Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Jozef Škrab
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/94/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202721
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413202721.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických věznů 1272/21,
Nové Město, Praha 1, IČO: 26 429 705, ČR, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: N. A., nar. X.X.XXXX, bytom G., O. U. XXXX/XX,
zastúpenej ustanoveným opatrovníkom: Mgr. Marek Tauber, advokát, so sídlom Spišská Nová Ves,
Hviezdoslavova 11, o zaplatenie príslušenstva zo zmenky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25.2.2015 pod č. k. 8Cb/58/2013-47, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Ruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Kežmarok vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1.003,65 eur od 6.12.2009 do 5.5.2010, čo predstavuje
sumu 378,87 eur, zo sumy 411,80 eur od 6.5.2010 do 30.6.2010, čo predstavuje sumu 59,93 eur, zo
sumy 234,75 eur od 4.6.2010 do 5.7.2010, čo predstavuje sumu 51,97 eur, čo predstavuje sumu 19,03
eur, čo predstavuje sumu 6,05 eur, čo predstavuje sumu 60,60 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy
1.003,65 eur od 16.4.2010 do 5.5.2010, čo predstavuje sumu 3,31 eur, zo sumy 411,80 eur od 6.5.2010
do 3.6.2010, čo predstavuje sumu 3,95 eur, zo sumy 234,75 eur od 4.6.2010 do 5.7.2010, čo predstavuje
sumu 3,43 eur, čo predstavuje sumu 1,25 eur, čo predstavuje sumu 0,40 eur, čo predstavuje sumu 3,99
eur, bez sumy 120,46 eur, ktoré žalovaný na úroky už zaplatil, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy vo výške 3,35 eur, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti. Žalovaného
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 28,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 127,18
eur, taktiež do troch dní od jeho právoplatnosti.
Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorý žalobca podal podľa Nariadenia európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Právnym
titulom návrhu je zmenka so sumou 1.003,65 eur uvedenou v jej obsahu, zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 6.12.2009 do 5.5.2010, čo predstavuje sumu 378,87 eur, zo sumy
411,80 eur od 6.5.2010 do 3.6.2010, čo predstavuje sumu 59,93 eur, zo sumy 234,75 eur od 4.6.2010
do 5.7.2010, čo predstavuje sumu 51,97 eur, čo predstavuje sumu 19,03 eur, čo predstavuje sumu 6,05
eur, čo predstavuje sumu 60,60 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.003,65 eur od 16.4.2010 do
5.5.2010, čo predstavuje sumu 3,31 eur, zo sumy 411,80 od 6.5.2010 do 3.6.2010, čo predstavuje sumu
3,95 eur, zo sumy 234,75 od 4.6.2010 do 5.7.2010, čo predstavuje sumu 3,43 eur, čo predstavuje sumu
1,25 eur, čo predstavuje sumu 0,40 eur, čo predstavuje sumu 3,99 eur, bez sumy 120,46 eur, ktoré
žalovaný na úroky už zaplatil, a zákonné právo na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej
sumy. Ďalej návrh zdôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo zmenky vystavenej
žalovaným dňa 13.3.2009 na sumu uvedenú v zmenke, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 6.12.2009 do 5.5.2010, čo predstavuje sumu 378,87 eur, zo sumy
411, 80 eur od 6.5.2010 do 3.6.2010, čo predstavuje sumu 59,93 eur, zo sumy 234,75 eur od 4.6.2010
do 5.7.2010, čo predstavuje sumu 51,97 eur, čo predstavuje sumu 19,03 eur, čo predstavuje sumu6,05 eur, čo predstavuje sumu 60,60 eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa (POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava). Preto indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ z nej nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou
„bez protestu“, nenechal ako indosant vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ustanovený
opatrovník žalovaného vo vyjadrení z 24.11.2014 k tlačivu C neakceptoval uplatnenú pohľadávku
žalobcu s odôvodnením, že je premlčané celé uplatnené príslušenstvo a vec je spotrebiteľského
charakteru. Ako dôkaz, ktorým chcel poprieť pohľadávku, navrhol predložiť zmenku.
Žalobca vo vyjadrení z 23.12.2014 poukázal predovšetkým na nespornosť záväzku žalovanej za
zmenku zaplatiť. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008 zo dňa
22.10.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Vo vzťahu
k námietke žalovanej poukázal predovšetkým na abstraktnosť a samostatnosť záväzku dlžníka za
zmenku zaplatiť a absenciu akcesority k inému záväzku. Premlčacia doba začína plynúť až v momente
predloženia zmenky na platenie. Ku dňu podania návrhu na uplatnenie pohľadávky na súde nebol
nárok zo zmenky premlčaný, pretože odo dňa predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia doba
ako 3 roky. Preukázanie skutočnosti, že nastalo premlčanie uplatneného nároku zo zmenky, je na
strane žalovaného. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovanou a
nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec až v návrhu
uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Zmenku považuje za platnú a uplatnený nárok v celom
rozsahu za dôvodný. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu,
pričom potvrdzuje jeho závery.
Použitím príslušných článkov Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ďalej
ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, súd prvého stupňa uzavrel, že
žalovaný v konaní nepredložil také listinné dôkazy, ktorými by preukázal ním tvrdené skutočnosti, čím
neuniesol dôkazné bremeno. Z prvopisu zmenky mal za preukázané skutkové tvrdenia žalobcu uvedené
vnávrhu.Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanečl.I.§75zmenkového
a šekového zákona. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2, vo vlastnej zmenke,
v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení,
na platenie musí byť predložená do 1 roka od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť
alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade
žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.
