Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010211
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1613010211.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného Ľ. I., stíhaného
pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10.10.2016, sp.zn. 2T/37/2013,
na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 30. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Ľ. I., G.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 10.10.2016, sp.zn. 2T/37/2013, bol obžalovaný E. I.
uznaný vinným zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. a) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že ako navrhovateľ v presne nezistenom
čase dňa 28.09.2011 podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Malacky návrh

na vydanie platobného rozkazu, ktorým chcel zaviazať poškodenú M. I., trvale bytom O. Z. XXX,
zaplatiť navrhovateľovi sumu 36.147,64 eur, úroky z omeškania vo výške 2.168,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.200,82 eur na základe neexistujúcej pohľadávky voči poškodenej, ktorá mala
spočívať v tom, že za poškodenú zaplatil podnikateľskému subjektu A. - P. W. so sídlom na A. I.
č. X v Y., IČO XXXXXXXX, za stavebné práce, ktoré mal tento podnikateľský subjekt uskutočniť v
rokoch 2006 až 2008 na rodinnom dome č. XX v C. vo výlučnom vlastníctve poškodenej, pričom k

návrhu na vydanie platobného rozkazu ako dôkaz predložil faktúru č. X/XX zo dňa 31.05.2006 na sumu
224.574,- Sk (7.454,50 eur), faktúru č. XX/XX zo dňa 30.06.2006 na sumu 267.340,- Sk (8.874,06
eur), faktúru č. XX/XX zo dňa 30.09.2006 na sumu 215.200,- Sk (7.143,33 eur), faktúru č. X/XX zo
dňa 30.04.2007 na sumu 120.900,- Sk (4.013,14 eur), faktúru č. XX/XX zo dňa 31.07.2007 na sumu
210.070,-Sk (6.973,04 eur) a faktúru č. XX/XX zo dňa 28.02.2008 na sumu 50.900,- Sk (1.689,57
eur) spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi, na ktorých je ako dodávateľ uvedený podnikateľský

subjekt A. - P. W., hoci obžalovaný vedel, že podnikateľský subjekt A. - P. W. takéto stavebné práce
na uvedenom rodinnom dome nikdy nevykonával a ani mu nikdy uvedené sumy nezaplatil, no Okresný
súd Malacky dňa 01.02.2012 vydal platobný rozkaz sp. zn. 16Ro/1304/2011, ktorým poškodenej uložil
zaplatiť obžalovanému celkovú sumu vo výške 39.516,96 eur.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 344 ods. 2 Tr.zák. a § 38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo

výmere 3 roky, ktorý bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 a ods. 2 Tr.zák. podmienečne odložený
za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu 3 roky a podľa 51 ods. 4 písm. e) Tr.zák.
bola obžalovanému uložená povinnosť osobne alebo písomne sa ospravedlniť M. I..

Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) podal odvolanie
obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, ktoré odôvodnila jeho obhajkyňa

B.. M. I. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 9.2.2017.V písomných dôvodoch odvolateľ uviedol, že v rámci trestného konania boli pred Okresným súdom
Malacky vypočutí svedkovia M. I., P. W., M., U., U., P., Z., A. a B. K., O. I. a E. O.. Svedkovia
vypočutí na pojednávaniach s odstupom času presne nedokázali ohraničiť časové obdobie, v ktorom

pracovalinastavberodinnéhodomuM.I.,aleanizjednejsvedeckejvýpovedeprodukovanejnahlavných
pojednávaniach nevyplýva, že by na uvedenej stavbe neboli pracovali. Hlavne svedok O. vo svojej
výpovedi uviedol, že v inkriminovanej dobe na stavbe rodinného domu pracoval a stretával sa tam s
pracovníkmi firmy A. - P. W.. Veľmi podrobne popísal aj osobu svedka W.. Taktiež do spisu bola založená
písomná svedecká výpoveď O. A., ktorý taktiež uviedol, že na uvedenej stavbe pracoval a stretol sa tam

s pracovníkmi firmy P. W. a túto skutočnosť si pamätá hlavne preto, lebo s niektorými pracovníkmi sa
stretol už aj v minulosti, nakoľko tento sám aj pochádza z Y., odkiaľ pochádza aj majiteľ firmy P. W..

