Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200911
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200911.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešov v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek

senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu G. X., X. 5, B.,
D.: XX XXX XXX, zastúpeného P.. Ivom Babjakom, advokátom, Sovietskych hrdinov 200/33, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1087212/2015 zo dňa 03.07.2015 v
spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 16608/2015 zo dňa 06.03.2015 na základe žaloby
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17. septembra 2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1087212/2015 zo dňa 03.07.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č.
16608/2015 zo dňa 06.03.2015, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu určený rozdiel v sume
5 258,54 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 z dôvodu, že tomuto
daňovému subjektu nebol priznaný nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume 3 421,77

EUR a zároveň mu bola vyrúbená daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1 836,77 EUR.

Žalobuodôvodniltým,žeužalobcubolazostranysprávcudanezačatádňom10.1.2013daňovákontrola
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie
obdobie október 2012. Táto daňová kontrola mala byť ukončená podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009
Daňového poriadku dňa 10.1.2014 v súlade s § 46 ods. 9 písm. a/ zákona doručením protokolu podľa
odseku 8 tohto ustanovenia. Rozhodnutím zo dňa 12.4.2013 bola táto kontrola prerušená podľa §

61 ods. 1 Daňového poriadku. Toto rozhodnutie však bolo postihnuté neodstrániteľnou vadou, keďže
v predmetnom rozhodnutím správcu dane absentoval údaj, od ktorého dňa je kontrola prerušená.
Rozhodnutie preto žalobca považuje za nezákonné. Nezákonnosť rozhodnutia má za následok, že
lehotu trvania daňovej kontroly nemožno predĺžiť o dobu trvania tohto prerušenia. Protokol s výzvou
podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku bol žalobcovi doručený dňa 1.4.2014, t.j. po uplynutí lehoty
na vykonanie daňovej kontroly. S odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS
24/2010-57, IV. ÚS 405/2009-28, II. ÚS 136/2010-31 a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 3Sžf/9/2007, 3Sžf/73/2008, 5Sžf/68/2008, 3Sžf/2/2009 dôkaz získaný nezákonným spôsobom
(predmetný protokol) nemožno považovať za zákonný a argumentmi uvedenými v tomto protokole tak
daňový orgán nemôže argumentovať vo svojom rozhodnutí.Žalobca poukázal na to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 74 ods. 2 Daňového poriadku,
v zmysle ktorého odvolací orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu danom podaným odvolaním. Ak pri
preskúmaní rozhodnutia vyjdú najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom neuplatnené, ktoré majú

vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací správny orgán na ne prihliadne, pričom nie je viazaný iba návrh
účastníka konania. V prípade, ak by bolo toto zákonné ustanovenie dodržané, v priebehu odvolacieho
konania malo byť toto konanie zastavené a rozhodnutie správcu dane zrušené. Vo veci je preto dôvod
na postup súdu v zmysle § 250j písm. e/ Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.).

Vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam a právnemu posúdeniu veci žalobca odkázal na § 43, § 45
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, čl. 138 ods. 1 Smernice rady č. 20006/112/ES.
Poukázalnaokolnostiveciauviedol,žetovarbolpreukázateľneprepravenýdoinéhočlenskéhoštátu,do
Talianska,išlooodplatnývzťahmedzidodávateľomaodberateľom,tovarbolodberateľom,spoločnosťou
ILOS TIMBER, s.r.o., objednaný pod identifikačným číslom DPH prideleným v inom členskom štáte, v

Českej republike, tovar bol prepravený inou osobou na účet odberateľa, pričom odberateľ si prepravu
objednal u prepravnej spoločnosti, ktoré potvrdili prepravu do Talianska. Nie je preto zrejmé, čo správca
dane považoval za porušenie tohto ustanovenia, keďže z týchto ustanovení nevyplýva povinnosť pre
uplatnenie oslobodenia od DPH dodanie tovaru do toho členského štátu, v ktorom je identifikovaný pre
daň odberateľ. Základnou podmienkou je dodanie tovaru mimo územia Slovenskej republiky a preprava

tovaru do iného členského štátu. Oslobodenie od DPH preto v tomto prípade nemožno spochybniť.

