Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/464/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4214200180.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/X, B., proti
odporcovi: Slovenská republika, o zaplatenie 75.000,00 eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č.k. 14C/10/2014-14 zo dňa 14. apríla 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 09.01.2014, ktoré
by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s
poukazom na ustanovenie § 43 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č.k. 14C/10/2014-8 zo dňa 19.02.2014
vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania. Zároveň uviedol ako treba doplnenie podania vykonať

ako aj lehotu na vykonanie opravy podania. Predmetné uznesenie navrhovateľ prevzal dňa 27.03.2014.
Navrhovateľ v lehote podanie doplnil, avšak jeho podanie napriek doplneniu naďalej trpí vadami, keď
neoznačil odporcu v súlade s § 79 OSP, nepredložil, resp. neoznačil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, neuviedol ako dospel k vyčísleniu sumy 75.000,00 eur a nesformuloval petit v súlade s výzvou
súdu. Pretože pre tieto vady podania nie je možné v konaní pokračovať, súd podanie odmietol.

Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Dôvodil tým, že v
podaní žaluje Slovenskú republiku o uhradenie nemajetkovej škody, ktorá mu vznikla neoprávneným
vznesenímobvinenia,akoajneoprávnenouvyšetrovacouväzbou.Namiestotoho,abysúdvovecivytýčil
pojednávanie, na ktorom sa mohli nedostatky odstrániť, celé podanie odmietol. Vyjadril podozrenie,
že súd nechce vec pojednávať, pretože sudca predmetného súdu ho vzal neoprávnene do väzby a
v prípade jeho aj čiastočného úspechu, by bolo zjavné pochybenie sudcu. Súdu nič nebránilo, aby

postupoval podľa § 79 ods. 1 OSP a návrh postúpil Ministerstvu vnútra SR, ktorého vyšetrovateľ vniesol
neoprávnene obvinenie proti jeho osobe, resp. Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorého sudca uvalil na
jeho osobu neoprávnenú väzbu. V návrhu vychádzal z § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolaním napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo § 212 ods. 2 písm. a) OSP a § 214 ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1
písm. f) OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 75.000,00 eur
titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobených nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Na základe výzvy súdu zo dňa 20.01.2014 navrhovateľ dňa 30.01.2014 zaplatil súdny poplatok zanávrh v sume 20,00 eur. Uznesením č.k. 14C/10/2014-8 zo dňa 19.02.2014 súd vyzval navrhovateľa na
odstránenievádpodania.Súdpoučilnavrhovateľaakomádoplneniepodaniavykonaťavakejlehotepod
následkom odmietnutia podania. Navrhovateľ v súdom určenej lehote doplnil podanie tak, že za odporcu

označilSlovenskúrepubliku.Nárokodvodilodskutočnosti,žemubolaneoprávneneobmedzenáosobná
sloboda, boli porušené jeho práva v zmysle čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, bola ponížená jeho ľudská
dôstojnosť, osobná česť, dobré meno a ochrana mena. Domáhal sa zaplatenia sumy 75.000,00 eur ako
finančné odškodnenie za neoprávnené trestné stíhanie na základe uznesenia vyšetrovateľa PPZ, Úradu
boja proti organizovanej kriminalite v Bratislave pod ČVS: PPZ-57/BOK-B-2008 zo dňa 18.06.2008, ako

aj za vyšetrovaciu väzbu na základe rozhodnutia Okresného súdu Komárno sp. zn. 2Tp/22/2008 zo dňa
27.06.2008, na základe ktorého rozhodnutia mu bola dňom 30.12.2008 obmedzená osobná sloboda,
pričom rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 3To/115/2012-1351 zo dňa 31.01.2013 bol oslobodený
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Komárno sp. zn. 1Pv/417/08 zo dňa 10.11.2008. Následne súd
prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Podľa§42ods.1OSP,podaniemožnourobiťpísomne,ústnedozápisnice,elektronickýmiprostriedkami
alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do

zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom,
doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho
originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1 OSP, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.
3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, , bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo

a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený
výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného
štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi

žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 79 ods. 2 OSP, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd nesprávne odmietol žalobu z dôvodu, že v lehote nebola doplnená, resp. opravená (§ 43 ods.
2 OSP), hoci na takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky. Súd tak svojím postupom znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, čím

bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Z ustanovenia § 79 ods. 1 OSP vyplýva, že žalobný návrh musí byť jasný, určitý a musí z neho
vyplývať čoho sa žalobca domáha. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností je pravdivé lenpodľa tvrdení navrhovateľa (žalobcu). Z toho vyplýva, že do úvahy prichádza len opísanie tých
rozhodujúcich skutočností, ktoré sú nimi podľa presvedčenia navrhovateľa alebo žalobcu. Uvedenie
týchto skutočností je splnením povinnosti tvrdenia, ktorú však možno priebežne dopĺňať aj v priebehu

konania. Označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, musí byť v súlade s predpismi o
procesnomdokazovaní(svedkovia,listiny,znalecképosudkyainéprípustnédôkazy).Splneniedôkaznej
povinnosti je predpokladom na to, aby účastník mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena. Ak
navrhovateľ nesplní túto povinnosť, súd ho vyzve, aby listinné dôkazy predložil dodatočne (spravidla
skôr, než vo veci bude nariadené pojednávanie).

K dôvodom odmietnutia podania súdom prvého stupňa je potrebné uviesť, že subjektom
zodpovednostného vzťahu, ktorý vzniká na základe spôsobenia škody nezákonným rozhodnutím,
alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, je povinný subjekt, teda štát. Štát, ako
zodpovednostný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý spôsobil škodu, tým je orgán štátu
alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorý boli prenesené úlohy štátneho orgánu. Pretože štát

zodpovedá za tieto orgány, oni sami nie sú subjektami zodpovednostného vzťahu. Za štát pred súdom
koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá
je oprávnená podľa osobitného predpisu. Ako účastník sa potom označuje Slovenská republika a ďalej s
uvedením orgánu štátu (právnickej osoby), ktorý má v mene štátu vzhľadom na obsah a povahu daného
sporu konať. Určenie subjektu, kto má za štát konať musí vyplývať z osobitného predpisu. V prípade

absencie označenia konkrétneho orgánu, ktorý má za štát konať, je vecou súdu poskytnúť poučenie
účastníkovi konania v rámci poučovacej povinnosti a zistené nedostatky v zastúpení štátu majú povahu
nedostatkov procesných podmienok konania.

Samotné nepredloženie listinných dôkazov nie je takou vadou návrhu, na základe ktorej by mal súd

podanie odmietnuť. Navrhovateľ sa v tomto prípade vystavuje riziku neunesenia dôkazného bremena a
v konečnom dôsledku neúspešnosti pri rozhodovaní vo veci samej.

Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha, petit návrhu, musí byť presný,
určitý a zrozumiteľný. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné,

čoho sa navrhovateľ domáha, však nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol
povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Ustanovenie § 79 ods. 1
veta druhá OSP navrhovateľovi
neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo

zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ uvedie, čoho sa domáha, aj vtedy, ak v
návrhu na začatie konania presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu
návrhu na začatie konania bez pochybností vyvodiť) povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím
súdu odporcovi uložená. Ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd neporuší ustanovenie §
155 ods. 1 OSP , alebo iné zákonné
ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých
sa navrhovateľ domáha. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia;
prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii
výroku rozhodnutia súd musí dbať o to, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ

návrhom na začatie konania domáhal.

Odvolací súd taktiež považoval za potrebné podotknúť, že súd prvého stupňa sa nezaoberal v
predmetnej veci relevantnou skutočnosťou, či došlo k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu
škody na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným

orgánom podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.