Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214217300
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:1214217300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., so sídlom
Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zastúpeného splnomocnencom: PERSPECTA Legal,
s.r.o., so sídlom tamtiež, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: Z. C., nar. X.X.XXXX, bytom M. K., E. L.
XX, o zaplatenie 491,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 6C/510/2014-41 zo dňa 10.11.2015 - v zamietajúcej časti výroku II. čo do sumy
33,89 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II., ktorou bola žaloba čo do
sumy 33,89 Eur s príslušenstvom zamietnutá, m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á
zaplatiť žalobcovi 33,89 Eur s 9,50 % úrokom z omeškania od 14.7.2011 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.odporkyni(aktuálnežalovanej)uložilpovinnosť
zaplatiť navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) 39,18 Eur s úrokom z omeškania: - 9,50% ročne zo sumy
11,70 Eur, počnúc od 14.8.2011 do zaplatenia, - 9,50% ročne zo sumy 27,48 Eur počnúc od 14.9.2011 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd návrh (aktuálne žalobu) vo zvyšku
zamietol. Napokon výrokom III. vyslovil, že žiadny z účastníkov (aktuálne strán) nemá právo na náhradu

trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4, §
100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), s použitím § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení z vykonaného dokazovania, podľa ktorých spoločnosť

Slovak Telekom, a.s., Bratislava uzavrela so žalovanou podľa zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách dňa 23.5.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej
alebo satelitnej televízie, na základe ktorej poskytovala plnenie žalovanej riadne a včas. Za poskytnuté
služby vystavila do spisu doložené tri faktúry, pričom štvrtá faktúra na sumu 418,19 Eur sa týkala
zmluvnej pokuty. Preskúmaním predmetnej spotrebiteľskej zmluvy súd dospel k záveru, že zmluvné
podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty znevýhodňujú žalovanú ako spotrebiteľa, lebo umožňujú

žalobcovi uplatniť si zmluvnú pokutu v podstate za akékoľvek porušenie povinnosti, pričom výška
zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti. Súd uzavrel, že
žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu zo štandardnej typovej zmluvy, ktorú sám naformuloval a žalovanáv pozícii spotrebiteľa ju mohla ako celok buď prijať alebo odmietnuť, dojednanie nebolo individuálne
dohodnuté a preto súd nárok na zmluvnú pokutu zamietol.

4. V druhej časti sa prvoinštančný súd zaoberal nárokom na náhradu za služby, ktoré žalobca žalovanej
poskytol a žalovaná ju neuhradila. Konštatoval, že žaloba bola podaná 14.7.2014, z čoho je zrejmé, že
nárok na zaplatenie sumy 33,89 Eur vyfakturovaný právnym predchodcom žalobcu faktúrou splatnou
13.7.2011 je už premlčaný, nakoľko už uplynula trojročná premlčacia doba od jej splatnosti. V ostatnom
nároku z titulu úhrady za ďalšie dve faktúry splatné 13.8. a 13.9.2011, súd považoval žalobu za dôvodnú

a preto jej vyhovel. S poukazom na § 517 OZ súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 OSP s tým, že žalobca bol úspešný
iba v minimálnom rozsahu a žalovanej trovy v konaní nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnila, preto
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti nepriznania časti ceny za poskytnuté služby vo výške 33,89
Eur s príslušenstvom, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca. Vyslovil
názor, že tento nárok nie je premlčaný a to vzhľadom na § 101 OZ, podľa ktorého premlčacia doba plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Predmetná faktúra bola splatná 13.7.2011, takže
prvým dňom omeškania bol deň 14.7.2011. Od daného dňa začala plynúť zákonná trojročná premlčacia

lehota, ktorá uplynula 14.7.2014, kedy bola žaloba doručená súdu, čo súd potvrdzuje aj v predmetnom
rozsudku. V prípade, že by premlčacia lehota uplynula 13.7.2011 ako to uvádza súd v rozsudku, opäť
by koniec premlčacej doby uplynul 14.7.2014 s odkazom na § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
najbližší nasledovný pracovný deň, nakoľko 13.7.2014 pripadol na nedeľu, posledným dňom premlčacej

lehoty bol 14.7.2014, teda pondelok, kedy bola žaloba doručená na súd. Vzhľadom na to súd podľa
odvolateľa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zmenil, žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania na súdnom
poplatku vo výške 16,50 Eur a na trovách právneho zastúpenia 29,99 Eur podľa špecifikácie v odvolaní.

7. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania - teda výlučne v časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o zaplatenie 33,89 Eur s príslušenstvom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),

s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli ana webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti s použitím § 388 CSP zmeniť.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah a dôvody žalobcom podaného
odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne, ak žalobu v časti
o zaplatenie 33,89 Eur aj s príslušenstvom zamietol v dôsledku tvrdeného premlčania tejto časti
uplatneného nároku. V ostatnej časti, nielen vyhovujúcej, ale aj zamietajúcej, preskúmavaný rozsudok

v dôsledku nepodania odvolania sa stal právoplatným.

11. Vzhľadom na obsah odvolania nebolo sporným, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
na ktorý je potrebné aplikovať všetky normy spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu slabšej strany
sporu, ani to, že súd aj v danom prípade musel postupovať v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a otázku prípadného premlčania žalobou uplatňovaného nároku posudzovať ex offo, a ani

to, že premlčanie bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka s trojročnou
premlčacou lehotou. Sporným bol počiatok premlčania danej pohľadávky a nadväzne aj to, či v čase
podania žaloby bol tento nárok už premlčaný.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.7.2014

domáhal od žalovanej zaplatenia, okrem zmluvnej pokuty vyfakturovanej vo výške 418,90 Eur, v ktorej
časti bola žaloba už právoplatne nenapadnutou časťou rozsudku zamietnutá, i zaplatenia troch faktúr
za poskytnuté služby. Požiadavke na zaplatenie faktúry splatnej 13.8.2011 na sumu 11,70 Eur a
13.9.2011 na sumu 27,48 Eur bolo vyhovujúcou časťou už právoplatného rozsudku vyhovené. Faktúrou
č. 3728984474 splatnou dňa 13.7.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej za služby

sumu 33,89 Eur. Z kópie tejto faktúry založenej v spise vyplýva, že mala dátum splatnosti 13.7.2011.

13. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka aplikovaného aj súdom prvej inštancie, pokiaľ nie je v
ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz.

14. V danom prípade, keďže predmetná faktúra bola splatná dňa 13.7.2011, po prvýkrát mohol žalobca,
resp. jeho právny predchodca uplatniť právo na jej zaplatenie na súde po uplynutí dňa splatnosti,
teda 14.7.2011, v tento deň teda začala plynúť trojročná premlčacia lehota a v zmysle § 122 ods. 2
Obč. zákonníka by uplynula dňom 14.7.2014 - pondelok (13.7. bola nedeľa). Keďže žaloba na súd

podľa spisu bola doručená dňa 14.7.2014, stalo sa tak ešte v rámci plynutia premlčacej lehoty, tento
nárok žalobcu preto nemožno považovať za premlčaný. Odvolateľ má tiež pravdu v tom, že ak by aj
právne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie bolo správne, premlčacia lehota by uplynula dňa
13.7.2011 a keďže tento deň bola nedeľa, posledný deň trojročnej premlčacej lehoty by i tak pripadol
na nasledujúci pondelok 14.7.2014, kedy bola žaloba podaná na súd; teda ani v takomto prípade by

predmetná pohľadávka premlčaná nebola.

15.Pokiaľsúdprvejinštancievodôvodnenípreskúmavanéhorozsudkunevychádzaldôslednezoznenia
ním aplikovaného § 101 Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej lehoty neposudzoval
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, ale nesprávne odo dňa splatnosti dlhu, vec chybným

výkladom aplikovaného hmotnoprávneho ustanovenia nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho
pochybil. Odvolanie žalobcu tak bolo dôvodné a v rozsahu podaného odvolania mu bolo potrebné
vyhovieť.

16. Odvolací súd po vyčerpaní odvolacích dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

zamietajúcej časti - výlučne v časti zaplatenia istiny 33,89 Eur aj s príslušenstvom - rozsudok súdu prvej
inštancie s použitím § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu v
celom dôvodne uplatnenom rozsahu 33,89 Eur a v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ako správne ustálil súd prvej inštancie v
preskúmavanom rozsudku), aj s úrokom z omeškania 9,5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti

predmetnej faktúry od 14.7.2011 až do zaplatenia.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi, ktorý si nárok aj výslovneuplatnil, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v plnej výške
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).