Odvolateľ poukazuje na svedeckú výpoveď M. I. s tým, že táto počas prípravného konania, ako aj
pred samotným pojednávaním osobne navštevovala svedkov, ktorí boli neskôr vo veci vypočutí, ktorým
podrobne popísala, čo a ako majú pred súdom vypovedať a taktiež týmto dávala podpisovať už vopred

pripravené čestné prehlásenia, ktoré neskôr založila do spisového materiálu, čím značne oslabila
hodnovernosť výpovede samotnej poškodenej, ako aj výpovede uvedených svedkov. Poškodená konala
tak, ako konala, nakoľko od samého začiatku, teda od zoznámenia sa s obžalovaným, konala s úmyslom
získať majetkový prospech. Aj svedecká výpoveď W., z ktorej vyplýva, že tento zo strachu, aby si sám
neprivodil trestné stíhanie, vypovedal tak, ako vypovedal, tvrdil, že nemal vodičské oprávnenie, že nie

je vlastníkom motorového vozidla, a preto nemohol na uvedenej stavbe pracovať.

Podľa odvolateľa z výpovedí svedkov uskutočnených pred súdom na niekoľkých pojednávaniach
existujú vážne rozpory, a preto nemožno pochybovať o dôveryhodnosti ich výpovedí. Poukazuje sa
hlavnenavýpoveďsvedkyne-poškodenejM.I.,najejpostaveniekdanejveci.Ibatietosamotnétvrdenia

nie je možné bez akýchkoľvek iných, vo veci vykonaných dôkazov, ktoré by odôvodňovali vyvodenie
záveru o ich pravdivosti, akceptovať ako podklad pre vydanie odsudzujúceho rozsudku. V prípade, že
sa takéto pochybnosti vyskytnú o vine obžalovaného, súd by mal v zmysle zásady in dubio pro reo
rozhodnúť v prospech obžalovaného a tohto spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila M. I. písomným podaním doručeným na odvolací súd dňa
21.3.2017, v ktorom uviedla, že tvrdenie v odvolaní, že sa chcela finančne obohatiť, sa nezakladá na
pravde. Finančne sa chcel obohatiť obžalovaný. Nikdy nesúhlasil s rozdelením majetku po rozvode na
polovicu. Z rodinného domu bol riadne vyplatený, aj napriek tomu sa chcel obohatiť s údajne vyplatenými
faktúrami od pána W.. Prvý krát sa pisateľka o týchto faktúrach dozvedala na vysporiadaní K. po rozvode

u jeho právničky I., ktorá ho v tom čase zastupovala. Vtedy si odpísala adresu W. a navštívila ho
za účelom vysvetlenia faktúr (keďže sa jednalo o vysokú sumu). Ešte v tom období mali byť faktúry
zlikvidované. Napriek tomu, keď sa blížila 3 - ročná lehota na vysporiadanie majetku prostredníctvom
B.. Z. dal obžalovaný žiadosť na súd na vyplatenie faktúr. Akonáhle pisateľka dostala platobný rozkaz
o vyplatení sumy navrhovateľovi v sume 36.147.64 € + úroky z omeškania a súdne trovy, túto udalosť

nahlásila na polícií v Malackách, ktorá túto vec riešila. Po nahlásení trestného činu obžalovaný stiahol
faktúry zo súdu, zobral návrh späť, zrejme si bol vedomý nepravými faktúrami. Pisateľka sa nikdy
nechcela obohatiť a nedala podnet na súd. V celej veci sa bránila za účelom dosiahnutia pravdy, že W.
nikdy na ich rodinnom dome nepracoval. Nikto ju právne nezastupoval, a tak si dôkazy musela zadovážiť
sama.Pretonavštívilasvedkovniezaúčelomovplyvňovania,lendokázaniapravdy.Menásvedkovjejnič

