Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Lýdia Gálisová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/308/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111223317
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4111223317.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa : NIROTECH s. r. o., Veľké Zálužie, Pod Kaštieľom
1376, IČO: 36 543 918, zastúpený advokátom : JUDr. Marek Ďuran, so sídlom Nitra, Boženy Němcovej
4, proti odporcovi : RH - Invest und Beteiligungs GMBH, Linzer Strasse 19, 4202 Hellmonsodt, Rakúsko,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : LASERCUT s. r. o., Jarok 796, IČO: 35 932 058,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo 17. augusta 2011 pod č. k.
16C/153/2011-45 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým určil odporcovi
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, zapísaného v časti „C“ : ťarchy na LV č. XXX, pre kat.
úz. X. Obec X., okr. Z. I. Z. pod V 1128/10 zo 04. 10. 2010 a v časti „C“ : ťarchy na LV č. XXXX . pre
kat. úz. V., T. V., okr. I. pod V 5623/10 z 23. 09. 2010 až do právoplatného skončenia súdneho konania
vo veci samej. Ďalej vedľajšiemu účastníkovi zakázal nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri
nehnuteľnosti na LV č. XXX kat. úz. X., T. X., okr. Z. nad Z. a to s pozemkami, ktoré presne špecifikoval
parcelnými číslami, druhom pozemku a výmerou a so stavbami súp. č. XX - kaštieľ na pozemku parc. č.
1/1 a stavby bez súp. č. - poľnohospodárska budova, orientačné č. XX. na pozemku parc. č. 253/5. Ďalej
mu zakázal nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre kat. úz.
V., T. V., okr. I. a to s pozemkami, ktoré špecifikoval parcelnými číslami, druhom pozemku a výmerou a so
stavbou súp. č. XXX - rodinný dom na pozemku parc. č. 443/2, ktorých výlučným vlastníkom je vedľajší
účastník, pričom mu zakázal tieto nehnuteľnosti previesť, darovať, inak scudziť, zaťažiť, prenajať, zriadiť
k nim vecné bremeno až do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom z 03. 08. 2011 domáhal nariadenia
predbežného opatrenia v znení, ako rozhodol súd prvého stupňa vo svojom výroku. Ďalej poukázal na
citáciu ust. § 102 ods. 2, § 75 ods. 1, 2, 6, 8, § 76 ods. 1, písm. f/, § 76 ods. 2, 4 OSP. V závere
uviedol, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel preto, že sa stotožnil
so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník. Žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 OSP zrušiť a konanie voči nemu zastaviť.
Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o povinnosti odporcu
nemohlo byť vydané Okresným súdom Nitra z dôvodu miestnej nepríslušnosti súdu a v časti výroku voči
vedľajšiemu účastníkovi ide o porušenie právnej zásady res iudicata v zmysle 159 ods. 3 s poukazom
na ust. § 167 ods. 2 OSP. Ide o konanie, predmetom ktorého sú aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v kat. úz. X., okr. Z. nad Z.. V prípade, že miestna príslušnosť sa má spravovať výlučnou miestnou
príslušnosťou v zmysle § 88 ods. 1 písm. h/ OSP, mal by byť na konanie vo veci miestne príslušný
Okresný súd Bánovce nad Bebravou. Miestu príslušnosť takto posúdil aj navrhovateľ vo svojom návrhu.Je potrebné zvážiť, či aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, pretože dané ustanovenie o
výlučnej miestnej príslušnosti sa aplikuje na spory a existenciu práva k nehnuteľnosti, nie však na
odvodené práva k veci (napr. odporovateľnosť právneho úkonu). Ďalej uviedol, že za závažné procesné
pochybenie treba považovať porušenie zásady res iudicata. Poukázal na to, že v rovnakej veci pod
č. k. 27Cb/184/2008-252 zo 07. 06. 2011 a v konaní pod č. k. 27Cb/115/2009-288 zo 07. 06.
