Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716203580
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716203580.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit
Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpeného AK Herceg,
s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovaným: X/ M.. L. O. M. (O.Ý.
M.. L. M.), G.. XX.XX.XXXX, K. E. XXXX/XX, XXX XX Ž. X a X/ B. M., G.. XX.XX.XXXX, K. M. I., o
zaplatenie spoločne a nerozdielne 2.242,24 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 242,24 eur
spolu so zmluvným úrokom vo výške 9,65 % ročne zo sumy 2 096,88 eur od 28.3.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2 096,88 eur od 28.3.2014 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.04.2016 sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/
zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 2.242,24 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.
V dôvodoch žaloby uviedol, že žalovaná 1/ uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou
Slovenskásporiteľňa,a.s.,Zmluvuosporožírovomúčte,predmetomktorejbolozriadenieúčtuvedeného
formou bežného účtu. Žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 15.08.2002 so Slovenskou sporiteľňou Zmluvu

o kontokorentnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 663,88
eur. Dohodou o pristúpení k právam a záväzkom a Dodatkom č. 1 k Zmluve o bežnom účte a
Dodatkom č. 1 k Zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 06.12.2002 pristúpil žalovaný 2/ ku všetkým
právam a povinnostiam zo Zmluvy o bežnom účte a Zmluvy o kontokorentnom úvere. Dňa 26.04.2005
uzatvorila Slovenská sporiteľňa so žalovanými Zmluvu, ktorej obsahom bolo poskytnutie balíka služieb
a ktorou zároveň poskytla povolené prečerpanie do výške 663,88 eur. Oznámením o zmene povoleného

prečerpania zo dňa 15.01.2008 bolo povolené prečerpanie navýšené do výšky 1.659,70 eur. Na
základe Zmluvy o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k sporožírovému účtu zi dňa 21.11.1997,
ktoré boli modifikované ďalšími zmluvami, Slovenská sporiteľňa umožnila žalovaným čerpať úver tak,
že realizovala platobné príkazy žalovaných na prevod alebo výbery hotovosti. Žalovaní sa zaviazali
úver splácať v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka Slovenskej sporiteľne v čase do
konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky z účtu žalovaných v momente

vzniku pohľadávky žalovaných z ich účtu v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. Výška úrokovej
sadzby za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 9,65 % ročne. V prípade porušenia podmienok
splácania úveru bol medzi stranami dohodnutý úrok z omeškania. Žalovaní využili možnosť čerpať
úver, avšak podmienky splácania riadne nedodržiavali, so splácaním sa dostali do omeškania, na
čo ich Slovenská sporiteľňa upozorňovala a vyzývala ich na úhradu splatných záväzkov. Listom
zo dňa 03.04.2013 Slovenská sporiteľňa zmluvu vypovedala. Pohľadávka žalovaných predstavovala

sumu 2.242,24 eur a pozostávala z istiny úveru vo výške 2.096,88 eur, z vyčísleného riadneho úroku
vo výške 0,58 eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 42,83 eur, zákonnéhoúroku z omeškania vo výške 101,95 eur vyčísleného od prvého dňa omeškania do dňa postúpenia
pohľadávky, t.j do 27.03.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE bola pohľadávka s
účinnosťou od 27.03.2014 postúpená na žalobcu, čo Slovenská sporiteľňa žalovaným oznámila listom

zo dňa 01.04.2014. Žalovaní pohľadávku neuhradili. Okrem žalovanej istiny si žalobca uplatnil aj úrok
z omeškania.

2. Žaloba spolu s listinnými dôkazmi boli žalovaným riadne doručené. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanej
žalobe nevyjadrili.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.06.2017, ktoré vykonal v neprítomnosti strán sporu.
Zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 21.06.2017. V podaní
uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných podaní žalobcu a jeho pôvodného zástupcu a
súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalobcu. Žalovaná 1/ predvolanie
na pojednávanie riadne prevzala, svoju neúčasť neospravedlnila. Žalovanému 2/ bolo predvolanie

doručované zákonným spôsobom, prostredníctvom úradnej tabule súdu. Súd sa oboznámil s obsahom
súdneho spisu a s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené zo strany žalobcu do konania a zistil tento
skutkový a právny stav. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca žalobcu (ďalej len „banka“)
uzatvorila so žalovanou 1/ Zmluvu o sporožírovom účte dňa 21.11.1997 (č.l. 10), na základe ktorej
jej zriadila sporožírový účet. Na základe Zmluvy o vydaní a používaní kariet VISA Elektron zo dňa

