Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714216081
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714216081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky N. C. rod. A. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v M. na U. ulici č. XXXX/XXX zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom
so sídlom v Michalovciach na Nám. Slobody č. 3 proti manželovi B. C. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v M.
na U. ulici č. XXX toho času bývajúceho v M. G. L. č. XX zastúpenému JUDr. Vladimírom Sabadošom
advokátom so sídlom v Michalovciach na Nám. Osloboditeľov č. 77 v konaní o rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k O. C. nar. XX.X.XXXX v čase
maloletosti zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M. o odvolaní

navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 1.12.2016 č.k. 18P 75/2014-208 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre mal. O. na čas po rozvode tak, že
otec je povinný prispievať na výživu O. C. 130 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jeho
rukám počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela, na
čas po rozvode zveril v tom čase maloletého O. C. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 110 € mesačne
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

Styk otca s mal. O. upravil neobmedzene. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Napadnutý výrok o určení výživného na čas po rozvode právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, §
75 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce z
27.3.2015 sp.zn. 22P 76/2014 bolo určené výživné pre mal. O. vo výške 130 € mesačne od 1.1.2015. V
roku 2014 mal otec príjem 762 € mesačne, roku 2015 654 € mesačne a za štyri mesiace roku 2016 713 €

mesačne.PoukázalnarozsudokOkresnéhosúduMichalovcez21.11.2016sp.zn.19C180/2014,ktorým
bol otec zaviazaný prispievať na výživu plnoletej dcéry Z. od 8.10.2014 mesačne 140 €. Zo špecifikácie
platenia výživného pre dcéru Z. predloženej otcom zistil, že v januári 2015 prispieval na jej výživu 80 €,
od marca do júna 2015 60 € a od júla 2015 do novembra 2016 po 40 €. Uviedol, že za zmenu pomerov
podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné u povinného prihliadať aj na zmenu výšky vyživovacej
povinnosti stanovenej rozhodnutím súdu. K zmene pomerov došlo vyhlásením rozsudku 21.11.2016,
kedysaotecdozvedel,žejepovinnýplatiťnadcéruZ.140€mesačne,pričomdotohtodátumuprispieval

na jej výživu 40 € mesačne. Nakoľko pred vyhlásením tohto rozsudku platil výživné o 100 € mesačne
nižšie ako mu bolo určené, túto zmenu považoval za zmenu pomerov aj u mal. O., na ktorého pred
vyhlásením tohto rozsudku prispieval 130 € mesačne v zmysle právoplatného rozsudku. Pokiaľ sa týka
ostatných okolností, ktoré majú vplyv na zmenu pomerov, tieto neboli tak podstatné, aby ovplyvnili výškuvýživného, keďže čistý mesačný príjem otca za rok 2014 predstavoval 762 €, za rok 2016 713 € a za
rok 2015 654 €. Taktiež príjem navrhovateľky zostal nezmenený za citované obdobie a predstavoval
čiastku 550 € mesačne. Poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného rodiča sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu
odôvodnených potrieb dieťaťa. V danom prípade bral do úvahy pomery otca a určenie výživného vo
výške 110 € na mal. O. a výšku výživného pre dcéru Z. 140 € mesačne, čo je spolu 250 €, zodpovedá
jeho pomerom aj napriek tomu, že potreby detí by rozhodne odôvodňovali určenie vyššieho výživného.
Prizohľadnenícelkovejvýškyvýživného250€avýškynájomného,ktoréplatízaužívaniejednoizbového

bytu 250 € zostáva povinnému otcovi suma cca 200 €, ktorá je minimálna na jeho nevyhnutné životné
potreby berúc do úvahy jeho terajší príjem. Tvrdenie navrhovateľky, že otec ušetrí náklady, keď bude
bývať v ich spoločnom byte, čo by sa mohlo prejaviť na výške výživného nebral do úvahy. Samotná
navrhovateľka na pojednávaní 17.6.2015 uviedla, že nemá záujem, aby manžel býval v byte. Vzťahy
medzi nimi sú vážne narušené, čo potvrdili obidvaja na poslednom pojednávaní a mohli by vznikať ďalšie
konflikty. Je potrebné brať do úvahy aj vzťah detí k otcovi, ktoré s ním odmietajú komunikovať, ignorujú