nevraveli, preto ich chcela osobne vidieť. Ich rozhovor bol len o tom, že keď pôjdu svedčiť, nech hovoria
len pravdu, i napriek tomu klamali. Obžalovaný si svedkov kupoval - synovi O. I. prepísal nehnuteľnosť
a výpovede Z., K. a O. boli vopred dohodnuté, dohodli sa na výpovedi o modrej dodávke a nevedeli
popísať ani čas a práce, ktoré presne vykonávali, na otázku pisateľky O., z akého materiálu bola strecha,
keď robil tieto údajne klampiarske práce, nevedel odpovedať. Preto žiadala, aby vypovedal svedok Z.,

ktorý tieto práce skutočne robil. Obžalovaný aj napriek tomu, že bol z rodinného domu riadne vyplatený,
jednal za účelom pomsty a finančného obohatenia sa. Po rozvode nechal pisateľku splácať dlhy a úvery,
ktoré si spoločne zobrali. Obžalovaný nemal nikdy takú veľkú finančnú hotovosť, inak by si nepožičiavali
peniaze na dostavanie domu. O. trvá na tom, že W. nikdy nepracoval na dome v C. a obžalovaný ho
nevyplatil.

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 26.1.2017.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomne podaného odvolania a dôvodov v ňom uvedených. Zdôraznila, že zo strany
poškodenej bolo jednoznačne preukázané iniciatívne konanie vo vzťahu ku svedkom, aj keď ona

popiera, že by svedkov ovplyvňovala, je preukázané, že ich navštívila a o tejto veci s nimi komunikovala.
Práve poškodená je osoba, ktorá sa snažila z pomerne krátkeho manželstva takýmto spôsobom získať
nejaký majetkový profit, čím preukázala svoje sklony k vypočítavosti, na rozdiel od obžalovaného, ktorý
je človek skôr jednoduchší, neznalý práva. Všetky právne kroky, ktoré tento urobil, boli také, ktoré si
nechal odobriť právnou zástupkyňou a podľa jej návrhov postupoval. Odvolaciemu súdu navrhla, aby

bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že považuje rozhodnutie
prvostupňového súdu za správne a zákonné a navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa necíti byť vinný, peniaze zaplatil
vo výške asi 1,1 mil. Sk a chce byť oslobodený.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 344 ods. 1 Tr.zák. kto konaní pred súdom alebo v trestnom konaní
a) predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý,
b) falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,
c) marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania,

alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, alebo
d) použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného
konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v
trestnom konaní,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.

Podľa § 344 ods. 2 písm. a) Tr.zák. odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ
potrestá, ak čin uvedený v odseku 1 spácha v úmysle sebe alebo inému zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť
značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.,
čo nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,

že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným aj voči výroku o vine,
čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie
obžalovaného je nedôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Prvýkrát bolo o obžalobe rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 15.12.2014, sp.zn.
2T/37/2013, ktorým bol obžalovaný E. I. rovnako uznaný vinným zo spáchania zločinu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr.zák. na rovnakom skutkovom základe a
s uložením rovnakého trestu ako v napadnutom rozsudku. Uvedený rozsudok bol na základe odvolaniaobžalovaného zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.9.2015, sp.zn. 3To/40/2015
z dôvodov § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr.por. a vec bola podľa § 322 ods. 1 Tr.por.
vrátená prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, keďže vydaniu jeho rozhodnutia

predchádzal nesprávny procesný postup pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní (nesprávny
postup pri výsluchu obžalovaného a nedostatočné poučenie svedkov pred ich výsluchom), pričom bolo
prvostupňovému súdu uložené, aby vec prejednal opätovne na hlavnom pojednávaní od začiatku tak,
aby sa vyvaroval v rozhodnutí uvádzaných pochybení pri vykonávaní dôkazov.

Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd jeho zrušovacie rozhodnutie rešpektoval a nariadené úkony
vykonal v súlade s dotknutými ustanoveniami Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 9.5.2016 bolí vypočutí obžalovaný E. I. a svedkovia M. I., P. W., Q. U., Y. U. a M. M..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.6.2016 boli vypočutí svedkovia K. P., O. I. a E. O..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.9.2016 boli vypočutí svedkovia M. I., A. K. a Q. Z. a boli
prečítané listinné dôkazy.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2016 boli vypočutí svedkovia L. Y. a B. Z., boli prečítané listinné
dôkazy, strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania a po záverečných rečiach a poslednom slove

bolo o obžalobe rozhodnuté spôsobom uvedeným na začiatku tohto odôvodnenia.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že boli riadne predvolané resp. upovedomené
strany trestného konania o termínoch hlavného pojednávania, ktoré bolo vykonané v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu

náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr.por. a zásadu voľného hodnotenia dôkazov
v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne
a dostatočným spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal
s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a rovnako tak aj v otázke trestu.

Odvolací súd v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu musí konštatovať, že vykonaným
dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku
obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu uvedeného v napadnutom

rozsudku, a to bez toho, aby v tomto rozhodnutí opakoval správne zistené skutkové a z nich odvodené
právne závery prvostupňového súdu podrobne rozvedené a odôvodnené v napadnutom rozsudku,
na ktorý sa v plnom rozsahu odvoláva vrátane argumentov ohľadom vyvrátenia obhajobných tvrdení
obžalovaného.

Ako vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. 16Ro 1304/2011 (ako aj listín
uvedených na č.l. 63-81) obžalovaný ako navrhovateľ dňa 28.09.2011 podal prostredníctvom advokátky
na Okresný súd Malacky návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhol zaviazať odporkyňu M. I.
zaplatiť navrhovateľovi sumu 36.147,64 eur s príslušenstvom, a to na základe neexistujúcej pohľadávky
voči nej, ktorá mala spočívať v tom, že za M. I. zaplatil podnikateľskému subjektu A. - P. W. so sídlom

na A. I. č. X v Y. za stavebné práce, ktoré mal tento podnikateľský subjekt uskutočniť v rokoch 2006
až 2008 na rodinnom dome v C.. XX vo výlučnom vlastníctve poškodenej, pričom k návrhu na vydanie
platobného rozkazu ako dôkaz predložil vo výroku napadnutého rozhodnutia uvedené faktúry spolu s
príjmovými pokladničnými dokladmi, hoci obžalovaný vedel, že podnikateľský subjekt A. - P. W. takéto
stavebné práce na uvedenom rodinnom dome nikdy nevykonával a ani mu nikdy za ne nezaplatil.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že samotný svedok P. W., ktorý mal predmetné stavebné
prácevykonať,faktúryvystaviťaktorémumalibyťzaplatené,uviedol,žepredmetnéfaktúryvskutočnosti
vystavil na základe toho, že sa s obžalovaným poznali a tento ho požiadal o ich vystavenie na účely
stavebného sporenia, išlo o fiktívne faktúry týkajúce sa prác na rodinnom dome v C. č. XX, o ktorých

mu obžalovaný povedal, že ich mal vykonať sám. Svedok W. uviedol, že na uvedenom rodinnom dome
nevykonával žiadne práce a faktúry ani neboli obžalovaným uhradené.Odvolací súd nezistil žiadny rozumný dôvod, prečo by svedok P. W. v trestnom konaní klamal a
vystavoval by sa nebezpečenstvu trestného stíhania za krivú výpoveď a krivú prísahu, keď práve
svojou výpoveďou o tom, že vystavil pre obžalovaného faktúry za práce, ktoré on ani jeho pracovníci

na rodinnom dome v skutočnosti nevykonali, mohol čeliť možnému trestnému stíhaniu pre spáchanie
majetkového trestného činu.