21.11.1997 (č.l. 11) a Zmlúv o vydaní a používaní bankových platobných kariet zo dňa 10.12.1999 (č.l.
12) a17.12.2001(č.l.13)boliktomutoúčtužalovanej1/vydanébankovéplatobnékarty.Dňa15.08.2002
uzatvorila žalovaná 1/ s bankou Zmluvu o kontokorentnom úvere (č.l. 14-15), na základe ktorej jej banka
poskytla kontokorentný úver vo výške 20.000,00 Sk (663,88 eur), s úrokovou sadzbou 11,85 % ročne
s konečnou splatnosťou úveru dňa 15.08.2003, s úrokom z omeškania vo výške 26,40 % ročne a s

úrokom z prečerpania vo výške 26,40 % ročne. Dohodou o pristúpení k právam a záväzkom, Dodatkom
č. 1 k Zmluve o bežnom účte a Dodatkom č. 1 k Zmluve o kontokorentnom úvere, ktorú uzatvorila banka
so žalovanou 1/ a žalovaným 2/ dňa 06.12.2002 (č.l. 16), sa spolumajiteľom účtov stal žalovaný 2/ s
tým, že pristúpil k všetkým právam a povinnostiam vyplývajúcim z týchto zmlúv. Na základe Zmlúv o
vydaní a používaní bankových platobných kariet zo dňa 09.12.2002 (č.l. 17), zo dňa 14.02.2005 (č.l.

18) a zo dňa 04.01.2008 (č.l. 23) banka vydala žalovanej 1/ a žalovanému 2/ bankové platobné karty.
Na základe Zmluvy, ktorú uzatvorili banka a žalovaní 1/ a 2/ dňa 26.04.2005 (č.l. 19-22) poskytovala
banka žalovaným dohodnuté služby formou internetbankingu a telephonebankingu. Oznámením zo dňa
15.01.2008 (č.l. 24) banka zmenila výšku povoleného prečerpania k účtu žalovaných na sumu 50.000,00
Sk (1.659,69 eur). Súd sa ďalej oboznámil s obsahom Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 25-31)

a sadzobníkom poplatkov k účtom banky (č.l. 32-35). Listom zo dňa 03.04.2013 (č.l. 39-40) banka
oznámila žalovanej 1/ a tiež žalovanému 2/, že od zmlúv odstúpila a zároveň žalovaných požiadala o
úhradu pohľadávky, ktorá k tomuto dátumu predstavovala sumu 2.138,25 eur. Listom zo dňa 01.04.2014
(č.l. 42-45) banka žalovaným oznámila, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/Ce
uzatvorenej dňa 27.03.2014 pohľadávku žalovaných postúpila spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau,

s.r.o. (žalobca). Upomienkou zo dňa 10.09.2014 (č.l. 46-47) žalobca žalovaných vyzval na zaplatenie
dlhu vo výške 2.242,24 eur a zároveň žalovaných upozornil na následky spojené s nezaplatením.

4. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

5. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

6. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
neková v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.8. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. .

9. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy ú úvere (§497) a zmluvy o bežnom účte (§708).

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

12. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

13. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

14. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

15. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

16. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepovinnýpodľatohtozákonaplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovanou 1/ zmluvu o sporožírovom účte, na základe ktorej
jej banka zriadila a viedla účet. Sporožírový účet je svojim charakterom bežným účtom. Na základe

