Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/429/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214214508
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214214508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: V. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. č. XXX/XX, X. zastúpený občianskym združením: Asociácia Finančne Hendikepovaných, so sídlom
Nám. Kossútha č. 3087, Komárno, IČO: 42367051, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez
poplatkov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 1. marca 2016 pod
č.k. 5C/338/2015-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania zo dňa 30. 03. 2011 pod číslom 400700728, sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
1.1. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, z ktorého zistil, že žalovaný
uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere číslo 400700728 dňa 30. 03. 2011, na základe ktorej poskytol
žalovaný žalobcovi úver v sume 350 eur za poplatok vo výške 346 eur, celková čiastka úveru bola

vo výške 696 eur. Úver mal žalobca splácať po dobu 12 mesiacov v mesačných splátkach po 58 eur.
Žalobca úver nesplácal riadne a včas, preto si žalovaný uplatnil pohľadávku u zamestnávateľa žalobcu
na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Zamestnávateľ žalobcu, O., vykonal zrážky
zo mzdy v celkovej výške 1093,66 eura, žalovaný listom zo dňa 01. 10. 2013 žiadal od žalobcu zaplatiť
sumu 815,47 eura, ako administratívny poplatok.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 52, § 53 ods.
1, ods. 4 písm. k/, ods. 5, ods. 8 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších

predpisov), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, písm. b/, § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona číslo 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
1.3. Dospel k záveru, že v predmetnom konaní medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.
Občianskehozákonníkaazákonaospotrebiteľskýchúveroch.Konštatoval,žepredmetnýúverjepodľa§
11ods.1písm.a/zákonaospotrebiteľskýchúverochbezúročnýabezpoplatkov,nakoľkozmluvaoúvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva
obsahuje iba výšku úveru (350 eur), poplatok (346 eur), výšku splátok a počet splátok. Neobsahuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“), konečnú splatnosť úveru podľa § 9 ods. 2 písm.
f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom tak, ako
to vyplýva z citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal
na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ako aj na Smernicu Rady EU č. 93/13/EHS o zmluvných

podmienkach. Ďalej konštatoval, že rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. K námietke
žalovaného týkajúcej sa miestnej nepríslušnosti, poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30. 06. 2015.
1.4. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku(zákončíslo99/1963Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,účinnýdo30.06.2016,ďalejlen„OSP“)
tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná namietajúc vadu konania, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré nie je v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 OSP, ktoré má za následok i odňatie možnosti účastníkovi
konaťpredsúdom.Rázneodmieta,žezmluvaoúvereč.400700728jezmluvouspotrebiteľskou,nakoľko
žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné
prostriedky použije na výkon povolania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný nie je povinný

dokazovať, na čo v skutočnosti boli aj prostriedky použité, pričom žalobca uzavrel aj dodatok, v ktorom
opätovne uviedol, že finančné prostriedky boli vzaté za účelom zamestnania. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6CoE/122/2011. Ďalej namietal aplikáciu v danej veci Občianskeho
zákonníka, keď tvrdí, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Žiada
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že nároky žalobcu v plnom rozsahu zamietne,

eventuálne rozsudok v napádaných častiach odvolací súd zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na charakter zmluvy ako
spotrebiteľskej, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca žiadnu

zmluvualebododatoknepodpísal,kdebyuviedol,žefinanciepoužijenavybranýúčel, zaúčelomvýkonu
zamestnania. Podpísal úverovú zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a ktorá neobsahuje RPMN a
už iba táto skutočnosť je dôvodom na určenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Taktiež
tvrdí, že odplata, sankcie za omeškanie nesmú byť vyššie ako ustanoví vykonávací predpis. Podľa jeho
názoru, vykonané zrážky zo mzdy vo výške 1093,66 eura a žiadosť o zaplatenie ďalších 815,47 eura ako

administratívny poplatok je v hrubom nepomere s nariadením vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška,
ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Navrhuje rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

účinný od 01. 07. 2016, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným

vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

5. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový

poriadok.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona.
V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 01. 03. 2016, preto všetky procesné úkony účastníkov
konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom

súde od účinnosti CSP od 01. 07. 2016.
6. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu, ktorý sa domáha určenia, že zmluva o úvere č.
400700728 zo dňa 30. 03. 2011, je bezúročná a bez poplatkov dôvodiac tým, že zmluva neobsahovala
údaje vyplývajúce z ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, absentuje údaj o RPMN, za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje výšku úroku z omeškania (0,25% denne), ďalšie postihy,

ako zmluvná pokuta, náhrada škody. Podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné takúto
zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
6.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov dôvodiac,
že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch
a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročná a bez poplatkov.
6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná, namietajúc jednak nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozsudku, ďalej záver súdu o spotrebiteľskom charaktere predmetnej
úverovej zmluvy a v neposlednom rade aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, namiesto
ustanovení Obchodného zákonníka.

7.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého

stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7.1. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovanej, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré
mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo

veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v
dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením
sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba
poukazuje.

