Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/689/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213222488
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213222488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: GENERAL
FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava IČO: 35 838 825, zastúpený Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V., V. XXX/XX, o zaplatenie sumy 2.780,11 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 17. marca 2016, č. k. 13C/446/2015-200 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o
trovách strán sporu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 2.269,60 eura a v
časti 17,3 % úroku zo sumy 2.433,40 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia a v časti 9 % úroku z omeškania
ročne zo sumy 1.922,89 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia. Žalobcovi vrátil súdny poplatok za návrh
129,30 eura, v zastavujúcej časti rozhodol o trovách konania výrokom, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 39,27
eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,27 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia a to všetko do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu (návrh) v časti prevyšujúcej sumu 39,27 eura a v časti úroku
z omeškania zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V zastavujúcej časti rozhodnutie
odôvodnil ust. § 96 ods. 1 OSP s poukazom na späťvzatie návrhu v tejto časti. Vo veci samej rozhodnutie
právne odôvodnil ust. § 261 ods. 6 písm. d/, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 879f ods. 3, 4 OZ, § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb., § 2 písm. a/,
b/ zák. č. 258/2001 Z. z. a 3 ods. 1, 3 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch ,§ 52 a nasl. Obč.
zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 12. 10. 2005 uzatvorili

zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej postupca - SLSP a.s., poskytol žalovanému úver 1.493,73
eura (45.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 39,27 eura, splatnými
k 10. dňu v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 17,3 % ročne a RPMN 9.54 %. Splatnosť prvej splátky bola
dohodnutá dňa 10. 11. 2005 a konečná splatnosť úveru dňa 10. 10. 2010. S poukazom na § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý

bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával konštatoval, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10. 10. 2010,
prvá splátka bola splatná 10. 11. 2005a žalobný návrh bol doručený 07. 10. 2013, preto prihliadol
na premlčanie uplatneného nároku v časti splátok splatných do 07. 10. 2010. Po uvedenom dátumebola splatná len jedna splátka vo výške 39,27 eura, ktorej splatnosť prebehla dňa 10. 10. 2010. Právo
žalobcu na zaplatenie dlžných splátok splatných od 10. 11. 2005 do 07. 10. 2010 sa premlčalo v 3 ročnej
premlčacej dobe do podania návrhu, preto žalobcovi priznal sumu 39,27 eura.

2. Rozsudok v jeho zamietajúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý žiadal
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie, nevysporiadanie
sa s jeho vyjadrením zo 16. 03. 2016 v časti režimu zmluvy a premlčania, keď súd nevysvetlil,

prečo je jeho právna argumentácia nedôvodná a tiež neuviedol, ako sa vysporiadal s právnymi závermi
odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR uvedenými v jeho podaní zo dňa 16. 03. 2016. Poukázal
na to, že iba konštatovanie, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah je vo vzťahu k limitom stanoveným
požiadavkami na rozhodovaciu činnosť nepodstatná a iba znak spotrebiteľa nemôže byť spôsobilý viesť
k inému rozhodnutiu bez ohľadu na to, že aj iné rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Aplikácia
Obchodnéhozákonníkaa4-ročnejpremlčacejdobybolapotvrdenávrozhodnutíOkresnéhosúduKošice

sp. zn. 17C/231/2014 z 09. 06. 2016, v uznesení Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Co/120/2015-222
z 20. 05. 2015, v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/69/2015-196 a ďalších, na ktoré v
odvolanížalobcapoukázal.Vtejtosúvislostizdôraznil,žesúdvrámciodôvodneniamusídbaťnacelkovú
presvedčivosť rozhodnutia tak, aby bolo pre verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé. Z rozhodnutia
nevyplýva, ako a prečo by vo vzťahu k ním uvádzaným rozhodnutia Krajských súdov v Košiciach, v

Žiline, v Trnave, v Nitre, v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 z 27. 03. 2013
mal byť jeho nárok premlčaný. Z uvedeného dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatočné
odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 OSP. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
III ÚS 107/07. V závere upriamil pozornosť na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR, o
ktorom NS SR uznesením z 28. 05. 2013 v konaní sp. zn. 4MCdo/3/2012 rozhodol tak, že mu v plnej

miere vyhovel a Najvyšší súd v zovšeobecňujúcoom závere poukázal na rozhodovanie o náhrade trov
konania vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní, pričom kritérium na
priznanie nároku je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného a závisí
od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol urobený vo veci samej naposledy. S
poukazom na uvedené si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny

poplatok a trovy právneho zastúpenia.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi a

skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenie
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia
(§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej zamietajúcej
časti nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny

právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Nakoľko
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