V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti rozsudok Súdneho dvora vo veci C-409/04 zo dňa 27.9.2007,
v ktorom bol prijatý záver, že článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a) prvý odsek šiestej
smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 (teraz čl. 138 ods. 1 Smernice rady 2006/112/ES) ... sa

majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že
k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva
od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď
dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v
dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Článok

28c A písm. a) prvý odsek šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, sa
má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili
dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho
právo na oslobodenie dodávky tovaru v rámci Spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z
pridanej hodnoty z tohto tovaru, keď sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde

k preukázaniu účasti uvedeného dodávateľa na takomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ prijal
všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Rovnako odkázal na rozsudok Súdneho
dvora vo veci C-492/13, v zmysle ktorého sa článok 138 ods. 1 smernice 2006/112, zmenenej a
doplnenej smernicou 2010/88 má vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok, a teda sa ho zdaniteľné

osoby môžu dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi voči štátu s cieľom dosiahnuť oslobodenie od dane
z pridanej hodnoty na základe dodania v rámci Spoločenstva. Výklad v zmysle predmetnej Smernice
Rady má podľa názoru žalobcu prednosť pred výkladom prostredníctvom zákona č. 222/2004 Z.z.

Z uvedeného je preto nepochybné, že žalobca si oslobodenie od dane z predmetného dodania

tovaru uplatnil oprávnene. Konanie pred správnym orgánom trpí takou vada, ktorá má vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
správcu dane je nezákonné, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom týmto
rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietkam
žalobcu uviedol, že žalobca v kontrolovanom období (október 2012) deklaroval intrakomunitárne
dodanie tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. pre daňový

subjekt JILOS TIMBER s.r.o. so sídlom v Českej republike, Horná u Staré Paky 31. Žiadosťou
zo dňa 4.4.2013 č. 9711401/5/1246496/13 správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky o medzinárodnú výmenu informácií, či dodávka dodávateľa Františka X. pre odberateľa
JILOS TIMBER s.r.o. bola spojená s prepravou alebo bez prepravy do Českej republiky. V zmysle §61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane preto daňové konanie prerušil rozhodnutím č.
9711401/5/1386543/2013/Med zo dňa 12.04.2013. Doručením odpovede na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií dňa 6.12.2013 pominuli dôvody na prerušenie a správca dane pokračoval v jej

výkone. Námietku žalobcu v tejto súvislosti s odkazom na údajnú nezákonnosť rozhodnutia považuje
žalovaný za neopodstatnenú. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2013 pričom žalobca
proti nemu nepodal žiadny opravný prostriedok.

Vovzťahuknámietkežalobcu,ževovecibolisplnenévšetkyzákonnépredpokladyvzmysle§43zákona

č. 222/2004 Z.z. žalovaný uviedol, že samotný žalobca priznal nedodržanie podmienok, keď preukázal
dodanie tovaru do Talianska, pričom objednávateľom a odberateľom zároveň bola spoločnosť JILOS
TIMBER s.r.o. z Českej republiky. Pre splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od dane v
zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je nevyhnutné, aby boli všetky zákonom určené podmienky
slnené kumulatívne: nie je preto možné vykonať prepravu tovaru na účet inej osoby, ktorá nadobudne
vlastníctvo k tovaru až v nasledujúcej transakcii. Pre prípady reťazového dodania tovaru zakladajúceho

lenjedenpohybvsúladesustálenoujudikatúrouSúdnehodvoraEÚplatiašpecificképodmienky,ktorých
dodržanie je nevyhnutné a ktoré sú definované v rozhodnutí vo veci C-245/04 EMAG. Z kontrolných
zistení správcu dane a z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že tovar bol predmetom viacstranného obchodu s
určením konkrétneho príjemcu tovaru, pričom odberateľ žalobcu ním nebol. Pri reťazových obchodoch,
kedy viacerí podnikatelia uzavrú kúpne zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava tovaru je len

jedna, sa dodanie tovaru s prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č.
222/2004 Z.z. priradí len k jednej dodávke tovaru a ostatné dodania sa považujú ako dodania bez
prepravy (nepohyblivé dodávky) podľa § 13 ods. 1 písm. c/ tohto zákona. V tejto veci sa dodanie tovaru
uskutočnilo bez odoslania alebo prepravy a miestom dodania je tak miesto, kde sa tovar nachádzal v
čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo, t.j. prevádza žalobcu v Bardejove.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že žalobca podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle § 43
zákona č. 222/2004 Z.z. nesplnil, v zmysle § 19 ods. 1 tohto zákona mu preto vznikla daňová povinnosť.
Námietky žalobcu v podanej žalobe preto nie sú dôvodné.