SvýpoveďousvedkaP.W.jevsúladejednakvýpoveďsvedkyneM.I.(tátohneďvtendeň23.2.2012,ako
prevzala vydaný platobný rozkaz, podala na políciu trestné oznámenie na obžalovaného), ktorá uviedla,

že P. W. boli vystavené falošné faktúry a on resp. pracovníci jeho firmy na dome v C. nepracovali a keď sa
o faktúrach dozvedela pri rokovaní ohľadom BSM, kedy advokátka obžalovaného vytiahla faktúry, ktoré
chcela zarátať v prospech obžalovaného, svedkyňa vyhľadala W., ktorý jej povedal, že fiktívne faktúry
vystavil pre obžalovaného na jeho žiadosť iba na účel stavebného sporenia, jednak je podporená priamo
alebo nepriamo aj ďalšími výpoveďami svedkov (M. M., Q. U., Y. U., a K. P.). V samotných faktúrach je
pritom len všeobecné uvádzané, že sa fakturuje za prevedené stavebné práce na rodinnom dome v

C. bez toho, aby bolo uvedené, aké konkrétne práce mali byť vykonané a len vo faktúre č. 7/06 zo dňa
31.5.2006 je uvedené, že sa fakturuje dodávka a montáž rozvodu vody a kanalizácie, avšak opätovne
bez toho, aby bolo podrobnejšie uvedené, čo bolo konkrétne v rámci toho vykonané.

Dokonca ani samotný syn obžalovaného, svedok O. I. naposledy na hlavnom pojednávaní nepotvrdil,

že by svedok P. W. mal na dome v C. pracovať a výslovne uviedol, že si nepamätá, že by v predošlej
výpovedi spomínal meno W. ohľadom tohto.

Z výpovedí svedkov E. O., A. K. a Q. Z. a písomného vyjadrenia O. A. (č.l. 756), ktoré predložil
obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2016, síce vyplýva, že títo mali na stavbe vidieť pracovať

svedka P. W. a jeho pracovníkov, ale uvedené je vyvrátené práve výpoveďou samotného P. W., ktorý
to poprel, pričom prvostupňový súd jasne a zrozumiteľne uviedol ďalšie vecné dôvody a argumenty,
prečo sú tieto svedecké výpovede nevieryhodné a odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožnil s tým,
že prvostupňovým súdom uvádzané dôvody sa vzťahujú aj na svedeckú výpoveď E. O. a písomné
vyjadrenie O. A., hoci to v napadnutom rozsudku nie je výslovne uvedené. Z. svedka E. O. (uvádzal,

že na predmetnom dome resp. hospodárskej budove robil strechu) je vyvrátená výpoveďou svedka B.
Z., ktorý bol na základe jeho výpovede predvolaný a ktorý uviedol, že strechu na rodinnom dome a
na hospodárskej budove za rodinný domom robil on spolu so synom, klampiarske práce robil niekoľko
dní a tiež mu pomáhal obžalovaný so synom, pritom svedok Prosňanský na hlavnom pojednávaní ani
nevedel uviesť, aký materiál bol použitý na krov hospodárskej budovy. Písomné vyjadrenie O. A. nie

je možné ani považovať za svedeckú výpoveď, keďže ide len o písomné vyjadrenie osoby bez toho,
aby bola akýmkoľvek spôsobom poučená podľa Trestného poriadku vrátane poučenia o povinnosti
vypovedať pravdu, nič nezamlčať a o trestných následkoch krivej výpovede, vyjadrenie je navyše len
všeobecnéhocharakteruatým,žesaosobnenedostavilnahlavnépojednávanie,stranynemalimožnosť
ústneho vypočutia danej osoby ako svedka, a teda ani prvostupňový súd nemal možnosť v zmysle

zásady ústnosti reálne posúdiť a zhodnotiť tam uvádzané skutočnosti. Podľa odvolacieho súdu nie je
možné takýmto spôsobom obchádzať zákonné ustanovenia o spôsobe a forme vykonávania dôkazných
prostriedkov v Trestnom poriadku, v danom prípade svedeckej výpovede.

