Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213205822
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213205822.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. Z. P., nar. XX. XX. XXXX, a 2. T.
P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. XX, X., o zaplatenie 6.371,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/86/2014-117 zo dňa 07. novembra
2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o trovách

konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.3.2013 domáhal zaviazania oboch žalovaných na
zaplatenie sumy 6 371,87 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 916,89 eur
od 12.9.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 4.11.2009 medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovaným vo

výške 6 371,87 eur. Postupca a obaja žalovaní uzavreli dňa 7.11.2003 Zmluvu č. 191920466, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (VOP). Na základe uvedenej
zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania, podmienky
splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pre neplnenie dohodnutých splátok postupca odstúpil
od zmluvy, pričom pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 6 371,87 eur, ktorá
pozostáva z istiny 5 916,89 eur a úroku z omeškania vo výške 454,98 eur. Žalovaný v 1. rade uznal

svoj záväzok v Dohode o uznaní záväzku.

Žalobca na výzvu súdu podaním zo 17.7.2013 a z 3.6.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol,
že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovaným úver vo výške 4 813,12 eur, ktorý mal byť
splácaný mesačnými splátkami po 63,73 eur vždy k 10. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná
10.12.2003 a konečná splatnosť úveru bola 10.10.2013, z ktorých žalovaní uhradili úhrnom sumu 1
775,58 eur (podanie z 17.7.2013), resp. sumu 1 871,84 eur (podanie z 3.6.2014) s tým, že ostatná platba

žalovaných bola realizovaná 21.3.2006.

Zhora uvedeným napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa vo veci takto
rozhodol:Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 3 518,02 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 676,66 eur od 12.9.2012 až

do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 3 518,02 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a
m i e t a .

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 94,84 eur a náhradu iných trov konania vo výške 39,80 eur,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citovanie ustanovenia zákona č.
634/1992 Zb. (§ 6 ods. 3, § 8 ods. 1 a 4) a č. 250/2007 Z. z. (§5b ods. 1) nasledovne:

Podľa názoru súdu dohoda o uznaní záväzku, ktorú dňa 14.9.2011 podpísal žalovaný v 1. rade ako
dlžník, je formulár, ktorý vopred pripravil a aj vyplnil žalobca ako veriteľ. Uvedenou dohodou sa žalobca
snažil nekalým spôsobom predĺžiť premlčaciu dobu podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navyše,
uvedená dohoda ako právny úkon je nezrozumiteľná, keď uznávaný záväzok je neurčitý. Z predloženej

Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nevyplýva dostatočne určite a zrozumiteľne,
v akej výške žalovaný v 1. rade uznal svoj záväzok a v akom vzťahu je v dohode uvedená suma dlžnej
istiny k uznanému záväzku. Už vôbec nie je zrejmé čo predstavuje dlžná suma vo výške 5 916,89 eur
pokiaľ do podpísania uvedenej dohody bolo splatných 93 splátok, z ktorých mali žalovaní podľa tvrdenia
žalobcu uhradiť sumu 1 871,84 eur (čl. 62 súdneho spisu), nie je zrejmé v akom vzťahu je v dohode

uvedená výška dlžnej sumy istiny k istine žalovanej vo výške 6 371,87 eur, najmä keď podľa žalobcu
mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená až prípisom z 21.8.2012, pričom pôvodne bola konečná
splatnosť úveru dohodnutá k 10.10.2013, splatnosťou ostatnej, v poradí 119. splátky. Aj keď žalovaný
v 1. rade dňa 14.9.2011 podpísal žalobcom vopred pripravený a vyplnený formulár dohody o uznaní
záväzku, tento právny úkon pretože je neurčitý, nezrozumiteľný (§ 37 ods. 1 OZ ), uzavretý v rozpore s

dobrými mravmi, nemôže mať tie následky, ktoré predpokladá ustanovenie § 323 ods. 1 Obchodného
zákonníka a § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka z dôvodu neplatnosti.