Krajský súd podľa § 244 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu
predchádzalovrozsahudôvodovuvedenýchvžalobe(§250jods.1O.s.p.),vypočulúčastníkovkonania,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa§244ods.1,3O.s.p.vsprávnomsúdnictvepreskúmavajúsudynazákladežalôbaleboopravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych
orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré
zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 10.1.2013 sa u žalobcu začala daňová
kontrola na základe oznámenia zo dňa 28.12.2012 za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012.

Dňa 12.4.2013 správca dane vydal rozhodnutie č. 9711401/5/1386543/2013/Med o prerušení daňovej
kontrolypodľa§61ods.1zákonač.563/2009Z.z.daňovéhoporiadkuzdôvodu,žezačalokonanieoinej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, t.j. do získania výsledkov z medzinárodnej výmeny
informácií. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 24.4.2013.

Listom zo dňa 17.12.2013 správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová
kontrola prerušená a daňová kontrola pokračuje. Toto oznámenie žalobca prevzal dňa 19.12.2013.Rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov zo dňa 2.7.2014 č. 9711401/5/3234914 bol
žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrúbený rozdiel dane
v sume 5 258,54 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Daňový úrad

nepriznal nadmerný odpočet v sume 3 421,77 EUR a zároveň vyrúbil vlastnú daňovú povinnosť na dani
z pridanej hodnoty v sume 1 836,77 EUR.

Proti tomuto rozhodnutiu bolo zo strany daňového subjektu, žalobcu podané odvolanie, o ktorom
žalovaný ako odvolací orgán rozhodol dňa 13.1.2015 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi

dane na ďalšie konanie pre procesné pochybenia správcu dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia.
Vo vzťahu k veci samej, t.j. k otázke splnenia podmienok pre priznanie oslobodenia daňového subjektu
od dane z pridanej hodnoty uviedol, že daňový subjekt nepreukázal dostatočne oprávnenosť uplatnenia
oslobodenia podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

Na základe uvedeného správca dane ako prvostupňový orgán vydal dňa 6.3.2015 nové rozhodnutie č.

16608/2015, ktorým bol v súlade s § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel dane v sume 5
258,54 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012. Daňový úrad nepriznal nadmerný odpočet v
sume 3 421,77 EUR a zároveň vyrúbil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 1 836,77 EUR, pričom
daň je splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet správcu dane.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt nesprávne uviedol dodanie tovaru s oslobodením od
dane podľa § 43 ods. 1, 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v riadku 15 a 16 v hodnote 31 985,71 EUR. Pri výkone
daňovej kontroly bolo zistené, že platiteľ dane nesprávne vykázal uskutočnenie intrakomunitárneho
dodania tovaru do iného členského štátu EÚ v zmysle § 43 zákona o DPH v prospech daňového
subjektu JILOSD TIMBER s.r.o. zo sídlom v Českej republike. V rámci kontroly boli z jeho strany

predložené faktúry, dodacie listy a medzinárodné nákladné listy CMR, pričom na týchto CRM nebolo
uvedené, kto tovar prevzal ani miesto vykladania tovaru. V priebehu daňovej kontroly sa daňový subjekt
vyjadril, že miesto vykladania tovaru bolo na adrese odberateľa v Českej republike, pričom preprava
bola zabezpečená odberateľom a vykonávaná prostredníctvom tretej osoby, prepravcom. Na otázku, či
ide o dodanie tovaru do iného členského štátu alebo o trojstranný obchod daňový subjekt odpovedal, že

