Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Pavol Tkáč

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015201014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Spišská Nová Ves,
katastrálnyodbor,Markušovskácesta1,SpišskáNováVes,zaúčastiZ.V.,C.K.,vkonaníopreskúmanie
rozhodnutia odporcu č. V 3029/2014 zo dňa 05.01.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor č. V 3029/2014
zo dňa 05.01.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 3029/2014 zo dňa 05.01.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 556/2014-RAČ uzavretej dňa 28.10.2014 medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a Z. V. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli

nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie K., obec
K., okres Spišská Nová Ves, na ktorých podiel o veľkosti 1/5 vlastní záložca, a to zastavané plochy a
nádvoria o výmere 455 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/X.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva
o zriadení záložného práva uzavretá dňa 28.10.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom
a Z. V. ako záložcom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení Peter

Mamojka - predseda združenia. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(predtlačenej), keď dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, v danom prípade teda
bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril
záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec bol už v takejto dohode o
splnomocnení vopred určený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne
dohodnutú,nakoľkobolavoprednavrhnutáapripravená(ponúknutázostranynavrhovateľkyúčastníkovi
konania pri uzatváraní úverovej zmluvy č. 105900271 zo dňa 30.09.2013 na zabezpečenie pohľadávky

navrhovateľky voči účastníkovi konania). Spotrebiteľ - účastník konania teda nebol schopný ovplyvniť
výber iného zástupcu (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu
splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľky. Zobsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť
splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva
veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Odporca z tohto dôvodu

považoval danú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že podmienky na vklad záložného práva k
nehnuteľnostiam splnené neboli, odporca rozhodol tak, že návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 27.01.2015, v ktorom

žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila
s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za
dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec v
žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho

žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach,ktorésanimizakladajú.Rozporvzáujmochmusíreálneexistovať,nestačílenpotenciálna
možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako

to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nemožno ju posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 25.08.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 30.11.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 02.11.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu

nebol prítomný odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 04.11.2015 a vyjadril súhlas
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Účastník Z. V., u ktorého je vykázané doručenie predvolania
na pojednávanie dňom 18.11.2015 (verejná vyhláška obce K.), nebol na pojednávaní prítomný, pričom
svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l
ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Z. V. zmluvu o
úvere č. 105900271 zo dňa 30.09.2013. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 30.09.2013
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k

nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
Z. V. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 28.10.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 556/2014-RAČ medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú

na základe zmluvy o úvere č. 105900271 zo dňa 30.09.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo

k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom Z. V. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie

je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,

chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkovv konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca

pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva č. 556/2014-RAČ zo dňa 28.10.2014
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní, nerešpektuje
požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy

o zriadení záložného práva, pretože z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie
istiny vo výške 600,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku navrhovateľka
ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že ku vkladovému
konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku
zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom zálohu mali byť
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníka konania, pričom je zrejmé, že ich hodnota

prevyšuje poskytnutú istinu spolu s primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.