Pritom skutočnosť, že svedok P. W. nemal vodičské oprávnenie a nebol vlastníkom modrej dodávky (títo

svedkovia uvádzali, že mal na takej dodávke voziť stavebný materiál na predmetnú stavbu pre svojich
zamestnancov) vyplýva nielen z vyjadrenia samotného svedka P. W. v tomto konaní, ale je to potvrdené
aj z písomných vyjadrení Policajného zboru, ktoré si vyžiadal v tejto súvislosti prvostupňový súd.

K obhajobou namietanému ovplyvňovaniu svedkov, ku ktorému malo dôjsť zo strany svedkyne M. I. a

k obhajobou uvádzaného motívu jej konania spočívajúceho v úmysle získania majetkového prospechu,
odvolací súd uvádza, že uvedené skutočnosti sa vykonaným dokazovaním nepreukázali. Z vykonaných
dôkazov, a to nielen z vyjadrení samotnej svedkyne M. I., ale aj z iných svedeckých výpovedí (P. W.,
K. P., B. Z.) síce vyplýva, že M. I. osoby, ktoré v prejednávanej veci boli svedkami, osobne alebo
telefonicky kontaktovala, ale bolo to za účelom, aby v danej veci vypovedali pravdivo, resp. za účelom

predloženia dôkazov vo veci, kde obžalovaný podal návrh na vydanie platobného rozkazu, resp. za
účelom oznámenia, že bude daná osoba predvolaná na hlavné pojednávanie ako svedok. Z vykonaných
dôkazov nevyplýva, že by svedkyňa M. I. iných svedkov akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovala s cieľom
dosiahnutia nepravdivých výpovedí. Taktiež nebol zistený žiadny majetkový motív v konaní svedkyneM. I., ktorá svojim konaním iba reagovala na nepravdivé skutočnosti a dôkazy, ktoré predložil samotný
obžalovaný návrhom na vydanie platobného rozkazu a predložením fiktívnych faktúr.

K uloženému trestu odvolací súd uvádza, že pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný
zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane
má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu

trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,

ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 2 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý
Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyšujúcou päť rokov (v § 344 ods. 2 Tr.zák. je ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody
3 až 8 rokov) a podľa § 11 ods. 1 Tr.zák. ide o zločin. Teda v prípade spáchania tohto trestného činu

zákonodarca ustanovil s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák. (za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov,
musísúduložiťtrestodňatiaslobody),žesúdmusíobligatórneuložiťtrestodňatiaslobody,čiužvoforme
podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný. Prvostupňový súd obžalovanému
uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu

3 roky so súčasným uložením probačného dohľadu a v jeho rámci s uložením povinnosti osobne alebo
písomne sa ospravedlniť M. I..

Odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v súvislosti s uloženým
trestom uviedol všetky relevantné skutočnosti, ktoré zobral do úvahy pri ukladaní trestu a tiež správne

posúdil existenciu resp. neexistenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a ich pomer. Z pohľadu
účelu trestu vecne správne odôvodnil uložený druh trestu a jeho výmeru a odvolací súd sa z tohto
pohľadu s jeho argumentmi stotožňuje bez toho, aby ich opakoval v tomto rozhodnutí. Prvostupňovým
súdom uložený trest je v súlade so zákonom, vecne správny a zodpovedá účelu trestu, je primeraný a
spravodlivý a odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k nutnosti jeho zmeny.

Obžalovaný sa vzhľadom na uložený druh trestu odvolacím súdom upozorňuje, aby počas skúšobnej
doby viedol riadny život a dodržiaval podmienky probačného dohľadu vrátane uloženej povinnosti; v
opačnom prípade podľa Trestného zákona súd rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby,
že sa vykoná uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a zamietol
ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.