2011 boli vydané totožné predbežné opatrenia, ktoré spoločnosti LASERCUT s. r. o., zakázali nakladať
s nehnuteľnosti zapísanými na LV č. XXX pre kat. úz. X. a na LV č. XXXX pre kat. úz. V.. Ďalej
uviedol, že otázkou je splnenie podmienky bezprostrednosti, nebezpečenstva zmarenia výkonu, keďže
existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. V
prípade, ak už bolo vydané predbežné opatrenie s rovnakým výrokom rozhodnutia, uvedená podmienka
bezprostrednostiniejezjavnenaplnená.Pretojenepochybné,žejedanýdôvodnarozhodnutieozrušení
predbežného opatrenia v zmysle § 77 ods. 2 OSP, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené,
resp. tieto dôvody ani v čase podania návrhu neexistovali. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo/322/1995, z ktorého vyplýva, že ak je z hodnoty nehnuteľnosti zjavné, že existuje
výrazný nepomer medzi pohľadávkou a nehnuteľnosťou, na ktorú sa vzťahuje predbežné opatrenie,
nepredloženie ocenenia nehnuteľnosti tvorí prekážku brániacu vydaniu predbežného opatrenia. Z
účtovníctva vedľajšieho účastníka vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje predbežné
opatrenie sa pohybuje okolo 3.000.000 eur, pričom navrhovateľ v návrhu uvádzal, že eviduje pohľadávky
v celkovej výške 244.000 eur. Ide o výrazný nepomer, preto predbežné opatrenie nemohlo byť nariadené
v takom rozsahu, ako navrhovateľ navrhoval. Uvedené potvrdzuje i judikát R 49/1995, v ktorom sa
konštatovalo, že predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo
jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť
dlžníka bolo primerané právu, ktorého budúci výkon je ohrozený.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ. Žiadal uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť. Pokiaľ ide o námietku miestnej príslušnosti, poukázal na to, že predmetom
konania vo veci samej je žalobný návrh navrhovateľa o určenie neúčinnosti právneho úkonu vedľajšieho
účastníka - odporovateľnosť, ktorým úkonom vedľajší účastník zriadil v prospech odporcu záložné
právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. X., i k nehnuteľnostiam v kat. úz. V.. V predmetnom prípade
tak ide o špecifickú situáciu, kedy na konanie vo veci samej je daná výlučná miestna príslušnosť
dvoch okresných súdov. V zmysle § 11 ods. 2 OSP, ak je miestne príslušných niekoľko súdov,
môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. Preto námietku miestnej nepríslušnosti uplatnenú vedľajším
účastníkom považoval za právne nedôvodnú. Ďalej uviedol, že v predmetnom prípade niet pochýb o
tom, že neopomenuteľnou zložkou práva k nehnuteľnosti sú účinky, ktoré toto právo vyvoláva voči
nemu osoba, pričom predmetom tohto konania je práve určenie neúčinnosti právneho úkonu, t. j.
vyslovenie neúčinnosti záložného práva odporcu voči navrhovateľovi. Pokiaľ ide o námietku res
iudicata, uviedol, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o totožnej veci, nakoľko predmetom súdnych
konaní 27Cb/115/2009 a 27Cb/184/2008 boli nároky na zaplatenie finančných súm, pričom predmetom
tohto konania je určenie neúčinnosti právnych úkonov - odporovateľnosť. Predbežné opatrenie nie je
rozhodnutím vo veci samej, ale slúži ako zabezpečovací inštitút, preto mal za to, že rozhodnutím,
ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, nemôže samo o sebe vzhľadom na svoju predbežnú
povahu vytvoriť prekážku veci právoplatne rozhodnutej, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej.
V uvedených konaniach sú vydané rozsudky na plnenie, a v prípade, že nadobudnú právoplatnosť
a vykonateľnosť, po uplynutí 30 dní predbežné opatrenia vydané v uvedených konaniach zaniknú. Z
toho dôvodu je potrebný okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia predbežného opatrenia aj v tomto
konaní. Domáhanie sa dočasnej úpravy návrhom na vydanie predbežného opatrenia až po zániku
predbežných opatrení v uvedených súdnych konaniach o zaplatenie by nemuselo zabezpečiť jeho
vydanie do 30 dní, čo by priamo umožnilo vedľajšiemu účastníkovi majetok previesť, resp. odporcovi
vykonať záložné právo. Pokiaľ ide o námietku ohľadne nepomeru medzi hodnotou nehnuteľnosti a
existujúcou pohľadávkou, poukázal na to, že účtovná hodnota nehnuteľnosti nemusí zodpovedať ich
reálnej a trhovej hodnote z dôvodu súčasnej hospodárskej krízy, zhoršenej situácii na trhu nehnuteľnosti,
ale aj na skutočnosť, že kaštiele s pozemkami na Slovensku sú pre nedostatok financií samospráv
zanedbávané a v zlom technickom stave. Vedľajší účastník v odvolaní poukazoval len na výšku istín,
súdom priznaných pohľadávok a účelovo neuvádzal príslušenstvo pohľadávok, ktoré je povinný mu
zaplatiť. Jeho pohľadávka tak potom rádovo predstavuje hodnotu vyčísliteľnú v miliónoch. Ďalej uviedol,
že vedľajší účastník v odvolaní nevysvetlil, z akého dôvodu práve v čase, keď prehral dve súdne
konania o zaplatenie spolu viac ako 250.000 eur, založil všetky svoje nehnuteľnosti v prospech rakúskej
spoločnosti, ktorej majiteľom je ten istý človek, ktorý na 100% ovláda vedľajšieho účastníka. Naopak,spôsobom, akým koncipoval svoje odvolanie nepochybne prisvedčil o jeho obavách, že uzatvorenie
záložnej zmluvy bolo účelové a hlavne, že pohľadávky nemieni za žiadnych okolností zaplatiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka (§
212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre absenciu dôvodov, v dôsledku čoho bola účastníkom
konania odňatá možnosť konať pred súdom a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a
nesprávneho právneho posúdenia.