ho. Za danej situácie nemožno otcovi vyčítať, že mieni bývať v inom prostredí v záujme kľudného života
bez konfliktov a bývanie v jednoizbovom nájomnom byte s preukázanými nákladmi je požiadavkou,
ktorá zodpovedá danému stavu. Ďalej uviedol, že navrhovateľka nepreukázala, že by otec mal nejaké
ďalšie príjmy. Pokiaľ sa týka zoznamu vecí, ktoré mal jej manžel odniesť zo spoločnej domácnosti, tieto
je možné riešiť návrhom na vydanie veci, resp. v rámci vyporiadania BSM po rozvode. Výpoveď jej

brala J. A., ktorý podľa manžela navrhovateľky má byť príčinou samotného rozvratu manželstva, je
taktiež účelová, v snahe pomôcť navrhovateľke pri rozvode. Samotná výpoveď svedka bola všeobecná,
neurčitá, z ktorej nemožno vyvodiť závery o tom, že otec nadobudol iný majetok, ktorý by mal vplyv na
výšku výživného.

3. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného podala v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zrušil
napadnutý výrok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne,
aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a určil výživné pre mal. O. vo výške 150 €. Nestotožňuje sa
so záverom súdu, že u otca došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcej úprave výživného pre mal.

O., kedy bolo určené výživné 130 € mesačne s poukazom na § 78 Zákona o rodine a to na základe
rozsudku o určení výživného pre dospelú dcéru v konaní 19C 180/2014, pričom takýto výklad nemá
oporu ani v súdnej praxi, pretože vyživovacia povinnosti voči dcére Z. otcovi nevznikla rozhodnutím
súdu, ale samotným jej narodením. Domnieva sa, že súd nevykonal ani porovnanie priemerných príjmov
otca v čase poslednej úpravy výživného v marci 2015 a v čase terajšieho rozhodovania, nakoľko uvádza

len jeho príjmy za jednotlivé roky, a to 2014, 2015 a 2016. V marci 2015, teda v čase rozhodovania o
určení výživného na čas do rozvodu bol príjem otca za apríl 2014 až marec 2015 660 € a za november
2015 až október 2016 bol jeho príjem 755 €. Zároveň súd uvádza len priemerný príjem otca za desať
mesiacov a neprihliada na nemocenské dávky, ktoré poberal (198,68 €). Takto by bol jeho skutočný
príjem v priemere 734 €. Súd ďalej neprihliadol na to, že od podania návrhu na rozvod v októbri 2014

a aj od rozhodnutia o určení výživného na čas do rozvodu z marca 2015 ubehla doba jeden a pol
roka, kedy došlo vzhľadom na valorizáciu aj k všeobecnému zvýšeniu cien, preto určite nebol dôvod
určiť výživné len vo výške 110 €. Súd sa ďalej opomenul vyporiadať s potvrdenou skutočnosťou, že
otcovi bolo vyplatené poistné plnenie zo spoločnosti Q. vo výške 7.000 €, ktoré však preinvestoval.
Súd teda opomenul prihliadnuť aj na tento jeho príjem. Ďalej uviedla, že pri posudzovaní možností,

schopností a majetkových pomerov rodičov je potrebné u nej zohľadniť osobnú starostlivosť o deti s
tým, že otec nad rámec bežného výživného na deti neprispieva žiadnym spôsobom. V konaní nebolo
sporné, že sama pokrýva náklady na domácnosť. Otec detí žije v samostatnej bytovej jednotke, hoci
ho zo spoločného bývania nikto nevyháňal, ani mu nebránil v užívaní spoločného bytu, keďže ide o
byt štvorizbový. Poukázala na svoju výpoveď zo 17.6.2015 , kde uviedla, že nemá záujem, aby manžel

