Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200223
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816200223.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava,
IČO: 36 854 140, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava,
IČO: 47 239 921, proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX/XX, A., W. A. W. XX,
Š. Y. B. T., o zaplatenie 678,28 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 242,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 242,17 eur od 01.09.2013 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 678,28 eur spolu
s úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 350 eur od 01.12.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 558,01 eur od 01.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.11.2010 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o produktových

balíčkoch pre deti, študentov a mladých ( ďalej „ Zmluva o bežnom účte“), na základe ktorej sa žalobca
zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet. Na základe žiadosti žalovaného vystavil žalobca
žalovanému Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti zo dňa 10.12.2010, ktorým
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní v zmysle čl. I bod 2 Obchodných podmienok pre
povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o prečerpaní. Na základe
zmluvyoprečerpaníposkytolžalobcažalovanémupovolenéprečerpanienabežnomúčtedovýškylimitu
350 eur formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 10.12.2010. Zmluvné strany sa dohodli, že

výška úrokovej sadzby a výška sadzby úroku z omeškania je určená vo VZP pre prečerpanie. Žalovaný
nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca dňa 31.08.2013 určil splatnosť úveru
vsúladesčl.VIIods.1písm.a)VZPpreprečerpanie.Výškaúrokupripovolenomprečerpanípredstavuje
ku dňu 30.11.2015 sadzba 19,50 % ročne. Výška úroku z omeškania je v súlade s §517 OZ ku dňu
01.09.2013 ( deň nasledujúci po dni splatnosti zosplatnení úveru) vo výške 8,5 % ročne z dlžnej čiastky.
Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaného
eviduje ku dňu 30.11.2015 voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy spolu vo výške 678,28

eur, ktorú predstavuje istina vo výške 350 eur, úrok vo výške 208,01 eur vyčíslený ku dňu 30.11.2015 a
úrok z omeškania vo výške 120,27 eur, vyčíslený ku dňu 30.11.2015.2. Žalobca k žalobe doložil zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda,
Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti, obchodné podmienky pre povolené
prečerpanie bežného účtu, oznámenie o zosplatnení úveru, prehľad platieb a ich započítania.

3. V podaní doručenom súdu dňa 10.11.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predložil
súdu prehľad úhrad uskutočnených žalovaným, z ktorého je zrejmé, ako žalobca zaúčtoval jednotlivé
úhrady, ako aj celkový výpis z úverového účtu žalovaného, na ktorom je zachytená aktuálna výška dlžnej
istiny. Ku dňu 08.11.2016 žalobca eviduje voči žalovanému nesplatenú istinu vo výške 350 eur. Tento

prehľad sa nachádza na čl. 49 až 60 spisu. Tabuľkový prehľad o čerpaní úveru, platbách vykonaných
žalovanýmaspôsob,akobolitietoúhradyzapočítané,sanachádzanačl.17spisu. Podľatohtoprehľadu
konečná čerpaná suma úveru predstavuje sumu 7.613,09 eur, na tento úver žalovaný vykonal úhrady
7.514,37eur / z toho 7263,99 eur na istinu, 85,37 eur na úroky z úveru, 165 eur na poplatky/. Ku dňu
zosplatnenia úveru žalovaný dlhoval ešte úroky z úveru vo výške 57,17 eur.

4. Žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 01.12.2010 zmluvu o bežnom účte a
balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda v zmysle ust. § 262 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka ( ďalej len „zmluva o bežnom účte“ ), predmetom ktorej je zriadenie a vedenie bežného
účtu, vykonávanie platobných služieb a úprava vzájomných vzťahov medzi bankou a majiteľom účtu pri
vykonávaní obchodov.

5. Podľa čl. II zmluvy o bežnom účte, banka sa zaväzuje na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť
možnosť poskytnutia povoleného prečerpania účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok banky
na poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvorí banka s majiteľom účtu zmluvu o povolenom
prečerpaní bežného účtu. Majiteľ účtu má záujem o poskytnutie povoleného prečerpania účtu za

podmienok uvedených v žiadosti o poskytnutie ČSOB Povoleného prečerpania.