Podľa § 7 ods. 1 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 11 ods. 1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
Podľa § 11 ods. 2 OSP, ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
Podľa § 11 ods. 3 OSP, ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky
miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky určí, ktorý
súd vec prejedná a rozhodne.
Základom právomoci občianskoprávneho súdu je čl. 142 ods. 1 ústavy, podľa ktorého súdy rozhodujú
v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak
ustanoví zákon. Ústava vymedzuje všeobecnú právomoc civilného súdu. Zákon potom podrobnejšie
upravuje otázky, o ktorých je občianskoprávny súd oprávnený a povinný rozhodovať. Tieto otázky tvoria
obsah pojmu právomoc občianskoprávneho súdu. Existencia súdnej právomoci je procesná podmienka
(§ 103, 104). Jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni;
jej nedostatok je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci
zásadne vedie k zastaveniu konania (§ 103, § 104 ods. 1 a iné).
Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné
zmluvy (§ 63 a nasl. ZMPSP). Povinnosťou slovenských súdov je používať predpisy Európskeho
spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov. Osobitný význam má nariadenie
č. 44/2001 Rady Európy, ktorá je súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou
aplikovateľnosťou. Základné pravidlo pri posudzovaní právomoci vychádza z toho, že zásadne je vo
veci daná právomoc súdu štátu trvalého pobytu žalovaného (odporcu), bez zreteľa na jeho občianstvo
(štátnu príslušnosť). Právomoc súdu iného štátu je prípustná, ale len v určitých konaniach a za splnenia
osobitných podmienok. Ak má žalovaný trvalé bydlisko mimo členských štátov Európskej únie, uplatní
sa právomoc súdu štátu trvalého pobytu (bez ohľadu na štátnu príslušnosť) žalobcu. Výlučná právomoc
znamená,žeurčitésporymusíprejednaťsúdkonkrétnehočlenskéhoštátu.Trvalébydliskožalovanéhoa
žalobcu nemá v podstate žiaden význam. Táto právomoc sa uplatní napríklad v sporoch o nehnuteľnosti,
v sporoch o platnosť zakladajúcich dokumentov obchodných spoločností, neplatnosť založenia alebo
zrušenia obchodných spoločností, platnosť zápisov vo verejných registroch, o registrácii a platnosti
patentov, ochranných známok a priemyselných vzorov (dizajnov).
V prípade, ak nariadenie č. 44/2001 Rady Európy nerieši právomoc súdov v danej veci, potom sa musí
súd zaoberať posúdením právomoci v zmysle § 37 a nasl., zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, najmä s ohľadom na výlučnú právomoc stanovenú v § 37d/.
V prípade, ak slovenský súd dospeje k záveru, že je daná právomoc slovenských súdov, potom sa musí
zaoberať tým, či existujú podmienky pre miestnu príslušnosť daného súdu, alebo je potrebný postup
podľa § 11 ods. 3 OSP.
V danej veci sa navrhovateľ svojho nároku - vydania predbežného opatrenia domáhal v rámci konania
o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči odporcovi, ktorým je právnická osoba so sídlom v Rakúsku.
Odporca nemá na Slovensku nižšiu organizačnú zložku. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal tým,
či je daná právomoc a príslušnosť slovenského súdu na konanie. Automaticky konal vo veci ako súd s
právomocou na prejednanie danej veci, preto jeho rozhodnutie je predčasné.
Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné nielen pre absenciu posúdenia
existencie právomoci a príslušnosti slovenského súdu, ale taktiež pre úplnú absenciu dôvodov,
týkajúcich sa vydania predbežného opatrenia. Prvostupňový súd iba odcitoval niekoľko zákonných
ustanovení a jednou vetou uviedol, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel, pretože
sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľom. Nie je však zrejmé, o
aké skutkové a právne dôvody ide, keďže žiadne neuviedol. Napadnuté uznesenie absolútne nespĺňa
podmienky kvalifikovaného zdôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP v spojení s ust. §167 ods. 2 OSP. Odôvodnenie rozhodnutia má vysvetľujúcu povahu vo vzťahu k výroku rozhodnutia. V
odôvodnení má súd nielen možnosť, ale aj povinnosť vysvetliť výrok, teda zdôvodniť, prečo rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, objasniť myšlienkové postupy súdu pri rozhodovaní danej veci
a vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Táto časť je veľmi
významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.
V prípade, ak odôvodnenie nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom, nemôže odôvodnenie vôbec
plniť funkciu presvedčivosti a tak isto rozhodnutie nie je preskúmateľné. Porušením práva účastníka na
riadne odôvodnenie rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia opravného
prostriedku a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.
Ďalej je potrebné vytknúť prvostupňovému súdu, že sa nezaoberal predpokladmi prípustnosti
vedľajšieho účastníctva v konaní. Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo existuje alebo nie. Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 1 a 2 OSP).
Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka
na výsledku sporu, t.j. na víťazstve účastníka, na ktorého strane chce vystupovať. Musí ísť o záujem
existujúci a nestačí len záujem morálny či majetkový. Právny záujem na výsledku sporu má ten, koho
právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v spore. O právny
záujem ide teda vtedy, ak rozhodnutím vo veci bude dotknuté jeho právne postavenie. Právny záujem
je treba posudzovať podľa hmotného práva.
Prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím zakázal vedľajšiemu účastníkovi nakladať s
nehnuteľnosťami. Nekonkretizoval na základe akého zákonného ustanovenia nariadil vedľajšiemu
účastníkovi uvedený zákaz iba odcitoval viaceré zákonné ustanovenia OSP týkajúce sa predbežných
opatrení. Nie je teda zrejmé, či sa vôbec zaoberal tým, či je možné vedľajšiemu účastníkovi predbežným
opatrením uložiť nejakú povinnosť, t.j. či vedľajší účastník je inou osobou, ktorú má na mysli § 76 ods.
2 OSP.
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania, § 103 OSP). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť,
súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie
zastaví (§ 104 ods. 2 OSP).
Vedľajší účastník v odvolaní namietal okrem iného i prekážku rozhodnutej veci. Uviedol, že v konaniach
vedených pod sp. zn. 27Cb/115/2009 a 27Cb/184/2008 v ktorých vystupuje ako odporca, súd nariadil
predbežné opatrenia, ktorými zakázal odporcovi - spoločnosti LASERCUT s.r.o. nakladať s totožnými
nehnuteľnosťami.
S uvedenou skutočnosťou sa prvostupňový súd vôbec nevyporiadal. Neoboznámil sa s obsahom
uvedených spisov a uvedenými predbežnými opatreniami, aby mohol posúdiť, či má splnené podmienky
na konanie a nebráni mu v konaní prekážka rozhodnutej veci.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd nemal podmienky na preskúmanie rozhodnutia,
preto nemal inú možnosť, ako napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, napriek právnej úprave ustanovenej v § 221 ods. 3 OSP. Odvolací súd s poukazom na
zásadu dvojinštančnosti nemôže nahradiť svojim rozhodnutím absenciu kvalifikovaného zdôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani odstraňovať procesné vady.
V ďalšom konaní sa prvostupňový súd v prvom rade vyporiada so skutočnosťou, či je daná právomoc
slovenských súdov a konkrétne príslušnosť ktorého súdu. Pokiaľ dospeje k záveru, že slovenský súd
má právomoc a príslušnosť rozhodovať vo veci a že príslušným je práve Okresný súd Nitra, bude
sa zaoberať prípustnosťou vedľajšieho účastníctva, existenciou dôvodov pre vydanie predbežného
opatrenia z hľadiska spôsobu a rozsahu požadovaného navrhovateľom, i z hľadiska možnosti vydania
predbežného opatrenia voči vedľajšiemu účastníkovi. Zároveň sa bude zaoberať dôvodmi uvedenými
v odvolaní i vo vyjadrení účastníkov konania. Svoje rozhodnutie kvalifikovane zdôvodní v súlade s §
157 ods. 2 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.