, či majú to záujem riešiť žalobcom
navrhovaným spôsobom alebo zaslaním nejakého iného návrhu z ich strany, s prípadným oznámením
ďalších svojich krokov, ktoré by realizovali v závislosti na spôsobe konania (rozhodnutia) dlžníka.

41. Je tiež potrebné uviesť, že žalovanému bola prinesená na podpis dohoda, ktorej text neumožňoval
robiť v nej zmeny (okrem možnosti vybrať si krížikom z možností súhlasím/nesúhlasím), teda žalovaný
mal fakticky možnosť (aj ak by si dohodu prečítal) túto buď podpísať alebo odmietnuť ju podpísať, takže
ide o dohodu formulárového charakteru, ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť.

42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval daný úkon za úkon absolútne neplatný
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže svojim účelom dohoda odporuje zákonu, nakoľko v nej
konkrétneuvádzanáspornosťdovtedajšiehozáväzku,bolauvádzanálenčistoformálne,keďžežalovaný
pred podpisom dohody nijakým spôsobom výšku svojho záväzku nerozporoval. S poukazom na spôsob
konania žalobcu uvedený vyššie súd považuje dohodu o urovnaní aj za absolútne neplatnú pre rozpor

s dobrými mravmi a nedostatok vážnosti vôle na strane žalovaného uzavrieť takúto dohodu keď jeho
skutočným úmyslom bolo zjavne maximálne len dohodnúť sa na splátkach.

43. V súvislosti s aplikáciou § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný súd uvádza, že má za preukázané, že

žalovaný nemal záujem uzatvoriť dohodu o urovnaní, tento právny úkon mu vnútil žalobca, ktorý mu
vôbec nevysvetlil jeho dôsledky a jeho význam. V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012, ktorý zdôraznil, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch má
prioritu princíp ochrany práv spotrebiteľa pred princípom „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) a poukázal na to, že pri predkladaní návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté

jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa príslušného právneho úkonu. Pre platnosť každého
právnehoúkonusavyžadujeokreminéhoslobodaavážnosťvôle.Tájevýsledkomurčitéhopsychického
rozhodovacieho procesu. Dohoda o urovnaní dlhu je právnym úkonom a osoba, ktorá sa slobodne a
vážne rozhodne pre tento právny úkon má byť uzrozumená s podstatou daného právneho inštitútu a
jeho dôsledkami. To v danom prípade u žalovaného absentuje a aj z toho dôvodu súd považoval daný

právny úkon za absolútne neplatný.

44. Navyše podľa súdu dohoda o urovnaní práve ohľadom výšky dlhu je aj nezrozumiteľná, čo je tiež
dôvod jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to aj vzhľadom na to, že
sa v nej uvádza dlh 2.029,20 eur a zároveň suma 2.663,02 eur, ktorá má obsahovať aj úrok, ale za aké

obdobie je tento úrok počítaný, už uvedené nie je, keďže je uvedená len úroková sadzba 6 % ročne.

45. Pretože z neplatného úkonu nemôže žalobca požadovať zmluvné plnenie, súd potom žalobu
zamietol v celom rozsahu. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou či by žalobcovi nepatril nárok na peňažné
plnenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding,

a.s. Tu však súd musel brať do úvahy, že nárok žalobcu by bol v tomto prípade vzhľadom na dátum
podania žaloby premlčaný v celom rozsahu a tiež by nemohol byť priznaný podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. Ako už totiž bolo uvedené, splatnosť úveru nastala podľa tvrdenia samotného žalobcu dňa
16. 4. 2009. A keďže žalobca žalobu podal (doručil súdu) až dňa 3. 9. 2015, teda po uplynutí trojročnejpremlčacej doby, nárok žalobcu ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve je celý premlčaný.
Vzhľadom na zákonný príkaz vyplývajúci z už citovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa preto nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu v celom rozsahu

zamietol.

46. Koniec koncov, argumentácia súdu o neplatnosti takejto „Dohody o urovnaní“ a jej dôvodoch už
nemôže byť pre žalobcu nijako nová, či prekvapivá, keďže závery súdu sa nijako neodlišujú od záverov,
ku ktorým v skutkovo a právne obdobných veciach žalobcu dospeli aj iné súdy (viď. napr. rozsudok

Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/352/2015 alebo 15C/467/2015, rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 11C/28/2016, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/410/2015, či rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/8/2015, všetky verejne dostupné na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti SR).

47. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč

republikou po samostatnom, podrobnom, na sebe nezávislom skúmaní praktík žalobcu v súvislosti s
uzatváraním „Dohody o urovnaní“ dospelo k záveru o neplatnosti a nekalosti týchto obchodných praktík
poškodzujúcich spotrebiteľa a vyvodili z toho takisto závery o absolútnej neplatnosti daného dojednania.

48. Rozhodnutia všeobecných súdov nie sú v zmysle Ústavy SR všeobecne záväzné a dotýkajú sa

len účastníkov konania, v ktorého rámci boli vydané, k znakom právneho štátu a medzi jeho základné
hodnoty ale neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným
komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na
určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda
to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno

považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (pozri napr. Ústavný súd Slovenskej republiky, Uznesenie z
22. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25). Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatoval,
že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne. Rastúci
význam princípu právnej istoty v podobe konzistentného rozhodovania súdov v skutkovo a právne

podobných veciach potvrdzuje koniec koncov aj nový Civilný sporový poriadok účinný od 1. 7. 2016,
ktorý tento princíp povýšil na jeden zo svojich základných princípov s tým, že odklon je možný len v
prípade výnimočných skutkových a právnych osobitostí prípadu kedy ho možno presvedčivo a dôkladne
odôvodniť (viď článok 2 CSP). V prejednávanej veci súd nenašiel žiadne objektívne a presvedčivé
argumenty pre odôvodnenie odchýlenia sa od záverov vyššie citovaných rozhodnutí súdov vo vzťahu k

posúdeniu daného nároku žalobcu, nakoľko s týmito sa plne stotožňuje.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.
Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi.
Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, na pojednávaní výslovne uviedol, že náhradu

trov konania priznať nežiada, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich
výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu
trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho

doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.