ide o dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona a že nemá vedomosť o tom, aby bol
tovar vyložený na iné miesto dodania ako bolo pôvodne uvedené, t.j. v sídle spoločnosti JILOS TMBER,
s.r.o. V priebehu daňovej kontroly bolo na základe dožiadaní vykonávaných u prepravných spoločností
DREVOPOL Borovský Štefan, SLIVTRANS s.r.o., Anton Vlčák COLORSTAV, ND - SK, s.r.o. správcom
dane zistené, že predmetný tovar bol prepravený od žalobcu (so sídlom v Bardejove) priamo na hraničný

prechod s Maďarskom a ďalej do Talianska, t.j. preprava tovaru, ktorá začala v Bardejove ako miestom
nakladania tovaru ani v jednom prípade nebola uskutočnená do Českej republiky s miestom vykladania
v Českej republike. Na základe vykonaného medzinárodného dožiadania vo vzťahu k informácii, či
dodávka tovaru od žalobcu ako daňového subjektu pre odberateľa JILOS TIMBER, s.r.o. bola spojená
s prepravou alebo bez prepravy do českej republiky bolo zistené, že príslušný správca dane v Českej

republikepotvrdilprijatiefaktúr,tovarbolprevezenýpriamodoTalianskanaviaceromiest.Zostranytohto
odberateľa nebol vykázaný trojstranný obchod, ale len nákup a dodanie tovaru viacerým odberateľom
v Taliansku.

S odkazom na § 13 ods. 1 písm. a/ c/, § 19 ods. 1, § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., § 24 zákona č. 563/2009

Z.z. daňového poriadku, opierajúc sa o závery v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ vo veciach C-285/09
Bundesgerichtshof a C-273/11 Mescek-Gabona tak správca dane uzavrel, že dôkazy prezentované
daňovým subjektom sú z jeho strany hodnotené skreslene a účelovo, čo je v rozpore s § 3 ods. 3
Daňového poriadku. Poukázal na to, že daňový subjekt na predložených dokladoch nemal uvedené
miestovykládkytovaruatietodokladynepotvrdzujúanizmenuvykládky.Priuplatneníoslobodeniapodľa

§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z. je to platiteľ dane, ktorý znáša dôkazné bremeno o skutočnosti, že tovar bol
dodaný do iného členského štátu a je povinný si zabezpečiť o tejto skutočnosti doklady. Daňový subjekt
v tejto súvislosti nepreukázal, že tovar bol prepravený od predávajúceho k nadobúdateľovi tovaru do
iného členského štátu. K uplatneniu oslobodenia tovaru od dane v rámci Spoločenstva dôjde len vtedy,
keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže,

že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho prepravy fyzicky
opustil územie členského štátu dodania. V priebehu preverovania bolo nesporne zistené, že tovar
bol od daňového subjektu, predávajúceho, odberateľovi, spoločnosti JILOS TIMBER s.r.o. dodaný naSlovensku. Takáto forma dodania podlieha dani. Vo vzťahu k talianskym odberateľom vystupuje ako
dodávateľ spoločnosť JILOS TMBER, s.r.o. a nie daňový subjekt, žalobca.

Na základe vykonaného dokazovania a zistených skutočností preto správca dane rozhodol tak, že určil
daňovémusubjekturozdielnaDPH,nepriznalmunadmernýodpočetavyrúbilvlastnúdaňovúpovinnosť,
spolu v sume 5 258,54 EUR.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia a vrátenia

veci na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci správcom dane a z nedodržania zásad pri posudzovaní a hodnotení dôkazov
získaných v priebehu daňovej kontroly, keďže správca dane rozhodnutie oprel o dôkazy, o ktorých
preukázateľne vie, že nie sú pravdivé. Správca dane nebral do úvahy CMR vystavené daňovým
subjektom, ale akceptoval tie CMR, ktoré vystavila spoločnosť JILOS TIMBER, s.r.o. resp. prepravcovia
tovaru na ich pokyn v súvislosti s prepravou tovaru priamo do Talianska. Rovnako poukázal na

nesprávne použitie pojmov „vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti“ a „platiteľ dane z pridanej hodnoty“
v napadnutom rozhodnutí.