Súd s poukazom na § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vzniesol v mene oboch žalovaných námietku
premlčania vo vzťahu k splátkam splatným pred 21.3.2009 s príslušenstvom. Návrh vo veci bol súdu

doručený 21.3.2013, pričom ostatná - 119. - splátka úveru bola pôvodne splatná 10.10.2013. To
znamená, že štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka pre úhradu splátok
úveru splatných pred 21.3.2009 uplynula do podania žalobného návrhu. Žalobca napriek výzve súdu
nešpecifikoval, v ktorých splátkach bola žalovaná suma zahrnutá, resp. ktoré splátky žalovaní uhradili.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní ostatnú úhradu realizovali dňa 21.3.2006 je však zrejmé, že

žalobca žaluje viac mesačných splátok po 63,73 eur, než predstavuje suma 55 nepremlčaných splátok
splatných vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc od 10.4.2009 do 10.10.2013.

Nárok žalobcu na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za omeškanie
žalovaných spred 21.3.2009 je taktiež premlčaný, keďže do podania žalobného návrhu uplynula

žalobcovi štvorročná premlčacia doba na uvedené príslušenstvo (§ 121 ods. 3 OZ). Povinnosť platiť
úrok z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v
ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa
ustanovenia § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť premlčacia doba práva na úrok z omeškania
a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok

žalobcu v časti zaplatenia neuhradených splátok úveru splatných pred 21.3.2009 a ich príslušenstva
v podobe úroku z omeškania je premlčaný a titulom 55 nepremlčaných splátok úveru, splatných od
10.4.2009 do 10.10.2013, dlh žalovaných predstavuje sumu 3 505,15 eur (55 x 63,73).

Žalobca si v žalovanej sume uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 454,98 eur vyčíslený

postupcom do 4.11.2009 a uplatnil si aj nárok na 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5 916,89
eur od 12.9.2012 do zaplatenia. Za omeškanie s úhradou nepremlčaných splátok splatných 10.4.2009,
10.5.2009, 10.6.2009, 10.7.2009, 10.8.2009, 10.9.2009 a 10.10.2009 žalobcovi, s poukazom na §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 11.4.2009, § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti
uvedenýchsplátokaždo 4.11.2009,tedadodňa,doktoréhobolúrokzomeškaniavyčíslenýpostupcom.

Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 11.4.2009 bola 1,25% a k 11.5.2009 až k 11.10.2009 bola
1%. Súd s poukazom na uvedené zaviazal žalovaných aj na zaplatenie kapitalizovaného úroku z
omeškania v úhrnnej výške 12,87 eur, keď 9,25% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.4.2009
do 4.11.2009 predstavuje sumu 3,35 eur, 9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.5.2009
do 4.11.2009 predstavuje sumu 2,79 eur, 9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.6.2009

do 4.11.2009 predstavuje sumu 2,30 eur, 9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.7.2009
do 4.11.2009 predstavuje sumu 1,83 eur,9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.8.2009
do 4.11.2009 predstavuje sumu 1,35 eur,9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.9.2009 do
4.11.2009 predstavuje sumu 0,86 eur,9% úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 11.10.2009 do
4.11.2009 predstavuje sumu 0,39 eur.

S poukazom na uvedené súd žalovaných zaviazal na úhradu sumy 3 518,02 eur predstavujúcu sumu
55 dlžných nepremlčaných splátok vo výške 3 505,15 eur a sumu kapitalizovaného úroku z omeškania,
vyčísleného za omeškanie s úhradou splátok splatných v období od 10.4.2009 do 10.10.2009, a to od
prvého dňa nasledujúceho po splatnosti uvedených splátok až do 4.11.2009 v úhrnnej výške 12,87 eur.