ďalších zmlúv uzavretých medzi týmito stranami boli žalovanej 1/ poskytované služby elektronického
bankovníctva ako aj ďalšie služby dohodnuté v jednotlivých zmluvách. Dňa 15.08.2002 uzatvorila banka
so žalovanou 1/ Zmluvu o kontokorentnom účte, na základe ktorej jej banka poskytla kontokorentný úver
vo výške 663,88 eur. Dohodou o pristúpení k právam a záväzkom a dodatkami k zmluvám o bežnom
účte a kontokorentnom úvere pristúpil žalovaný 2/ ku všetkým právam a povinnostiam vyplývajúcim

z týchto zmlúv. Ďalšia zmluva, a to Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 26.04.2005 modifikovala
predchádzajúcu zmluvu o kontokorentnom úvere a na základe nej bolo žalovaným povolené prečerpanie
na účte do výšky 1.659,70 eur. Je nesporné, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol
medzi veriteľom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb
vrátane úverov) a žalovanými ako spotrebiteľmi, ktorí zmluvy uzatvorili ako fyzické osoby nepodnikatelia,

o čom svedčí skutočnosť, že v zmluve sú žalovaní označení identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľov, a to menom, priezviskom, rodným číslom prípadne dátumom narodenia a bydliskom.
Súd je toho názoru, že zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými aj napriek skutočnosti, že zmluvy
boli uzatvorené v súlade s predpismi Obchodného práva. Ustanovenie § 54 ods. 1 a § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka vylučujú aplikáciu Obchodného zákonníka, nakoľko stanovujú prednostné
použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli zmluvy uzavreté. Táto zásada viac krát judikovaná

slovenskými súdmi viedla k tomu, že v záujme jednoznačného výkladu ustanoveného na ochranu práv
spotrebiteľov, zákonodarca výslovne túto zásadu zakotvil zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
01.04.2015 do ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka. Keďže zákon č. 102/2014
Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenie k predmetnému ustanoveniu, je potrebné § 52 ods. 2 tretia veta
Občianskehozákonníkapoužiťajnadanézmluvnévzťahy,t.j.zmluvnévzťahyzaloženépredúčinnosťou

tohto ustanovenia. K rovnakému záveru o potrebe aplikácie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho
zákonníka na zmluvné vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákona dospel v obdobnej veci Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 4MCDo/17/2014 zo dňa 26.11.2015. Preto je nutné v
danom prípade na právne vzťahy vyplývajúce z uzavretých zmlúv aplikovať príslušné právne predpisy
spotrebiteľského práva. Po preskúmaní obsahu predmetných zmlúv mal súd za to, že zmluvy boli
uzatvorené platne, obsahovali všetky v čase ich uzavretia zákonom vyžadujúce náležitosti. Z dôvodu, že

žalovaní porušili zmluvné povinnosti, keď na účte nemali dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie
bankových operácií, čím prečerpali bankou povolený limit a včas prečerpanú sumu neuhradili, banka
listom zo dňa 03.04.2013 od všetkých uzavretých zmlúv odstúpila a požiadala žalovaných o úhradu
vzniknutého dlhu. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 27.03.2014 právny predchodca
žalobcu platne postúpil pohľadávku na žalobcu. Dlh žalovaných predstavoval žalovanú sumu 2.242,24

eur. Na základe predložených listinných dôkazov súd nemal pochybnosti, že žalovaní porušili zmluvné
povinnosti a dostali sa tak do nepovoleného prečerpania vo výške 2.242,24 eur, čím im vznikla v zmysle
zmluvných podmienok povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy úrok vo výške 9,65 % ročne. Žalobca si úroky
uplatnil odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, t.j. odo dňa 28.03.2014 do zaplatenia.
Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, pretože žalovaní sa dostali

do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, rovnako od dátumu postúpenia pohľadávky. Výška úroku z
omeškania a spôsob jeho uplatnenia boli uplatnené v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Keďže v konaní nebolo preukázané, že
by žalovaní dlžnú sumu uhradili, žalovaní žiadnym spôsobom nevyužili prostriedky procesnej obrany,
k žalobe ani k ostatným listinným dôkazom doloženým do konania sa nevyjadrili a skutkové tvrdenia

neboli zo strany žalovaných rozporované, súd má za to, že žalobca prostriedkami procesného útoku
preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaných 1/ a 2/
zaviazal na úhradu celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva spoločne a nerozdielne.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovaným 1/ a 2/ , ktorí vo veci úspech
nemali, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.