s nimi býval v spoločnom byte, ale keď sa tam rozhodne bývať, tiež to nijako neovplyvní. Súd však
toto jej vyjadrenie zobral ako základ na odôvodnenie účelnosti nákladov otca na samostatné bývanie.
Z uvedeného je zrejmé, že otec môže užívať spoločný byt, čím by došlo k zníženiu jeho výdavkov na
bývanie, ako aj cestovné. Naviac otec mohol bývať aj v rodičovskom dome v M., pričom sám uviedol, že
tam určitý čas po podaní návrhu na rozvod aj býval. Z uvedeného dôvodu výdavky otca na bývanie vo

výške 250 € nepovažuje za účelné, ktoré by mali prednosť pred uspokojovaním odôvodnených potrieb
dieťaťa. Súd tiež opomenul vyhodnotiť aj ňou uvádzanú skutočnosť, že má od rodičov požičanú sumu
1.000 € za účelom úhrady všetkých nutných výdavkov, v odôvodnení spomína len pôžičku otca detí. Tak
isto v odôvodnení neuvádza, že otec uhrádzal pravidelne 40 € mesačne cirkvi, ako aj 20 € mesačne nasporenie. Tieto úhrady podľa nej nesvedčia o tom, že by otec nemal dostatok finančných prostriedkov na
úhradu požadovaného výživného. Zdôraznila, že syn je vysoký, má obuv veľkosti 47 a potrebuje zvýšený
prísun stravy, tak isto mu vzniknú zvýšené výdavky spojené so stužkovou a bude mu potrebné zakúpiť

počítač za cca 400 €. Súd tiež neuviedol, prečo neprihliadol na nepeňažný príjem otca deklarovaný ňou
a svedkom A. a z akého dôvodu sa v tomto smere priklonil len k vyjadreniu otca a neuveril jej výpovedi.
K odvolaniu predložila potvrdenia o príjme manžela za obdobie od februára 2014 do januára 2015,
od decembra 2014 do novembra 2015, za január 2016 do októbra 2016 a ňou vyhotovený prehľad o
nákladoch domácnosti, zrejme príjmoch otca a príspevkoch na výživu.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky (matky) navrhol rozsudok v napadnutom výroku ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že s odvolacími dôvodmi navrhovateľky nemožno súhlasiť s tým, že
podľa jeho názoru nebol daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, nakoľko súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistiť skutkový stav a tiež mu
nie je možné vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo inak v prípade, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti. Vyjadril názor, že súd sa správne vyporiadal s otázkou zmenených pomerov a s jeho
záveromsavcelomrozsahustotožňuje.Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,žesavysporiadalsovšetkými
dôležitými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie, porovnal aj jeho príjmy v čase poslednej úpravy
výživného s jeho terajšími príjmami. Určené výživné pre syna O. 110 € spolu s výživným na dcéru Z.

140 € už aj teraz prevyšuje jeho reálne možnosti. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že jeho výdavky
na bývanie sú neúčelné. Prenájom jednoizbového bytu zodpovedá jeho pochopiteľným potrebám, keď
pracuje vo vedúcej pozícii a potrebuje priestor na riadny život bez vyhrotených stresových situácii. V
konaní napriek snahe navrhovateľky neboli preukázané žiadne jeho ďalšie príjmy a to ani výpoveďou
svedka. Rovnako námietku vzdania sa majetkového prospechu z dôvodu hypotetického vyplatenia

poistného spoločnosťou Q. považuje za právne irelevantnú a nepreukázanú, keďže z vykonaných
dôkazov je zrejmé, že v žiadnom prípade u neho nedošlo k vzdaniu sa majetkového prospechu. Vyjadril
názor, že nie je daný ani ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, nakoľko odvolateľka
nezdôvodnila v čom by malo spočívať naplnenie tohto dôvodu, keďže súd vykonal všetky navrhované
dôkazy a postupoval podľa všetkých zákonných ustanovení. Rovnako je to i v prípade odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, nakoľko právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétne normy na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový
stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak
použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Vyjadril názor, že súd

prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval všetky príslušné právne normy, ktoré správne
interpretoval.

5. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu navrhol prehodnotiť napadnutý rozsudok v
napadnutom výroku, nakoľko určenie výživného na čas po rozvode v nižšej sume oproti výživnému

určenému na čas do rozvodu manželstva nie je v prospech maloletého dieťaťa.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka v plnom rozsahu poukázal na svoje vyjadrenie
k odvolaniu matky.

7. Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení mal. O. do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
úprave styku a trovách konania účastníkov neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto
neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného
spoluskonaním,ktorémupredchádzalovzmyslezásadvyplývajúcichz §65a§66CMPbeznariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, alenesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav a takto dospel k nesprávnemu záveru o existencii
podstatných a trvalých zmien pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia o výživnom oproti úprave
vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu pred rozvodom manželstva rodičov dieťaťa.

11. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania ako aj
skutkovými zisteniami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a zároveň svoje úvahy uviedol jasne
a stručne, preto sú odvolacie námietky matky (navrhovateľky) v tomto smere nedôvodné. Súd prvej

inštancie taktiež správne zisťoval existenciu zmien pomerov u rodičov, ako aj v tom čase mal. O. oproti
rozsudku Okresného súdu Michalovce z 27.3.2015 č.k. 22P 76/2014-94, ktorý nadobudol právoplatnosť
16.4.2015, ktorým bola schválená dohoda rodičov o výživnom pre mal. O. a ktorým bol otec zaviazaný
prispievať na jeho výživu po 130 € mesačne k rukám matky od 1.1.2015. Za zmenu pomerov v súlade
s § 78 ods. 1 Zákona o rodine však považoval skutočnosť, že rozsudkom z 21.11.2016 č.k. 19C
180/2014-252 bolo určené výživné pre plnoletú dcéru účastníkov konania Z. C. od otca v rozsahu 140

€ mesačne. K uvedenému odvolací súd dodáva, že výživné pre plnoletú Z. bolo určené od podania
návrhu na začatie konania, to znamená od 8.10.2014. Rozsudok doposiaľ nie je právoplatný v dôsledku
podaných odvolaní dcéry Z. ako aj otca.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva z rodinno-právneho vzťahu rodič - dieťa a trvá

počas celej existencie tohto vzťahu s tým, že oprávnené dieťa sa môže úspešne domáhať plnenia tejto
vyživovacej povinnosti, ak preukáže svoju odkázanosť na výživu, ktorú mu majú poskytovať rodičia a
táto vyplýva z neschopnosti dieťaťa živiť sa samé, za ktoré je potrebné považovať predovšetkým riadnu
prípravudieťaťanabudúcepovolanieformoudennéhoštúdiaažpodosiahnutiejehonajvyššiehostupňa.
V tomto prejednávanom prípade je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obaja rodičia mali povinnosť

vyživovať i svoju plnoletú dcéru Veroniku, ktorá sa riadne pripravovala na budúce povolanie štúdiom na
strednej škole a následne na škole vysokej, a to tak v čase predchádzajúceho konania o výživnom pre
syna O. na čas do rozvodu, ako aj v konaní na čas po rozvode. Určenie výživného pre dcéru Z. od otca v
konkrétnom rozsahu teda nie je možné považovať za zmenu pomerov, ktorá by mala za následok zmenu
rozhodnutia o výživnom pre ďalšie dieťa, teda syna O.. Opačná úvaha by zjavne viedla k absurdnému

záveru i v prípade možného zvýšenia výživného, kedy by zvýšenie výživného pre jedno dieťa znamenalo
zníženie výživného pre dieťa druhé. Pri posudzovaní možností, schopností a majetkových pomerov
povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, súd vždy prihliada aj na existenciu ďalších
vyživovacích povinností a primerane týmto pomerom určí rozsah vyživovacej povinnosti, k tomu ktorému
z detí, prípadne iným vyživovaným osobám. Napokon z rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 19C

180/2014-252 vyplýva, že súd posudzoval možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť k
plnoletej Z. i z hľadiska existencie ďalšej vyživovacej povinnosti k synovi O., ktorá bola určená v rozsahu
130 € mesačne.