4. Podanou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia neuhradeného zostatku úveru,

poskytnutého žalovanému jeho právnym predchodcom zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 12. 10.
2005. Domáhal sa zaplatenia sumy 2.780,11 eura s úrokom 17,30 % zo sumy 2.433,40 eura od 22.
12. 2010 do zaplatenia, 9 % úroku z omeškania zo sumy 2.433,40 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia
a náhrady trov konania. V priebehu konania zobral späť žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
2.269,60 eura a 17,3 % úroku ročne zo sumy 2.433,40 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia a v časti

9 % úroku z omeškania zo sumy 1.922,89 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia, preto súd konanie v
tejto časti zastavil. Predmetom ďalšieho konania zostal nárok na zaplatenie sumy 510,51 eura s 9 %
úrokom z omeškania od 22. 12. 2010 do zaplatenia, ktorá pozostávala z 13 splátok úveru splatných
od 10. 10. 2009 do 10. 10. 2010, po 39,27 eura mesačne. Žalobca dôvodil, že žalované splátky nie sú
premlčané, pretože do podania žaloby, 07. 10. 2013, neuplynula 4-ročná premlčacia doba na uplatnenia

nároku. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal sumu 39,27 eura s príslušenstvom, ktorá predstavuje
splátku splatnú 07. 10. 2010 a vo zvyšku žalobu zamietol s odôvodnením, že plynutie premlčacej doby
je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto splátky splatné pred 07. 10.
2013 sú premlčané. Pritom aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadolna skutočnosť, že ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, na nemožnosť uplatnenia práva vrátane
premlčania nároku. Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením súdu prvej inštancie stotožňuje.

5. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva, že podľa ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka v
znení platnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 veta druhá
Obchodného zákonníka. V posudzovanej veci je nesporné, že zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje
svoje nároky uplatnené v konaní je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa ust. § 479 a nasl.
Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52

a nasl. OZ ako aj ustanovenia osobitného zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a na
žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere správne aplikoval súd prvej inštancie ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka

konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a
spotrebiteľských zmlúv).

6. Napriek tomu teda, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a

spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať § 52 a nasl. OZ o ochrane
spotrebiteľa a ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. V súdenej veci súd správne zohľadnil ust. § 52
ods. 2 vetu tretiu OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Teória zákonodarcu, z ktorej vyplýva, že toto pravidlo pôsobí na
všetky neskončené súdne konania, rovnako ako aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.. Z aplikácie oboch
ustanovení (§ 54 ods. 1 a § 52 ods. 1 OZ) tak vyplýva 3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho

zákonníka, z čoho potom vyplýva, že súd prvej inštancie správne posudzoval nárok a konštatoval, že
okrem jednej splátky splatnej 07. 10. 2010 je nárok žalobcu premlčaný.

7. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne s rozhodnutiam okresných,
krajských súdov a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 odvolací súd dodáva, že nie je

povinnosťou súdu prvej inštancie reagovať na všetky námietky vznesené stranou sporu v konaní.
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.
ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,IV. ÚS 112/05). S ohľadom na uvedené preto neobstojí námietka
o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže správne a dostatočne a zrozumiteľne
rozhodnutie v zamietajúcej a tiež vyhovujúcej časti odôvodnil, preto iba okolnosť, že neuviedol dôvody,

pre ktoré neakceptoval žalobcom označené rozhodnutia odvolací súd nepovažuje za pochybenie súdu,
ktorým bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jeho právo na spravodlivý súdny
proces. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že po rozhodnutiach, na ktoré sa
žalobca odvoláva, rozhodovacia činnosť aj Najvyššieho súdu posudzuje nároky zo zmluvy o úverev súvislosti s premlčaním podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3
MCdo/14/2014 zo dňa 21. 04. 2015).

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ale trovy konania mu nevznikli, preto mu odvolací súd ich

náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).