8.Odvolací súd, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie
nezaťažil konanie vadou konania, namietanou žalovanou, spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

8.1. Žalovaná v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, dôvodiac jeho
nedostatočným odôvodnením, v čom vidí procesnú vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/
OSP. Odvolací súd poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
v danom prípade konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd uviedol,
že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998)

považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť
takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu
o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných
s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým
názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok
riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p., ale len tzv. inú vadu

konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP.“. Obdobne argumentoval ústavný súd v uznesení zo 14.
januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS 364/2015. Na
rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo
prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
2/2016.
9.1. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby
sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety

a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny
systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,
že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).“

9.2. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd musí prihliadať aj bez návrhu. Občiansky súdny poriadok upravoval odňatie možnosti konať pred
súdom v ustanovení § 221 ods.1 písm. f/ OSP, teraz v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a po ich
zistení umožňuje odvolaciemu súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Odvolací súd nezistil žalovanou namietanú vadu konania, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie

obsahovalo náležitosti § 157 ods. 2 OSP, obsahovalo dôvody a úvahy, na základe ktorých v danej veci
rozhodol a námietku žalovanej, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a následného
odňatia možnosti strane sporu konať pred súdom, vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

10. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, pristúpil k meritórnemu prejednaniu

veci. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej,
dospel k záveru o správnosti tak zisteného skutkového stavu, ako aj právneho zdôvodnenia tohto
rozhodnutia. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie,
ktorý konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru z dôvodu absencie základných
náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

10.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba poukazuje na zákon o spotrebiteľských
úveroch (129/2010 Z.z. v znení účinnom k 30. 03. 2011), a to ustanovenie § 9, v ktorom sú presne
špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetné ustanovenie v ods.
2 písm. a/ upravuje, že zmluva musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, v danom prípade táto
náležitosť absentuje, písm. f/ tohto ustanovenia upravuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, taktiež táto náležitosť v zmluve nie je
dohodnutá, písm. i/ upravuje, že zmluva musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú
percentuálnu mieru nákladov (písm. j/ tohto ustanovenia), prípadné poplatky za vedenie jedného alebo
viacerýchúčtov(písm.n/),úrokovúsadzbu,ktorásapoužijevprípadeomeškaniaspotrebiteľasplatením
splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú

hodnotu RPMN (písm. y/), pričom predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi stranami sporu dňa 30. 03.
2011 a podrobená súdnemu prieskumu, ani jednu z týchto náležitostí neobsahuje. Odvolací súd preto,
poukazujúc na ustanovenie § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré upravuje dôsledky porušenia
povinnosti a ktoré v ustanovení v ods. 1 písm. a/ jednoznačne stanovuje sankciu za nedodržanie
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1, resp. § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a

to bezúročnosťou poskytnutého úveru a bez poplatkov. Za situácie, že posudzovaná zmluva o úvere
neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti, upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch, záver
súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je správny. Odvolací súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
11. Odvolateľ v podanom odvolaní, okrem nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku (ktorý

dôvod odvolací súd už vyššie vyhodnotil ako účelový), namieta nesprávne vyhodnotenie predmetnej
zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, tvrdiac, že žalobca predmetnú zmluvu o úvere uzavrel na účely
zamestnania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na súčasnú súdnu prax, ktorá vyhodnotila
konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, abysa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval
ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 05.
2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie

možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky,
čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa,
každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Žalobca jednoznačne popiera,
že mu žalovaný poskytol finančné prostriedky na výkon zamestnania, žalovaný žiadnym spôsobom v
konaní nepreukázal, že by finančné prostriedky poskytol žalobcovi na podnikanie, resp. v súvislosti

so zamestnaním. Z týchto dôvodov odvolací súd aj tento odvolací dôvod žalovanej vyhodnotil ako
účelový a neopodstatnený navyše za situácie, že už aj rozhodnutiami súdov o nariadení predbežných
opatrení bola uložená povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým presviedča, navádza alebo inak
pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie,
povolanie alebo podnikanie (uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. 05. 2011 sp.zn. 6Co/84/2011,
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 11. 2008 sp.zn. 9Co/223/2008). Tomuto záveru nasvedčuje

i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 01. 2015 sp.zn. 5Sžo/13/2014, v ktorom
konštatuje, že neoprávneným zaškrtnutím účelu úveru na výkon zamestnania bez jednoznačného
preukázania, že úver bol skutočne poskytnutý za účelom výkonu povolania, resp. podnikania, či
zamestnania, žalovaná ako poskytovateľ úveru nedodržala úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti
zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxe, či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti

činnosti, keďže spotrebiteľ jednoznačne popiera poskytnutie úveru na tento účel. Dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka,
ťaží toho, kto tak tvrdí. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy
(poskytnutí úveru) na výkon povolania, zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je
povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto povolaním či predmetom činnosti,

uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na výkon povolania“ v spojení s
nedostatkom akejkoľvek aktivity žalobcu má taký vplyv, ako by v zmluve nebol účel úveru vymedzený
vôbec. Akékoľvek dokazovanie ohľadne „povolania“ spotrebiteľa by bolo nadbytočné a neefektívne.
Žalovaná dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla.

12. Odvolateľom namietaná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách
namiesto ustanovení Obchodného zákonníka už bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí a
odvolací súd ju vyhodnotil ako účelovú neopodstatnenú. Okrem toho poukazuje na ustanovenie § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 879r Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ktorým ustanovením
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014.

13. Vzhľadom na vyššie závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 CSP. O
výškenáhradytrovrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).