Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203862
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203862.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: CD X., s.r.o., C. D. XXXX/XX, T. I., XXX XX C.
1, Q. M., IČO: XXX XX XXX, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave 811 09 , Grösslingova
4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: W. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, v konaní o zaplatenie
179,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
26.8.2014 č.k. 12C/430/2013-67 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vo výroku o náhrade
trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 179,22 eur spolu so 6% ročným úrokom odo dňa 25.9.2013
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,60 eur, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Určil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 179,22

eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 179,22 eur od 19.4.2009 do zaplatenia, 6%
ročného úroku zo sumy 179,22 eur od 3.7.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zo
zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 0,60 eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 4. decembra 2008 na zmenkovú sumu 5.399,18 Sk, pričom sa zaviazal aj k úhrade

zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 19. apríla 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý
záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu s denným úrokom 0,25% od 19. apríla 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ neposkytol žiadnu
úhradu. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené

skutočnostizistiťverejnoulistinou.Knávrhu pripojilzmenku(fotokópiazaloženávspise,origináluložený
na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania.

Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo Mesto M., dátum vystavenia 4.
decembra 2008 na sumu 5.399,18 Sk.

Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej
zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky vyplýva z ust. § 17 Zákonač. 191/1950 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky, robiť
majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu) vzniesť relatívnu námietku voči
novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi) je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový

majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné
bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporcovi. Nebolo preukázané, že by odporca od vystavenia
zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda posudzoval zmenku
a záväzky zo zmenky v zmysle Zmenkového zákona.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti,
avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Sb. pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.
2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná
na videnie.

Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení
s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona).

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového

zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25% denne, t. j. 91,25% ročne.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej

určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v
úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže
od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6% úrok.

V prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov,

t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Zákona č. 40/1964 Zb. -
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke je potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú
výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný.

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine
alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli
úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie

ako 14% ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne, resp. 91,25% ročne, viacnásobne prevyšuje. Súd úrokovú doložku na zmenke považoval za
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobu
v tejto časti zamietol.

Súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa
zročnosti zmenky, t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi z dôvodu,
že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku odporcovi k zaplateniu,
teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd vychádzal z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa
všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, preto navrhovateľovi 6% ročný úrok z omeškania priznal

tak, ako je to vyššie uvedené, od 25.9.2013, dňom nasledujúcim po doručení návrhu odporcovi a v
prevyšujúcej časti žalobný návrh na zaplatenie 6% úrokov zo zmenkovej sumy zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti rozsudku - výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol a výroku o náhrade trov konania
podal odvolanie navrhovateľ.Odvolanie navrhovateľ odôvodnil poukazom na rozhodnutia iných súdov s tým, že zmenku vystavil
odporca. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Odporca teda mal vedomosť o

tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku
jednoznačne súhlasil.

Nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý
na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok odporcu zaplatiť aj zmenkový úrok je tade platný

a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak odporca žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval.

Zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533,- eur predstavuje 1,33 eur denne,
čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda
včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Prvostupňový súd zároveň dospel k záveru, že odporca je okrem iného povinný k zaplateniu 6% ročného
úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po
doručení návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu
predložil zmenku odporcovi k zaplateniu.

Vzhľadom na to, že súd nedoručil riadne vyjadrenie odporcu na tlačive „C“ a tým zmaril možnosť na
vyjadrenie navrhovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa a ak odporkyňa tvrdí, že predložené
doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku žiada, aby svoje tvrdenie v konaní preukázala,
a to predovšetkým tým, že preukáže že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda už

bola žalovanému predložená na platenie. Zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie týchto
skutočností leží na pleciach žalovaného.

Navrhovateľ opísal okolnosti predloženia zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie
pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom navrhovateľ zároveň vysvetlil, že „keďže zmenková

listinajeopatrenádoložkou„bezprostestu“indosantnenechalvyššieuvedenéskutočnostizistiťverejnou
listinou“.

V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že navrhovateľovi nie je známe, že by niektorý z
účastníkov túto skutočnosť namietal, resp. spochybňoval. Nejde teda o spornú skutočnosť. Zároveň

poukazuje na to, že aj v prípade, že by odporca (nie súd, ktorý nie je oprávnený v konaní vznášať
hmotnoprávne námietky) takú námietku vzniesol, dôkazné bremeno by v takej situácii ležalo na
odporcovi, a to s poukazom na ust. § čl. I § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového a šekového
zákona.

Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.8.2014,
sp.zn. 12C/430/2013 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná
navrhovateľovi náhradu trov odvolacie konania vo výške 18,26 eur bez DPH za podané odvolanie a
8,04 eur bez DPH režijný paušál.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.

Z obsahu návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací súd zistil, že návrhom na uplatnenie pohľadávky si

navrhovateľ uplatnil nárok zo zmenky vystavenej dňa 4.12.2008 na zmenkovú sumu 179,33 eur.

Ako dôkaz uviedol zmenku vystavenú dňa 4.12.2008 na sumu 179,22 eur.

V spise je založená kópia zmenky zo dňa 4.12.2008 znejúca na sumu 5.399,18 eur.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil práva z inej zmenky ako tej, ktorá je založená v spise.Súd prvého stupňa preto pochybil, keď rozhodol bez toho, aby si vyžiadal originál zmenky, na ktorý sa
navrhovateľ odvoláva v návrhu na začatie konania napriek tomu, že súd je zásadne viazaný návrhom
na začatie konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaní napadnutom výroku
podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

V novom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie tak, aby bolo nepochybne zistené, či zmenka, na
ktorú sa navrhovateľ v návrhu odvoláva existuje. Súd je zásadne viazaný návrhom na začatie konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.