Pretože žalovaní svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradili, dostali sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil nárok na ďalší 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 5 916,89
eur od prvého dňa nasledujúceho po údajnej splatnosti predčasne zosplatnených splátok úveru, teda od
12.9.2012 do zaplatenia. Keďže do podania žalobného návrhu vo veci žalobcovi uplynula aj premlčacia
doba nároku na úrok z omeškania za oneskorenú úhradu splátok splatných pred 21.3.2009, žalobcovi

vznikol nárok na úrok z omeškania za oneskorenú úhradu splátok splatných vždy do 10. dňa v mesiaci,
počnúc splátkou splatnou od 10.4.2009, až do márneho uplynutia lehoty splatnosti ostatnej splátky
splatnej pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, teda až po splátku splatnú 10.8.2012. Žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť splátok, ktoré boli pôvodne splatné počnúc dňom 10.9.2012 až do
10.10.2013, avšak lehotu ich splatnosti určil tak, že tieto sú splatné do 15 dní od obdržania oznámenia

o mimoriadnom zosplatnení úveru. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by vyhlásenie o predčasnom
zosplatnení úveru bolo doručené žalovaným 15 dní pred 12.9.2012, od ktorého dňa si žalobca uplatnil
nárok na úrok z omeškania. Teda žalobca v konaní nepreukázal, že by si úspešne uplatnil nárok na
úhradu predčasne zosplatnených splátok úveru, splatných v ním určenej lehote splatnosti. K 12.9.2012
boli žalovaní v omeškaní s úhradou 42 splátok splatných od 10.4.2009 do 10.9.2012 vo výške 2 676,66

eur. K 12.9.2012 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75 %, a tak žalobcovi vznikol nárok na
úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší, avšak len zo sumy skutočne dlžných a splatných
splátok vo výške 2 676,66 eur. Súd nárok žalobcu na úrok z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol.

V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (55,21%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny a úroku

z omeškania je úspechom žalovaných (44,79), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o
náhradetrovkonaniarozhodolpodľa§142ods.2O.s.p.tak,ževkonaníčiastočneúspešnémužalobcovi
priznal z účelne vynaložených trov konania 10,42%. Zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo
výške382,-eursúdžalobcovipriznalinétrovykonaniavovýške39,80eur,titulomnáhradytrovprávneho
zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

(prevzatie zastúpenia z 25.2.2013, písomné podanie z 7.3.2013, účasť na pojednávaní dňa 17.10.2014)
po 220,74 eur za úkon, režijný paušál za dva úkony z roku 2013 vo výške 2 x 7,81 eur, za úkon z roku
2014 vo výške 8,04 eur, polovica náhrady za stratu času cestou na pojednávanie dňa 17.10.2014 na
trase Bratislava - Komárno a späť za celkovo 6 polhodín po 13,40 eur vo výške 40,20 eur, polovica
cestovných výdavkov na trase Bratislava - Komárno a späť dňa 17.10.2014 v dĺžke 252 km pri jednej

obojsmernej ceste vozidlom ŠKODA SUPERB, EČV: X pri spotrebe 5,3/100 km a priemernej cene
motorovej nafty 1,40 €/l vo výške 32,41 eur /(252 x 0,183) + [(5,3 : 100) x (252 x 1,40)]/ : 2, ako aj 20%
DPH (151,70 eur), súd čiastočne úspešnému žalobcovi priznal 10,42%, teda sumu 94,84 eur. Náhrada
trov konania je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalobcu.

Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v súlade s § 220 OSP tak, že plne vyhovie jeho návrhu,resp. v zmysle § 221 ods. 1 a 3 OSP ho zruší a vec vráti súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje
odvolanie odôvodnil tým, že v zamietajúcej časti namieta nesprávne posúdenie veci a nedostatočne
zistenie skutkového stavu, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasí s tým, aby súd na daný prípad aplikoval

ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014. S poukazom na čl.
1 ods. 1 Ústavy SR a nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05. 1995 PL ÚS 16/95, nález ÚS SR z
03. 03. 1996 PL ÚS 36/95, článok 125l ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, článok 152 ods. 4 Ústavy SR a
nález Ústavného súdu SR z 08. 03. 2011 III ÚS 348/06-42 zastal názor, že aplikáciou ust. § 5b Zákona

o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1,
čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 13
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci
(zakotvenej v čl. 13 ods. 4), k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 2 ods.
1 Ústavy SR, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu

podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania
garantovej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a článkom 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právna úprava
platná v Slovenskej republike do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke
uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany

spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom
rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, vrátane súdov, ex offo prihliadať najmä na možnosť
uplatnenia práva - na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania,
alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanovenia,
ktorébyzabezpečiliplynulýprechoddoposiaľplatnéhoaúčinnéhorežimuprávnejochranydoichnového

režimu. Aplikáciou ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu
na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právne stavu
došlokpodaniunávrhunazačatiekonania,došlokzotretiuprincípuprávnejistotyakojednéhozoznakov
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a k
závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho

konania rovnaké postavenie odhliadnuc od skutočnosti, že možnosť zbaviť sa dlhu vznesením námietky
premlčania už sama o sebe znamená zásah do majetkových práv a zásah do dobrých mravov. Prijatím
§ 5b zákonodarca zašiel ešte ďalej a uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre
ktoré mohol nárok veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený návrh v plnej
výške a skúmať dôkazy (v tom svetle), čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako

advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavu SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k
nestrannému súdu a narušil tiež procesnú rovnosť účastníkov konania a nestrannosť súdu, ktorá sa
v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia
subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občiansky súd. Nedovoleným spôsobom tak
zasiahol do princípov právneho štátu. Mal za to, že priamym aplikovaním § 5b tiež porušil súd zásadu

stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Naviac vznikla reálna hrozba, že súd by jemu tak spôsobil škodu.
On si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom z 21. 03. 2013, pričom predmetné ustanovenie
nadobudlo účinnosť až dňa 01. 05. 2014. Nemôže preto súhlasiť s rozhodnutím súdu - s právnym
posúdením veci. Pokiaľ ide o odporcu v l. rade poukázal na skutočnosť, že ten dňa 14. 09. 2011 podpísal
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní dlhu, prostredníctvom ktorého úkonu uznal svoj

záväzok voči nemu vzniknutý zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07. 11. 2013 so Slovenskou
sporiteľnou a.s. vo výške 5.916,89 eura s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj
záväzok. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu
zo strany dlžníka a teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky
a prísľub dlžníka tento dlh splniť. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu ako právny inštitút

zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo
zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa
stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona.
Podpisom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní dlhu došlo k naplneniu ustanovenia §
110 ods. 1 druhá veta OZ, to znamená k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10-

ročnej premlčacej doby, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v
čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, teda účinky nastanú aj uznaním premlčaného záväzku bez
toho, aby bol dlžník poučený o premlčaný. Poukázal na rozdielnosť účinkov a rovnako aj rozdielnosť
náležitostí potrebných k tomu, aby nastali účinky podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ a § 558 OZ.Poukázal na to, že v čase podpisu dohody jeho nárok nebol premlčaný. Tým, že odporca podpísal
dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splnení nebude
figurovať v databáze neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver.

Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah dohody nie
je tak rozsiahly, aby sa s ním odporca nemal možnosť oboznámiť a okrem toho odporca podpisoval
dohodu vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mal záujem
uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom vysloviť svojim podpisom súhlas, resp. ju odmietnuť a nepodpísať,
ak s jej obsahom nesúhlasil. Ďalej poukázal na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a

v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako okamih ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. V
súvislosťou s platnosťou dohody poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.
10. 2013 sp. zn. 15Co/28/2013. Ďalej uviedol, že prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady
rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti
spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Žiadne zákonné
ustanovenie nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva a zároveň premlčaním dlh nezaniká,

teda nemožno ani prinajmenšom hovoriť o použití nekalých obchodných praktík. Konanie odporcu
nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby
takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 11. 03. 2014 sp. zn. 9Co/35/2013 a na stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

Na výzvu odvolacieho súdu (v zmysle ust. § 213 ods. 2 OSP) sa vyjadril navrhovateľ odvolaciemu súdu
tak, že súdu zaslal odlišné stanovisko sudkyne JUDr. Martiny Valentovej k väčšinovému rozhodnutiu
senátu prijatého dňa 17. 02. 2016. Toto stanovisko poukazuje na to, že na zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré vznikli pred 01. 04. 2015 sa zák. č. 102/2014 Z. z. v novelizovanom § 52 ods. 2 OZ
vzťahuje, ako uzavrel Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí, avšak vznik zmlúv o spotrebiteľskom