Z návrhu vyplýva, že remitent predložil žalovanému zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá
je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla
dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na žalovaného (čl. I. § 46 ods. 1, 2 v
spojení § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva
aj jej uplatnenie na súde, navyše, podľa čl. I § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona,
zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. V zmenkách splatných
na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V danom prípade tak učinil sadzbou 0,25 % denne. Výška úrokovej
miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, zmenkovým zákonom upravená nie je. Jej určenie
sa ponecháva na samotného vystaviteľa. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s §77 ods. 1
zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje
právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom.
Žalobca zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), a aj keď zjavne k indosácii zmenky došlo až po
splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky. Preto môže podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77
ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od žalovaného zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6 %
úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy. Preto súd prvého stupňa na
základe uvedených skutočnosti návrhu vyhovel v časti uplatneného práva na zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne, ako aj 6 % ročnému úroku a zmenkovej odmene, a to vo výškach uvedených vo výrokovej
časti rozsudku.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa čl. 16 Nariadenia. Úspešnému žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh, ako aj z titulu trov
právneho zastúpenia, a to v celkovej výške 155,18 eur.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť ho tak, aby návrh žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý.
Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní predovšetkým namietal to, že
predmetná vlastná zmenka slúžila len na zabezpečenie hlavného záväzku, ktorým bola Úverová zmluva
č. XXXXXXX (čo je poznamenané aj na samotnej vlastnej zmenke), uzavretá medzi pôvodným veriteľom
(POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovanou. Teda je nesporný kauzálny vzťah medzi pôvodným veriteľom a
žalovanou a v zmysle ustálenej judikatúry (a to aj napriek tomu, že na daný právny vzťah ešte neplatili
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.), aj v čase podpisu zmluvy o úvere možno považovať zmenku
v spotrebiteľskom vzťahu za neprijateľnú podmienku. V prípade zmluvy, ktorá je kauzou a titulom na
uplatňovanie práva zo zmenky, ide nepochybne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu
na skutočnosť, že sa veriteľ snažil obísť práva na ochranu spotrebiteľa dojednaním režimu Obch.
zákonníka. V čase uzavretia zmluvy platil zákon č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Z.z. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, ktorý bol totiž osobitnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou
je v prípade záväzku spotrebiteľa Občiansky zákonník, a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú,
Obchodný zákonník (§ 54 ods. 1 Obč. zákonníka). Pri spotrebiteľskom záväzku, z ktorého plynie titul
vystavenia zmenky, neplatí všeobecná teória o abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti. Práve
naopak, konajúci súd musí v záujme naplnenia noriem na ochranu spotrebiteľa a ochranu spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich naplniť kogentné ustanovenie čl. 6 ods.
1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zabezpečiť, aby
spotrebiteľ neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich plynúcich nebol vôbec viazaný.
Tentopozitívnyzáväzokštátuvovzťahukeurópskemuprávuvosvetlezásadylojalitymôžebyťnaplnený
iba vtedy, že konajúci súd preskúma kauzu zmenky a zmluvný titul, podľa ktorého sa postupník (v
tomto prípade žalobca, ktorý zmenku nadobudol) plynúcich nárokov domáha. Je tak zrejmé, že pri tzv.
spotrebiteľskej zmluve musí súd venovať žalovaným nárokom inú mieru kvalifikovanej pozornosti ako
v prípade obchodnej zmenky. V opačnom prípade by konajúci súd porušil práva spotrebiteľa a záväzky
SR vo vzťahu k EÚ. Uvedenú logiku potreby skúmania kauzy úkonu potvrdzuje aj ostatné rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/11, Česká spořitelna (14.3.2013), kde súd na účely posúdenia
nárokov zo zmenky musel preskúmať celý titul jej uplatnenia a povahu uplatňovaných nárokov. Zároveň
zdôraznila, že ako žalovaná požičanú istinu uhradila. Preto s poukazom na to nie je povinná platiť
príslušenstvo, ktoré je navyše nesprávne a neprehľadne vypočítané.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 22.5.2015 žiadal potvrdiť rozsudok prvého stupňa
ako vecne správny. Poukázal predovšetkým na predloženú platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a
šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie je plne dôvodné, a to najmä v tej súvislosti, pokiaľ namieta absenciu
činnosti okresného súdu v nadväznosti na ochranu spotrebiteľa.
Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním poukazuje na spoločné stanovisko občiansko-právneho
kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015,
v zmysle ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predloží zmenku, platí bez
ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejedávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného
dokazovaniavyplynie.Akjevystaviteľomzmenkyspotrebiteľ,jemožnétútoskúmaťažpoúroveňdohody
o vyplňovanom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
3. aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiťnárok na uplatnený úrok zo zmenkovej sumy ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
Ďalej odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd je, i pri rešpekte ku špecifickej, prísne
formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom, povinný vždy prihliadnuť i k okolnostiam
konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa potom nesmie prehliadať jeho špecifické záujmy a postavenie.
Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z
účastníkov zmenkových vzťahov.
Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného právneho
stanoviska NS SR, nezabezpečil si zmluvu č.XXXXXXX, z ktorej by bolo možné zistiť, či táto zmluva
nebola spotrebiteľskou zmluvou a či žalobcom predložená zmenka nebola zabezpečovacou zmenkou,
ktorou si veriteľ zabezpečoval plnenie z uvedenej zmluvy. Číslo tejto zmluvy je uvedené na zmenke
a teda bolo povinnosťou súdu si túto zabezpečiť a zisťovať okolnosti rozhodujúce v zmysle vyššie
uvedeného právneho názoru.
Z tohto dôvodu odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom vykonať dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného právneho
názoru odvolacieho súdu a potom na základe tohto vo veci rozhodnúť. Súčasne súd prvého stupňa v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.