6. V zmysle čl. III zmluvy o bežnom účte, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP, príslušná časť
Sadzobníka banky pre fyzické osoby- občanov. Majiteľ účtu vyhlasuje a potvrdzuje podpisom zmluvy, že
sa pred podpisom zmluvy s predmetnými dokumentmi oboznámil, súhlasí s ich obsahom a prevzal ich.

7. Z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti zo dňa 10.12.2010 vyplýva, že žalobca
oznámil žalovanému, že na základe jeho žiadosti o povolené prečerpanie zo dňa 10.12.2010, v ktorej
žiadal o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu mu banka
schválila povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 350 eur, s účinnosťou od

10.12.2010. Ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby 16,90 % a sadzby
úrokov z omeškania 9 %. Úroková sadzba je v tejto výške platná do doby, pokiaľ zmluvné strany
nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa čl. III. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie
bežného účtu.

8. Podľa čl. I bod 1. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu ( ďalej len
„Obchodné podmienky“ ), obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu vydáva
Československá obchodní banka, a.s. v súlade s § 273 Obchodného zákonníka.

9. V zmysle čl. II bod 1 Obchodných podmienok banka poskytne klientovi po splnení podmienok

stanovených Zmluvou úver vo forme povoleného prečerpania na jeho bežnom účte a to do výšky
úverového limitu.

10. Čerpanie úveru a jeho splácanie sa uskutočňuje tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov
z bežného účtu klienta v čiastke prevyšujúcej kreditný zostatok na tomto účte dochádza k čerpaniu úveru

klientom a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný
úver alebo jeho časť ( čl. II bod 2 Obchodných podmienok).

11. Podľa čl. III bod 1 a 3 Obchodných podmienok, čerpané peňažné prostriedky až do výšky
úverového limitu sú úročené úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktorú banka zverejňuje

v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na www.csob.sk. Úrok z peňažných prostriedkov
čerpaných v rámci povoleného prečerpania je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca. Klient
vyhlasuje,žebolpripodpisezmluvyinformovanýovýškeúrokovejsadzbyplatnejkudňupodpisuzmluvy.Čiastky so zaplatením ktorých je klient v omeškaní, budú úročené úrokovou sadzbou podľa ods. 1 tohto
článku, pričom banka je oprávnená úročiť tieto čiastky aj úrokom z omeškania.

12. Podľa čl. VII bod 1 a 2 písm. a) Obchodných podmienok, v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá
znamená, či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, podľa ktorých bolo poskytnuté povolené prečerpanie
a ktorá môže podľa posúdenia banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta, najmä pokiaľ
bude klient v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, prípadne inému subjektu,
ktorý mu poskytol úver, banka je oprávnená kedykoľvek potom oznámením odoslaným klientovi vyhlásiť,

že všetky pohľadávky z poskytnutého prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení
banky.

13. Žalobca listom zo dňa 01.09.2013 označeným ako oznámenie o zosplatnení úveru žalovanému
oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že nevyrovnal svoj dlh, sa celý jeho záväzok vrátane príslušenstva
stal dňom 31.08.2013 splatným. Zároveň ho vyzval na zaplatenie celej dlžnej čiastky vo výške 531,47

eur a to najneskôr do 11.09.2013.

14. Z prehľadu platieb a spôsobu ich započítania vyplýva, že žalovaný vyčerpal spolu sumu 7613,99
eur, pričom celkovo uhradil sumu 7514,37 eur s tým že z týchto úhrad bola na istinu započítaná suma
7263,99 eur, na úroky z úveru suma 85,37 eur a na poplatky suma 165 eur.

15. Žalobca ani právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil
ich neúčasť s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania.

16. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril. Na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť

neospravedlnil ani nežiadal odročiť pojednávanie.

17. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

18. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

19. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy

príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

22.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.24. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

28.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

29. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Zákon“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Ako vyplýva z § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a veriteľom
a žalovaným ako klientom a dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o účte a to v zmysle § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s § 708 Obchodného zákonníka, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

33. Je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na uvedený právny
vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzať pritom z
ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

34. Zmluvy uzavreté medzi stranami sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

35. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitieObčianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

36. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je

nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

37. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa

obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby

sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa.

38. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskú zmluvu.

39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

40. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

42. Pri závere o tom, že sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné
na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú
zároveň zmluvami spotrebiteľskými a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,

ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

43. V danej právnej veci žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o bežnom účte, ku ktorému bol na
základe žiadosti žalovaného a následného oznámenia žalobcu, poskytnutý úver vo forme povoleného
prečerpania na jeho osobnom účte vo výške 350 eur.

44. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že tento úver a povolené prečerpanie využíval, no neplnil si
povinnosti, čo sa týka jeho splácania a preto zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu úveru ku dňu
31.08.2013. Z prehľadu splácania vyplýva, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 7613,99 eur a celkovo
uhradil sumu 7514,37 eur, z ktorej suma 7263,99 eur bola započítaná na istinu, suma 85,37 na úroky
z úveru a suma 165 eur na poplatky. Súd nárok žalobcu na zaplatenie istiny považoval za dôvodný len

v časti sumy 185 eur, keď sumu 7263,99 eur, ako aj sumu uhradenú na poplatky vo výške 165 eur, na
ktoré podľa názoru súdu žalobcovi nevznikol nárok a ktorým nárokom sa bude zaoberať nižšie, započítal
na úhradu vyčerpanej istiny (7613,99 - 7263,99 - 165).

45. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na vyčíslený úrok vo výške 208,01 eur s tým, že

žalobca si zároveň uplatňoval úrok vo výške 19,50 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 350 eur od
01.12.2015 do zaplatenia.

46. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na

ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z
omeškania . Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Keďže
žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru,

ktorého platenie bolo dojednané.

47. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

48. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v
podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu
medzi účastníkmi konania.

49. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 31.08.2013, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti
a súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 31.08.2013, potom už
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp.zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/83/2013 zo dňa 0.05.2014.

50. Vzhľadom na uvedené tak súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z úveru vo výške 57,17 eur,
ktorá suma podľa výpisu z účtu, ako aj podľa vyjadrenia žalobcu predstavuje ešte dlžný úrok odo dňa

poskytnutia povoleného prečerpania do dňa zosplatnenia povoleného prečerpania a vo zvyšnej časti
úrok vo výške 150,84 eur, ako aj vo výške vo výške 19,50 % ročne zo sumy 350 eur od 01.12.2015
do zaplatenia zamietol.51. V ďalšom mal súd z prehľadu z výpisu z účtu žalovaného za preukázané, že v rámci žalovaným
vykonaných úhrad bola suma 165 eur započítaná na poplatky, ktoré bližšie nešpecifikoval. V danom
prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k

žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé

procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky, pretože nepredložil žiadne také
dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto
súd žalovaným vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu.

52. V rámci žalovanej sumy si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 120,27 eur, ktorý
však žalobcovi nie je možné priznať, nakoľko žalobca súdu nepreukázal z akej sumy a za aké obdobie
bol predmetný úrok z omeškania vyčíslený, prípadne či nebol vyčíslený z vyššej sumy, než na akú
žalobcovi vznikol nárok.

53. Žalobcovi tak vzhľadom na vyššie uvedené vznikol nárok na zaplatenie sumy 242,17 eur, keď súd
žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 185 eur, ako aj nárok na dlžný úrok z úveru
kapitalizovaný ku dňu zosplatnenia vo výške 57,17 eur.

54. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti úveru dostal
do omeškania, t.j. dňom 01.09.2013, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s
príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 8,5 % ročne. (Výška úrokov z
omeškania je určená ako 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba Z. E. A. platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,50 %).

55. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 678,28
eur bolo žalobcovi priznaných 242,17 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 36 % a neúspech 64 %,
čo predstavuje úspech žalobcu. Žalovanému po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu
trov konania v pomere 28 %.

57. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.