úvere a nároky vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona pred 01. 04. 2015 treba posudzovať podľa
doterajších predpisov - nepravá retroaktivita. Pri nepravej retroaktivite právna norma zasahuje do
minulosti, príslušné práva a povinností, ktoré subjekty nadobudli na základe konkrétnych právnych
skutočností zostávajú týmto subjektom priznané, avšak môže dôjsť k ich zmene novou právnou úpravou.
Ide o stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň

nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím
jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli
predtým späté s ich uzavretím (Nález ÚS SR PL ÚS 38/99). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade,
ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho
zákona. Súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia. Pokiaľ tieto právne

následky v čase nadobudnutia účinnosti toho nového zákona ešte nenastali (nález ÚS SR PL ÚS 3/00).
To znamená, že podľa skoršej právnej úpravy normy sa bude určovať vznik a platnosť právnych úkonov,
právneho správania a právnych skutočností, a podľa normy účinnej v dobe, keď sa o týchto vzťahoch
rozhoduje sa bude určovať obsah právnych vzťahov. Nepravá retroaktivita teda spätným pôsobením
nie je, avšak určitým spôsobom pre budúcnosť ex nunc modifikuje právne vzťahy už založené. Za

nepravú retroaktivitu sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom v novom právnom predpise uzná
právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona a zároveň priniesli určité zmeny práv
alebo povinností, ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie aj
nové práva a povinnosti. Nepravá retroaktivita teda nepripúšťa, aby neskoršia norma neuznala právne
skutočnosti, na základe ktorých došlo k vzniku určitých právnych vzťahov podľa predchádzajúcej normy,

no jednoznačne pripúšťa zmeny tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej
normy (NS SR sp. zn. 5 SZd/1/2010). Premlčanie práva podľa právnej teórie je kvalifikované uplynutie
času s právnymi následkami, je to teda právna skutočnosť. S poukazom na uvedené na danú vec,
vzhľadom na vznik právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom ku dňu 03.
08. 2005, nie je možné aplikovať citovaný § 52 ods. 2 veta tretia OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015.

Na základe vyššie uvedeného je nevyhnutné uzavrieť, že premlčanie sa aj v spotrebiteľských zmluvách
majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, pričom podľa § 397
Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. K
obdobným záverom dospel i Najvyšší súd SR vo veciach sp. zn. 6MCdo/4/2012, 2 MCdo/3/2011.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozhodnutia a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa a prihliadajúc
i na prípadné (ale nezistené) vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutejzamietajúcejčastiavčastivýrokuotrováchkonaniaúčastníkovpodľaustanovenia§219ods.1OSPako
vecne správny potvrdiť a zároveň v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznať s ohľadom na to, že im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 OSP sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalej uvádza, že

- záver o absolútnej neplatnosti Dohody o uznaní záväzku uzavretej odporcom platí bez ohľadu na to,
či ide o uznanie podľa § 558 alebo § 110 ods. 1 OZ, teda právna komparácia odvolateľa o rozdieloch
medzi týmito inštitútmi je irelevantná,
- prechodné ustanovenie § 29b k novele č. 151/2014 Z. z. ustanovenie § 5b nespomína, čo potom
znamená to, že ust. § 5b je nutné použiť aj na spotrebiteľský vzťah (zmluvu) vzniknutý predo dňom jeho
účinnosti (a rovnako tak aj na Dohodu o uznaní záväzku),

- rovnako ust. § 52 ods. 2 OZ v znení od 1.5.2015 treba aplikovať aj na právne vzťahy založené predo
dňom jeho účinnosti, keď potvrdzuje správnosť záverov súdu prvého stupňa, a že
- záver odvolacieho súdu o okamžitej účinnosti zhora uvedených ustanovení (§ 5b a § 52 ods. 2)
zodpovedá i rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, ktorý súd ich protiústavnosť rovnako ako súd
odvolací nevzhliadol.

Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.