Rozhodnutím zo dňa 03.07.2013 č. 1087212/2015 žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa §
74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 06.03.2015, ktorým

ten určil daňovému subjektu, žalobcovi, rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5 258,54 EUR za
zdaňovacie obdobie október 2012, t.j. nepriznal nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume
3 421,77 EUR a zároveň mu vyrúbil vlastnú daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1
836,77 EUR.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán druhého stupňa opísal už vyššie uvedené skutočnosti
zistené správcom dane v priebehu vykonanej daňovej kontroly vo vzťahu k skutkovému stavu, pričom
konštatoval, s odkazom na § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 3, § 4 ods. 2 písm. c/, § 24 ods. 1, 2, § 68 ods. 5,
6 zákona č. 563/2009 Z.z., § 8 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 1, § 43 ods. 1, § 43, § 45 zákona č. 222/2004
Z.z., že daňový subjekt nedostatočne preukázal oprávnenosť uplatnenia oslobodenia od dane podľa §

43 zákona č. 222/2004 Z.z. na základe faktúr vyhotovených pre odberateľa, spoločnosť JILOS TIMBER,
s.r.o.

Vo vzťahu k námietkam vzneseným daňovým subjektom v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že
daňový subjekt v zdaňovacom období október 2012 vykázal podaným daňovým priznaním nadmerný

odpočet v sume 3 421,77 EUR. Správca dane zistil, že za toto obdobie malo byť správne vykázaná
vlastná daňová povinnosť vo výške 1 836,77 EUR, preto bola daňovému subjektu určený rozdiel dane
v sume 5 258,54 EUR, t.j. nebol priznaný nadmerný odpočet zároveň s uvedenou sumou daňovej
povinnosti. Tento výrok je správny, sumy sú uvedené správne a terminológia v ňom uvedená je v súlade
so zákonom. V tejto časti je preto odvolacia námietka daňového subjektu nedôvodná. Rovnako za

nedôvodnú považoval žalovaný námietku, že správca dane sa nevysporiadal so všetkými predloženými
dôkazmi a argumentmi daňového subjektu a že účelovo zohľadňoval iba tie dôkazy, ktoré vyhovovali
správcovi dane, keďže táto námietka nebola nijako špecifikovaná a daňový subjekt neuviedol presne,
ktoré dôkazy mali byť takto hodnotené a ktoré podľa jeho názoru zohľadňované neboli. Vo vzťahu k
otázke oslobodenia od dane žalovaný uviedol, že je na daňovom subjekte, aby preukázal splnenie

všetkých podmienok určených § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., t.j. preprava tovaru do iného členského
štátu, odplatný vzťah medzi odberateľom a dodávateľom, objednanie tovaru pod identifikačným číslom
DPH odberateľa prideleného v inom členskom štáte a preukázanie prepravy odberateľom, dodávateľom
alebo treťou osobou na ich účet. Keďže v tomto prípade išlo o prepravu na účet odberateľa zabezpečenú
prepravcom, dodávateľ (tu žalobca) musí disponovať dokladom o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené

prevzatie tovaru odberateľom. Daňový subjekt túto podmienku nesplnil, keďže predložil doklady, kde
chýbal údaj o tom, kto tovar prevzal a kde bol vyskladnený. Boli predložené doklady o prevzatí tovaru
spoločnosťou JILOS TIMBER, s.r.o., avšak absentoval údaj o mieste vyskladnenia tovaru. Prepravcovia,
prostredníctvom ktorých bola zabezpečovaná preprava, v tejto súvislosti potvrdili, že pri preprave boli
vyplnené nové prepravné doklady, kde odberateľ, spoločnosť JILOS TIMBER, s.r.o., vystupoval ako