13. Porovnaním pomerov zistených vykonaným dokazovaním v tomto konaní, ako aj v konaní o určenie

výživného na čas do rozvodu (22P 76/2014) odvolací súd nezistil žiadne podstatné a trvalé zmeny
pomerov, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v inom rozsahu ako bolo určené rozsudkom z
27.3.2015, nakoľko rodičia nežili v spoločnej domácnosti, otec býval v prenajatom byte, za ktorý platil
250 € mesačne. V tom čase maloletý O. navštevoval prvý ročník A. N. Š. v M. a ani príjmy rodičov
sa podstatným spôsobom nezmenili s tým, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného mohol súd

vychádzať len z príjmov otca za rok 2014 a január 2015, keďže v čase rozhodovania zjavne nemohol
byť známy jeho príjem do konca roku 2015, ani okolnosť, že bude štyrikrát v roku práceneschopný, preto
sú argumenty matky o tom, aké príjmy otca mal súd porovnávať, nesprávne. V konaní zároveň nebolo
preukázané, že by otec mal príjem z inej ako závislej činnosti a to ani zo svedeckej výpovede J. A.,
ktorá, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, bola len všeobecná a neurčitá, pričom hodnovernosť

tohto svedka je pochybná vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah svedka k navrhovateľke, ktorý je jej
bratom. Napokon tvrdenia matky v tomto smere sú už na prvý pohľad pochybné, nakoľko otec ako vedúci
predajne, teda zamestnanec zjavne nemôže disponovať majetkom obchodu, ktorý vlastní právnická
osoba E. A..P..U.., keďže dodávatelia logicky poskytujú bonusy a benefity obchodu a nie zamestnancom
obchodu. Pokiaľ ide o výplatu životného poistenia Q. otec uviedol, že finančné prostriedky neobdržal,

pretože uzatvoril s uvedenou sumou iný typ sporenia, resp. poistenia. Príspevok na cirkev a sporenie
už neplatí, pretože mu to finančne nevychádza. Z hľadiska ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je potrebné
výdavky otca na životné poistenie, ktoré nie je nevyhnutné z hľadiska výkonu jeho zamestnania a iné
príspevky na cirkev či sporenie, považovať za výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné a nemajú prednosť predplnením vyživovacej povinnosti a preto na ne súd pri posudzovaní možností, schopností a majetkových
pomerov povinného rodiča nemôže prihliadať na rozdiel od nevyhnutných životných nákladov, ktorými
sú náklady na ubytovanie, stravovanie, v súvislosti so zdravotným stavom, ošatením a podobne. Z

uvedeného dôvodu ani nebolo potrebné sa ďalej uvedenými výdavkami otca zaoberať, pričom ani z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd pri posudzovaní možností, schopností a
majetkových pomerov na tieto výdavky otca prihliadol. K nákladom na bývanie, ktoré matka nepovažuje
za nevyhnutné odvolací súd dodáva, že vzhľadom na rozpory v manželstve, výsledkom ktorých bol
jeho rozvod, nemožno spravodlivo požadovať od manželov a teraz už bývalých manželov, aby žili v

spoločnej domácnosti a boli takto nútení ďalej sa dohadovať o vedení spoločnej domácnosti. Náklady
otca na oddelené bývanie a ani samotné bývanie v jednoizbovom byte nie je možné považovať za
nadštandardné a nie nevyhnutné.

14. Vzhľadom na to, že v konaní neboli preukázané žiadne zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali
určenie výživného v inom rozsahu ako v konaní na čas do rozvodu manželstva rodičov, odvolací súd

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a určil výživné v rovnakom rozsahu ako
v čase predchádzajúcej úpravy výživného, teda 130 € mesačne a zároveň zmenil aj platobné miesto,
nakoľko O. C. dovŕšil plnoletosť v priebehu odvolacieho konania (29.4.2017) v dôsledku čoho zaniklo
zákonné zastúpenie rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, teda navrhovateľke
a keďže výživné je osobným právom dieťaťa, je plnoleté dieťa oprávnené preberať, prípadne aj vymáhať

výživné od povinného rodiča samostatne.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).