dodávateľ a ako odberatelia boli uvádzané talianske spoločnosti. Na základe týchto skutočností sa
žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nedostatočne preukázal dodanie tovaru
do iného členského štátu a vznikla mu tak v tejto súvislosti daňová povinnosť. Skutočnosť, že tovar
nebol vyskladnený v Českej republike bola preukázaná a tento fakt nenamietal ani daňový subjekt.Rovnako nie je dôvodná námietka, že obchod sa mal posudzovať ako trojstranný obchod, keďže na
klasifikáciu trojstranného obchodu neboli splnené zákonné podmienky, o.i. totožnosť všetkých troch
zúčastnených strán. Žalovaný ako odvolací správny orgán uviedol, že správca dane posúdil všetky

zistené dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, daňový subjekt mal právo sa k všetkým
zisteným skutočnostiam vyjadriť a preto námietka, že v konaní nebol dodržaný § 3 ods. 3 Daňového
poriadku rovnako nie je dôvodná. Rovnako nie je dôvodná námietka, že správca dane postupoval voči
daňovému subjektu diskriminačne a zaujato z úmyslom poškodiť mu z dôvodu jeho národnosti nie je
opodstatnená, keďže daňový subjekt nijako nešpecifikoval, aké konkrétne zákonné ustanovenia mali

byť v tejto súvislosti porušené, resp. aké práva žalobcu boli dotknuté postupom správcu dane.

Podľa § 2 písm. b/ Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných
predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny
poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,

čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Daňového poriadku osobami zúčastnenými na správe daní je daňový subjekt,
ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je

potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)

Podľa § 61 ods. 2 Daňového poriadku správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní,
ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane
predĺžiť na nevyhnutný čas.

Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení
konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu
alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami
správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno

podať odvolanie.

Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu
alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, aleboak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi
účastníkom konania.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

Podľa § 68 ods. 5, 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom

vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov
1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,

ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa§43ods.1zákonač.222/2004Z.z.oslobodenéoddanejedodanietovaru,ktorýjeodoslanýalebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom
spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu
predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného
členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou

osoboupodľaprávainéhočlenskéhoštátuaniejeidentifikovanápredaň,aakpovinnosťplatiťspotrebnú
daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej
osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto

tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,

3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, ad) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského
štátu do iného členského štátu,
b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,

c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému
dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,
d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z
členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého
odberateľa,
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie

alebo preprava tovaru skončí, a
f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa
odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a

nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého
odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu "prenesenie
daňovej povinnosti".

Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé
a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v
tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa
druhého odberateľa,

b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v
tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt nesprávne uviedol
dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v riadku 15 a 16 v
hodnote 31 985,71 EUR. Pri výkone daňovej kontroly bolo zistené, že platiteľ dane nesprávne vykázal
uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ v zmysle § 43 zákona
o DPH v prospech daňového subjektu JILOSD TIMBER s.r.o. zo sídlom v Českej republike. V rámci

kontroly boli z jeho strany predložené faktúry, dodacie listy a medzinárodné nákladné listy CMR, pričom
na týchto CRM nebolo uvedené, kto tovar prevzal ani miesto vykladania tovaru.

Pre splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z.z. je nevyhnutné, aby boli všetky zákonom určené podmienky slnené kumulatívne: nie je

preto možné vykonať prepravu tovaru na účet inej osoby, ktorá nadobudne vlastníctvo k tovaru až v
nasledujúcej transakcii. Pre prípady reťazového dodania tovaru zakladajúceho len jeden pohyb v súlade
sustálenoujudikatúrouSúdnehodvoraEÚplatiašpecificképodmienky,ktorýchdodržaniejenevyhnutné
a ktoré sú definované v rozhodnutí vo veci C-245/04 EMAG. V danom prípade bolo jednoznačne
preukázané, že tovar bol predmetom viacstranného obchodu s určením konkrétneho príjemcu tovaru,

pričom odberateľ žalobcu ním nebol. Dodanie tovaru sa uskutočnilo bez odoslania alebo prepravy a
miestom dodania je tak miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo, t.j.
prevádza žalobcu v Bardejove.

Z citovaných zákonných ustanovení a skutkových okolností veci je nepochybné, že žalobcovi sa v
konanínepodarilopreukázať,žetovar,vovzťahukuktorémumalpostaveniedodávateľavočispoločnosti
JILOS TIMBER, s.r.o., bol vyskladnený v Českej republike, kde má sídlo táto spoločnosť, t.j. že išlo
o dodanie tovaru do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ichúčet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, v zmysle § 43 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z.. Je nepochybné, že tento tovar nebol dodaný do Českej republiky, t.j. do toho
členského štátu EÚ, v ktorom je tento subjekt, nadobúdateľ, osobou identifikovanou pre daň. Vo veci

bolo bezpochyby preukázané, že tovar bol prepravený prepravcom priamo na územie Talianska, pričom
však vo vzťahu k tomuto tovaru ďalej spoločnosť JILOS TIMBER, s.r.o. vystupovala v pozícii dodávateľa.

Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu zákonných podmienok
stanovených § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže vo vzťahu k tovaru nedisponuje žiadnym

dokladom, že tovar bol vyskladnený v Českej republike, resp. že bol vyvezený z územia Slovenska,
keďže z dokladov vyplýva, že tento tovar predal na území Slovenska, v priestoroch svojej firmy v
Bardejove, t.j. zdaniteľné plnenie prebehlo na území Slovenskej republiky.

Súd sa preto stotožňuje so závermi a argumentáciou žalovaného správneho orgánu v napadnutom
rozhodnutí a podanom vyjadrení, s odkazom na § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. a na nepreukázanie

splnenia všetkých zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od daňovej povinnosti v zmysle §
43 ods. 5 tohto zákona žalobcom.

Vo vzťahu k námietke, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly neobsahovalo uvedenie dňa, odkedy
je daňová kontrola prerušená, súd uvádza, že absencia dátumu nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia,

resp. následného postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly. Je potrebné prisvedčiť
žalobcovi, že ide o rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a nie je možné
proti nemu podať žalobu podľa piatej časti O.s.p., no zároveň treba poukázať na fakt, že túto údajnú
nezákonnosť rozhodnutia mal žalobca možnosť namietať v rámci podaného opravného prostriedku proti
prvostupňovému rozhodnutiu o vyrúbení rozdielu dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti rovnako nie

je dôvodná námietka žalobcu o nezákonnej dĺžke daňovej kontroly, keďže v čase prerušenia konania
lehoty neplynú a daňová kontrola nepresiahla ročnú zákonnú lehotu.

Rovnako nie je dôvodná námietka, že žalovaný ako odvolací správny orgán nerešpektoval § 74 ods.
2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu

požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo

odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Žalobca v podanej žalobe neuviedol, aké konkrétne porušenia zákona zo strany správcu dane mal
žalovaný opomenúť, resp. v akom smere malo dôjsť k porušeniu vyššie uvedeného ustanovenia, na
základe čoho malo dôjsť k porušeniu práv žalobcu. V rámci konania o podanej žalobe je súd viazaný

rozsahom podanej žaloby, t.j. žalobca je povinný presne špecifikovať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje,
že došlo k porušeniu zákona zo strany správneho orgánu, na základe čoho došlo k porušeniu jeho práv,
pričom svoje tvrdenia je povinný hodnoverne preukázať, t.j. na základe čoho sa domnieva, že došlo k
nesprávnemu rozhodnutiu zo strany žalovaného správneho orgánu.

Rovnako žalobca nijako nepodložil svoje tvrdenia o údajnej zaujatosti, resp. zainteresovaní
zamestnancov správneho orgánu voči osobe žalobcu.

Súd je toho názoru, že žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie
Daňového úradu Prešov v medziach podaného odvolania, s odvolacími námietkami sa primerane

zaoberal. Žalovaný v odôvodnení uviedol, ktoré skutkové okolnosti skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, ako boli zhodnotené získané dôkazy, vysporiadal sa s námietkami žalobcu, uviedol, aké
právne predpisy boli aplikované vo veci. Súd tak po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že
príslušný správny orgán postupoval v rámci vykonanej daňovej kontroly v súlade so zákonom, vykonal

dokazovanie v primeranom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dostatočne sa vysporiadal so
skutkovými zisteniami, pričom rozhodnutia a postup správneho orgánu posudzované v medziach žaloby
sú v súlade so zákonom.Súd preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania

nepriznal. Žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný ani pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok
na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.